Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/73/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, 905 01 Senica, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XXX, XXX XX E. F. G., a otec C. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXXX/ XX, XXX XX I., o žalobe matky na obnovu konania a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. -12 zo dňa 23.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Senica sp. zn. odmietol (výrok I.), návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. -241 zo dňa 09.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -354 zo dňa 29.04.2025 zamietol (výrok II.) a nepriznal žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , , , , , , (ďalej aj len „CSP“), , (ďalej aj len „CMP“) a , , Zákon o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), a vecne tým, že po oboznámení sa s obsahom žaloby na obnovu konania, doloženými listinnými dôkazmi a obsahom spisu Okresného súdu Senica sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné ju odmietnuť bez prejednania veci z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a súčasne, že je zjavne nedôvodná. Dôvodil, že ak by aj existovali dôvody na obnovu konania podľa , ale zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia súdu je možné dosiahnuť iným procesným postupom, nie je žaloba na obnovu konania prípustná, pričom nie je rozhodujúce, či zmenu alebo zrušenie rozhodnutia možno dosiahnuť na základe návrhu alebo aj bez návrhu. V danom prípade sa matka domáhala obnovy konania, odvolávajúc sa pri tom na dôkazy, ktoré vznikli až po právoplatnom skončení napadnutého konania. Keďže v zmysle zákona o rodine je možné zrušenie výchovného opatrenia, a teda zrušenie rozhodnutia, dosiahnuť inak (podaním nového návrhu s poukazom na zmenu pomerov, ktorá nastala po skončení konania), dospel k záveru, že sa jedná o neprípustný predmet obnovy konania a preto žalobu odmietol podľa . Zmenu rozhodnutia v danom prípade možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Mal za to, že sú plnené podmienky na odmietnutie žaloby aj podľa . Právna úprava pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby už „na prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle ). Z obsahu

