Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/13/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov v 1. rade: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Y. XXX, XXX XX T., v 2. rade: K.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX V., v 3. rade: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Y. XXX, XXX XX T. a v 4. rade: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Y. XXX, XXX XX T.K., žalobcovia v 1. až 4. rade právne zastúpení Advokátska kancelária VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 647 903, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52, 041 26 Košice, o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Z a k a z u j e žalovanému - Okresný úrad Košice pokračovať v zásahu, ktorý spočíva v nevykonaní zápisu spoločenstva vlastníkov bytov s názvom: L. U.V. F. M., so sídlom: I. Y. XXX, XXX XX T., založeným dňa 27.10.2017 do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom žalovaným na základe návrhu na zápis spoločenstva urobený žalobcom v 3. rade zo dňa 14.03.2019 do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu.

II. Žalobcom v 1. až 4. rade p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný v napadnutom oznámení zo dňa 25.03.2019 uviedol, že mu bol dňa 14.03.2019 doručený návrh na zápis L.X. U. F. M. L. L. I. Y. XXX, T., do registra Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej „SVBaNP“). Totožné návrhy na zápis L. U. F. M. boli doručené žalovanému prvýkrát dňa 13.11.2017, druhýkrát dňa 27.12.2017 a tretíkrát dňa 20.06.2018. Listom č. OU-KE- OVVS1-2017/046682 zo dňa 24.11.2017 a listom č. OU-KE-OVVS1-2018/031452 zo dňa 30.07.2018 žalovaný vysvetlil postup pre vznik a zápis nového spoločenstva vlastníkov bytov do registra SVBaNP. Keďže podľa žalovaného predložené doklady nespĺňali podmienky stanovené v o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“, resp. „BytZ“) pre zápis nového spoločenstva do registra SVBaNP, registrový úrad požadovaný zápis do registra nemohol vykonať. Ďalej v oznámení uviedol, že tak, ako to bolo oznámené listom zo dňa 30.07.2018, zápis nového spoločenstva do registra SVBaNP registrový úrad vykoná až po splnení podmienok na základe nového návrhu v súlade s platnými právnymi predpismi.

2. Žalobcovia správnou žalobou zo dňa 27.05.2019 v zmysle a nasl. namietali porušenie svojich subjektívnych práv iným zásahom žalovaného, za ktorý označili oznámenie žalovaného zo dňa 25.03.2019, ktoré bolo žalobcom doručené 28.03.2019, ktorým oznámil, že nemôže vykonať požadovaný zápis spoločenstva vlastníkov bytov M. do Registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

3. V podanej žalobe uviedli. že sú vlastníkmi bytov v bytovom dome so súp. č. XXX postavenom na parcele registra „Z. Č.. XXXX nachádzajúcom sa na ul. I. Y. XXX v T. (ďalej aj „F. XXX“), ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v evidencii Okresného úradu C.E., I. C., I. T., V. Ú. T.. Keďže ide o bytový dom so 4 bytmi, spravuje sa režimom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v platnom znení. V bezprostrednom okolí BD XXX sa nachádza bytový dom so súp. č. XXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v evidencii Okresného úradu C., I. C., I. T., V. Ú. T., ktorý má rovnako 4 byty (ďalej aj „BD XXX“). Na správu BD XXX a BD XXX bolo v roku 1996 založené spoločenstvo vlastníkov bytov b.j. XXX E. XXX so sídlom: I. Y. XXX, XXX XX T.Š., K.: XX XXX XXX (Ď. E. „.L. XXX E. XXX“.). V tejto súvislosti žalobcovia zdôraznili, že v prípade BD XXX a BD XXX ide o dva samostatné bytové domy, a to ako po stavebno-technickej, tak aj účtovnej stránke, ktoré majú vlastné spoločné časti a spoločné zariadenia. Tieto domy teda nie sú navzájom stavebne prepojené, nemajú spoločné časti a zariadenia (napr. nemajú spoločnú kotolňu). Oba bytové domy majú samostatné prípojky vody a ostatných energií. Vzhľadom na rôzne predstavy vlastníkov bytov v BD XXX a BD XXX o výkone správy oboch domov, ktorých výsledkom sú dlhodobo trvajúce nezhody medzi vlastníkmi BD XXX a XXX, žalobcovia, ako vlastníci bytov v BD XXX, prijali na zhromaždení konanom dňa 27.10.2017 v súlade s vtedy platným ust. § 14 ods. 9 BytZ rozhodnutie o rozdelení existujúceho SVB XXX E. XXX a rozhodnutie o vytvorení vlastného spoločenstva len pre BD XXX s názvom L. U. F. M., L. L.: I. Y. XXX, XXX XX T. (ďalej „SVB M.”). Na predmetnom zhromaždení vlastníci bytov BD XXX rozhodli o: rozdelení existujúceho SVB XXX E. XXX a založení nového SVB M., schválení zmluvy o spoločenstve SVB M., zvolení predsedu a členov rady SVB M., schválení názvu SVB M., splnomocnení novozvoleného predsedu SVB M. (žalobcu v 3. rade) na podanie návrhu na zápis SVB M. do registra spoločenstiev vlastníkov bytov na príslušný správny orgán, ktorým je žalovaný (viď čl. 26 až 38 spisu).

4. Dňa 13.11.2017 podali žalobcovia prvýkrát prostredníctvom žalobcu v 3. rade žiadosť o zápis SVB M. do registra spoločenstiev vedeným žalovaným a zaplatili správny poplatok za registráciu spoločenstva. Odpoveď žalovaného prišla listom č. OU-KE-OVVS1-2017/046682 zo dňa 24.11.2017, v ktorom žalovaný konštatoval, že neboli správne vykonané úkony na zápis SVB M. do registra spoločenstiev. Podľa žalovaného je zápis nového SVB M. podmienený výmazom pôvodného SVB XXX E. XXX, ktorý však jeho štatutárny orgán (R. Z.) odmietol podať, pretože sám, ako spoluvlastník bytu v BD XXX, s rozdelením SVB XXX E. XXX a vytvorením SVB M. nesúhlasí. Jeho nesúhlas je však v tomto prípade bezpredmetný, pretože väčšina vlastníkov bytov v BD XXX v súlade s ust. § 14 ods. 9 BytZ účinným do 31.10.2018 platne rozhodla o rozdelení SVB XXX E. XXX. Ako reakciu na odpoveď žalovaného zaslali žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne sťažnosť na nezákonný postup správneho orgánu zo dňa 19.12.2017. V tomto liste právna zástupkyňa žalobcov podrobne vyargumentovala, prečo považuje postup žalovaného za nezákonný a jeho výklad BytZ v tomto prípade za nesprávny. Právna zástupkyňa predovšetkým poukázala, že v zmysle ust. § 14 ods. 9 BytZ účinného do 31.10.2018 (pozn. žalobcov: v súčasnosti ide o ust. § 14b ods. 6 BytZ účinného od 01.11.2018) pri hlasovaní o rozdelení existujúceho spoločenstva rozhodujú len vlastníci bytov v bytovom dome, ktorého sa predmet hlasovania týka. Rovnako uviedla, že poukaz žalovaného na § 7d ods. 4 BytZ neobstojí, pretože pri rozdelení spoločenstva sa likvidácia nevyžaduje a už samotným rozhodnutím o rozdelení spoločenstva sa toto spoločenstvo zrušuje v zmysle § 7d ods. 1 písm. b) BytZ. Žalovaný však zotrval na svojom predchádzajúcom negatívnom stanovisku k zápisu SVB TRIO, čo oznámil právnej zástupkyni žalobcov listom č. OU-KE-OVVS1-2018/006662 zo dňa 11.01.2018. Ani s týmto stanoviskom sa žalobcovia nedokázali stotožniť a preto oslovili Združenie pre lepšiu správu bytových domov, so sídlom: Štefánikova 23, 811 05 Bratislava (ďalej aj „ZLSBD“) so žiadosťou o odborné stanovisko tejto odbornej organizácie k postupu žalovaného. Aj ZLSBD vo vyjadrení z 11.06.2018 adresovanom žalovanému zaujalo rovnaký názor ako právna zástupkyňa žalobcov a postup žalovaného posúdila ako nesprávny. Predmetné vyjadrenie ZLSBD bolo pripojené k ďalšej žiadosti žalobcov o registráciu SVB M. zo dňa 20.06.2018. Žalovaný zaslal žalobcovi v 3. odpoveď na túto žiadosť o registráciu SVB M. rade oznámením č. OU-KE-OVVS1-2018/031452 zo dňa 30.07.2018. V tomto oznámení síce zotrval na predchádzajúcom zamietavom stanovisku k zápisu SVB M., avšak doplnil ešte ďalší dôvod nevykonania zápisu SVB M.. Tým bolo údajné uplynutie 15-dňovej lehoty podľa § 7 ods. 8 BytZ na podanie návrhu na zápis zmien spoločenstva s poukazom na dátum konania zhromaždenia SVB M., na ktorom bolo schválené rozdelenie SVB XXX E. XXX a založené SVB M.. Žalovaný tu uviedol, že doklady s dátumom október 2017 neakceptuje a preto nemôže vykonať požadovaný zápis do registra spoločenstiev. Tento záver žalovaného bol pre žalobcov prekvapujúci, nakoľko sa nevyskytol v predchádzajúcich stanoviskách žalovaného. Ani s týmto argumentom žalovaného sa nemožno stotožniť, pretože v danom prípade nešlo o zmenu, či zánik zapisovaných skutočností (na ktoré sa vtedy platné ust. § 7 ods. 8 BytZ vzťahovalo), ale o zápis nového SVB M., čo je upravené v BytZ. Žalobcovia sa dňa 19.09.2018 obrátili so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného aj na Krajskú prokuratúru v Košiciach, avšak ani tá im požadovanú ochranu v zmysle o prokuratúre neposkytla. V oznámení č. Kd 221/18/8800-7 z 20.11.2018 Krajská prokuratúra v Košiciach

