Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9CoCsp-6-2020.pdf
PDF · 128.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO : 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej : L. W., nar. XX. X. XXXX, hlásený pobyt M. - R., o zaplatenie 543,61 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. 10. 2019 č.k. 26Csp/23/2019 - 99, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej z m e ň u j e tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 379 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 379 € od 2. 7. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 164,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 164,61 € od 2. 7. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (žalobca sa domáhal zaplatenia celkom istiny 543,61 € s príslušenstvom) žalobu žalobcu zamietol. napokon rozhodol o trovách konania, a to tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 29,44 %, s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. V konaní mal za preukázané, že žalovaná neuhradila žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 164,61 €. Žalovaná nezaplatila tieto dlžné platby ani v dodatočnej lehote, poskytnutej jej žalobcom v pokuse o pokonávku. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovanú na zaplatenie neuhradených služieb. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal tak nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5 % ročne. Pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej (jednou z nich je aj riadne a včasné splácanie ceny poskytnutých služieb) bola v dodatku k zmluve č. L., dohodnutá medzi účastníkmi zmluvná pokuta vo výške 279,50 € a v dodatku k zmluve č. L. vo výške 99,50 €. Zo skutkového vymedzenia nároku na uhradenie zmluvnej pokuty vyplýva, že náhrady škody sa domáhal proti žalovanej z dôvodu porušenia jej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu minimálne 24 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Z týchto všeobecných
podmienok a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda medzi stranami sporu v tomto konaní, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
2/ Predmetný právny vzťah súd prvej inštancie posudzoval ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. V zmysle Dodatkov k zmluvám o pripojení a Všeobecných podmienok žalobcu bola medzi účastníkmi konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnuté zmluvné pokuty (zmluvná podmienka); súd dospel k záveru, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a 53 a nasl. Obč. zák. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
3/ Žalobcovi by nárok na zmluvnú pokutu vznikol aj v prípade, ak by žalovaná len uskutočnila akýkoľvek úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti aj skutočne došlo. Dokonca nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu zmluvy, ale žalobcovi postačuje, aby účelom úkonu vykonaného žalovaným „by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa značne neurčitá. Daná formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec. Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by žalovaná využila počas doby viazanosti svoje právo odstúpiť od zmluvy, prípadne vypovedať zmluvu, musela by podľa tohto ustanovenia dodatku uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je teda to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných služieb a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Smernica rady č. XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či
spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.
4/ Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
5/ Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci sa mala výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb odvíjať od rozdielu medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanej a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejmé z článku 2 bodu 2.5 Dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty iba na základe uplynutej doby viazanosti, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške. Ako už bolo uvedené smernica Rady XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. V prejednávanej veci zmluvnej pokuty bola stanovená vo výške za porušenie záväzku viazanosti upraveného v bode 2 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, pričom zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad výpovede zmluvy a žiadosti o prenesenie telefónneho čísla. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad výpovede zmluvy a žiadosti o prenesenie telefónneho čísla priamo odporuje ustanoveniam zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Podľa ustanovenia § 44 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Vyššie uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaná sa v dodatkoch k zmluve zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za ukončenie zmluvy v dôsledku prenesenia telefónneho čísla k inému poskytovateľovi služby nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán neskorších predpisov umožňuje účastníkovi vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
6/ Zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 €. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia zmluvných povinností účastníkom. Prerušením zmluvných povinností však k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb. Zmluvná pokuta nezohľadňujúca výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a viažuca iba na moment porušenia zmluvných povinností bez zohľadnenia prípadnej možnosti ďalšieho poskytovania služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov nárok na zmluvnú pokutu vo výške 379 € s príslušenstvom zamietol. 7/ Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie o § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu zohľadňujúcom jej úspech v spore. 8/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, jeho odvolanie smerovalo proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. voči nepriznaniu sumy 379 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 379 € od 2. 7. 2017 do zaplatenia. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. tým, že súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon ust. § 365 ods. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o jeho žalobe bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, t.j. tvrdenia žalobcu mal súd vziať za nesporné. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo žalobcovi umožnené oboznámiť sa s názorom súdu prvej inštancie a žalobca nemohol predložiť ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení a prípadne odstrániť pochybnosti súdu - ak mal súd niektoré tvrdenia za sporné. Ďalej žalobca nesúhlasil s posúdením zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je v súlade s platným právnym poriadkom SR. V minulosti niektoré súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje zmluvné povinnosti. Žalobca nedostatky dohody o zmluvnej pokute odstránil; maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Žalobca poukazoval na to, že pri uzavretí dodatku poskytol žalovanej ako účastníkovi telekomunikačnej služby zvýhodnenie spočívajúce v poskytnutí zľavy z hodnoty mobilného telefónu. Žalovaná mala možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za riadnu maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov alebo si kúpi mobilný telefón za zníženú cenu, teda so zľavou z kúpnej ceny na základe dodatku a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako aktívny užívateľ služieb a bude riadne a včas platiť ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. V dodatku, z ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je časový aspekt porušenia zmluvných povinností zohľadnený. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje v závislosti od toho, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom uzavretia dohody o zmluvnej pokute bolo zabezpečenie záväzkového vzťahu, motivácia k plneniu
zmluvných povinností spojená s následnou sankciou za jej nesplnenie, tiež reparácia spočívajúca v odstránení prípadného škodlivého následku. Žalovaná nebola žiadnym spôsobom žalobcom nútená uzatvoriť dodatok k zmluve. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú cenu bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou kompenzované vernosťou žalovanej ako zákazníka. Žalobca trval na tom, že dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšku nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že mobilný telefón si žalovaná mohla zakúpiť za riadnu maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností, že dohodnutá zmluvná pokuta neprevyšovala výšku poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a že zohľadňovala časový úsek, po ktorý si žalovaná svoje povinnosti plnila. Získaná výhoda žalovanej tak zodpovedá výške dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, s ohľadom na všetky okolnosti. Žalobca záverom zopakoval, že on si všetky dohodnuté zmluvné povinnosti riadne plnil, žalovaná si ich neplnila. Právny záver súdu prvej inštancie je nesprávny Žalobca svoj názor podporil aj poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. 6. 2018 sp. zn. 5Co/35/2018 v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty priznal. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že vzhľadom na výhodu, ktorú na základe uzavretia dodatku k zmluve žalovaná získala, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná a objektívne nespôsobilá poškodiť ju ako spotrebiteľa, lebo aj tak by si musela kúpiť telefón. Žalobca navrhol v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9/ Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila. 10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 378 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti (vo veci samej) zmeniť podľa § 388 CSP. 11/ Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12/ Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13/ Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 14/ Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
15/ Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 9. 1. 2017 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. L. a č. L., na základe ktorých vypožičal žalovanej SIM karty s telefónnymi číslami XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. K uvedeným zmluvám dňa 9. 1. 2017 zmluvné strany uzavreli tiež Dodatky, v zmysle ktorých žalobca odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenia za kúpnu cenu uvedenú v dodatkoch, s dohodnutými zmluvnými pokutami. Žalobca uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 99,50 € na základe Dodatku k zmluve č. L., v zmysle čl. 2.5 dodatku k zmluve; výška tejto zmluvnej pokuty bola žalobcom vypočítaná v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve (9. 1. 2017) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou (31. 1. 2017); žalovaná viazanosť nedodržala po dobu 24 mesiacov. Zmluvnú pokutu vo výške 279,50 € žalobca uplatňoval na základe Dodatku k zmluve č. L., v zmysle čl. 2.5 dodatku k zmluve; výška tejto zmluvnej pokuty bola žalobcom vypočítaná v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia
dodatku k zmluve (dňa 9. 1. 2017) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou (dňa 31. 1. 2017); žalovaná nedodržala viazanosť po dobu 24 mesiacov.
16/ Podľa čl. 2.5 Dodatku (totožné znenie čl. 2.5 oboch Dodatkov, uzatvorených k obom označeným Zmluvám o poskytovaní verejných služieb), účastník si je vedomý, že MT (mobilný telefón) je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1. 2 Dodatku (v prípade oboch zmlúv po 0,50 €, pozn. odv. súdu), ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku (24 mesiacov, pozn. odv. súdu), pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne : a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku, alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť Podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto povinnosti sa v súlade s ustanoveniami článku 2 bodu 2.3 písm.a/ tohto Dodatku nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z.z. v platnom znení alebo z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy stanovených iným platným právnym predpisom), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 279,50 € (resp. 99,50 € v prípade Dodatku k zmluve č. L.), pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie prvého mesiaca doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi.
17/ Nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou mal povahu spotrebiteľského vzťahu, súd prvej inštancie preto správne posudzoval predložené zmluvy a ich dodatky z hľadiska ich súladu s ust. § 53 Obč. zák., t.j. či ich obsahom nie sú neprijateľné zmluvné podmienky. Predmetom odvolacieho konania sa stal rozsudok súdu prvej inštancie iba v rozsahu jeho zamietajúceho výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty (zmluvných pokút vo výške 279,50 € a 99,50 €). Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 2.5 Dodatku (Dodatkov) k Zmluve (Zmluvám) o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9. 1. 2017 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, s ktorým záverom sa odvolací súd nestotožnil.
18/ Nutno zdôrazniť, že zmluvná pokuta bola v predmetnej právnej veci dojednaná písomne v dodatku (dodatkoch) k zmluve (zmluvám) o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9. 1. 2017, ktoré podpísal ako žalobca tak aj žalovaná. Zabezpečená právna povinnosť je v nich špecifikovaná dostatočne konkrétne,
tak, aby nebola zameniteľná s inou povinnosťou. Jednoznačným spôsobom je tiež určená výška zmluvnej pokuty (oboch zmluvných pokút), takže znenie príslušného zmluvného ustanovenia je potrebné hodnotiť ako jasné, určité a zrozumiteľné. Z uvedeného všeobecného hľadiska tak ide o platný právny úkon.