žaloby mu vyplynulo, že bola podaná z dôvodov podľa a . V zmysle dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Doplnil, že v zmysle judikatúry musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, do vyhlásenia rozsudku (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu.“, či nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „Zákonná požiadavka skúmania viny účastníka na nepredložení alebo neoznačení dôkazu v pôvodnom konaní pojmovo predpokladá objektívnu existenciu takéhoto dôkazu v čase pôvodného konania.“). To znamená, že napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla ide o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Listinné dôkazy predložené žalobkyňou však tento atribút nespĺňajú, nakoľko vznikli až po právoplatnom skončení konania sp. zn. . Z uvedeného dôvodu ani nemožno posúdiť otázku viny matky (žalobkyne) na nepoužití označených dôkazov v pôvodnom konaní, keďže v tom čase ešte neexistovali. Pri rozhodnutiach, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak ako obnovou konania, takéto novovzniknuté skutočnosti a dôkazy môžu byť dôvodom na podanie nového návrhu na začatie konania za predpokladu, že preukazujú zmenu pomerov oproti stavu, ktorý tu bol v čase pôvodného rozhodovania súdu. Naviac je otázne splnenie podmienky, v čom sú nové dôkazy predložené matkou spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Matka podala žalobu vo svojom mene, dôvody jej podania sa však v plnej miere vzťahujú k osobe maloletého dieťaťa, v žalobe argumentovala ochranou zdravia a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Zo žaloby nie je zrejmé, ako by mali matkou predložené dôkazy v prípade obnovy konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre matku. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je pritom procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. Matka však v pôvodnom konaní nenavrhla doplniť dokazovanie písomným vyhlásením maloletého dieťaťa ani správou CPP B. (v tom čase ešte neexistovali). Zo správy CPP B. vyplýva, že vyšetrenie sa realizovalo na žiadosť matky z dôvodu posúdenia vhodnosti domáceho vzdelávania syna. Bolo pre neho otázne, prečo matka toto vyšetrenie neiniciovala (resp. neoznačila ako dôkaz) už počas predmetného konania. Predovšetkým však nie je zrejmé, či bolo objektívne možné vykonať uvedené vyšetrenie do právoplatného skončenia konania, ktorého obnovy sa matka domáha (s poukazom na vyšetrovací princíp uplatňovaný v mimosporovom konaní, kedy je súd povinný za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli), teda či už v tom čase boli prístupné vyšetrovacie metódy, ktorých exkluzívnosť a precíznosť matka vyzdvihuje v žalobe na obnovu konania. Táto skutočnosť nevyplýva zo žaloby ani zo správy CPP B.. Mal za to, že žaloba na obnovu konania nielenže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, ale navyše je zjavne nedôvodná, čo je ďalší dôvod pre odmietnutie žaloby v zmysle ustanovenia . Uviedol, že listinné dôkazy predložené matkou, najmä pokiaľ sa jedná o písomné vyhlásenie maloletého dieťaťa, obsahujú skutočnosti, ktoré súd zobral do úvahy už v pôvodnom konaní sp. zn. . Názor maloletého, že nemá záujem stretávať sa s otcom a jeho rodinou, je konzistentný už mnoho rokov a bol opakovane prezentovaný vo všetkých konaniach, ktoré sa ho týkajú. V konaní sp. zn. súd zamietol návrh matky na výsluch maloletého dieťaťa a pripojenie zápisnice z výsluchu maloletého, pretože tieto dôkazy považoval pre uvedené konanie za nadbytočné, keďže pohovor s maloletým bol vykonaný na ÚPSVaR D. dňa 19.09.2023 a výpoveďou kolízneho opatrovníka v konaní bolo potvrdené, že názor maloletého sa nezmenil. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal otázkou potreby vypočutia, zisťovania a zohľadnenia názoru maloletého dieťaťa v danom konaní o zrušenie výchovného opatrenia, pričom procesný postup súdu prvej inštancie vyhodnotil ako správny. O návrhu matky na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -241 zo dňa 09.