žalobcom oznámila, že podľa jej názoru žalovaný postupoval správne, keď nepristúpil k registrácii, aj keď nemal výhrady k návrhu na registráciu. Dňa 01.09.2018 nadobudol účinnosť o byrokracii, ktorým sa novelizoval aj BytZ, a to tak, že pôvodné ust. BytZ, ako aj ust. BytZ, ktoré sa týkali registrácie spoločenstiev vlastníkov, boli nahradené úplne novými zneniami týchto ustanovení. Nezmyselná pôvodná dikcia BytZ o tom, že v prípade nedodržania 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zápis zmeny alebo zániku zapisovaných skutočností od ich vzniku správny orgán tieto skutočnosti nezapíše z BytZ vypadla. Touto legislatívnou zmenou bol odstránený jeden z dôvodov odmietnutia registrácie SVB M., deklarovaný listom žalovaného z 30.07.2018. Pokiaľ ide o druhý namietaný dôvod nezapísania SVB M., t.zn. pre nepodanie návrhu na výmaz pôvodného SVB XXX E. XXX, k tomu žalobcovia poukazujú nielen na zmenu BytZ účinnú od 01.09.2018, ale aj na argumentáciu uvedenú v bode 4.2.3 žaloby. Na základe tejto zmeny právnej úpravy podali žalobcovia prostredníctvom žalobcu v 3. rade ako novozvoleného predsedu SVB M. dňa 14.03.2019 opätovný návrh na registráciu SVB M. (dôkaz č. 14, návrh na registráciu SVB M. z 14.03.2019), ku ktorému pripojili všetky požadované podklady v zmysle BytZ. Žalovaný však oznámením č. OU-KE-OVVS1-2019/018840 z 25.03.2019 doručeným žalobcom dňa 28.03.2019 napriek zmene BytZ v relevantných ustanoveniach registráciu SVB M. odmietol vykonať, pričom poukázal na dôvody, ktoré uviedol v predchádzajúcich listoch z 24.11.2017 a 30.07.2018. Žalovaný však v tomto prípade vôbec neprihliadol na vyššie uvedenú zmenu právnej úpravy, ktorá od tohto posledného návrhu nastala na základe novelizácie a BytZ. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobcovia uviedli, že predseda SVB XXX E. XXX (R. Z.) s nimi od svojho zvolenia do funkcie prakticky nekomunikuje, na ich písomné podania dlhodobo nereaguje a jediná komunikácia prebieha len na zhromaždeniach SVB XXX E. XXX, na ktorých spochybňuje a popiera práva žalobcov a koná v rozpore s ich záujmami. Tým predseda SVB XXX E. XXX neguje nespochybniteľnú autonómiu vôle žalobcov na vytvorení vlastného spoločenstva pre BD XXX. Keďže však s rozhodnutím o rozdelení SVB XXX E. XXX R. Z. ako spoluvlastník bytu v BD XXX nesúhlasí, ako predseda SVB XXX E. XXX robí všetky kroky, aby snahu žalobcov o registráciu SVB M. znegoval. Preto si napr. R. Z. nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nakoľko v zmysle BytZ účinného od 01.09.2018 neoznámil zmeny týkajúce sa rozdelenia SVB XXX E. XXX, resp. nepodal návrh na jeho výmaz z registra spoločenstiev. Táto jeho nečinnosť a negatívny postoj k rozdeleniu SVB XXX E. XXX však nemôže byť na ujmu ostatným vlastníkom bytov v BD XXX, ktorí sa v súlade so zákonom rozhodli založiť si vlastné spoločenstvo za účelom výkonu samostatnej správy BD XXX, nakoľko doterajší režim správy im nevyhovoval a nevyhovuje. Na ilustráciu vedenia správy BD XXX E. XXX pod vedením R.. Z. žalobcovia poukázali, že už od jeho ustanovenia do funkcie dochádza k porušovaniu BytZ, v zmysle ktorého platí povinnosť, že ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a opráv osobitne pre každý dom. Dôkazom tejto skutočnosti je list R.. Z. adresovaný žalobcom v 1. a 3. rade z 24.07.2017, v ktorom im oznamuje, že len „analytické“ vedenie fondu prevádzky, údržby a opráv je postačujúce s poukazom na názor vtedajšej prezidentky Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. Pojem „osobitne“ neznamená v tomto prípade viesť účty fondu prevádzky, údržby a opráv pre všetky domy v spoločenstve len analyticky v účtovníctve spoločenstva, ale na samostatných bankových účtoch. Je to jednak v záujme transparentnosti a kontroly vynakladania finančných prostriedkov, na ktoré vlastníci v jednotlivých a samostatných domoch tvoriacich spoločenstvo prispievajú, ale aj kvôli jednoduchšej dispozícii s týmto majetkom v prípade rozdelenia spoločenstva. V zmysle 14b ods. 6 BytZ (do 31.10.2018 išlo o ust. BytZ) totiž nielen o rozdelení spoločenstva, ale aj o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka. Na poslednom zhromaždení, ktoré sa v SVB XXX E. XXX konalo dňa 25.04.2019 bol predseda R.. Z. žalobcami vyzvaný, aby do 5 dní od konania zhromaždenia previedol finančné prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv za BD XXX na nový bankový účet vlastníkov bytov BD XXX, ktorého číslo žalobkyňa v 1. rade pred vlastníkmi R.. Z. odovzdala. Žalobcovia tak sú v pozícii rukojemníkov, keď na základe jednoznačne prejavenej vôle na zhromaždení konanom dňa 27.10.2017 im žalovaný neumožňuje plnohodnotnú realizáciu ich vlastníckych práv, t.zn. v tomto prípade samostatne si spravovať vlastný majetok v súlade s BytZ a ostatnými právnymi predpismi. Takéto konanie nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu.

5. Ohľadne splnenia procesných podmienok žalobcovia poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2016, ktoré bolo publikované aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako R 29/2015. Konštatovali, že podľa tohto rozhodnutia je zmyslom právnej úpravy podľa (teraz a nasl. ) posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nim a vyžadujú súdnu pomoc

vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu. už pojem iného zásahu definuje v súlade so závermi judikatúry NS SR v . Konanie o registrácii spoločenstiev v zmysle BytZ je na rozdiel od registrácie iných právnických osôb podobného typu špecifické v tom, že podľa BytZ sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( správny poriadok v platnom znení). To znamená, že o zápise spoločenstva, jeho výmaze, či zápise zmien skutočností zapísaných v registri spoločenstiev správny orgán nevydáva rozhodnutie v správnom konaní, ale tieto skutočnosti účastníkom konania len oznamuje písomnou formou. Takéto oznámenie a postup správneho orgánu, ktorým mu predchádzal, potom nepochybne predstavuje „iný zásah“ orgánu verejnej správy v zmysle , pretože sa ním zasahuje do práv a právom chránených záujmov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých práva sú zapísaním alebo nezapísaním údajov priamo dotknuté. Pochopiteľne najvýraznejší zásah do práv vlastníkov je spôsobený pri registrácii alebo odmietnutí registrácie spoločenstva vlastníkov, Táto skutočnosť má totiž rozsiahly dôsledok nielen na už existujúce právne vzťahy vlastníkov v existujúcom spoločenstve, ale aj na budúce právne vzťahy, ktoré po takomto zásahu nasledujú.

