Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sa-6-2021.pdf
PDF · 92.77 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sa/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom, v právnej veci žalobcu: Q. Y.., so sídlom K. XXX, G., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka: F. C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. K. XX, J.-J., G., občan G. republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 22. augusta 2019, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 22.08.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 24.09.2013. Prvostupňovým rozhodnutím pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že ďalšiemu účastníkovi ako zamestnancovi žalobcu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 17.09.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že ani kontrolou vykonanou u žalobcu nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom.
2. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 22.08.2019. V odôvodnení žalovaný uviedol, pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci iba status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale reálny výkon činnosti. Na základe vykonanej kontroly u zamestnávateľa (žalobcu) nebol preukázaný skutočný výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Uvedenú skutočnosť oznámili poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ZUS), ktorá stanovisko akceptovala a oznámením č. XXXXXX/UBS/OM/XXX/PW/XX/XXXX zo dňa 16.10.2013 určila, že zamestnanec žalobcu podlieha od 18.09.2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
3. Žalobca v podanej žalobe poukázal na najskôr určenú slovenskú a až následne určenú poľskú sociálnu legislatívu. Namietal prekročenie právomoci žalovaného s poukazom na znenie Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej aj „základné nariadenie“) a vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej aj „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004. Nakoľko zamestnanec žalobcu má bydlisko v Poľskej republike, na určenie uplatniteľnej
legislatívy je príslušná ZUS a nie slovenské správne orgány, a to s poukazom na článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. V prípade, že súd dospeje k záveru, že správny orgán mal oprávnenie na vydanie rozhodnutia podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona, namietal žalobca zákonnosť rozhodnutia pre absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógov a zmierovacieho postupu, týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej aj „rozhodnutie č. A1“) a nedodržanie procesného postupu určenia uplatniteľnej legislatívy. Žalobca ďalej namietal nepreukázanie reálnej činnosti jeho zamestnanca na území SR, keď vonkajšia kontrola bola vykonaná za obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a posudzovaným obdobím v danej veci v zmysle rozhodnutia je obdobie po 17.09.2013.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a na základnú úlohu týchto nariadení, ktorou je určenie uplatniteľnej legislatívy pri súbehu sociálnych poistení dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ. Zároveň poukázal na povinnosť inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia vzájomne spolupracovať a informovať sa o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu (ďalší účastník) reálne nevykonáva činnosť na území SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc. zabezpečenia
- ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaný poukázal na článok 16 ods. 1, 2, 3 vykonávacieho nariadenia, podľa ktorých ZUS ako príslušná inštitúcia predbežne určila, že zamestnanec od 01.03.2012 podlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaný súhlasil a dňa 20.11.2012 vystavil zamestnancovi formulár PD A1 na obdobie od 01.03.2012 do 17.09.2013. Z dôvodu skončenia platnosti formulára PD A1, prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia, ktorým deklaroval, že žalobca podliehal slovenskej legislatíve do 17.10.2013. Následne Sociálnej poisťovni bolo doručené oznámenie X. č. XXXXXX/UBS/OM/PW/XX/XXXX zo dňa 16.10.2013, ktorým ZUS určila, že žalobca od 18.09.2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, čo Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu nenamietala, čím sa určenie stalo definitívnym. Z tohto dôvodu nebolo potrebné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle rozhodnutia A1 z 12.06.2009. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžso/20/2015, v zmysle ktorého je takéto definitívne určenie pre súd záväzné. K nedostatku právomoci žalovaný uviedol, že v danom prípade nerozhodoval o určení uplatniteľnej legislatívy u zamestnanca žalobcu, ale prvostupňový správny orgán rozhodol len o zániku jeho sociálneho poistenia podľa právnych predpisov SR, teda žalovaný napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím len deklaroval skutočnosť, že žalobcovi zaniklo poistenie podľa právnych predpisov SR. K námietke bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho konania žalovaný uviedol, že konanie prerušil aj z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a nie z dôvodu zisťovania súdnych konaní v Poľsku, pretože nie je viazaný priebehom a výsledkami konaní o opravných prostriedkoch v administratívnych konaniach a tiež súdnymi konaniami v Poľskej republike.
5. Tunajší súd o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 14Sa/45/2019-46 zo dňa 28. mája 2020 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie, keď dospel po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správnych orgánov k záveru, že žalovaný nemal právomoc konať vo veci sociálneho poistenia zamestnanca žalobcu v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu.
