Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-2-2021.pdf
PDF · 123.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: E. D., O.. D., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX XX K., G. J. Č.. XX/XX, XXX XX K., M. D. proti žalovanej: C. D., O.. Q., L.. XX.XX.XXXX, P. J. M. XXX/XX, XXX XX K., M. D., o zaplatenie 4 150 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2021 domáhal od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4 150 Eur a náhrady trov konania a to na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 26.01.2021 obdŕžal listovú zásielku z Exekútorského úradu I.. L. Ď., D. D. J. A. XXXX/ XX, P., v ktorej ho upovedomila o začatí exekúcie pod č. XXXEX/XXX/XX voči jeho osobe a to za zameškané výživné v hodnote 750 Eur na jeho mal. dcéru K. D., L.. XX.XX.XXXX, v zastúpení žalovanou. Uviedol ďalej, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen, č.k.: 15P/57/2012-41 mal stanovenú povinnosť platiť výživné na maloletú K. v sume 150 Eur mesačne, napriek tomu v roku 2017 zaplatil 4 200 Eur, pričom zaplatiť mal len 1 800 Eur a teda preplatok za rok 2017 činí 2 400 Eur; za rok 2018 zaplatil 3 550 Eur, hoci mal zaplatiť len 1 800 Eur a teda preplatok za rok 2018 činí 1 750 Eur; za rok 2019 mal zaplatiť 1 350 Eur a zaplatil len 600 Eur, čiže za rok 2019 má nedoplatok na výživnom 750 Eur, t.z., k máju r. 2019 mal na výživnom celkový preplatok vo výške 4 150 Eur a po odpočítaní požadovanej sumy 750 Eur má aj naďalej na výživnom preplatok vo výške 3 400 Eur. Na potvrdenie uvedených skutočností predkladá výpisy o uvedených platbách, ako aj časť písomnej komunikácie svojou bývalou manželkou - žalovanou, kde ona sama uvádza a navrhuje, že si má odpočítať jej dlh z výživného a to doslovne: „stiahni si to z výživného“ a teda má za to, že žalovaná si je a bola vedomá jeho preplatku na výživnom a to hlavne aj z toho dôvodu, že každá platba bola vykonaná a označená ako správa pre príjemcu - výživné na K. D. E.:XXXXXXXX, čo je dátum narodenia dcéry K. S. Š.D.:XXXXXXXX, čo je číslo rozsudku o výživnom. Z toho jasne vyplýva, že uvedené platby boli na výživné jeho dcéry K. a nie žiadnym darom, poprípade financiami na dary pre jej dcéru. Samotné dary pre jej dcéru K. hradil sám a tiež sa jednalo o drahé dary, ako napríklad mobil, elektrické piano, haverboard, bicykel. Uviedol ďalej, že vyššie uvedené čiastky na výživné zasielal po vzájomnej dohode s bývalou manželkou, nakoľko bol v tej dobe zamestnaný a hrozilo mu, že z práce bude prepustený z dôvodu odsúdenia v konaní začatom v roku 2011, k čomu aj nakoniec došlo. O tom žalovaná dobre vedela, nakoľko v tomto konaní sama vystupovala ako svedok a zúčastnila sa aj na súdnom pojednávaní na Okresnom súde vo Zvolene. Záverom uviedol a zdôraznil, že okrem platenia výživného na dcéru K. on voči žalovanej nikdy nemal a nemá žiadne záväzky, nedlží jej žiadne financie, ako ani hmotný a nehmotný majetok, avšak ona jemu áno. Uviedol, že je toho názoru, že žalovaná prijala od neho na svoj účet platby, ktorých výška činí sumu 4 150 Eur, ktoré však nepovažuje ona za výživné - predplatené výživné a preto sú splnené predpoklady
vyžadované ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre vznik jej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, a to z dôvodu, že prevzala finančnú hotovosť vo výške 4 150 Eur, ktorú sumu nepovažuje za výživné. Predmetnú sumu mu odmietla vyplatiť - vrátiť a začala voči jeho osobe exekučné konanie pod č. XXXEX/XXX/XX, napriek tomu, že mala vedomosť o preplatku na výživnom.