6. Ďalej v žalobe poukazovali na ustanovenie , v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disponendi). V režime vlastníctva bytov sa uplatňuje inštitút tzv. správy cudzieho majetku, keď jednu zo zložiek vlastníckeho práva vykonáva v prospech vlastníka tretia osoba (spoločenstvo vlastníkov alebo správca). Inštitút správy majetku nie je v našom práve neznámy, naopak, uplatňuje sa vo viacerých sférach súkromného i verejného práva v rôznych formách. Vychádzajúc zo skutkového stavu opísaného v čl. I žaloby došlo odmietnutím registrácie SVB M. zo strany žalovaného, ako orgánu verejnej správy, k inému zásahu, ktorým boli dotknuté práva žalobcov, a to vlastnícke právo k bytom, ako aj k BD XXX. Konkrétne žalovaný zasiahol do troch jeho podstatných zložiek ius utendi, ius fruendi a ius disponendi. Základným právom, ktoré bolo nezákonným zásahom žalovaného dotknuté, je právo spravovať si vlastný majetok, čím došlo aj k faktickému znegovaniu ich rozhodnutí o rozdelení SVB XXX E. XXX a vytvorení vlastného SVB M.. Na plnohodnotnú realizáciu práva spravovať si vlastný majetok (t.j. samostatne vykonávať všetky úkony spadajúce pod pojem správa domu podľa BytZ) je nevyhnutná registrácia SVB M. v registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov na príslušnom správnom orgáne. Žalovaný tak porušil práva žalobcov, a to najmä právo samostatne bez ostatných vlastníkov v BD XXX rozhodovať o všetkých otázkach spadajúcich do správy majetku žalobcov (teda nielen v otázkach vymedzených BytZ). Ide teda o právo samostatne rozhodovať o prevádzke, údržbe, opravách, modernizácii a rekonštrukcii spoločných častí a spoločných zariadení BD XXX, (t.j. najmä rozsahu, konkrétnom účele a výške týchto investícií, o výbere dodávateľa na výkon týchto činností či už jednorazových alebo pravidelne sa opakujúcich atď.). Ako vyplýva z dôkazu č. 6 (Zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov z 27.10.2017) a dôkazu č. 18 k žalobe (zápisnica zo zhromaždenia SVB XXX E. XXX zo dňa 01.05.2019) vlastníci bytov v BD XXX všetky hlasovania o otázkach správy, ktoré sa týkajú záujmov žalobcov, negujú a takmer všetky spoločné hlasovania teda končia pomerom hlasov 3 ku 5 alebo 3 ku 4 v neprospech žalobcov. Tieto dôkazy tiež preukazujú, že medziľudské vzťahy medzi jednotlivými vlastníkmi v oboch domoch sú tak vážne narušené, že spoločná správa BD XXX E. XXX je z pohľadu žalobcov nielen neželaná, ale aj neúčelná a neefektívna. Takýto stav je preto ďalej neudržateľný, vzhľadom na rôzne predstavy vlastníkov o správe oboch bytových domoch. Pripojená zápisnica zo zhromaždenia konaného v SVB XXX E. XXX z 25.04.2019 len demonštruje, že vlastníci v oboch bytových domoch nevedia nájsť spoločnú reč ani pri riešení akútnych otázok ako je zabezpečenie povinných revízií vyhradených technických zariadení, v tomto konkrétnom prípade revízií elektroinštalácie. Aj keď by si vzhľadom na dikciu BytZ o použití fondu prevádzky, údržby a opráv mohli vlastníci bytov v BD XXX rozhodnúť sami, v dôsledku nezapísania SVB M. v registri je faktická realizácia prevádzky, údržby, opráv, rekonštrukcie, či modernizácie BD XXX, o ktorej by vlastníci rozhodli ohrozená. Žalobcovia nedisponujú prístupom na bankový účet, na ktorom sú naakumulované finančné prostriedky fondu opráv, do ktorého žalobcovia od vzniku SVB XXX E. XXX dlhodobo prispievali. Rovnako je z dôkazu č. 18 zrejmé, že R.. Z., ako predseda SVB XXX E. XXX, odmieta tieto finančné prostriedky previesť na bankový účet zriadený žalobcom v 3. rade na účely vedenia samostatného fondu prevádzky, údržby a opráv pre BD XXX, čo aj v súčasnosti je zákonnou povinnosťou R.. Z.. Napriek platným rozhodnutiam vlastníkov bytov v BD XXX R.. Z. odmieta tieto rešpektovať a plniť. Na vznik spoločenstva vlastníkov s výnimkou toho, ktoré vzniká zo zákona v zmysle BytZ a BytZ sa totiž vyžaduje nielen jeho založenie vlastníkmi bytov postupom podľa BytZ a nasl., t.zn. schválením

zmluvy o spoločenstve, ale následne aj jeho registrácia v registri spoločenstiev. Keďže žalovaný odmietol zaregistrovať SVB M., toto nedisponuje právnou subjektivitou (nemá pridelené identifikačné číslo) a teda nemôže v právnych vzťahoch s tretími osobami vystupovať ako správcovský subjekt BD XXX so všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú či už z BytZ alebo z osobitných právnych predpisov. Ide najmä o uzatváranie zmluvných vzťahov s tretími osobami v mene vlastníkov bytov BD XXX a ich zastupovanie vo vlastnom mene pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci v zmysle § 9 ods. 7 a 8 BytZ. Z uvedeného vyplýva, že zásah do práv a povinností žalobcov je mimoriadne vážny a ďalšie pretrvávanie tohto stavu tento zásah a ujmu žalobcov len znásobuje.

7. V súvislosti s princípom autonómie vôle žalobcovia uviedli, že v občianskom práve sa uplatňuje princíp zmluvnej autonómie (slobody vôle alebo zmluvnej voľnosti). Súkromné právo je svojou povahou a inštitútmi uspôsobené tak, aby sa uvedená slobodná iniciatíva mohla uskutočňovať vo sfére jeho spôsobenia. Preto väčšina noriem súkromného práva má dispozitívny charakter (ius dispositivum), to znamená, že subjekty nielenže slobodne vstupujú do súkromnoprávnych vzťahov, ale v prevažnej miere majú možnosť utvárať a formovať svoje vzájomné práva a povinnosti podľa vlastnej slobodnej vôle, pokiaľ nie sú v tomto správaní viazané kogentnými normami. To znamená, že platí predovšetkým to, čo si účastníci zmluvy dohodli, pokiaľ to zákon výslovne nezakazuje alebo pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. V zmysle BytZ, resp. je BytZ osobitným predpisom občianskeho práva. Zvlášť v oblasti občianskeho práva, t.j. v oblasti zmluvného práva platí toto tzv. lex contractus, v dôsledku čoho sa dohoda účastníkov stáva rovnako záväznou ako sám zákon. Zmluvné strany tak legitímne urobili preto, lebo im zákonom navrhovaná štandardná úprava z nejakých dôvodov nevyhovuje. Pri tejto úprave sa vychádza z dlhoročných skúseností a poznatkov, ktoré svedčia o tom, že sú to samy subjekty občianskoprávnych vzťahov (fyzické a právnické osoby), ktoré na základe slobodného rozhodovania a sebaurčenia o tom, aké povinnosti zmluvou prevezmú, aké práva si zmluvou založia, akých práv sa eventuálne vzdajú atď. Len tak môžu najlepšie uplatniť svoje individuálne záujmy a potreby a tak si vytvárať predpoklady nielen pre rozvoj svojho súkromného života, ale jeho prostredníctvom zároveň cestu k prosperite celej spoločnosti. Preto sa štát má v súlade s garanciou ústavného poriadku (čl. 4 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd) zásadne zdržovať všetkých zbytočných intervenčných (reglementačných) zásahov do súkromnoprávnej oblasti a tým do slobodného súkromného rozhodovania a sebaurčenia fyzických a právnických osôb. V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že čím je menej zásahov štátu v súkromnoprávnej oblasti, tým viac sa uplatní sloboda fyzických a právnických osôb. Ak však subjekty občianskoprávnych vzťahov už raz, podľa vlastného uváženia a sebaurčenia, určitú zmluvu (v danom prípade zmluvu o založení SVB M.) uzavrú, majú povinnosť túto zmluvu plniť a dodržiavať v zmysle zásady pacta sunt servanda a to i keď by sa plnenie pre niektorú stranu stalo následne nevýhodným. Štát by do týchto vzťahov nemal zasahovať bez toho, aby na to mal vážny dôvod. Uvedená zásada pacta sunt servanda sa stáva jednou z ďalších občianskoprávnych zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd, a musí byť v občianskoprávnom styku dôsledne rešpektovaná. Žalobcovia však schválenú zmluvu o spoločenstve SVB M. nemôžu vzájomne uplatňovať, pretože žalovaný SVB M. odmietol zapísať do registra spoločenstiev. V dôsledku toho práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy nemožno uplatňovať ani vynucovať, čím je porušený princíp autonómie vôle. Žalovaný tak svojim postupom spočívajúcim v nezaregistrovaní SVB M. a výkladom príslušných ustanovení BytZ na základe predloženej zmluvy o spoločenstve a zápisnice zo zhromaždenia z 27.10.2017 popiera aj princíp autonómie vôle vlastníkov BD XXX, ktorí sa v súlade s BytZ väčšinovým rozhodnutím rozhodli pre spravovanie vlastného majetku formou samostatného spoločenstva. Na podporu uvedeného poukazovali na stanovisko NS SR vyplývajúce z jeho rozhodnutia sp. zn. , v zmysle ktorého: „Medzi základné zásady súkromného práva, predstavujúce pravidlá aj pre legislatívne orgány, subjekty súkromného práva aj orgány aplikácie práva, patrí zásada individuálnej autonómie, resp. autonómie vôle (možnosť urobiť právny úkon, zvoliť si jeho obsah a formu), zásada, že je dovolené všetko, čo nie je výslovne zakázané, zásada, že zmluvy sa majú dodržiavať (pacta sunt servanda) a zásada, že sa možno odchýliť od právnej úpravy.“ K tomuto základnému princípu súkromného práva Ústavný súd SR už dávnejšie v náleze uviedol, že článok 12 ods. 1 v spojení s SR obsahuje ústavné právo na autonómiu vôle strán. Obsahovým prvkom autonómie vôle strán (niekedy tiež označovaného ako právo na sebaurčenie, samodispozíciu) je aj právo jedinca, aby svoje hmotné a procesné práva uplatňoval na rôznych štátnych orgánoch, a teda aj na súde ( SR).

8. Mali za to, že argumentácia žalovaného je nielen v rozpore s doslovným znením príslušných ustanovení BytZ. Podľa žalobcov je výkladom právnych noriem žalovaného popretý aj zmysel a účel predmetných noriem zakotvených v ustanoveniach BytZ. Podstata argumentácie žalobcov o nezákonnom postupe pri vybavení návrhu na registráciu SVB M. zo dňa 14.03.2019 pred žalovaným spočíva v zásade v 3 základných bodoch a) nedostatočná špecifikácia dokladov na zápis SVB M. do registra spoločenstiev, b) nezohľadnenie zmeny právnej úpravy, ktorá nastala po zmene BytZ od 01.09.2018, c) nesprávna interpretácia príslušných ustanovení BytZ.

9. Nedostatočná špecifikácia dokladov na zápis SVB M. do registra spoločenstiev podľa žalobcov spočíva v tom, že žalovaný sa v oznámení z 25.03.2019 odvoláva na to, že doklady predložené žalobcami k návrhu na registráciu SVB M. nespĺňajú náležitosti § 7 ods. 1 BytZ, pričom podľa § 7 ods. 1 BytZ týmito dokladmi sú: a) zmluva o spoločenstve v dvoch vyhotoveniach alebo jej dodatok v dvoch vyhotoveniach, ak sa týka zmeny alebo zániku údajov zapisovaných do registra, b) zápisnica a prezenčná listina zo zhromaždenia alebo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „schôdza vlastníkov“) alebo hlasovacia listina a výsledok písomného hlasovania; to neplatí, ak ide o vznik spoločenstva zo zákona, c) údaje zvoleného predsedu potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, ak ide o návrh na prvý zápis údajov do registra alebo zmenu v osobe predsedu, d) údaje podľa osobitného predpisu potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k domu, ak ide o návrh na prvý zápis údajov do registra, e) výpoveď zmluvy o výkone správy, ak ide o zmenu formy správy, f) doklad o zaplatení správneho poplatku.