6. Proti rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Najvyšší súd SR (ďalej aj kasačný súd) rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/86/2020 zo dňa 12.03.2021 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/45/2019-46 zo dňa 28. mája 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom rozsudku kasačný súd uviedol: 30. Kasačný súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo nie je založené na princípe verejnej žaloby, ktorý umožňuje komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, správny súd je povinný ju skúmať počas celého konania. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potencionálne možné. Samotné postavenie účastníka správneho konania k naplneniu podmienky ukrátenia práv žalobcu nevedie. 32. Ustanovenie § 178 ods. 1 SSP upravuje žalobnú legitimáciu. Za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok
možno žalobcu považovať za žalobne legitimovaného na podanie správnej žaloby. V tejto súvislosti je nutné rozlišovať medzi procesnou legitimáciou ako spôsobilosť byť účastníkom konania a vecnou legitimáciou plynúcou z hmotného práva. Žalobnú legitimáciu má v zásade účastník administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia je osoba, ktorá správnu žalobu podáva, preukázať svojím tvrdením v žalobe. V prípade pochybností má však správny súd vždy možnosť žiadať žalobcu, aby dotknutie na právach podrobne opísal a preukázal. Pravdivosť tohto tvrdenia sa následne preukáže v konaní samom. 33. S poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu. 34. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd otázku aktívnej legitimácie žalobcu neposúdil správne, ak nevzal do úvahy, že žalobcom môže byť len osoba, ktorá tvrdí ukrátenie svojich práv alebo právnych záujmov preskúmavaným rozhodnutím alebo tvrdí aspoň potenciálnu možnosť ich ukrátenia. Napriek skutočnosti, že žalovaná túto skutočnosť nenamietala v rámci konania pred krajským súdom a v kasačnej sťažnosti v zásade nie je prípustné uplatňovanie nových skutočností (§ 441 SSP), aktívna legitimácia žalobcu je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech. Správne súdy prihliadajú na splnenie tejto podmienky počas celého konania, a to aj bez námietky druhého účastníka konania. 35. Kasačný súd dospel k záveru, že z podanej žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva ukrátenie práv žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca v žalobe síce uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným postupom a rozhodnutím žalovanej a domáha sa ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré však následne žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na možné ukrátenie práv svojho zamestnanca. 36. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu postupovať vo vyššie naznačenom smere, vysporiadať sa s aktívnou legitimáciou žalobcu a vo veci znovu rozhodnúť. Zároveň je krajský súd viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).
7. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP), a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.
8. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že ďalší účastník bol do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec žalobcu prihlásený od 01.03.2012 do 31.12.2014.
9. Registrácia bola vykonaná na základe pracovnej zmluvy, ktorú zamestnanec s bydliskom v Poľskej republike uzatvoril so žalobcom, a podľa ktorej mal od 01.03.2012 vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky. 10. Listom zo dňa 17.09.2012 poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS žalobcovi ustanovila dočasne platnú slovenskú legislatívu na obdobie od 01.03.2012 vzhľadom na súbežné vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky pre žalobcu a vykonávanie podnikateľskej činnosti na území Poľskej republiky.
11. Žalovaný, ktorý predbežné určenie uplatniteľnej slovenskej legislatívy nenamietal, dňa 20.11.2012 vystavil žalobcovi formulár PD A1, a to na obdobie od 01.03.2012 do 17.09.2013.
12. Dňa 08.03.2013 prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie od 01.06.2010 do 31.01.2013 a zistil, že zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky nedochádza. Uvedená skutočnosť bola oznámená ZUS-u.
13. Dňa 24.09.2013 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PB o zániku poistenia zamestnanca žalobcu, ktoré zdôvodnil výsledkami vykonanej kontroly, keď nebolo preukázané, že zamestnanec žalobcu reálne vykonáva činnosť na území SR, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom.
14. Dňa 24.10.2013 bolo žalovanému doručené oznámenie ZUS pobočka v J.-J. č. XXXXXX/UBS/OM/ PW/XX/XXXX zo dňa 16.10.2013, ktorým ZUS určilo, že ďalší účastník od 18.09.2013 podlieha poľskej legislatíve v rámci sociálneho zabezpečenia.
15. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXX-X/ XXXX-BA zo dňa 22.08.2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodov uvedených vyššie.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
19. V konaní nebolo sporné, že ďalší účastník je fyzická osoba s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva činnosť na vlastný účet (podnikanie) v Poľskej republike, a ktorý zároveň uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom, spoločnosťou Q.a výkon závislej činnosti v Slovenskej republike.
20. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu vecnú legitimáciu (žalobnú legitimáciu) na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.
21. Žalobu podľa § 178 a nasl. SSP preto môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.
22. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu. Aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby je podmienkou, bez splnenia ktorej nie je možné žalobe priznať úspech. Na splnenie tejto podmienky musí súd prihliadať počas celého konania.
23. V prejednávanej veci žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovaného, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich subjektívnych právach, čo konštatoval i kasačný súd v zrušujúcom rozhodnutí.
24. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na práva zamestnanca, namieta prekročenie právomoci správnych orgánov s poukazom na základné a vykonávacie nariadenia, a na nesprávny procesný postup správnych orgánov. Tieto námietky sa však nedajú považovať za odôvodnenie a preukázanie žalobnej legitimácie žalobcu, nevyplýva z nich aké práva a právom chránené záujmy žalobcu boli predmetným rozhodnutím ohrozené resp. poškodené. Správny súd pripomína, že žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo
zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. I keď je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platí povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení v ust. § 145 upravuje vrátenie poistného, a preto postavením žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý platí poistné, nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry a práv. 26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a námietkami žalobcu v podanej žalobe sa už opätovne nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť, s poukazom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv, je v danej veci pre rozhodnutie súdu nepodstatná.
28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP tak, že úspešnej žalovanej a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.