2. K žalobe žalobca priložil listinné dôkazy: výpisy bankových transakcií od roku 2017 až do roku 2019; screenshot SMS-komunikácie žalobcu a žalovanej (bez uvedenia dátumu) a Upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora I.. L. Ď. zo dňa 19.01.2021.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 02.03.2021 a to tak, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko žaloba nespĺňa predpoklady bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že je pravda, že žalobca v rokoch 2017-2018 posielal okrem súdom určeného výživného aj finančné prostriedky navyše. Uvedené finančné prostriedky boli použité na chod domácnosti a zabezpečenie všetkých potrieb pre dcéru, keďže všetky náklady spojené s bývaním, starostlivosťou o dve deti a domácnosť hradila ona sama z jej mesačného príjmu, ktorý bol o polovicu nižší ako príjem žalobcu. Rozhodnutie posielať finančné prostriedky nad súdom určeného výživného bolo jeho vlastné a dobrovoľné rozhodnutie, rovnako ako aj jeho rozhodnutie kúpiť dcére hmotné dary, ktoré žalobca uviedol v žalobe. Žalovaná si váži, že žalobca mal záujem prispievať na zabezpečenie všetkých potrieb pre dcéru aj nad rámec súdom určeného výživného, avšak opätovne podotýka, že išlo o jeho dobrovoľné rozhodnutie. Účelom zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pravidelné uspokojovanie potrieb dieťaťa. To, že žalobca v určité mesiace uhrádzal výživné nad súdom určenú výšku, nemožno chápať ako predplatenie výživného, prípadne bezdôvodné obohatenie. Možnosť zaplatiť výživné dopredu je upravené len v § 64 Zákona o rodine, kde však podmienkou uplatnenia tejto úpravy je rozhodnutie súdu. Uviedla ďalej, že žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia ako reakciu na exekučné konanie na vymoženie dlžného výživného. Okrem výšky výživného je dôležitá aj pravidelnosť úhrad výživného. Platby, ktoré boli posielané navyše, boli použité aj na úhradu nadštandardných vecí pre dcéru, ktoré nie je možné kúpiť z bežného výživného, ako bicykel, haverboart, mobil. Výživné však slúži na zabezpečenie základných potrieb a výdavkov pre dcéru a preto nie je možné sa spoliehať na nepravidelnosť úhrad, čo bol aj dôvod, prečo bola nútená iniciovať exekučné konanie. Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 2013 sa presťahovali so žalobcom do podnájmu, pričom v roku 2013 a 2014 platby na nájomné uhrádzal žalobca. V tých rokoch na chod domácnosti neprispieval a to z dôvodu, že platil nájomné. Ostatné potrebné výdavky na domácnosť a starostlivosť o dve maloleté deti uhrádzala ona. Od roku 2015 do ukončenia nájomného vzťahu v roku 2018 uhrádzala platby na nájomnom ona. Platby nad rámec výživného boli spoluúčasťou žalobcu na chod domácnosti v období, keď platby na nájomné uhrádzala ona z jej vlastného príjmu. Keďže prispieval žalobca nepravidelne, platby sú v rôznej výške. Nakoľko príspevok zo strany žalobcu chodil nepravidelne, bola nútená nájsť si aj druhú prácu, tak ako vyplýva z dôkazových materiálov. Za rok 2015 a 2016 žalobca na domácnosť a starostlivosť o deti nijako neprispieval okrem stanoveného výživného vo výške 150 Eur mesačne, nakoľko takéto dôkazy v spore nepredložil. Uviedla tiež, že v mesiaci marec 2016 jej žalobca požičal 50 Eur a ktoré aj žiadal vrátiť v mesiaci máj 2016 prevodom na jeho účet. Predložená SMS komunikácia je vytrhnutá z kontextu a jej vyjadrenie, aby si to strhol z výživného bol v tej chvíli jej spôsob, ako uvedenú SMS komunikáciu so žalobcom ukončiť, nakoľko z jeho strany bola hrubá, urážajúca a ponižujúca osobu žalovanej. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žaloba je len dôkazom chamtivosti žalobcu s tým, že voči žalobcovi bolo aj vznesené obvinenie za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, v dôsledku čoho od 01.01.2021 bol žalobca prepustený z Policajného zboru SR. Vyjadrenie žalobcu, že platby nad rámec stanoveného výživného bola dohoda žalobcu a žalovanej ako predplatenie výživného je zavádzajúca, nezakladá sa na pravde a nemá žiadnu súvislosť s jeho súdnym konaním. Jeho vyjadrenia boli vždy, že bude uznaný za nevinného. Záverom žalovaná uviedla, že aj v prípade, ak by platby navyše boli považované za bezdôvodné obohatenie, čo však podľa jej názoru jednoznačne nespĺňa definičné znaky bezdôvodného obohatenia, tak v zmysle § 107 ods .l Občianskeho zákonníka je právo na ich vymáhanie premlčané uplynutím subjektívnej 2-ročnej lehoty, pričom námietku premlčania si pre prípad posúdenia daných platieb ako bezdôvodné obohatenie uplatňuje.
4. K vyjadreniu k žalobe žalovaná predložila listinné dôkazy: Nájomnú zmluvu zo dňa 31.07.2013, Dohodu o ukončení nájomnej zmluvy uzatvorenej 31.07.2013; Príjmové pokladničné doklady o platbách nájomného a Potvrdenie o zrealizovaní bankovej transakcie z 19.05.2016 na sumu 50 Eur.
5. V replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 12.03.2021 žalobca zotrval na svojej predošlej argumentácii. Zopakoval, že vyššie sumy hradil z dôvodu predplatenia si výživného, na čom sa dopredu ústne dohodol so žalovanou, ktorá to teraz popiera. Po podaní exekúcie žalovanou voči jeho osobe za omeškané výživné on usúdil, že všetky financie, ktoré žalovaná od neho obdŕžala ako predplatné na výživné, si ona neoprávnene ponechala, nevyužila ich na to, na čo boli určené a na čom sa dohodli a to na ich dcéru K. a preto to žiada vrátiť. Žalovaná neuviedla, na čo použila finančné prostriedky, ktoré jej on poslal a teda má za to, že uvedené finančné prostriedky využila žalovaná na svoj prospech, ako aj na svojho syna R., s čím on nesúhlasí a nemôže súhlasiť, nakoľko neboli na tento účel určené. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že okrem výživného na dcéru K., ktoré posielal nad rámec súdom určeného výživného, platil aj nájom do rúk žalovanej, pričom od 29.12.2014 so žalovanou nebýval a bol vedený ako bezdomovec na meste K., ako aj zabezpečoval chod ich spoločnej domácnosti nákupmi potravín, čistiacich a hygienických prostriedkov a iných vecí, ktoré využívala aj žalovaná, ako aj jej syn R. D., napriek tomu, že on sám si varil, pral a staral sa o svoje veci. Taktiež sa stalo a nie v jednom prípade, že finančnú hotovosť 250 Eur, ktorú žalovanej dal na zaplatenie nájmu, žalovaná minula a bol jej nútený dať ďalších 250 Eur, teda mesačné nájomné ho vyšlo na sumu 500 Eur, avšak presný dátum uviesť nevie. Uvedenú skutočnosť vedia dosvedčiť jeho rodinní príslušníci, ako aj rodinní príslušníci zo strany žalovanej. Takáto situácia bola neúnosná a pre žalobcu likvidačná, nakoľko žalovaná nevedela zaobchádzať s financiami a míňala omnoho viac, ako bol ich príjem. Žalovaná neuvádza, že okrem toho, že kupoval dcére K. drahé dary, kupuje jej bežné oblečenie, sladkosti a rôzne mliečne výrobky, ktoré sú pre ňu prospešné. Tvrdenia žalovanej, že neprispieval na domácnosť sa nezakladajú na pravde a taktiež poukázal na chamtivosť žalovanej. Samotná suma 4 150 Eur je sumou o ktorú sa žalovaná neoprávnene obohatila iba za obdobie dvoch rokov, pričom za obdobie celého spolužitia by táto suma bola omnoho vyššia. K replike žalobca priložil výpisy bankových transakcií z roku 2016.