19/ Zákon predpokladá na to, aby mohla byť určitá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve považovaná za neprijateľnú, kumulatívne splnenie dvoch základných predpokladov (§ 53 ods. 1 Obč. zák.). Takáto zmluvná podmienka musí (1) spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne buď (2a) nesmie ísť o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak táto zmluvná podmienka je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, alebo (2b) nemôže byť individuálne dojednaná.
20/ Posudzovaná zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je v danom prípade súčasťou formulárovej zmluvy (resp. dodatku k zmluve), ktorú pripravil žalobca, pričom je zrejmé, že žalovaná si síce mohla vybrať program služieb a konkrétny model mobilného telefónu, ale nijako nemohla ovplyvniť akékoľvek ďalšie zmluvné ustanovenia, vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute. Predmetná zmluvná podmienka teda nebola individuálne dojednaná. Keďže zmluvná pokuta je len zabezpečovací inštitút, dojednanie o nej nepochybne nepredstavuje zmluvnú podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Predpoklad (2a) alebo (2b) ustanovený § 53 ods. 1 Obč. zák. je preto u danej zmluvnej podmienky naplnený.
21/ Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie nevyhodnotil zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty ako také, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovanej). Predmetná zmluvná pokuta zabezpečovala dodržanie tzv. doby viazanosti dojednanej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľ sa zaviazal, že bude využívať minimálne dohodnutý program služieb počas vopred dohodnutej doby (24 mesiacov), teda okrem iného riadne a včas platiť poplatky za poskytované služby počas tejto doby. Obdobie viazanosti pritom nebolo dojednané samoúčelne, resp. výlučne v prospech dodávateľa, ale spotrebiteľovi bol v tejto súvislosti poskytnutý mobilný telefón (mobilné telefóny v počte 2 ks) za akciovú cenu 0,50 € namiesto neakciovej ceny 280 € (resp. v prípade druhej zmluvy v sume 100 €). Je zrejmé, že zľavu jednorazovo poskytnutú pri predaji mobilného telefónu si z ekonomického hľadiska dodávateľ mienil vykompenzovať mesačnými poplatkami spotrebiteľa využívajúceho dojednaný program služieb. Išlo teda o vzájomne ekvivalentné plnenie, i keď pravdaže dodávateľ ako podnikateľ prirodzene mienil dosiahnuť na základe daného zmluvného vzťahu aj určitý zisk, čo však nemožno považovať za neprimerané. Pokiaľ sa spotrebiteľ zaviaže využívať služby dodávateľa po určitú dobu a za tento svoj záväzok dostane adekvátne protiplnenie (napr. v podobe zľavneného mobilného telefónu), nemôže byť zabezpečenie takéhoto záväzku spotrebiteľa zmluvnou pokutou v primeranej výške bez ďalšieho považované za neprimeranú zmluvnú podmienku. V spotrebiteľskej zmluve (zmluvách) bola jasne a zrozumiteľne uvedená doba viazanosti aj základ pre zmluvnú pokutu (zmluvné pokuty). Dostatočne jasne a zrozumiteľne bol formulovaný aj čl. 2.5, ktorý jednak definoval tzv. porušenie záväzku viazanosti a tiež aj právne následky jeho porušenia v podobe vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.
22/ Dôležité je tiež pre posúdenie prijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute zohľadniť aj samotnú výšku zmluvnej pokuty a jej primeranosť k zabezpečenému záväzku. Pri obligatórnom písomnom dojednaní zmluvnej pokuty musí byť určená jej výška alebo spôsob jej určenia. V posudzovanej veci ide o tzv. degresívnu zmluvnú pokutu, spôsob určenia ktorej vychádza zo stanovenia základnej sumy, ktorá sa následne znižuje v závislosti od počtu celých mesiacov, ktorý uplynie od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti; v danom prípade boli zmluvy spolu s dodatkami uzavreté dňa 9. 1. 2017, pričom k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovanou došlo už 31. 1. 2017; žalovaná teda porušila zmluvnú povinnosť zaplatiť poplatky za poskytnuté služby hneď prvý mesiac, v ktorom uzavrela zmluvy o poskytovaní verejných služieb, čím zároveň došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o neprimeranom sankcionovaní či zaťažovaní spotrebiteľa, ktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalovanej. Takto dojednanú zmluvnú pokutu podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyhodnotiť ako neprimeranú, nakoľko je v podstatnej miere ekvivalentná tomu, čo spotrebiteľ ušetril nedodržaním záväzku viazanosti (zľavnené mobilné zariadenia zostali majetkom spotrebiteľa aj po predčasnom ukončení zmluvného vzťahu).
23/ Odvolací súd z uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (t.j. zamietajúcej) časti podľa § 388 CSP tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj sumu 379 € pozostávajúcu zo zmluvných pokút (279,50 € a 99,50 €), spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy 379 € od 2. 7. 2017 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku), podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.
24/ O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).