Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/8/2026

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. A., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovaným: 1. Platea Nova Development, s.r.o., Hrušková 15646/33, 080 01 Prešov, IČO: 50 522 671, a 2. Viladomy Hrušková s.r.o., Hrušková 15646/33, 080 01 Prešov, IČO: 36 797 111, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním zo dňa 2.2.2026 doručeným súdu 16.2.2026 a označeným ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým „I. súd ukladá odporcovi (pozn. súdu: bez toho aby bolo zrejmé ktorému) povinnosť, aby umožnil navrhovateľovi prechod pešo alebo motorovým vozidlom cez parcelu C. D. E. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 zapísanej na LV č. XXXX, okres A., F. A., C.G. A., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. II. súd ukladá navrhovateľovi povinnosť, aby v určenej lehote od doručenia tohto uznesenia podal žalobu vo veci samej.“

2. Návrh odôvodnil všeobecne a nezrozumiteľne tým, že „predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je obmedzenie vecného bremena a vylúčenie pozemkov zo zaťaženia, ktorým navrhovateľ stratil prístup pešo a prejazd motorovým vozidlami k parcelám s väčšinový spoluvlastníckym podielom na parcelách č. XXXX/XXX H. E. XXXX/XXX zapísaných na LV XXXXX v k.ú. A., okres A. a taktiež možnosť príjazdu autom k rodinnému domu na parcele E. XXXX/XX a priľahlému pozemku na parcele č. XXXX/XX I. C.G. A., okres A., cez parcelu odporcu č. XXXX/XX I. C.G. A., okres Prešov o výmere 27 m2.“ Dodal, že „obmedzenie vecného bremena a vylúčenie pozemkov zo zaťaženia, ktorým navrhovateľ stratil prístup pešo a prejazd motorovými vozidlami k parcelám nastalo po rozhodnutí Krajským súdom Prešov sp. zn. – 249, zo dňa 4. novembra 2025, ktorý svojim rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. – 195 zo dňa 4.4.2025“, ktorým súd obmedzil predtým zmluvou zriadené vecné bremeno tak, že z obsahu parciel zaťažených právom prechodu peši a motorovým vozidlom v prospech vlastníkov inej parcely (KN C č. XXXX/X C.G. A.) vylúčil pozemky parc. C. D. E. XXXX/X, E. XXXX/XX H. E. XXXX/XX, všetko k.ú. A., a zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č.k. -184 zo dňa 17.1.2024 v časti, v ktorej bol žalovaný v 1. rade povinný strpieť právo prechodu žalobcu ako podielové spoluvlastníka parc. KN C č. XXXX/X k.ú. A. peši a motorovými vozidlami po parc. C. D. E. XXXX/XX, C.G. A. (pozn. súdu: vo vzťahu ku ktorej sa žalobca teraz prejednávaným návrhom znovu domáha vydania neodkladného opatrenia, aby súd žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi prechod pešo alebo motorovým vozidlom), ako aj v časti povinnosti vydať žalobcovi kľúče od bráničky a od kladky na bráne postavenej

na hranici pozemkov C. D. E. XXXX/XX H. XXXX/XX a zdržať sa všetkého konania brániaceho žalobcovi v prechode peši a motorovými vozidlami po uvedenej parcele.