6. V duplike doručenej tunajšiemu súdu dňa 31.03.2021 žalovaná uviedla, že vyjadrenie žalobcu je v plnom rozsahu zavádzajúce, nezakladá sa na pravde a urážajúce už nielen osobu žalovanej, ale aj jej rodiny. Poprela tvrdenie žalobcu, že by ho finančne zruinovala a uviedla, že nikdy nemala prístup k jeho financiám - finančne sa zruinoval žalobca sám, keď investície z predaja bytu, ktorý mal v osobnom vlastníctve požičal mužovi s nečistou minulosťou s tým, že keď mu ich vráti, vráti mu ich aj s úrokom. Požičané financie mu dotyčný muž do dnešného dňa nevrátil a žalobca ani nevie, kde sa daný muž nachádza. Poukázala na to, že pre peniaze bol žalobca schopný urobiť čokoľvek a tiež zinscenovať aj škodovú udalosť na motorovom vozidle z návratu z Talianska, keďže v tom čase ako policajt vedel, čo si môže dovoliť, ako postupovať. Uviedla, že v roku 2009 sa s maloletým synom z prvého manželstva presťahovala k žalobcovi do jeho bytu v Šahách. V tom čase bola tehotná. Až do nástupu na materskú dovolenku pracovala ako sekretárka na Mestskom úrade v K., kde pracuje doteraz. Poberala pravidelný mesačný príjem. Po nástupe na materskú dovolenku bol jej príjmom iba materský príspevok, neskôr rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti. Z tohto jej príjmu sa ona starala o domácnosť, potreby dvoch detí a jej potreby. Žalobca platil náklady na bývanie. Vyjadrenie žalobcu, že v tomto období, keď bývali spolu v Šahách, v jeho byte, ona do spoločnej domácnosti neprispievala, je klamstvom. Rovnako je aj klamstvom, že on kupoval základné potraviny, drogériu a čistiace prostriedky do domácnosti, pretože tieto veci im dodávala jeho matka, ktorá v tom období pracovala ako vedúca školskej jedálni na základnej škole v Šahách. Po hádke so žalobcom jej povedal, že bude lepšie, ak sa s deťmi zo spoločnej domácnosti v Šahách odsťahuje. Koncom roka 2012 prišla na pár mesiacov bývať k jej rodičom do Terian. V januári 2013 sa s deťmi presťahovala do 2-izbového mestského nájomného bytu v Dudinciach. V marci 2013 sa k nim prisťahoval žalobca, nakoľko ona chcela dať vzťahu ešte šancu. Nájomná zmluva bola na jej meno, o čom dôkaz predkladá. Všetky náklady na bývanie, starostlivosť o dve deti a chod domácnosti hradila ona sama z príjmu aj počas obdobia, keď sa k nim žalobca prisťahoval. V mesiaci október sa presťahovali do podnájmu, pretože byt bol pre nich malý. Zo začiatku nájomné vo výške 250 Eur platil žalobca a ona sa starala opäť o dve deti a chod domácnosti. Keďže príjem žalobcu bol vyšší ako jej príjem a výdavky žalobcu na spoločnú domácnosť boli nižšie ako jej výdavky, chcela, aby sa na chode domácnosti podieľali obaja rovnako. Žalobca svoje financie utrácal na svoje záujmy a to pravidelné návštevy fitnescentra, kúpu nie lacných výživových doplnkov a na rybolov - 3x do roka chodil na 2 týždne do Talianska na lov sumcov. Okrem stanoveného výživného vo výške 150 Eur začal nepravidelne posielať v rámci výživného aj určitú výšku financií na chod domácnosti, ktorá tiež nebola vždy rovnaká. Jeho vyjadrenie, že sa obaja dohodli, že to bude predplatené výživné, pretože začínalo trestné konanie a obvinenie jeho osoby za zneužitie právomoci verejného činiteľa, kedy sa mal finančne obohatiť, je klamstvo. Na takúto dohodu by nikdy nepristúpila, nakoľko aj žalobca tvrdil, že je nevinný a celý proces sa skončí jeho oslobodením s tým, že od štátu dostane vysoké odškodné a z
