Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/112/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Janky Grečmal a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, deti matky: B. D. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. X, G., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Michaela Ďuričkovičová, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, Bratislava, a otca: D. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, E. – G., právne zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. -74 zo dňa 7. apríla 2026, v spojení s opravným uznesením č.k. -113 zo dňa 3. júna 2026 takto,

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca zo dňa 27.03.2026, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia o uložení povinnosti matke odovzdať mu maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti v každom nepárnom týždni od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod., s tým, že otec je povinný odovzdať matke maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti v každom párnom týždni od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 08:00 hod. a každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s ich osobnými vecami a riadne ich pripraviť, pričom miestom prevzatia a odovzdania detí je počas vyučovacích dní miesto školského zariadenia, inak miesto bydliska preberajúceho rodiča.

2. Svoje zamietajúce rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení a nasl. (ďalej len ), ako aj , a (ďalej len ). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že otec žiadal nariadiť predmetné neodkladné opatrenie z dôvodu, že na Okresnom súde Pezinok, v konaní o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom vedenom pod sp. zn. , bol dňa 17.03.2026 vyhlásený rozsudok, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a maloleté deti na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka od 08:00 hod. do nasledujúceho pondelka v kalendárnom roku do 08:00 hod. (a osobitne počas sviatkov) s tým, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča s ich osobnými vecami a riadne ich pripraviť, pričom miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je počas vyučovacích dní miesto školského zariadenia, inak miesto bydliska preberajúceho rodiča. Rozsudok doposiaľ nie je právoplatný. Otec uviedol, že od júla 2024, kedy sa matka s deťmi odsťahovala, bola starostlivosť o deti realizovaná formou striedavej starostlivosti, spočiatku si deti striedali každý deň, neskôr samotná matka navrhla dlhší interval, v čom jej navrhovateľ vyhovel. Približne od augusta 2024 bol jeho styk s deťmi zo strany ich matky obmedzovaný a snahy otca o dohodu s matkou boli

bezúspešné. Aj v prípadoch, kedy mu umožnila stráviť s deťmi čas, ich styk narušovala s požiadavkami o okamžitý návrat detí k nej a ich styky marila. Dohodnutú striedavú starostlivosť začali realizovať v režime 2, 2, 3 až od 11.09.2024 a tento model bol praktizovaný až do 07.11.2024, od tohto moment si rodičia maloleté deti striedali v týždenných intervaloch, a to až do 31.01.2025, kedy sudca na pojednávaní v konaní o rozvod odporučil na návrh kolízneho opatrovníka, aby deti boli v osobnej starostlivosti matky a otec sa s nimi stýkal každý nepárny kalendárny týždeň od stredy 13:00 hod. do pondelka do 08:00 hod. Odporúčanie kolízneho opatrovníka vychádzalo z vyjadrenia maloletej A., že by chcela byť o trošku viac s matkou. Nešlo o želanie oboch detí a vyjadrenie maloletej bolo ovplyvnené matkou, o čom svedčí aj jej neskoršie vyjadrenie počas znaleckého dokazovania, z ktorého záverov jednoznačne vyplynulo, že obe maloleté deti chcú so svojimi rodičmi tráviť čas rovnocenne, pričom ich predstava je 7 dní u matky a 7 dní u otca. Súd mal preukázané, že takýto model je v najlepšom záujme oboch maloletých detí a dňa 17.03.2026 vyhlásil vyššie uvedený rozsudok. Keď však po pojednávaní oslovil právny zástupca otca právnu zástupkyňu matky za účelom dohody ohľadom realizácie takejto striedavej osobnej starostlivosti odo dňa 23.03.2026, matka na to odmietla pristúpiť dovtedy, kým rozsudok nenadobudne právoplatnosť a žiada o zachovanie doterajšieho režimu v rozsahu 9:5. Otec tak má dôvodnú obavu, že po podaní odvolania proti rozsudku sa na neurčitý čas znemožní realizácia striedavej starostlivosti, ktorá ako najvhodnejšia vyplynula zo záverov znaleckého dokazovania, ktorú si obe maloleté deti priali, a ktorej sa neustále dožadujú. Otec má za to, že v prípade, ak nedôjde k okamžitej realizácii striedavej starostlivosti oboch rodičov, frustrácia maloletých detí z aktuálnej situácie bude len narastať a môže spôsobiť v budúcnosti v ich vnútornom prežívaní nenávratné škody. Takýto režim nezodpovedá ich prianiu a nie je v ich najlepšom záujme, keďže nie je zachovaná rovnocennosť osobného styku s oboma rodičmi, navyše negatívny vplyv režimu 9:5 sa v súčasnosti odzrkadľuje na mierne zhoršenom prospechu oboch detí.