3. Žalobca uviedol, že „rozsudok KS PO je právoplatný a týmto rozhodnutím, teda zrušením dovtedy platného vecného bremena (pozn. súdu: zriadeného výlučne v prospech parcely KN C E. XXXX/X, C.G. A.) došlo k zásadnej ujme voči navrhovateľovi, ktorý dovtedy mal prístup pešo alebo motorovým vozidlom k svojmu domu na B. J. XXXX/XX, XXX XX A., po parcele C. D. E. XXXX/XX“, C.G. A., a žalobcovi ostal prístup k jeho domu len cez B. XX a to iba peši, a teda prístup do svojho domu má zásadne obmedzený. Podľa žalobcu „rozsudkom KS PO, ktorého stranou žalobcu bol odporca, došlo okrem iného aj k porušeniu základných práv navrhovateľa ( SR). Veď nielen obmedzený prístup navrhovateľovi (ako aj jeho rodinných príslušníkov bývajúcich v dome na B. J. XXXX/XX, XXX XX A.) ale rovnako tak momentálne v prípade neštandardných situácií napríklad: prístup hasičov, prístup záchranných zložiek a pod.“ Žalobca uviedol, že rozsudkom KS PO došlo k zrušeniu dovtedy platného vecného bremena, poukázal na body 21 a 23 odôvodnenia uvedeného rozsudku KS PO a konštatoval, že rozsudkom KS PO došlo k zásadnému zásahu do jeho plnohodnotného uspokojenia dovtedajších práv a „uvedený dôvod (bod 23 rozsudku KS PO) dáva právny titul navrhovateľovi pre podanie žaloby na príslušnom nezávislom súde, aby nepriaznivý stav, ujma voči navrhovateľovi zo strany odporcu bola napravená, aby tak došlo k plnohodnotnému uspokojeniu potrieb navrhovateľa, čím je prechod pešo alebo motorovým vozidlom po pracele C. D. E. XXXX/XX“, C.G. A.. Ďalej žalobca uviedol argumentáciu, na ktorú poukázal v konaní a odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. a uzavrel, že „bude podávať žalobu o úpravu práv, ktoré boli dotknuté rozsudkom KS PO.“ Z uvedeného dôvodu podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to až do skončenia veci samej.

4. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Podľa SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa , ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa .

6. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).

7. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. , in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

8. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav aplikovať. Nie je však úlohou nezávislého súdu (aj s poukazom na procesnú rovnosť strán), aby za žalobcu, ak z jeho návrhu nie je zrejmé čoho, na základe čoho a v akom rozsahu sa chce domáhať vo veci samej a odvodzuje svoje požiadavky, vyhľadával a určoval skutočnosti, tvrdenia a možné právne normy, ktoré by mohli vymedzovať nejaký jeho eventuálny právny nárok a jeho rozsah.

9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, a teda úplný, zrozumiteľný a určitý (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho vydanie podaný oprávnenou osobou a potrebu, aby boli pomery strán (v medziach právomoci súdu) neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo ( , resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa do jeho zrušenia podľa ) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez navrhovanej neodkladnej ochrany mu bezprostredne hrozí (neoprávnená) ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody či zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v občiansko-právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné opatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov strán sporu (Bureš, J. – Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s. 88). Súdna ochrana (v občianskom súdnom konaní) sa totiž poskytuje (občiansko)právnemu nároku, a nie (občiansko)právne nedôvodnej, iba fakticky zdôvodňovanej (právne nepodloženej) požiadavke (záujmu) – inak by (vo všeobecnosti) existovalo riziko, že by neodkladné opatrenie mohlo byť zneužívané. To, že má ísť o ochranu konkrétneho občianskoprávneho nároku vyplýva napokon aj so záverov najvyšších súdnych autorít, keď podľa Ústavného súdu SR súd musí už v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe predložených dôkazov vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní o veci samej. Ústavný súd neakceptuje postup, v rámci ktorého sa skúmanie nároku vo forme osvedčenia odkáže na konanie vo veci samej (). Obdobne aj podľa NS SR má súd povinnosť zaoberať sa v primeranom rozsahu aj pravdepodobnosťou úspechu navrhovateľa vo veci samej (sp. zn. , Obdo 79/2020). „Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. ... Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie).“ ().

10. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je podanie (riadneho) návrhu na jeho nariadenie smerujúceho k dostatočne určitému rozhodnutiu o uložení povinnosti protistrane a patriacemu do právomoci súdu, osvedčenie práva navrhovateľa (že podľa ním uvedených a osvedčených skutočností mu pravdepodobne patrí s tým súvisiace právo, a protistrana má požadovanú tomu zodpovedajúcu povinnosť, ktorých ochrany či plnenia sa domáha), ďalej osvedčenie že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad, a teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej boli (vážne či ťažko napraviteľné) ohrozené, a že ochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. K nariadeniu neodkladného opatrenia preto môže dôjsť iba v prípade, ak okrem osobného záujmu navrhovateľa,