tohto odškodného vyplatí právneho zástupcu. Koncom roka 2014, približne pol roka žalobca nebýval s nimi v spoločnej domácnosti, ale s milenkou. To bol dôvod, prečo mu prenajímatelia zrušili v uvedenom byte trvalý pobyt ku koncu roka 2014. Po čase sa ona snažila dať ich vzťahu znova šancu, žalobca sa k nim v roku 2015 opäť nasťahoval s tým, že v byte naďalej spoločne bývali a to až do konca roka 2018. Vyjadrenie žalobcu, že od roku 2014 je prihlásený na mesto Dudince je pravda, ale v spoločnej domácnosti bývali až do ukončenia nájomnej zmluvy. Vyjadrenie žalobcu, že od 29.12.2014 s nimi nebýval v spoločnej domácnosti je teda klamstvom. Svedkami sú nielen deti, ale aj rodinní príslušníci, susedia a známi. Jeho vyjadrenie, že si pral, varil, je pravda - ale len za posledný polrok 2018, kedy ich vzťah už bol ukončený a bývali spolu len formálne, pričom žalobca sa nechcel odsťahovať. K duplike predložila žalovaná listinné dôkazy: Zmluvu o nájme bytu zo dňa 17.12.2012; Nájomnú zmluvu zo dňa 31.07.2013 a Dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 30.07.2013 a Správu z lekárskeho ošetrenia maloletej z decembra 2019 (z ktorej vyplýva, že maloletá K. bola cez víkend u otca, ktorý jej dal údajne facku a to nielen raz, na čo ona spadla na pravé koleno).
7. Dňa 02.06.2021 doručil žalobca v elektronickej forme scany bankových transakcií, ktorými žalobca preukazuje jeho platby za potraviny a drogistický tovar do domácnosti a to od roku 2017.
8. Dňa 04.06.2021 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom obe sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a argumentácii. Žalobca uviedol, že si vždy riadne, poctivo a včas plnil vyživovaciu povinnosť a platil aj navyše a to po vzájomnej dohode so žalovanou, nakoľko hrozilo, že bude odsúdený, čo sa nakoniec aj stalo. Uviedol, že boli so žalovanou dohodnutí, že takto si predplatí svoju vyživovaciu povinnosť. Pri platbách riadne označil, že ide o výživné; uviedol aj variabilný symbol
- sp.zn. súdneho rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že na rozvodovom pojednávaní sudkyni uviedol, že má predplatené výživné, na čo mu sudkyňa povedala, že to nie je možné a aj to bol dôvod, prečo mu zvýšila vyživovaciu povinnosť na 180 Eur mesačne. Nesúhlasí s tým, že tieto peniaze, ktoré platil naviac, boli na domácnosť. Spoločná domácnosť žalobcu a žalovanej neexistovala, pretože každý sa staral sám o seba. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom jeho rodičov C. D. S. I. D., ktorý návrh žalobcu súd zamietol. Žalovaná uviedla, že nie je pravda, žeby sa každý sám staral o seba, nakoľko žalobca sa staral sám o seba a žalovaná sa starala o ich domácnosť. Žalovaná nemala návrhy na doplnenie dokazovania.
9. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obč. Z.“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 451 ods. 2 Obč. Z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
16. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
17. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
18. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Za nesporné medzi stranami súd považoval najmä to, že : 22.1 vyživovacia povinnosť žalobcu voči maloletej dcére Dominike bola určená pôvodne v rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 15P/57/2012-41 z 07.03.2013 vo výške 150 Eur mesačne; 22.2 následne bola súčasne s rozhodnutím o rozvode manželstva strán sporu zvýšená vyživovacia povinnosť žalobcu voči mal. Dominike na sumu 180 Eur (konanie vedené tunajším súdom pod sp.zn. 5P/258/2018); 22.3 žalobca posielal na účet žalovanej sumy (platby) tak, ako to uviedol v žalobe a tak, ako sú tieto uvedené v prílohách k žalobe.
23. Za sporné medzi stranami súd považoval najmä otázky : 23.1 či medzi stranami sporu bola dohoda o „predplatení“ výživného na mal. Dominiku; 23.2 na aký účel posielal peniaze žalobca peniaze naviac - nad súdom určenú sumu výživného; 23.3 či došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu; 23.4 či prípadne (ne)došlo k premlčaniu nároku žalobcu.
24. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, in concreto: Potvrdeniami o platbách žalobcu žalovanej; SMS komunikáciou medzi žalobcom a žalovanou (bez uvedenia konkrétneho dátumu); Upovedomením o začatí exekúcie voči žalobcovi zo dňa 03.12.2020; Nájomnou zmluvou zo dňa 31.07.2013 medzi prenajímateľom I. E. a stranami sporu ako nájomcami; Dohodou o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2019; Potvrdeniami o platbách nájomného vo výške 250 Eur za roky 2015, 2016, 2017, 2014; Potvrdením o platbe 50 Eur od žalovanej na účet žalobcu zo dňa 19.05.2016; Zmluvou o nájme bytu zo dňa 17.12.2012 medzi prenajímateľom mesto Dudince a žalovanou ako nájomcom; Dodatkom k nájomnej zmluve z 31.07.2014; Lekárskou správa o ošetrení maloletej z 16.12.2019; dôkazmi žalobcu o nákupoch potravín a drogistického tovaru do domácnosti; Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 15P/57/2012-41 zo dňa 07.03.2013; z pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 5P/258/2018 - Zápisnicou o pojednávaní z 19.02.2019, (č.l. 58 a nasl. Predmetného spisu) a Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k 5P/258/2018-72 zo dňa 16.09.2019.
25. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie výsluchom jeho rodičov, C. D. S. I. D., nakoľko títo mali podľa žalobcu vypovedať ohľadom spoločnej domácnosti žalobcu a žalovanej. Pokiaľ ide o vykonanie dôkazov a ich hodnotenie, v zmysle § 185 ods.1 CSP a v zmysle § 191 CSP, o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov súd vykoná, rozhoduje súd a jednotlivé dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 1997, sp.zn. I.ÚS 64/1997, N 50/1997, v zmysle ktorého „princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takému rozhodnutiu vedú.“ Obdobné stanovisko vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 22. apríla 2008, sp. zn. 3 Cdo/50/2008, v zmysle ktorého „súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania.“ V predmetnej veci mal súd za to, že dokazovanie výsluchom rodičov žalobcu by nemalo relevanciu k meritu prejednávanej veci, nakoľko títo svedkovia mali svojimi výpoveďami potvrdiť tvrdenia žalobcu ohľadom (ne)fungovania spoločnej domácnosti strán sporu, najmä pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaná sa o žalobcu riadne nestarala, neprala mu, nevarila, resp. že nevedela riadne hospodáriť s financiami, čo súd jednak nepovažoval za také okolnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu právneho názoru súdu ohľadom merita prejednávanej veci a na druhej strane rodičia žalobcu nežili (dennodenne) v spoločnej domácnosti so žalobcom a žalovanou a teda ani objektívne nevedia vypovedať k tomu, kto zo sporových strán počas rokov 2017 až 2018 platil aké konkrétne sumy za aké konkrétne služby a tovar - náklady domácnosti, a teda návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu súd nepovažoval ani za dôvodný a ani za hospodárny.