3. Súd prvej inštancie, posudzujúc dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, poukázal na výnimočnosť tohto inštitútu a zákonom stanovené podmienky, ktoré jeho použitie limitujú len na urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu pretože riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Dôvodil, že zo spisu zn. , mal súd preukázané, že na pojednávaní dňa 17.03.2026 bol vyhlásený vyššie citovaný rozsudok, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, ku dňu 07.04.2026 súdu nebolo doručené žiadne odvolanie. Po oboznámení sa s návrhom a obsahom súvisiaceho spisu, vyhodnotiac zistené okolnosti dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný, pretože neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle podaného návrhu. Aktuálny stav starostlivosti o maloleté deti, ktorá je riadne zabezpečená a vykonávaná oboma rodičmi, nepreukazuje naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov. Otec neosvedčil, že by sa maloleté deti nachádzali v situácii, ktorá by ohrozovala alebo narúšala ich život, zdravie a priaznivý vývoj alebo by sa ocitli bez akejkoľvek starostlivosti. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného v konaní sp.zn. vyplýva, že psychický stav oboch maloletých detí je stabilizovaný, emočné prežívanie je vyrovnané s výskytom situačne podmienených rozladov primeraných veku a aktuálnej situácii v rodine, deti majú k obom rodičom vytvorený pevný, stabilný a emočne významný citový vzťah. Súd nemá preukázané, že riešenie situácie maloletých detí neznesie odklad.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Súd sa obmedzil výlučne na reštriktívny výklad, ktorý nemá oporu v zákone a takéto vymedzenie a popiera samotný zmysel dočasnej úpravy pomerov, ktorou je ochrana najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v širšom kontexte a nie iba v prípadoch jeho extrémneho ohrozenia. Podľa názoru odvolateľa v zmysle ust. postačuje, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, čo zahŕňa aj situácie, v ktorých hrozí psychická či emočná ujma maloletého dieťaťa pri dlhodobom zotrvaní v nevyhovujúcom režime starostlivosti, pričom striedavú osobnú starostlivosť ako neodkladné opatrenie pripúšťa sám zákonodarca v . 5. Ďalej odvolateľ vytkol rozhodnutiu, že nevenuje dostatočnú pozornosť opakovaným a konzistentným vyjadreniam maloletých detí, ktoré jasne deklarovali, že chcú s oboma rodičmi tráviť čas rovnocenne a súd tiež opomenul záver znaleckého dokazovania, ktorý jednoznačne preukázal, že striedavá starostlivosť realizovaná v režime 7:7 je v najlepšom záujme maloletých. Takisto súd opomenul, že aktuálny režim 9 dní u matky a 5 dní u otca bolo len dočasným odporúčaním súdu na základe vyjadrenia prezentovaného na pojednávaní kolíznym opatrovníkom. Otec podotýka, že striedavá starostlivosť