10. Z návrhu na zápis SVB M. z 14.03.2019 jednoznačne vyplýva, že všetky vyššie požadované doklady a údaje v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 BytZ žalobca v 3. rade žalovanému v prílohe návrhu predložil v výnimkou písm. e), ktoré sa pochopiteľne pri forme správy spoločenstvom nevyžadovali. Dané konštatovala aj Krajská prokuratúra v Košiciach vo svojom oznámení, v ktorom sa uvádza, že žalovaný postupoval správne, aj keď nemal výhrady k návrhu na registráciu SVB M.. Žalovaný v liste z 25.03.2019 nijako nešpecifikoval, ktoré z predložených dokladov nespĺňali zákonné náležitosti podľa § 7 ods. 2 BytZ účinného ku dňu podania návrhu, t.j. k 14.03.2019. Pokiaľ žalovaný odkazom na svoje predchádzajúce oznámenia o odmietnutí registrácie SVB M. z 24.11.2017 a z 30.07.2018 mal za to, že doklady s dátumom október 2017 sú „neaktuálne“ s poukazom na § 7 ods. 8 BytZ, takáto argumentácia v žiadnom prípade nemôže obstáť z dôvodov podrobne uvedených v žalobe. V každom prípade však bolo povinnosťou žalovaného jednoznačne špecifikovať, ktoré doklady zákonné požiadavky nespĺňajú a uviesť dôvody prečo tomu tak je, nakoľko návrh z 14.03.2019 bol podaný ako návrh nový vychádzajúci z iného právneho stavu. V tomto smere preto odôvodnenie listu žalovaného z 25.03.2019 nemá oporu v BytZ a nie je ani preskúmateľné pre absenciu dôvodov.

11. Za nezohľadnenie zmeny právnej úpravy, ktorá nastala po zmene BytZ od 01.09.2018 žalobcovia považovali to, že žalovaný sa v liste z 25.03.2019 len stroho odvolal na svoje predchádzajúce stanoviská o nezapísaní SVB M., pričom vôbec nezohľadnil zmenu právnej úpravy, ktorá nastala od podania návrhu žalobcov na registráciu SVB M. z 20.06.2018. Ako už bolo uvedené v úvode žaloby, pôvodné ust. a BytZ, ktoré platili v čase posudzovania predchádzajúcich návrhov žalobcov, sa po nadobudnutí účinnosti zmenili. Skutočnosť, že aj nepodanie návrhu na registráciu SVB M. v lehote 15 dní bola dôvodom odmietnutia vykonania zápisu SVB M. podľa BytZ účinného do 31.08.2018 totiž žalovaný spomína len v liste z 30.07.2018, nie však aj v listoch z 13.11.2017 a 11.01.2018. Nakoľko v čase podania návrhu o registráciu SVB M. dňa 14.03.2019 už pôvodné ust. 7 ods. 8 BytZ účinné do 31.10.2018 neplatilo, nemohol sa už žalovaný v oznámení z 25.03.2019 odvolať na to, že návrh na zápis SVB M. bol podaný oneskorene, t.z. po 15 dňoch od prijatia rozhodnutia o založení SVB M.. Okrem toho, tento dôvod odmietnutia návrhu žalobcov sa nespomína ani v prvej a ani v druhej bezprostrednej reakcii žalovaného na v poradí prvý podaný návrh na registráciu SVB M. zo dňa 13.11.2017. Týmto postupom žalovaný de facto vytvoril nový dôvod odmietnutia registrácie SVB M., ktorý v predchádzajúcich dvoch oznámeniach z 13.11.2017 a 11.01.2018 nebol uvedený. Tým sa zjavne zasiahlo do právnej istoty žalobcov, pretože žalovaný uviedol tento dôvod odmietnutia registrácie SVB M. v oznámení z 30.07.2018 ako úplne nový.

12. Okrem toho žalobcovia poukazovali, že ani za platného znenia § 7 ods. 8 BytZ účinného do 31.08.2018 nebolo zamietnutie návrhu opodstatnené z nasledovných dôvodov. V tomto ustanovení bola zakotvená oznamovacia povinnosť pre štatutárny orgán spoločenstva podať príslušnému správnemu orgánu návrh na zápis zmeny, či zániku zapisovaných skutočností týkajúcich sa spoločenstva. Išlo teda výlučne o úpravu konaní o zápis zmeny, či zániku zapisovaných skutočností v existujúcom spoločenstve. Návrh žalobcov však vždy smeroval k zápisu nového spoločenstva SVB M. vzniknutého na základe rozhodnutia o rozdelení SVB XXX E. XXX. Postup pri registrácii nového spoločenstva však reguluje § 7 ods. 2 BytZ a nie § 7 ods. 8 BytZ účinné do 31.08.2018. Až od 01.09.2018 sa tieto normy zosúladili v novom znení § 7 ods. 2 BytZ citovanom v žalobe. Ak by teda zmena zapisovaných skutočností (napr. zmena názvu alebo sídla spoločenstva) mala mať vo vzťahu k tretím osobám vždy konštitutívny charakter, mohlo by dôjsť k situácii, že v prípade opomenutia alebo nedodržania zákonnej povinnosti predsedu podať návrh v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote by sa zápis takejto zmeny nikdy nevykonal. Spoločenstvo vlastníkov by tak vykonávalo činnosť pod iným názvom alebo na inom sídle, než by bolo skutočne zapísané v registri spoločenstiev. Odhliadnuc od toho, že nesplnenie notifikačnej povinnosti štatutárneho orgánu nebolo možné zo strany ostatných vlastníkov nijako zabezpečiť ani vynútiť, stanovenie tejto ani prekluzívnej, ani poriadkovej lehoty bolo pre prax neprimeraným a nevhodným riešením takej závažnej otázky, akou je úprava registrácie zmien údajov v registri spoločenstiev s materiálnou publicitou. Prekluzívny charakter táto lehota nemohla mať z toho dôvodu, že právo podať opätovný návrh založený na tých istých dôvodoch nezanikol. Prekluzívny charakter lehoty by musel zákon výslovne priznávať. Okresné úrady si však paradoxne túto lehotu ako prekluzívnu v praxi často vykladali (dôkazom čoho je aj list žalovaného z 30.07.2018) a teda odmietali zapisovať skutočnosti, ktoré vyplývajú buď z rozhodnutia vlastníkov alebo z iných objektívnych okolností (napr. smrť predsedu spoločenstva, odstúpenie z funkcie, uplynutie funkčného obdobia členov orgánov spoločenstva atď.), ak bol návrh na zápis týchto zmien podaný oneskorene. Uvedený výklad však je pre právnu prax absolútne nepoužiteľný, pretože v bežnom živote mohla byť 15-dňová lehota v určitých prípadoch neprimerane krátka. Objektívne okolnosti a prekážky, ako napr. dlhodobá neprítomnosť predsedu spoločenstva z dôvodu čerpanej dovolenky, či jeho dlhšia práceneschopnosť alebo aj subjektívny aspekt v podobe vedomého zanedbania povinností (napr. neochota predsedu po odvolaní z funkcie), mohli mať za následok nedodržanie zákonnej lehoty v zmysle § 7 ods. 8 BytZ účinného do 31.08.2018. V dôsledku zanedbania povinnosti predsedu zabezpečiť zapísanie zmien v spoločenstve, o ktorých platne rozhodli vlastníci, títo boli nútení opätovne rozhodovať o tých istých otázkach. Účinky prijatých rozhodnutí vlastníkov boli negované postupom správneho orgánu s odkazom na formalistické znenie § 7 ods. 8 BytZ účinného do 31.08.2018. Pri opakovaných hlasovaniach v tej istej veci sa pritom hlasovacie kvóra výrazne zvyšujú na základe § 14b ods. 5 BytZ (do 31.10.2018 išlo o § 14 ods. 5 BytZ). Tento dôvod nevykonania zápisu s odkazom na § 7 ods. 8 BytZ účinného do 31.08.2018 podľa názoru žalobcov z vyššie uvedených dôvodov neobstojí. Nie je logický, ani racionálny, ak si uvedomíme, že v § 7 ods. 2 BytZ zákonodarca stanovil na podanie návrhu na zápis spoločenstva len poriadkovú lehotu. Pri oneskorenom podaní návrhu na zápis zmien do registra by tak nebolo možné dosiahnuť ratio legis predmetnej právnej normy, ktorým bolo nepochybne dosiahnuť súlad medzi skutočným a zapisovaným stavom údajov o spoločenstve. Vzhľadom na znenie BytZ účinnom do 31.08.2018 však tento cieľ právnej normy bol úplne znegovaný. Napokon o problematickosti pôvodného znenia BytZ pre aplikačnú fakt svedčí aj samotná novela BytZ č. , ktorou bolo toto ustanovenie zo zákona vypustené, resp. ho nahradené novým, a to v úplne inom znení.