26. Pri hodnotení dôkazov a pri právnom hodnotení veci sa súd zameral najmä na tie skutočnosti, ktoré jednak boli medzi stranami sporné a súčasne ktoré mali relevanciu ohľadom merita prejednávanej veci. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.
27. Po vykonanom dokazovaní a po právnom zhodnotení veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
28. Žalobca dôvodil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči svojej bývalej manželke na základe toho, že s ňou mal dohodu o „predplatení“ výživného na ich maloletú dcéru K., pričom žalovaná túto dohodu neuznáva, keďže od žalobcu exekučne vymáha nezaplatené výživné v roku 2019 v sume 750 Eur, hoci mal na výživnom preplatky (za rok 2017 vo výške 2 400 Eur a za rok 2018 vo výške 1 750 Eur). V prvom rade súd konštatuje, že pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že medzi ním a žalovanou predmetná dohoda existovala (čo sa nepreukázalo), nemohlo by ísť o bezdôvodné obohatenie žalovanej, keďže skutková podstata bezdôvodného obohatenia vychádza z predpokladu, že ide o plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Obč. Z.). Žalovaná poprela tvrdenie žalobcu o existencii takejto dohody medzi ňou a žalovaným, pričom žalobca existenciu takejto dohody v konaní nepreukázal - išlo len o jeho skutkové tvrdenie o ústnej dohode, ktoré ale žalovaná poprela a žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takejto dohody potvrdzovali. V tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (a nebolo ani sporné medzi stranami sporu), že na základe Rozsudku tunajšieho súdu č.k. 15P/57/2012-41 zo dňa 07.03.2013 bol žalobca zaviazaný prispievať na výživu maloletej K. v sume 150 Eur mesačne k rukám žalovanej a na základe Rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 5P/258/2018-72 zo dňa 16.09.2019, ktorým bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené, výživným v sume 180 Eur mesačne k rukám žalovanej. Nebolo sporné, že od apríla r. 2017 a v roku 2018 hradil žalobca výživné v nerovnakých výškach, vždy však viac, ako mu vyplývalo zo súdneho rozhodnutia. Žalobca uviedol, že jednotlivé platby na účet žalovanej označil, že ide o „výživné L. K.“
- takáto skutočnosť ale z listinných dôkazov (č.l. 5-35 a 76-87) nevyplýva. Ako pravdivé vyplýva len tvrdenie žalobcu, že v predmetných platbách bol ako variabilný symbol uvedený dátum narodenia mal. K. (XX.XX.XXXX) a ako špecifický symbol bola uvedená spisová značka súdneho konania tunajšieho súdu (15P/57/2012). Z týchto listinných dôkazov však nevyplýva, pokiaľ ide o platby v sume presahujúcej sumu určeného výživného 150 Eur, že ide o „predplatenie výživného“ na mal. K.. Pokiaľ žalobca platil od apríla r. 2017 mesačne vyššie sumy ako určené výživné 150 Eur a pokiaľ z potvrdení o platbách nevyplýva, že v rozsahu nad určené výživné ide taktiež o výživné (podľa tvrdenia žalobcu o predplatenie výživného dopredu), súd konštatuje, že žalobca v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.
30. Súd poukazuje na to, že pokiaľ aj žalobca platil vyššie výživné na mal. K., ako mu vyplývalo z rozhodnutia súdu, išlo o jeho dobrovoľné rozhodnutie (tak ako to tvrdila i žalovaná), ktoré mu zjavne umožňovali jeho vtedajšie majetkové a zárobkové pomery, pričom dieťa (mal. K.) mala aj v tom čase podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine právo podieľať sa na jeho vtedajšej životnej úrovni. Ak to teda jeho majetkové a zárobkové pomery umožňovali (podľa jeho vlastných tvrdení kupoval maloletej drahé dary),
jeho vyživovacia povinnosť nebola obmedzená len na sumu 150 Eur mesačne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sa spotrebované výživné na maloleté dieťa nevracia.