v režime 7:7 bola realizovaná od novembra 2024 do januára 2025 a pred týmto obdobím od septembra 2024 sa realizovala v režime 2, 2, 3, to znamená, že maloleté deti boli so systémom striedania rodičov stotožnené a v neposlednom rade spokojné. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otcom riadne preukázaným zhoršením prospechu maloletých detí (napr. maloletá A. si zhoršila priemer z anglického jazyka až o dva stupne) pri posudzovaní naliehavosti neodkladného opatrenia, čo okrem iného zakladá arbitrárnosť rozhodnutia. Dlhodobá frustrácia maloletých detí s realizáciou pre nich nevyhovujúceho režimu (9:5) ako i samotná skutočnosť, že matka odmieta realizovať striedavú starostlivosť v režime 7:7 napriek rozhodnutiu súdu a otvorene avizuje odvolanie, ostali súdom nepovšimnuté. Opomenutím týchto skutočností súd de facto bagatelizoval závery znaleckého dokazovania, vôbec nevyhodnotil riziko ďalšieho prehlbovania psychickej záťaže detí a dospel k nesprávnemu záveru o neexistencii krízovej situácie, ktorý je v priamom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. V ďalšom otec pripomenul, že zákon ukladá súdu povinnosť dbať na rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, čomu súčasný stav nezodpovedá, a režim 9:5 výslovne nerešpektuje vôľu maloletých. Zotrvanie v tomto režime vedie k ich frustrácii, pocitu nevypočutia a narušeniu psychickej pohody. Zároveň režim 9:5 je v rozpore s rozhodnutím súdu vo veci samej, ktorý po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že optimálna forma starostlivosti pre deti je starostlivosťou striedavou. Pokračovanie v nastolenom režime počas celého odvolacieho konania, ktoré môže trvať značnú dobu predstavuje dlhodobé porušovanie práv detí a nie je v ich najlepšom záujme. Maloleté deti majú právo na oboch rodičov a toto právo musí byť rešpektované zo strany súdu. S poukazom na nález Ústavného súdu SR a skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní, považuje odvolateľ rozhodnutie za arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu. 6. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnuté uznesenie za správne. Poukázala na to, že vo veci samej sa voči výrokom o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zákonnej lehote odvolala. Podľa jej názoru z odvolania otca je zrejmé, že jeho skutočným cieľom nie je odstránenie bezprostredného ohrozenia maloletých detí, ale dosiahnutie faktickej okamžitej realizácie neprávoplatného rozhodnutia vo veci samej prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý postup je v rozpore so samotným účelom neodkladného opatrenia, ktoré nemá slúžiť na predbežné vykonanie neprávoplatného rozhodnutia, ani na obchádzanie riadneho odvolacieho konania, ale výlučne na riešenie situácií, ktoré neznesú odklad z dôvodu bezprostredného ohrozenia práv alebo záujmov maloletého dieťaťa. Takáto situácia však v predmetnej veci preukázaná nebola a otec neosvedčil existenciu žiadneho bezprostredného ohrozenia psychického alebo fyzického vývoja maloletých detí. Skutočnosť, že medzi rodičmi existuje spor o rozsah starostlivosti sama osebe neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Práve zmena existujúceho stabilizovaného režimu predstavuje zásah, ktorý by mohol negatívne vplývať na psychickú stabilitu maloletých detí a nie je preukázané, že by jeho ďalšie dočasné zachovanie predstavovalo bezprostredné ohrozenie detí. Otec selektívne interpretuje závery znaleckého dokazovania a úplne opomína tie časti skutkového stavu, ktoré poukazujú na pretrvávajúci vysoký konflikt medzi rodičmi a dlhodobú neschopnosť efektívnej rodičovskej komunikácie, čo je jeden zo základných predpokladov stabilného fungovania striedavej osobnej starostlivosti. Aj z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby otázka konečnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bola predmetom riadneho odvolacieho konania vo veci samej a nie zrýchleného rozhodovania o neodkladnom opatrení. Matka v konaní poukazovala najmä na autoritatívne a kontrolujúce správanie otca, nízku toleranciu voči nesúhlasnému stanovisku a tendenciu presadzovať vlastné predstavy. Kontakt detí s otcom je dlhodobo realizovaný a otec sa na ich starostlivosti aktívne podieľa. Predmetom konania teda je iba spor o konkrétny model výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý má byť definitívne vyriešený až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Preto nie je namieste nahrádzať riadne meritórne rozhodovanie mimoriadnym procesným inštitútom neodkladného opatrenia. Tvrdenia otca o údajnom zhoršení prospechu maloletých detí považuje matka za účelové, otec nepreukázal žiadnu príčinnú súvislosť medzi aktuálnym režimom starostlivosti a školskými výsledkami detí. Matka zabezpečila maloletej A. doučovanie z anglického jazyka na vlastné náklady a otcovi navrhla finančnú spoluúčasť na doučovaní, čo otec odmietol. Maloletá A. má v súčasnosti zlepšenú známku, teda zhoršenie prospechu bolo riešené štandardnými výchovnými prostriedkami bez potreby zásahu súdu. Navrhla preto napadnuté uznesenie potvrdiť. 7. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie napadnutého uznesenia i argumenty otca bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil v danej veci nedostatok podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal uložiť matke odovzdanie detí do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal postačujúce dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci (s prihliadnutím na charakter konania o nariadenie neodkladného opatrenia), výsledky dokazovania správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne práve posúdil, preto s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a vzhľadom na odvolaciu argumentáciu sa však žiada dodať nasledovné:

11. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov, a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru, a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia chráni predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol predmetný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia majúc za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu a odvolací súd plne zdieľa uvedený názor prvoinštančného súdu. Je síce pravda, že ustanovenie pripúšťa uložiť neodkladným opatrením odovzdanie maloletého dieťaťa i do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak v danom prípade potreba takéhoto neodkladného opatrenia osvedčená nebola, pričom ide o základný predpoklad pre vyhovenie návrhu.