13. Podľa žalobcov zákonodarca zvolil v § 14 ods. 7 BytZ účinnom do 31.10.2018 (teraz § 14b ods. 6 BytZ) taxatívny výpočet hlasovaní, na ktorých neparticipujú všetci vlastníci tvoriaci toto tzv. „združené spoločenstvo“ zastrešujúce viaceré domy. Jedným z týchto hlasovaní je aj hlasovanie o rozdelení spoločenstva, ktoré založili vlastníci bytov vo viacerých bytových domoch. Žalobcovia prijali na záver zhromaždenia SVB XXX E. XXX konaného dňa 27.10.2017 rozhodnutie o rozdelení SVB XXX E. XXX a zároveň aj rozhodnutie o založení SVB M. s následnou voľbou predsedu tohto spoločenstva a členov rady. V dôvodovej správe k , ktorá s účinnosťou od 01.04.2010 zaviedla BytZ sa v bode 14 uvádza: „Ak spoločenstvo tvorí viacej bytových domov majú právo vlastníci v každom dome sa samostatne rozhodnúť o rozdelení spoločenstva a tak sa osamostatniť. Novela BytZ č. teda priniesla pre vlastníkov prínos v podobe odstránenia diskriminácie medzi vlastníkmi pri prijímaní určitých dôležitých otázok týkajúcich sa jednotlivých domov tvoriacich jedno spoločenstvo. Predmetná novela teda umožnila jednoduchšie rozhodovanie o rozdelení spoločenstva, pri ktorom sa o tejto otázke od 01.04.2010 rozhoduje vždy len medzi vlastníkmi v dome, ktorí sa majú záujem osamostatniť a teda vystúpiť z existujúceho zväzku v rámci doterajšieho spoločenstva. To znamená, že

na rozdelenie spoločenstva nie je potrebný súhlas aj vlastníkov v iných domoch, v danom prípade BD XXX. Je potom len na vlastníkoch, ktorí sú v menšine (žalobcovia), aby sa v prípade nezhôd so zvyškom spoločenstva rozhodli, či sa ich dom zo spoločenstva odčlení, t.j. z neho „vystúpi“, a jeho vlastníci si buď založia nové spoločenstvo, resp. už existujúce spoločenstvo sa rozdelí na dve alebo viac spoločenstiev. Následne vlastníci v takomto odčleňujúcom dome môžu vykonávať správu aj prostredníctvom správcu alebo si ponechajú spoločenstvo. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v zmysle BytZ platí princíp, že nikoho totiž nemožno nútiť, aby zotrval v spoločnom zväzku, do ktorého dobrovoľne vstúpil. Táto zásada platí vo všeobecnosti pri podielovom spoluvlastníctve, keďže umožňuje obrátiť sa ktorémukoľvek vlastníkovi na súd, aby spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal. V danom prípade však vlastníci BD XXX E. F. XXX nie sú zviazaní v spoluvlastníckom zväzku, pretože majú spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu oddelené ako vyplýva z pripojených výpisov z listov vlastníctva k BD XXX E. F. XXX. Rovnako tak majú vlastníci v každom dome právo z tohto zväzku kedykoľvek vystúpiť za splnenia určitých podmienok. BytZ prioritne predpokladá, že každý dom bude spravovaný samostatne na základe jednej z dvoch prípustných foriem výkonu správy. Tomuto zámeru však zákonodarca neprispôsobil súvisiacu právnu úpravu rozdelenia spoločenstva najmä v § 7c a § 7d BytZ upravujúcich orgány a zánik spoločenstva. V prípade tohto zdanlivého rozporu je však potrebné použiť viacero metód výkladu právnych noriem, a to predovšetkým teleologický, logický a historický výklad príslušných noriem. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že samotné ust. § 7d ods. 4 BytZ nešpecifikuje subjekt oprávnený podať návrh na výmaz spoločenstva, ale ustanovuje len právne následky takéhoto konštitutívneho aktu správneho orgánu. To znamená, že v tomto ustanovení nie je zakotvená povinnosť podať spolu s návrhom na zápis nového spoločenstva aj návrh na výmaz pôvodného spoločenstva. Zákonodarca upravil len to, že zápis nového spoločenstva a výmaz pôvodného spoločenstva sa vykoná k tomu istému dátumu. Právna norma zakotvená v § 7d ods. 4 BytZ sa vzťahuje výlučne k registrovému orgánu, ktorý zápis, zmeny, či výmaz zapisovaných skutočností vykonáva a nie k účastníkom právnych vzťahov, ktorých sa zmeny dotýkajú. BytZ však v žiadnom ustanovení neupravuje situáciu ako má správny orgán postupovať, ak je podaný návrh na zápis nového spoločenstva zo strany vlastníkov, ktorí sa rozhodli odčleniť od existujúceho spoločenstva. BytZ neumožňuje správnemu orgánu odmietnuť takýto návrh len z dôvodu nepodania návrhu na výmaz existujúceho spoločenstva, ktoré sa zrušuje; ak nie je podaný návrh na výmaz existujúceho rozdeleného spoločenstva zo strany jeho štatutárneho orgánu; ak si vlastníci v jednom či viacerých domoch v rozdelenom spoločenstve uzavrú zmluvu o výkone správy so správcom a teda, ak žiadne nové spoločenstva po rozdelení pôvodného spoločenstva nevzniknú. Poukazovali na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.07.2008, sp. zn. zo dňa 04.05.2010, sp. zn. zo dňa 23.05.2013 a nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 17.12.1997.

14. Rovnako poukazovali aj na skutočnosti, na ktoré podľa názoru žalobcov mal žalovaný pri výklade právnych noriem prihliadnuť:

- z hľadiska historického výkladu platí v prípade kolízie dvoch právnych noriem pravidlo lex posterior derogat legi priori, čiže časovo neskorší zákon má prednosť pred skorším. V danom prípade boli ust. a ust. 7d BytZ zapracované do BytZ jeho novelou č. účinnou od 01.07.2004, zatiaľ čo ust. BytZ v znení platnom do 31.10.2018 bolo prijaté novelou č. účinnou od 01.04.2010. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie by malo mať pri výklade prednosť pred spornou a negatívne dôsledky znamenajúcou aplikáciou ust. BytZ a pôvodným ust. BytZ platným do 31.08.2018;

- zápis nového SVB M. nebude mať žiadny vplyv na majetkové alebo vlastnícke pomery vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí zostanú v pôvodnom SVB XXX E. XXX, aj keby sa výmaz tohto spoločenstva ku dňu zápisu SVB M. neuskutočnil. Samozrejme zmenili by sa len hlasovacie kvóra s ohľadom na vystúpenie vlastníkov BD XXX z SVB XXX E. XXX. V dôsledku tejto skutočnosti sa jednak nebudú meniť spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vlastníkov bytov v BD XXX, ani sa nebude meniť výška fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré bolo SVB XXX E. XXX povinné viesť oddelene pre oba bytové domy v súlade s ust. § 10 ods. 4 BytZ. Túto povinnosť si však SVB XXX E. XXX neplnilo;

- zápis nového SVB M. nebude mať žiadny vplyv na údaje zapísané v registri spoločenstiev o SVB XXX E. XXX, pretože názov, sídlo, identifikačné číslo, ani osoba štatutárneho orgánu R. Z. sa nezmení; Zápis SVB M. do registra spoločenstiev tak nijako neobmedzí SVB XXX E. XXX na právach vyplývajúcich z BytZ;

- v odberateľských vzťahoch vlastníkov BD XXX E. F. XXX sa po zápise SVB M. len oznámi zmena v osobe zákonného zástupcu pre BD XXX E. F. XXX, resp. sa uzavrú nové zmluvy o dodávkach plnení pre oba bytové domy samostatne;

- nezapísanie SVB M. popiera vlastnícke práva žalobcov a ich princíp autonómie vôle, ktorý je jeden zo základných princípov súkromného práva čo má na žalobcov negatívny vplyv, pretože musia naďalej zotrvať v nútenom zväzku s vlastníkmi bytov v BD XXX v rámci existujúceho a už zrušeného SVB XXX E. XXX, ktoré nie je, nie z viny žalobcov, vyše 18 mesiacov vymazané z registra spoločenstiev;

- žalobcom predsa nemôže byť na ťarchu, že súčasný predseda SVB XXX E. XXX odmieta prijať fakt, že došlo k rozdeleniu SVB XXX E. XXX, voči čomu nikdy nepodal v prekluzívnej lehote podľa § 14 ods. 8 účinného do 31.10.2018 žalobu na príslušný súd, ktorým by sa snažil toto rozhodnutie prijaté žalobcami zvrátiť a nepodal za vyše 18 mesiacov od (27.10.2017) návrh na zmenu, resp. výmaz zapisovaných údajov k SVB XXX E. XXX na základe väčšinového rozhodnutia vlastníkov BD XXX o rozdelení SVB XXX E. XXX;

- V prípade, ak by žalobcovia po rozhodnutí o rozdelení SVB XXX E. XXX uzavreli na správu BD XXX zmluvu o výkone správy so správcom v súlade s ust. § 8a ods. 1 BytZ, takéto absurdné dôsledky opierajúce sa o ust. § 7d ods. 4 BytZ by vôbec nenastali. Toto ustanovenie, na ktorého aplikácii v danom prípade žalovaný striktne trvá, by sa totiž nemohlo v praxi uplatniť, pretože po rozdelení pôvodného SVB XXX E. XXX by nikdy nevznikli dve spoločenstvá, ale zostalo by len to pôvodné. Žalovaný by tak nemal inú možnosť ako vyzvať existujúce SVB XXX E. XXX na zosúladenie skutočného a právneho stavu. V právnom štáte je neprípustné, aby výklad tej istej právnej úpravy prinášal diametrálne odlišné právne dôsledky pre vlastníkov, ktorí sa rozhodli odčleniť od existujúceho SVB v prípade voľby jednej formy správy (správcom) oproti tej druhej (spoločenstvo). V prípade uzavretia zmluvy so správcom by žalobcovia totiž mohli realizovať výkon správy okamžite, ale pri nimi zvolenej forme správy spoločenstvom sú žalobcovia na základe výkladu BytZ žalovaným de facto odkázaní na aktivitu, resp. skôr účelovú nečinnosť predsedu pôvodného SVB XXX E. XXX. Nie je reálne, aby ten podal návrh na výmaz pôvodného SVB XXX E. XXX, resp. zápis druhého spoločenstva pre BD XXX, ktoré de facto 2 roky po rozdelení SVB XXX E. XXX doposiaľ neexistuje. Podanie takéhoto návrhu nie je možné reálne vynútiť ani rozhodnutím zhromaždenia SVB XXX E. XXX, aj keby žalobcovia disponovali nadpolovičnou väčšinou všetkých 8 hlasov, čím nedisponujú. Za porušenie oznamovacej povinnosti podľa ust. § 7 ods. 2 BytZ totiž tento zákon neupravuje žiadne sankcie voči predsedovi spoločenstva. Predseda SVB XXX E. XXX R.. Z. si je týchto skutočností vedomý a zrejme aj preto v tejto veci nekoná, čo opätovne nemôže byť žalobcom na ujmu ich práv.