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -354 zo dňa 29.04.2025 rozhodol tak, že tento zamietol, nakoľko nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné vykonateľnosť rozhodnutí odložiť. Procesným predpokladom odkladu vykonateľnosti už nie je pravdepodobnosť vyhovenia návrhu na obnovu konania tak, ako to bolo upravené v pôvodnom znení , ale je to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom na zjavnú nedôvodnosť žaloby na obnovu konania, charakter nových dôkazov a skutočností, ktoré nimi majú byť preukázané, kedy sa nejedná o novoty, ale fakty súdu známe a zohľadnené pri rozhodovaní aj v pôvodnom konaní (odmietavý postoj maloletého k otcovi, rozumové schopnosti maloletého v pásme nadpriemeru), dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre postup podľa ustanovenia . O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka podľa , , a , navrhujúc napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne zmeniť a povoliť obnovu konania vo veci rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. spojenej s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. v časti týkajúcej sa uloženého výchovného opatrenia formou povinnosti účasti maloletého a rodičov na poradenstve v NÚDCH, odložiť vykonateľnosť rozhodnutí na základe ktorých má byť toto výchovné opatrenie vykonané, podľa až do právoplatného rozhodnutia o tejto žalobe a prerušiť vykonávacie konanie sp. zn. podľa až do právoplatného rozhodnutia o tejto žalobe. Poukázala na , 12 Dohovoru o právach dieťaťa, , , SR, , , a čl. Zákona o rodine a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. . Tvrdila, že napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, neúplnom zistení skutkového stavu a na nedostatočnom vyhodnotení dôkazov týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré vychádza z nesprávneho právneho záveru, že žaloba na obnovu konania smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a že zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť iným procesným postupom. Samotná existencia procesného nástroja zmeny rozhodnutia pre zmenu pomerov nevylučuje prípustnosť obnovy konania, ak sú splnené podmienky a nemôže viesť k vylúčeniu mimoriadneho opravného prostriedku. Súd prvej inštancie aplikoval formalisticky, nesprávne právne vyložil podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa a , keď existenciu procesnej možnosti zmeny rozhodnutia z dôvodu zmeny pomerov podľa považoval za dôvod automatického vylúčenia prípustnosti žaloby na obnovu konania. Tvrdila, že z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že novými skutočnosťami nie sú len tie, ktoré objektívne existovali v čase pôvodného konania, ale aj tie, ktoré síce vznikli neskôr a majú zásadný význam pre posúdenie správnosti pôvodného rozhodnutia. Žiadala preskúmať zákonnosť rozhodnutia v situácií, keď sa objavili nové rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa zdravia a psychickej integrity maloletého. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nové dôkazy vzniknuté až po právoplatnosti rozhodnutia bez relevancie pre obnovu konania, ide o dôkazy preukazujúce vývoj psychického stavu maloletého, existenciu traumy v príčinnej súvislosti so správaním otca a stabilizovaný autonómny postoj maloletého. Tieto dôkazy nemohli byť uplatnené v pôvodnom konaní bez jej zavinenia, čo napĺňalo zákonnú podmienku . Ak súd tieto dôkazy odmietol bez vecného vyhodnotenia ich obsahu, rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci. Uviedla, že po právoplatnosti pôvodných rozsudkov z roku 2017 a 2018 boli vypracované štyri nové znalecké posudky (č. 6/2018 a č. 7/2019 - J. A. K. L., č. 17/2020 - J. M. M., č. 22022 - A. E. M.), ktoré u maloletého identifikovali následky traumy spôsobenej správaním otca a starých rodičov z otcovej strany, príčinnú súvislosť medzi správaním otca a zdravotným stavom dieťaťa, vysoké riziko retraumatizácie v prípade núteného stretnutia s otcom, pričom aktuálne správy preukazujú stabilizáciu psychického stavu maloletého za podmienok eliminácie traumatizujúcich podnetov, čo neznamená zánik zdravotného rizika, ale že stabilizácia bola dosiahnutá za konkrétnych ochranných podmienok. Znalec A. M. neodporučil nariaďovať ani len také typy výchovných a sociálnych opatrení ani psychoterapie, ktoré by mali meniť postoj maloletého k otcovi so zameraním sa na obnovenie ich vzťahu. V znaleckom posudku znalkyne J. B. (2017) bolo zistené a popísané odmietanie otca maloletým, čo súd nevzal do úvahy. Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s právom styku opakovane konštatoval, že Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Ak súd nariadi alebo umožní realizáciu výchovného opatrenia bez posúdenia rizika relapsu zdravotného stavu, ide o rozhodnutie založené na neúplne zistenom skutkovom stave veci a na nesprávnom právnom posúdení veci. Argumentácia súdu, že názor maloletého bol zisťovaný v minulosti v roku 2023 je právne nedostatočná a nesprávne vyhodnotená v súvislosti s povinnosťou súdu zisťovať názor maloletého.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a odvolanie matky zamietnuť. Žiadal priznať náhradu trov konania podľa . Tvrdil, že matka opakuje argumentáciu vo svojich podaniach a bezdôvodných odvolaniach.

5. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca a tvrdiac, že neuviedol žiadnu právnu ani skutkovú argumentáciu k dôvodom jej odvolania na ktorom zotrvala.

6. Kolízny opatrovník nepodal písomne vyjadrenie k odvolaniu matky.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým odmietol žalobu na obnovu konania z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná a zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -241 zo dňa 09.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -354 zo dňa 29.04.2025 z dôvodu, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné vykonateľnosť rozhodnutí odložiť.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný odvolacími dôvodmi ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , /a contrario/ a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Podľa ust. , na konania podľa tohto , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

12. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníkov konania, ktoré im poskytujú procesnoprávne predpisy. O procesnú vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trail) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

13. V zmysle a účastníci konania majú v konaní právo na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá ( ), právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k nim svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), právo na doručenie predvolania na pojednávanie tak, aby mal účastník dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ), právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku ( ), právo na to, aby bol účastníkom rozsudok doručený do vlastných rúk ( ), právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia ( ).

14. Odvolací súd sa zaoberal námietkou matky o porušení práva maloletého na spravodlivý proces, keď namietala zásah do práva na súdnu ochranu podľa SR a do práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd udáva, že matkine námietky o porušení práva maloletého na súdnu ochranu je potrebné vyhodnotiť ako irelevantné a neopodstatnené, v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok takýto zásah, ktorý by odôvodňoval zrušenie alebo zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle odvolacieho návrhu matky.

15. Podľa proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bolo rozhodnuté v neprospech

strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

16. Podľa žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

17. Podľa žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

18. Podľa súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene, bola podaná neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, ide o dôvod uvedený v alebo je zjavne nedôvodná.

20. Podľa (ďalej len ) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o a) mene a priezvisku maloletého, b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým, e) poručníctve, f) opatrovníctve maloletého, g) odovzdaní maloletého, h) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, i) schválení právneho úkonu maloletého, j) zastupovaní maloletého, k) správe majetku maloletého, l) ústavnej starostlivosti, m) výchovných opatreniach, n) ochranných opatreniach, o) pestúnskej starostlivosti, p) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, r) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o rodine) ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa , môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

23. Právna úprava vymedzujúca žalobu na obnovu konania nie je v komplexná a pre jej náležitú interpretáciu je potrebné zohľadniť všeobecnú subsidiaritu ( ), a teda brať do úvahy aj právnu úpravu ako predpisu lex generalis. Ustanovenia a teda dopĺňajú právnu úpravu žaloby na obnovu konania v . Ustanovenie obsahuje všeobecnú úpravu okruhu rozhodnutí, proti ktorým nie je žaloba na obnovu konania prípustná a táto generálna úprava dopadá aj na mimosporové konania. Možno teda zosumarizovať, že žaloba na obnovu konania v mimosporových konaniach je zásadne prípustná voči právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( ) a s výnimkou rozsudkov, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak ( ).

24. Nová právna úprava v zaviedla v legálnu definíciu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pričom za vykonateľnosť považuje vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je v zásade vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Výnimkou je rozhodnutie o predbežnej vykonateľnosti rozsudku podľa , iný časový okamih vykonateľnosti však môže stanoviť nielen súd, ale môže byť upravený aj zákonom. O takýto prípad ide v , kde je zákonom ustanovené, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Táto úprava tzv. predbežnej vykonateľnosti rozsudkov bola zavedená s prihliadnutím na funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. V prípade odsudzujúcich rozsudkov na plnenie výživného ide pritom o predbežnú vykonateľnosť priamo zo zákona, v dôsledku čoho je rozsudok v týchto prípadoch predbežne vykonateľný, i keď to prípadne súd v rozsudku nevysloví.

25. Správne súd prvej inštancie vysvetlil, že v konaní o obnove konania sa v prvej fáze skúma, či je žaloba procesne prípustná. Súd je oprávnený v taxatívne určených prípadoch ešte predtým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania uznesením odmietnuť z dôvodov uvedených v ustanovení . Pred vecným prejednaním žaloby na obnovu konania v mimosporových konaniach je rovnako ako pri ostatných opravných prostriedkoch nutné splniť objektívne, ako aj subjektívne podmienky prípustnosti, a teda žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Splnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci. Správne poukázal súd prvej inštancie na možnosť dosiahnutia zmeny alebo zrušenia rozhodnutia, ktorá môže vyplývať aj z hmotnoprávneho predpisu, aj keď v nie je zahrnutá vo výpočte rozhodnutí, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak (, , , , , , ). Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak by aj existovali dôvody na obnovu konania podľa , ale zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia súdu je možné dosiahnuť iným procesným postupom, nie je žaloba na obnovu konania prípustná, pričom nie je rozhodujúce, či zmenu alebo zrušenie rozhodnutia možno dosiahnuť na základe návrhu alebo aj bez návrhu. Pokiaľ ide o dôvod obnovy konania podľa , ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Typickým príkladom je napríklad zlepšenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu svedka, ktorý neumožňoval jeho výsluch v pôvodnom konaní, hoci strana takýto dôkaz navrhla vykonať. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o dôvod obnovy konania podľa .