31. Žalovaná tiež uviedla, že vyššie platby žalobca vykonával nepravidelne a v rôznych výškach aj z dôvodu, že takto prispieval na chod ich spoločnej domácnosti (keďže v období predtým často neprispieval vôbec). Nebolo sporné, že v rokoch 2017 a 2018 žili žalobca i žalovaná (spolu s mal. K. a tiež so synom žalovanej) v spoločnej domácnosti (až do konca roka 2018), pričom až do 03.10.2019, kedy rozsudok (sp. zn. 5P/258/2018) nadobudol právoplatnosť, boli žalobca a žalovaní manželia. Jednou zo základných povinností žalobcu ako manžela (§ 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine) bolo pritom prispievať na úhradu nákladov domácnosti a starať sa spoločne o dieťa a preto je prirodzené, že povinnosť žalobcu sa neobmedzovala len na platenie výživného vo výške 150 Eur na mal. K., keďže mal povinnosť prispievať aj na chod spoločnej domácnosti, v ktorej zotrval až do konca roka 2018.
32. Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že platby navyše oproti súdom určenému výživnému (150 Eur) boli (ďalšími) platbami na výživné mal. K. resp. príspevkami žalobcu na chod (náklady) domácnosti. Uvedené podľa názoru vyplýva aj z toho, že od januára roku 2019, kedy už žalobca a žalovaná s deťmi nežili v spoločnej domácnosti, žalobca nevykonal žiadne platby naviac oproti určenému výživnému a teda prestal prispievať na domácnosť práve z dôvodu, že už so žalovanou v spoločnej domácnosti nežili. Súd preto dospel k záveru, že jednotlivé žalobcove platby naviac v rokoch 2017 a 2018 nezakladajú jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
33. Pokiaľ žalobca tiež tvrdil, že sa so žalovanou mali dohodnúť o započítaní jeho záväzku na výživnom v roku 2019 s jeho preplatkami na výživnom za roku 2017 a 2018, súd poukazuje na ust. § 76 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého proti pohľadávkam na výživné pre maloleté deti započítanie nie je možné.
34. Pokiaľ ide o samotnú povahu výživného a tvrdenie žalobcu o jeho „predplatení výživného“, súd poukazuje na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu a teda výživné ako také nie je podľa Zákona o rodine možné si predplatiť, keďže jeho účelom je zabezpečenie pravidelnej výživy a základných potrieb maloletého dieťaťa. Výnimkou je rozhodnutie súdu podľa § 64 Zákona o rodine v odôvodnených prípadoch (ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa), čo však okrem rozhodnutia súdu vyžaduje súčasne zriadenie osobitného účtu v prospech maloletého dieťaťa a súčasne súdne rozhodnutie o stanovenom spôsobe, akým sa z predmetného účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa poukazovanie určených súm na výživné, a to - opäť - na pravidelnej mesačnej báze.
35. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd sa predmetnou námietkou premlčania ani bližšie nezaoberal (premlčanie je možné len pri existujúcej pohľadávke). Súd v tejto súvislosti len konštatuje, že pokiaľ by pohľadávky žalobcu (osobitne za jednotlivé mesiace v rokoch 2017 až 2019) aj existovali, jednotlivé pohľadávky žalobcu za platby od apríla 2017 (do tohto obdobia platil len súdom určené výživné) až do januára roku 2018, vzhľadom na podanie žaloby dna 28.01.2021, by boli premlčané a tiež súd konštatuje, že v roku 2019 žalobcovi žiadne „preplatky“ na výživnom ani nevznikli.
36. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok I.). Žalovaná mala v spore plný úspech a preto by jej v zmysle § 255 CSP mal prislúchať nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania (100%). Nakoľko však žalovanej preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli
- čo aj sama potvrdila na pojednávaní (č.l. 201), súd jej v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II.). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.02.2018, podľa ktorého „ak podľa obsahu spisu strane žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP (procesná ekonómia) rozhodnúť tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. l, 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.l CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).