15. Dávali do pozornosti súdne konanie na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp. zn. . V závere žaloby navrhli, aby vydal uznesenie, v ktorom súd zakazuje žalovanému pokračovať v porušovaní práv žalobcov, ktoré spočíva v nevykonaní zápisu spoločenstva vlastníkov bytov s názvom: Spoločenstvo vlastníkov bytov M., so sídlom: I. Y. XXX, XXX XX T., založeným dňa 27.10.2017, do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom žalovaným na základe návrhu na zápis spoločenstva žalobcu v 3. rade zo dňa 14.03.2019 a zároveň, aby súd uložil žalovanému povinnosť zapísať do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom žalovaným spoločenstvo vlastníkov bytov s názvom: Spoločenstvo vlastníkov bytov M., so sídlom: I. Y. XXX, XXX XX T., založeným dňa 27.10.2017, na základe návrhu na zápis spoločenstva žalobcu v 3. rade zo dňa 14.03.2019 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.12.2019 uviedol, že Okresnému úradu Košice bol dňa 14.03.2019 doručený návrh na zápis Spoločenstva vlastníkov bytov M., L. L. I. Y. XXX, T., do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov (register SVB a NP). Totožný návrh na zápis SVB M. do registra SVB a NP bol už doručený na tunajší úrad prvýkrát dňa 13.11.2017, druhýkrát dňa 27.12.2017 a tretíkrát dňa 20.06.2018. Listom č. OU-KE-OVVS1-2017/046682 zo dňa 24.11.2017 a listom č. OU-KE-OVVS1-2018/031452 z 30.07.2018 registrový úrad žiadateľovi vysvetlil postup pre vznik a zápis nového spoločenstva vlastníkov bytov do registra SVB a NP. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Výmaz rozdeleného spoločenstva a zápis nových spoločenstiev po rozdelení sa vykoná k tomu istému dňu. Je potrebné uviesť súvislosti odvíjajúce sa od existujúceho spoločenstva vlastníkov bytov s názvom: „Spoločenstvo vlastníkov bytov b. j. XXX E. XXX“, ktorého súčasťou sú bytové domy súp. číslo XXX E. XXX. Vlastníci bytového domu súp. číslo XXX si podľa ust. zákona, v spojení s ust. zákona, odhlasovali rozdelenie spoločenstva

a vytvorenie samostatného SVB M.. Zápis nového spoločenstva do registra SVB a NP je v tomto prípade podmienený výmazom pôvodného spoločenstva z registra a zápisom dvoch novovytvorených spoločenstiev. V zmysle § 6 ods. 3 zákona na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve. V zmysle § 6 ods. 4 zákona ak boli v dome uzavreté zmluvy v rozpore s odsekom 3, je platná len zmluva o výkone správy alebo zmluva o spoločenstve uzavretá ako prvá; ostatné zmluvy dohodnuté na správu domu, ako aj iné zmluvy uzavreté v rozpore s odsekom 3, sú neplatné. Keďže registrovému úradu nebol doručený návrh na výmaz pôvodného „Spoločenstva vlastníkov bytov súp. číslo XXX E. XXX“ so sídlom v T. a návrhy na zápis dvoch novovytváraných spoločenstiev vlastníkov bytov, zápis ktorých sa má v zmysle ust. § 7d ods. 4 zákona vykonať k tomu istému dňu, nebolo možné zapísať „nové“ spoločenstvo s názvom SVB M. do registra SVB a NP z dôvodu, že bytový dom súpisného číslo XXX by bol stále súčasťou existujúceho „Spoločenstva vlastníkov bytov b. j. XXX E. XXX“, vedeného v registri pod č. X/XXXX/RV, K.: XXXXXXXX, čo by bolo v rozpore s § 6 ods. 3 zákona. V prípade, že by registrový úrad vykonal registráciu nového spoločenstva, zmluva o spoločenstve by bola podľa § 6 ods. 4 zákona neplatná. Okresnému úradu boli predložené dokumenty na rozdelenie spoločenstva, ktoré boli spracované v roku 2017, čo bolo v rozpore s ust. § 7 ods. 8 zákona platného v čase podania návrhu (lehota na podanie návrhu bola do 15 dní odo dňa kedy zmeny nastali). Aj z tohto dôvodu registrový úrad na základe predložených dokladov nemohol vykonať požadovaný zápis do registra SVB a NP. Žalovaný zotrval na tom, že ako registrový úrad postupoval správne a v súlade s platnými právnymi predpismi a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 24.02.2020 (replike) uviedli, že žalovaný v tomto prípade zotrval na mechanickom a formalistickom výklade ust. § 7d ods. 4 BytZ bez zohľadnenia ostatných ustanovení BytZ i rôznych metód výkladu právnych noriem, vrátane doktríny o ústavno-konformnom výklade, na ktoré žalobcovia poukázali v správnej žalobe. Žalovaný sa tak zjavne nad problematickým výkladom ustanovení BytZ, ktorý žalobcovia podrobne rozobrali v žalobe buď nezamyslel alebo naopak, vo vyjadrení sa k nemu zámerne odmietol vyjadriť. BytZ v žiadnom ustanovení neupravuje situáciu ako má správny orgán postupovať v situácii aká nastala v danom prípade (predseda SVB XXX E. XXX nepodal návrh na výmaz tohto spoločenstva). Rovnako BytZ neupravuje situáciu ako má správny orgán postupovať v prípade, ak by sa žalobcovia ako vlastníci bytov v BD XXX nerozhodli založiť na správu tohto domu SVB M., ale uzavreli by zmluvu o výkone správy so správcom. V takom prípade by teda nastal stav, že žiadne nové spoločenstvá po rozdelení pôvodného spoločenstva nevzniknú, avšak SVB XXX E. XXX by naďalej zostalo zapísané v registri spoločenstiev v dôsledku nečinnosti jeho predsedu. Žalovaný tak úplne odignoroval fakty a argumenty, ktoré žalobcovia uviedli v žalobe, pričom sa nijako nevysporiadal ani s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28.09.2017 v obdobnej veci. V danom prípade Okresný úrad v Bratislave zapísal novo založené spoločenstvo len vlastníkmi v jednom z troch bytových domov tvoriacich pôvodné spoločenstvo, a to bez toho, aby bolo toto rozdelené spoločenstvo vymazané z registra spoločenstiev. Správny súd v danom prípade zamietnutím správnej žaloby potvrdil zákonnosť postupu správneho orgánu, pričom konštatoval, že aj napriek tomu, že nedošlo k naplneniu predpokladaného postupu v ust. § 7d ods. 4 BytZ vznikom nového spoločenstva, neboli nijako priamo dotknuté práva pôvodného spoločenstva, ktoré naďalej zostalo zapísané v registri spoločenstiev. Rovnako aj v tomto konaní nebudú zápisom SVB M. nijako dotknuté práva vlastníkov BD XXX, ktorí zostanú v SVB XXX E. XXX. Nečinnosťou predsedu SVB XXX E. XXX, ktorý porušil zákonnú povinnosť podľa ust. § 7 ods. 2 BytZ však nemôžu byť dotknuté práva žalobcov a ich autonómia vôle na správe ich BD XXX samostatným spoločenstvom. S ohľadom na vyššie uvedené nemožno akceptovať ani argument žalovaného, že zápisom SVB M. by došlo k porušeniu § 6 ods. 3 a 4 BytZ a teda, že zmluva o spoločenstve schválená vlastníkmi bytov v BD XXX by bola absolútne neplatná. Práve registráciou SVB M. by došlo k vyňatiu (odčleneniu BD XXX) spod režimu spoločného výkonu správy prostredníctvom SVB XXX a XXX, pretože na výkon správy BD XXX by bol zaregistrovaný iný subjekt (SVB M.). Platná zmluva o spoločenstve SVB M. totiž môže byť účinná až zápisom nového spoločenstva do registra spoločenstiev, čo je zohľadnené aj v čl. XV na str. 15 zmluvy o spoločenstve SVB M.. Podobne je to v prípade schválenia zmluvy o výkone správy vlastníkmi za existencie zmluvy o výkone správy s predchádzajúcim správcom, resp. počas plynutia výpovednej lehoty z tejto zmluvy. Aj v takom prípade vlastníci bytov a nebytových priestorov môžu schváliť a platne uzavrieť s novým správcom novú zmluvu o výkone správy, avšak tá môže nadobudnúť účinnosť až nasledujúcim dňom po zániku predchádzajúcej zmluvy o výkone správy s bývalým správcom v súlade s ust. § 8a ods. 1 a ust. § 9 ods. 6 BytZ. Skutočnosť, že v názve SVB XXX E. XXX by naďalej zostal zapísaný aj BD XXX by v tomto prípade bolo irelevantné, pretože zmena