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi odvolaním napadnutého uznesenia v ktorom súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o žalobe matky na obnovu konania a jej návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -241 zo dňa 09.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -354 zo dňa 29.04.2025 podstatný význam a návrh aj správne právne posúdil ( ). Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané v ust. v spojení s , konajúci súd v ňom uviedol, čoho sa matka podaným návrhom domáhala, akými okolnosťami ho odôvodnila, aké skutočnosti zistil, a to so zameraním sa na skutočnosti majúce relevantný význam pre rozhodnutie a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby na obnovu konania a návrhu na odklad vykonateľnosti. Uvádza, že v odvolaní matky neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali za následok navrhované zrušenie napádaného uznesenia, resp. jeho zmenu. Odvolací súd sa v pnej miere s dôvodmi a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie stotožňuje a na tieto ako v celosti vecne správne poukazuje.

27. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že

citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzťahujúce k odmietnutiu žaloby na obnovu konania a zamietnutiu návrhu na odklad vykonateľnosti označených rozsudkov nemožno vytknúť, že by nevzal do úvahy skutočnosti tvrdené v žalobe na obnovu konania a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

28. Odvolací súd plne prisvedčuje záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne vyhodnotil potrebu odmietnuť žalobu matky na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -241 zo dňa 09.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -354 zo dňa 29.04.2025 (ktorým bol zamietnutý návrh matky na zrušenie výchovného opatrenia uloženého rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -293 zo dňa 24.08.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -438 zo dňa 23.05.2018, rodičom a maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení) z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná ( ), a súčasne správne posúdil dôvody podľa - prípustnosti žaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie správne dôvodil, že zmenu alebo zrušenie označeného právoplatného rozsudku súdu je možné dosiahnuť inak. Matka sa domáha obnovy konania, vo veci v ktorej súdy zamietli jej návrh na zrušenie uloženého výchovného opatrenia, poukazujúc na dôkazy ktoré vznikli po právoplatnom skončení napadnutého konania, a keďže zmenu rozhodnutia podľa zákona o rodine je možné dosiahnuť inak, prvoinštančný súd vyhodnotil, že sa nejedná o prípustný predmet obnovy konania a žalobu odmietol podľa , v čom mu nemožno vytknúť žiadne pochybenia. Poukazuje zhodne so súdom prvej inštancie, že v zmysle judikatúry musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, do vyhlásenia rozsudku, pričom spravidla ide o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Matkou predložené listinné dôkazy tento atribút nespĺňali, vznikli až po právoplatnom skončení konania sp.zn. a súčasne z nich nevyplynuli dôvody potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci, čo je predpokladom pre povolenie obnovy konania. Matkou predložené listinné dôkazy, ako je písomné vyhlásenie maloletého dieťaťa, obsahujú skutočnosti, ktoré súd zobral do úvahy už v pôvodnom konaní sp.zn. , pričom názor maloletého (o tom, že nemá záujem stretávať sa s otcom a jeho rodinou), je konzistentný a prezentovaný vo všetkých konaniach, ktoré sa ho týkajú. Napokon odvolací súd prisvedčuje správnemu postupu súdu prvej inštancie, ktorý po preukázaní existencie skutkových okolností na základe ktorých vyhodnotil, že žaloba na obnovu konania je neprípustná, že návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -241 zo dňa 09.07.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -354 zo dňa 29.04.2025 zamietol, nezistiac zákonné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo potrebné vykonateľnosť rozhodnutí odložiť.

29. K námietke matky, že uznesenie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej

inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k danému predmetu konania správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

30. Ďalšie argumenty matky považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami (účastníkmi konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami (účastníkmi konania). Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany (účastníkov konania) avšak je nevyhnutné, aby bolo reagované na ich podstatné a relevantné argumenty (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

31. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne a právne správny potvrdil, poukazujúc na správne závery súdu prvej inštancie s ktorými sa stotožnil.

32. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . Pokiaľ otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania, ich výšku a dôvody pre takéto rozhodnutie neuviedol.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa / / v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy / /.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom / /. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) / /.