ktorý musí byť naliehavý, z osvedčeného skutkového stavu zároveň vyplýva (je osvedčená) aj s tým súvisiaca danosť jeho práva vo veci samej, ktoré vo svojom obsahu zahŕňa aj oprávnenie a povinnosť, resp. úpravu pomerov obsiahnutú v navrhovanom neodkladnom opatrení, teda vecná (hmotnoprávna) legitimita (oprávnenie) navrhovateľa vo vzťahu k predpokladanému predmetu konania vo veci samej - aby sa uplatňovaný nárok javil ako dôvodný (s perspektívou zachovania tohto stavu aj po eventuálnom rozhodnutí vo veci samej). Z uvedeného je tak zrejmé, že na základe tvrdených a osvedčených skutočností musí byť daná vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a potenciálnym návrhom (konaním) vo veci samej.

Pred vydaním neodkladného opatrenia teda musí jeho navrhovateľ tvrdiť a osvedčiť aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti občiansko-právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu), ktorému sa má poskytnúť neodkladná (predbežná) ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a rozsahu vzájomných práv a povinností – vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych občianskoprávnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy osvedčujúce tento stav a nárok – v danom prípade nárok na to, aby mu žalovaný umožnil prechod cez označenú parcelu, a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom vyplývajúce najmä z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe navrhovanej neodkladnej úpravy občianskoprávnych vzťahov (vrátane jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a rozsahu), a teda že navrhované neodkladné opatrenie je zároveň aj primeraným a vhodným, resp. správne zvoleným nástrojom právnej ochrany (neodkladné opatrenie totiž nemá nahrádzať iné právne inštitúty – v zmysle ust. ho napr. nemožno vydať, ak jeho účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prípadne zabezpečujú inštitúty trestného práva). Subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana ( a ). Neodkladným opatrením, o ktorom sa rozhoduje v skrátenom konaní (len na základe skutočností predložených navrhovateľom), preto nemožno upravovať pomery strán nad naliehavú nevyhnutnú mieru a neurčito (ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) ako i jeho obsah musia byť preto navyše zároveň nepochybne aj určité a zrozumiteľné, a povinnosti z neho vyplývajúce primerané a proporcionálne právam protistrany tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a povinnosti z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné (nakoľko v opačnom prípade by bolo zbytočné, resp. nepotrebné), a nezasahovali do práv protistrany nad nevyhnutnú mieru. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda jednak riadny, úplný, určitý a zrozumiteľný (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho nariadenie, a ďalej najmä osvedčenie konkrétneho práva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad preto, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v občianskoprávnych vzťahoch strán. Navyše, keďže neodkladné opatrenia má upravovať právne vzťahy resp. pomery spravidla len do času definitívnej súdnej (právnej) ochrany (, resp. ), z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne sa má, resp. by sa mal jeho navrhovateľ alebo odporca (ak by s takýmto právom navrhovateľa nesúhlasil) domáhať návrhom vo veci samej, teda akého konkrétneho a dostatočne určitého hmotnoprávneho nároku (osvedčeného práva) sa neodkladné opatrne týka, resp. akému konkrétnemu osvedčenému (pravdepodobnému) právnemu nároku má poskytovať ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia totiž súd musí zároveň jeho navrhovateľovi uložiť povinnosť podať (v určitej lehote), resp. poučiť protistranu o možnosti podať, konkrétnu (nie akúkoľvek) žalobu vo veci samej (viď úvodný odsek tohto bodu o potrebe existencie vecnej súvislosti medzi navrhovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci samej).

11. „Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na určenie (pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého určenia s uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení), či tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy môže súd pri nariadení predbežného opatrenia navrhovateľovi zároveň podľa uložiť, aby návrh na začatie konania v lehote, ktorú mu určí, podal.“ /Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. (citované podľa časopisu Soudní rozhledy č. 10/.

12. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenom konaní spravidla len na základe osvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané neodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením ( ), a predstavuje tak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto možné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho právo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi skutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne potrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň tomuto nároku aj primeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru, ale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho právo je reálne (podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich) ohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je potrebná, primeraná a proporcionálna aj vo vzťahu k právam protistrany.

13. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za účastníkov nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených skutočností sú účastníci povinní označiť a predložiť dôkazy. Súd je v konaní o neodkladnom opatrení viazaný návrhom na jeho vydanie ( ) a o neodkladnom opatrení rozhoduje len na základe skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom možnosť súdu vykonať iné než navrhované dôkazy je v tomto prípade, vzhľadom na charakter tohto konania (v ktorom sa klasické dokazovanie nevykonáva), a predovšetkým vzhľadom prejednaciu zásadu (pri ktorej v zmysle ust. súd v konaní iné než navrhované dôkazy, okrem dôkazov vyplývajúci z verejných registrov, prípadne dôkazov známych mu z jeho inej činnosti, vykonať nemôže), prakticky vylúčená.

14. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti, a je dôvodný predbežný skutkový záver o tom, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však zároveň, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada (teda o existencii občianskoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (a jej potrebou a primeranosťou). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej by mal byť pre navrhovateľa neodkladného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná, primeraná a proporcionálna.

15. V danom prípade však súd na základe podania žalobcu označeného ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených listín dospel k jednoznačnému záveru, že ten nespĺňa všetky potrebné náležitosti riadneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a že jeho nárok, aby mu práve žalovaný (jeden z dvoch ním označených), a nie napríklad vlastník inej nehnuteľností v okolí, umožnil prechod k jeho nehnuteľnosti, je zároveň zatiaľ aj celkom zjavne nedôvodný.

16. Žalobca totiž neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by to mal byť práve niektorý zo žalovaných (jeden z dvoch ním označených, pričom navyše ibe jeden z nich je vlastníkom označenej nehnuteľnosti), a nie napríklad iný subjekt či vlastník inej nehnuteľnosti v okolí, ktorý by mu mal umožniť prechod k jeho nehnuteľnosti, ďalej žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by aktuálne voči niektorému zo žalovaných takéto právo mal mať a práve oni mu prechod k jeho nehnuteľnosti mali umožňovať, a napokon ani žiadne skutočnosti svedčiace o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, pre ktoré by sa javilo ako dôvodné neodkladne upraviť pomery strán práve ním navrhovaným spôsobom (aj s poukazom na to, že ku svojmu domu má prístup pešo). Z odôvodnenia návrhu sa dokonca javí, že žalobca sa vlastne domáha iba zmeny či prehodnotenia predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, pričom neuvádza žiadne iné či nové skutočnosti než tie, ktoré

boli posudzované v pôvodnom konaní, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnutie a znovu posudzované tak byť nemôžu (res iudicata).

17. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu v zmysle 42 ods. 3 a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle . Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. )

18. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom dokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).

19. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä absencia opísania akýchkoľvek skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku práve voči niektorému zo žalovaných, ako aj rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov, i neurčitosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia poukazujúceho iba snahu o zmenu predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove na pritom dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto neodkladnom opatrení pokračovať (na základe čoho konkrétne a prečo vlastne – z hľadiska rozsahu vymedzenia rozhodujúcich skutočností a ich totožnosti – má súd o neodkladnom opatrení práve navrhovaným spôsobom, vrátane jeho rozsahu, rozhodnúť), a preto súd tento návrh podľa ako zjavne neúplný, nezrozumiteľný a neurčitý odmietol.

20. Pre úplnosť súd poznamenáva, že odmietnutie tohto návrhu nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda žalobca môže, v prípade riadneho zváženia všetkých okolností, podať v prípade potreby, ktorú je však potrebné tiež vysvetliť a osvedčiť, proti príslušnému subjektu nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (tak aby spĺňal všetky náležitosti). Za uvedeným účelom však súd žalobcovi odporúča obrátiť sa na kvalifikovaného advokáta, alebo, ak je v materiálnej núdzi, na Centrum právnej pomoci.

21. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Žalovaní (obaja) boli v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia procesne úspešní, a preto by mal súd v zmysle ust. aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať im podľa náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovaným v konaní o neodkladnom opatrení

zatiaľ žiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli (návrh a ani toto rozhodnutie, ak proti nemu nebude podané odvolanie, sa im v zmysle ust. § 331 ani nedoručuje), a o ich eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom odvolacom konaní, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).