názvu tohto spoločenstva by po zápise SVB M. bola plne v dispozičnej sfére vlastníkov bytov v BD XXX. SVB XXX E. XXX by totiž po zápise SVB M. mohlo v súlade s BytZ spravovať výlučne BD XXX, nakoľko BD XXX by bol aj právne odčlenený spod spoločnej správy SVB XXX E. XXX. Zmluva o spoločenstve je právnym úkonom, ktorý slúži ako podklad na vznik (registráciu) spoločenstva vlastníkov a teda nemôže byť v žiadnom prípade neplatná len faktickým úkonom správneho orgánu spočívajúcim v registrácii nového spoločenstva do registra spoločenstiev, ktoré bolo predmetnou zmluvou založené. Správny orgán totiž neregistruje zmluvy o spoločenstve, ale zapisuje len skutočnosti, ktoré vyplývajú zo súkromnoprávnych dokumentov v rozsahu, ktorý stanovuje BytZ. Vysloviť záver o neplatnosti zmluvy o spoločenstve môže len súd (nie žalovaný ako správny orgán), a to už vôbec nie v osobitnom type konania o registrácii spoločenstiev podľa BytZ, na ktoré sa ani nevzťahuje o správnom konaní. Išlo by totiž o zásadný zásah do súkromnoprávnych vzťahov, pretože na takúto právnu kvalifikáciu správny orgán nemá na rozdiel od súdu (viď ) kompetencie. Argument žalovaného o neaktuálnosti podkladov na zápis SVB M. v čase podania návrhu na registráciu SVB M. nemôže v žiadnom prípade obstáť. V správnej žalobe (bode 4.2.2) žalobcovia podrobne rozviedli zmenu právnej úpravy, ktorá nastala od 01.09.2018 a na základe ktorej došlo k nahradeniu pôvodného znenia BytZ nasledovným znením: „Spoločenstvo môžu založiť aj vlastníci bytov a nebytových priestorov vo viacerých domoch.“ V čase podania návrhu o registráciu SVB M. dňa 14.03.2019 už platilo citované ustanovenie BytZ a preto sa žalovaný v oznámení z 25.03.2019 už nemôže odvolávať na to, že návrh na zápis SVB M. bol podaný oneskorene, resp. že podklady na zápis SVB M. nie sú aktuálne. Práve naopak ust. BytZ účinné v čase podania predmetného návrhu z 14.03.2019 podporuje zápis SVB M. do registra spoločenstiev. Ako však žalobcovia uviedli v žalobe, zápis SVB M. bol prípustný aj v čase podávania predchádzajúcich návrhov na registráciu SVB M. podľa právnej úpravy platnej do 31.08.2018, pričom na tejto argumentácii žalobcovia naďalej zotrvávajú. Lehota zakotvená v pôvodnom BytZ účinného do 31.08.2018 mala len poriadkový a nie prekluzívny charakter, pretože opačný výklad spôsoboval v súkromnoprávnych vzťahoch závažné dôsledky, na ktoré v žalobe poukázali. Zároveň dávali správnemu súdu do pozornosti, že ani k tejto časti žaloby sa žalovaný vo vyjadrení nijako nevyjadril.

18. Ďalej poukázali aj na tie skutočnosti, že medzi jednotlivými vlastníkmi v BD XXX a BD XXX sú medziľudské vzťahy vážne narušené, v dôsledku čoho nie je spoločný výkon správy BD XXX a BD XXX ďalej udržateľný, účelný a efektívny. Predstavy vlastníkov bytov o správe oboch bytových domoch sú diametrálne odlišné a najmä správanie predsedu SVB XXX E. XXX (R.. Z.) voči žalobcom prekročilo hranice bežného správania medzi vlastníkmi bytov v dome a teda osôb, ktorých spoločným záujmom by mala byť starostlivosť o spoločný majetok na základe vlastných väčšinových rozhodnutí. Žiaľ, situácia v SVB XXX E. XXX sa po podaní žaloby ešte viac vyhrotila. Na poslednom zhromaždení, ktoré sa v SVB XXX E. XXX konalo dňa 25.04.2019, hlasovali vlastníci bytov v BD XXX E. XXX samostatne o použití prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv na opravu elektroinštalácie v oboch bytových domoch. Zatiaľ čo vlastníci bytov v BD XXX si túto opravu odsúhlasili, žalobcovia túto investíciu odmietli, čo vyplýva zo str. 8 zápisnice z predmetného zhromaždenia. Napriek tomuto jednoznačnému prejavu vôle žalobcov predseda SVB XXX E. XXX objednal u spoločnosti SzTEL s.r.o. formou uzavretia zmluvy o dielo zo dňa 27.09.2019 rekonštrukciu elektroinštalácie pre obidva bytové domy za celkovú cenu 7.548,03 EUR, z toho na BD XXX pripadala cena 4.258,25 EUR. Na základe tejto zmluvy o dielo začali pracovníci zhotoviteľa dňa 28.10.2019 s prácami na dvore pred BD XXX, i na samotnom dome (vŕtanie otvorov do stien, ukladanie káblov a znečisťovanie spoločných priestorov BD XXX), čím zhotoviteľ i SVB XXX E. XXX neoprávnene zasiahli do vlastníckych práv žalobcov. Tí boli nútení privolať políciu a dňa 04.11.2019 vyzvali konateľa zhotoviteľa na zastavenie prác, čo však zhotoviteľ nerešpektoval. Žalobcovia boli následne nútení obrátiť sa na Okresný súd Rožňava, ktorý dňa 18.11.2019 nariadil neodkladné opatrenie voči SVB XXX E. XXX spočívajúce v zákaze priamo alebo nepriamo vykonávať akékoľvek činnosti súvisiace s realizáciou elektroinštalácie na BD XXX, a to až do udelenia súhlasu vlastníkov bytov BD XXX na rekonštrukciu elektroinštalácie. Napriek vydanému neodkladnému opatreniu práce zhotoviteľa pokračovali a až na základe podaného trestného oznámenia boli zastavené. Tieto skutočnosti svedčia o tom, čo spôsobilo nerešpektovanie jedného platného rozhodnutia vlastníkov BD XXX o nesúhlase s použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv BD XXX, ktoré predseda SVB XXX E. XXX nerešpektoval. Iniciovanie civilného, trestného, ako aj priestupkového konania na OR PZ Rožňava by nebolo nikdy nastalo, ak by žalovaný zapísal SVB M. na základe predchádzajúcich návrhov (najmä návrhu z 14.03.2019). Ak by totiž žalovaný SVB M. zaregistroval, predseda R.. Z. by už nebol oprávnený zaväzovať právnymi úkonmi vlastníkov bytov BD XXX, pretože títo by mali zapísané vlastné spoločenstvo (SVB M.), pričom jedinou oprávnenou osobou na uzatváranie zmluvných

vzťahov by bol jeho zvolený predseda /žalobca v 3. rade/. S poukazom na listiny predložené ako prílohy k vyjadreniu poukazovali na to, že tieto síce nemajú priamy vplyv na meritum tohto konania, avšak preukazujú neudržateľnosť ďalšieho výkonu správy BD XXX prostredníctvom SVB XXX E. XXX, v ktorom sú žalobcovia nútení naďalej zotrvávať len v dôsledku nezákonného postupu žalovaného. Z týchto dôkazov zároveň vyplýva aj dôvodná obava, že pokiaľ budú žalobcovia naďalej protiprávne držaní v „nútenom zväzku“ v SVB XXX E. XXX, v dôsledku nezaregistrovaniu SVB M., takéto konfliktné situácie sa môžu v budúcnosti kedykoľvek opakovať. Tým bude opätovne dochádzať k porušeniu vlastníckych a iných práv žalobcov, ako aj ku ďalším vzájomným konfliktom medzi vlastníkmi bytov v BD XXX a BD XXX.

19. V závere vyjadrenia navrhovali, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti argumentácia žalovaného vo vyjadrení nie je dôvodná. Zároveň vzhľadom na:

- problematickú a napätú situáciu v SVB XXX E. XXX (v ktorom sú žalobcovia doslova „rukojemníkmi“),

- skutočnosť, že SVB M. nie je vyše dva a pol roka od založenia zapísané v registri spoločenstiev, čím je popretá ústavná zásada zmluvnej voľnosti, môže žalobcom pomôcť len vyhovujúci rozsudok v tomto konaní o žalobe. Z dôvodov uvedených v žalobe, ako aj v tomto podaní si žalobcovia dovoľujú požiadať správny súd o vydanie, pokiaľ možno, čo najskoršieho rozhodnutia vo veci, ktorým správny súd žalobe v celom rozsahu vyhovie.

20. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 04.03.2020, sa žalovaný duplikou už nevyjadril.

21. Správny súd v konaní podľa a nasl. (ďalej aj „“) preskúmal napadnutý postup žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 27.05.2019 je dôvodná.

22. Podľa , V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa , Na účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

24. Podľa , Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom

25. Podľa , Správne súdy rozhodujú f) o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

26. Podľa , Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia , a a .

27. Podľa , Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia , a a .

28. Podľa a , Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

29. Podľa , Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie .

30. Podľa , Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

31. Podľa , Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

32. Podľa , Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

33. Podľa , Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

34. Podľa , Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

35. Podľa , Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví.

36. Podľa , Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa , uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

37. Podľa , Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za a) nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy, b) nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom, c) nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, d) nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný, e) porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred zásahom.

38. Podľa , Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.

39. Správny súd v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy posudzoval podľa podľa písm. e) , či iným zásahom orgánu verejnej správy, a to oznámením zo 25.03.2019 a faktickým postupom vykonaným pri vybavovaní návrhu žalobcov na zápis Spoločenstva vlastníkov bytov M. podľa , sú alebo môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov priamo dotknuté.

40. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Okresný úrad, Odbor všeobecnej vnútornej správy listom č. OU-KE-OVVS1-2017/046682 zo dňa 24.11.2017 a listom č. OU-KE- OVVS1-2018/006662 z 11.01.2018 oznámil žalobcom, že zápis nového spoločenstva s názvom spoločenstvo vlastníkov bytov M. nevykoná s poukazom na ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Listom č. OU-KE-OVVS1-2018/031452 zo dňa 30.07.2018 registrový úrad nevykonal zápis spoločenstva vlastníkov bytov M. s poukazom na ust. a

ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Listom č. OU- KE-OVVS1-2019/018840 zo dňa 25.03.2019 žalovaný nevykonal zápis nového spoločenstva vzhľadom nato, že predložené doklady nespĺňali podmienky stanovené v o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom sa odvolal na svoje predchádzajúce stanoviská k nezapísaniu spoločenstva vlastníkov bytov M., avšak nezohľadnil zmenu právnej úpravy, ktorá už v tom čase lehotu na podanie návrhu na zápis zmeny zapisovaných skutočností príslušnému správnemu orgánu neupravovala. Navyše dôvod uplynutia 15- dňovej lehoty na podanie návrhu na zápis zmeny zapisovaných skutočností žalovaný uviedol až v poradí v treťom oznámení č. OU-KE- OVVS1-2018/031452 zo dňa 30.07.2018, ktorým nové spoločenstvo SVB TRIO nezapísal.

41. Podľa § 14b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v platnom znení), Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o a) zmluve o spoločenstve, jej zmene alebo o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení spoločenstva a o poverení osoby oprávnenej podpísať zmluvu o spoločenstve, b) voľbe alebo odvolaní predsedu, c) stanovách spoločenstva a zásadách hospodárenia spoločenstva, d) výške odmeny predsedovi a členom rady a výške mesačných platieb za správu spoločenstva, e) zmluve o výkone správy, jej zmene, zániku alebo výpovedi a o poverení osoby oprávnenej podpísať tieto právne úkony po schválení vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, f) výške platby za správu, g) zmene formy správy, h) výške odmeny zástupcu vlastníkov, i) preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a účele použitia prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, zásadách hospodárenia s týmito prostriedkami vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, j) zásadách určenia výšky mesačných úhrad za plnenia, k) zohľadnení miery využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome, l) súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorou môžu byť ohrozovaní alebo rušení ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v neprimeranom rozsahu, m) súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak, n) inštalácii alebo úprave spoločnej antény alebo umiestnení elektronických komunikačných sietí v dome vrátane zavedenia bezpečnostného kamerového systému v spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, o) podaní návrhu na exekučné konanie 12ab) alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby 12ac) bytu alebo nebytového priestoru v dome, p) nájme a výpožičke spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, r) práve výlučne užívať nové spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu alebo príslušenstvo len niektorými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 19 ods. 8, s) prijatí, zmene alebo zrušení domového poriadku.

42. Podľa § 14b ods. 2, 3, 4, 5 a 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v platnom znení), (2) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o a) zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, b) zmluve o úvere alebo jej zmene, c) zmluve o zabezpečení úveru alebo jej zmene, d) zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania, alebo jej zmene, e) zmluve o vstavbe alebo nadstavbe bytu alebo nebytového priestoru v dome, vstavbe alebo nadstavbe novej spoločnej časti domu, nového spoločného zariadenia domu alebo nového príslušenstva, alebo o ich zmene; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa

zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú s nadstavbou alebo vstavbou bezprostredne susediť, f) zriadení vecného bremena k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a k priľahlému pozemku. (3) Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o zmluve o a) prevode vlastníctva nebytového priestoru, priľahlého pozemku, príslušenstva alebo ich častí, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, b) výstavbe výlučne novej spoločnej časti domu, výlučne nového spoločného zariadenia domu alebo výlučne nového príslušenstva, ktorými sa dom pôdorysne rozšíri a ktoré budú prevádzkovo spojené s domom, 15b) alebo o jej zmene. (4) O veciach, ktoré nie sú upravené v odsekoch 1 až 3, je na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sú prítomní na schôdzi vlastníkov alebo sa zúčastnili písomného hlasovania. (5) Súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa nevyžaduje pri montáži zdvíhacieho zariadenia podľa osobitného zákona 15c) v spoločných častiach bytového domu. (6) Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o veci, nové rozhodnutie o tej istej veci nahrádza predchádzajúce rozhodnutie. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 1 do jedného roka od platného hlasovania sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 2 do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas štvorpätinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Pri hlasovaní o tej istej veci podľa odseku 4 do jedného roka od platného hlasovania o tej istej veci sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

43. Podľa § 14b ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení platnom ku dňu 14.3.2019), Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe, zmluve o úvere alebo jej zmene, zmluve o zabezpečení úveru alebo jej zmene, rozdelení spoločenstva a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.

44. Podľa § 14b ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v platnom znení), Ak spoločenstvo tvorí viac domov, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe, zmluve o úvere alebo jej zmene, zmluve o zabezpečení úveru alebo jej zmene, rozdelení spoločenstva a o použití fondu prevádzky, údržby a opráv hlasujú iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania týka.

45. Podľa § 7d ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v platnom znení), Spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Likvidácia sa nevyžaduje, ak majetok spoločenstva prechádza na iné spoločenstvo po zlúčení, rozdelení alebo splynutí. V registri sa vykoná výmaz zaniknutého spoločenstva a zápis spoločenstva vzniknutého splynutím k tomu istému dňu. Výmaz zlučovaného alebo rozdeleného spoločenstva a zápis zmeny pri spoločenstve, s ktorým sa zanikajúce spoločenstvo zlúčilo alebo zápis nových spoločenstiev po rozdelení sa vykoná k tomu istému dňu.

46. Pokiaľ sa týka výkladu ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na ktoré žalovaný poukázal vo svojich oznámeniach o nevykonaní zápisu nového spoločenstva správny súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonného postupu predpokladaného v o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy v prípade rozdelenia jestvujúceho spoločenstva vlastníkov mu musí predchádzať zrušenie pôvodného spoločenstva a výmazu rozdeleného spoločenstva a zápis nových spoločenstiev po rozdelení, ktorý sa vykoná k tomu istému dňu. Naproti tejto právnej úprave však stojí úprava vyplývajúca z v platnom znení, z ktorej jednoznačne vyplýva možnosť postupu tak, ako to navrhujú žalobcovia, pretože, ak by možnosť rozdelenia existujúceho spoločenstva výlučne závisela od vôle všetkých vlastníkov všetkých bytových domov tvoriacich spoločenstvo, tak menšina, vzhľadom na oba samostatné bytové domy tvoriace spoločenstvo (ale väčšina vlastníkov vzhľadom na odčleňujúci sa bytový dom BD XXX), by bola znevýhodnená až do takej miery, že by im bolo zákonným spôsobom zabránené v odčlenení sa od pôvodného spoločenstva. Takýto stav nemožno považovať

za vôľu zákonodarcu a takýto výklad zákona by bol jednoznačne aj v rozpore s dobrými mravmi, ako aj úmyslom uskutočnenú . Podľa názoru súdu nie je potrebné, aby v takomto prípade došlo k zrušeniu a rozdeleniu pôvodného spoločenstva ( ), ale za zákonný je možné pokladať aj postup vyplývajúci z BytZ, kedy by o rozdelení spoločenstva hlasovali iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania (odčlenenia) týka, a to aj na schôdzi, ktorej by boli účastní len vlastníci bytov dotknutého bytového domu.

47. Novela č. v tomto smere priniesla pre vlastníkov prínos v podobe prijatia jednoduchšieho rozhodnutia o rozdelení, pri ktorom sa o tejto otázke rozhoduje vždy len medzi vlastníkmi v predmetnom dome. To znamená, že na rozdelenie spoločenstva nie je potrebný súhlas aj vlastníkov v iných domoch. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby zotrval v spoločnom zväzku, do ktorého dobrovoľne vstúpil. Rovnako by mali mať vlastníci v každom dome právo z tohto zväzku kedykoľvek vystúpiť za splnenia určitých podmienok, keďže zákon prioritne predpokladá, že každý dom bude spravovaný samostatne na základe jednej z dvoch prípustných foriem výkonu správy. Tomu zodpovedá aj text dôvodovej správy k novele BytZ č. , ktorá uvádza, že ak spoločenstvo tvorí viacero bytových domov, vlastníci v každom dome majú právo sa samostatne rozhodnúť o rozdelení spoločenstva a tak sa osamostatniť.

48. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní žaloby konštatuje, že žaloba je dôvodná a v súlade s ustanovením zakázal žalovanému zabezpečiť nepokračovať v zásahu, ktorý spočíva v nevykonaní zápisu spoločenstva vlastníkov bytov s názvom: Spoločenstvo vlastníkov bytov M., so sídlom: I. Y. XXX, XXX XX T.Š., založeným dňa 27.10.2017 do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vedenom žalovaným na základe návrhu na zápis spoločenstva žalobcu v 3. rade zo dňa 14.03.2019 do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu.

49. Záverom správny súd konštatuje, že žalovaný je povinný nepokračovať v zásahu, ktorý spočíva v nevykonaní zápisu spoločenstva vlastníkov bytov s názvom: Spoločenstvo vlastníkov bytov M. do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Pre prípad pokračovania v inom zásahu je správny súd oprávnený podľa uložiť pokutu žalovanému, ak zistí, že sa pokračuje v inom zásahu ako mu bolo uložené v tomto uznesení. Až následne, po splnení povinnosti uvedenej vo výrokovej časti žalovaným správny súd konanie zastaví.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcom v 1. až 4. rade, ktorí boli v konaní úspešní, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní odo doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.