14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu

vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

15. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v prebiehajúcom konaní vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol dňa 17.03.2026 tak, že manželstvo rodičov rozviedol a maloleté deti na čas po rozvode zveril do rovnocennej týždňovej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (tak ako to otec žiada v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, keďže matka podala odvolanie, nesúhlasiac s takýmto režimom starostlivosti o deti. Otec ale má za to, že je potrebné zo strany súdu zabezpečiť okamžitú realizáciu modelu striedavej osobnej starostlivosti v zmysle vyhláseného rozsudku súdu prvej inštancie, keďže matka zatiaľ odmieta rešpektovať toto neprávoplatné rozhodnutie súdu, pričom tak z vyjadrení maloletých detí ako aj zo znaleckého posudku vyplýva, že práve uvedený režim osobnej starostlivosti o deti (ktorý sa navyše už v minulosti úspešne realizoval), je pre ne najvhodnejší a je v ich najlepšom záujme, zároveň podľa názoru otca jedine takýto režim plne rešpektuje práva detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine.

16. Odvolací súd však zhodne so súdom prvej inštancie nevidel potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania v zmysle otcovho návrhu. Z obsahu spisu je zrejmé, že obaja rodičia sa aktuálne podieľajú na výchove detí, obaja sa o deti osobne starajú a to tak, že deti sú 9 dní u matky a 5 dní u otca, ide teda o režim osobnej starostlivosti matky s rozšíreným stykom otca s deťmi ( inak povedané tiež režim nerovnomernej striedavej starostlivosti, kde matka má väčší podiel ako otec). Práva otca ako rodiča, v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove svojich maloletých detí, osobne sa o ne starať a budovať citové a rodinné väzby s nimi, sú plne zachované a zároveň ani maloletým deťom v súčasnosti nehrozí žiadna bezprostredná ujma na živote, zdraví ani zdravom vývine, pričom maloleté deti majú možnosť uspokojovať svoje emocionálne potreby zo strany oboch rodičov. Prebiehajúca forma starostlivosti o deti sa pritom realizuje od februára 2025 (bez ohľadu na dôvod, ktorý k tomu viedol), teda už približne rok a pol, deti sú na uvedený model starostlivosti zvyknuté a bez vykonania riadneho dokazovania sa akákoľvek jeho zmena javí vzhľadom na štádium, v ktorom sa konanie nachádza, ako nevhodná. Práve naopak, v záujme stability výchovného prostredia je zatiaľ namieste zachovanie doterajšieho režimu, keďže v tejto chvíli ešte nie je možné bez vykonania riadneho dokazovania jednoznačne uzavrieť, aký model starostlivosti je pre deti najvhodnejší a nariadenie neodkladného opatrenia by mohlo byť kontraproduktívne.

17. Pokiaľ otec považuje aktuálne prebiehajúci rozsah jeho starostlivosti o deti za nevyhovujúci, resp. nedostatočný, táto skutočnosť samotná nepostačuje pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu, pričom žiadne iné dôvody na strane maloletých detí, ktoré by takýto zásah zo strany súdu zdôvodňovali, neboli zistené. Otec neosvedčil, že by maloleté deti boli zo súčasnej situácie závažným spôsobom frustrované, a že by aktuálny stav mohol mať v budúcnosti negatívny dopad na ich psychiku. Takisto otec neosvedčil, že by prebiehajúci model osobnej starostlivosti mal negatívny vplyv na prospech maloletých v škole, keďže samotné zhoršenie prospechu neosvedčuje jeho priamy súvis s aktuálnym modelom starostlivosti (a už vôbec nie, že by práve nariadením neodkladného opatrenia, ktoré otec požaduje, mala byť dosiahnutá náprava). Odvolací súd pripomína, že inštitút neodkladného opatrenia nemá slúžiť na dosiahnutie skoršieho rozhodnutia vo veci bez náležitého dokazovania. O tom, aký model osobnej starostlivosti o maloleté deti bude v ich najlepšom záujme, rozhodne až súd v konaní vo veci samej, v ktorom nielen vyhodnotí argumentáciu všetkých účastníkov konania, ale vykoná úplné a riadne dokazovanie, ktoré v konaní o neodkladnom opatrení pre krátkosť času nie je možné. V súčasnosti rozhodnutie neodkladným opatrením by bolo predčasným a nedôvodným.

18. Keďže otec neosvedčil, že by pomery účastníkov konania v tomto prípade vyžadovali urgentnú úpravu v zmysle ním navrhovaného neodkladného opatrenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil v súlade s ustanovením . O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu ( v spojení s ).

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).