Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/130/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr. Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, C., zastúpená splnomocnencom: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Komárňanská 100, Hurbanovo, a otca: D. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., G. E., občan G. E., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Daniela Ježová, PhD., LL.M., advokátka, so sídlom Javorinská 13, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -111 zo dňa 03.07.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd dočasne nahradil súhlas matky s nástupom maloletého na B. A. H., I. XXXX/ X, H. – H. od 01.09.2026 do rozhodnutia vo veci samej, uložil matke povinnosť strpieť jeho dochádzku na uvedené gymnázium a zdržať sa krokov smerujúcich k jej zmareniu. Zároveň žiadal dočasne nahradiť súhlas matky s podaním žiadosti na J. B. K. I. C. o evidenciu maloletého ako žiaka plniaceho povinnú školskú dochádzku vzdelávaním mimo územia Slovenskej republiky podľa § 23 písm. b) školského zákona. Platnosť neodkladného opatrenia žiadal do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. . Otec návrh odôvodnil tým, že maloletý je zverený do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov a v konaní sp. zn. sa okrem iného rozhoduje aj o nahradení súhlasu matky s jeho návštevou a plnením školskej dochádzky na gymnáziu. Pojednávanie je vytýčené až na 28.08.2026, pričom maloletý si v súčasnosti plní povinnú školskú dochádzku v J. B. K. I. C.. Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. zo dňa 20.03.2026 mu bolo umožnené zúčastniť sa prijímacích pohovorov na vybrané školy v H.. Na A. H., ktoré bolo jeho prioritnou voľbou a je zamerané na anglický jazyk a viacjazyčnosť, obsadil prvé miesto spomedzi 361 uchádzačov a úspešný bol aj na ďalších gymnáziách. Podľa otca si A. H. zvolil vzhľadom na svoje schopnosti, talent a záujmy. Medzi rodičmi podľa otca nedošlo k dohode o príprave maloletého na budúce povolanie a vznikla medzi nimi závažná nezhoda týkajúca sa jeho ďalšieho vzdelávania. Výsledky prijímacieho konania podľa neho potvrdili mimoriadne intelektové schopnosti maloletého, jeho dlhodobú snahu o dosiahnutie vyššieho vzdelania a pripravenosť na náročnejšie štúdium. Maloletý sa na prijímacie skúšky systematicky pripravoval a v celoštátnych testoch dosiahol percentil 100 v rámci celej Českej republiky, a to vrátane matematických úloh vykonávaných v českom jazyku. Otec poukázal na to, že už v minulosti

bol prijatý na osemročné gymnázium, na ktoré však pre absenciu súhlasu matky alebo rozhodnutia súdu nenastúpil. Napriek tomu svoj záujem o štúdium na gymnáziu naďalej vytrvalo prejavoval, čo podľa otca vyplýva aj z pohovorov uskutočnených kolíznym opatrovníkom dňa 28.03.2024 a 16.03.2026 a z jeho vyjadrení pred kolíznym opatrovníkom. Otec zdôraznil, že maloletý svoje želanie prejavoval dlhodobo, následne sa dobrovoľne a systematicky pripravoval na prijímacie skúšky a A. H. si sám zvolil ako prioritnú školu. Nejde preto podľa neho o rozhodnutie vyvolané nátlakom alebo vplyvom tretej osoby, ale o vlastný a dlhodobo formovaný záujem maloletého. Vzhľadom na jeho vek a vyspelosť je podľa otca schopný svoj názor nielen vyjadriť, ale aj odôvodniť, a tomuto názoru je preto potrebné venovať náležitú pozornosť. Otec ďalej poukázal na to, že zmeškanie nástupu 01.09.2026 by malo nenapraviteľné následky, keďže uvoľnené miesto by bolo obsadené iným uchádzačom a maloletý by tak už druhýkrát prišiel o možnosť študovať na gymnáziu. Takýto postup by podľa jeho názoru mohol viesť k frustrácii, demotivácii, pocitu nedocenenia a strate záujmu o vzdelávanie. A. H. podľa otca poskytuje náročnejšie a kvalitnejšie vzdelávanie so zameraním na cudzie jazyky a všeobecné vzdelanie, zodpovedajúce schopnostiam a záujmom maloletého, a vytvára vhodnejšie podmienky na rozvoj jeho osobnostných, vedomostných a jazykových schopností. Maloletý navyše dlhodobo preukazuje mimoriadny talent v školských súťažiach a celoslovenských kolách. Štúdium medzi rovesníkmi s porovnateľnými schopnosťami by podľa otca podporilo jeho akademický, sociálny a osobnostný rozvoj, ako aj jeho dlhodobú motiváciu. Za významnú považoval otec aj skutočnosť, že maloletý od narodenia vyrastal v multijazykovom a multikultúrnom prostredí. V rodine sa používala čeština a maďarčina, počas života v Rakúsku sa vzdelával v nemčine a ovláda češtinu, slovenčinu, maďarčinu a nemčinu, pričom angličtinu sa učí ako cudzí jazyk a venuje sa aj španielčine. Zmena prostredia a štúdium v H. preto podľa otca nepredstavujú pre maloletého neprimeranú záťaž. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na jeho vek nejde o neobvyklú situáciu a štúdium v zahraničí mu môže do budúcna vytvoriť ďalšie možnosti vrátane účasti na programe Erasmus či následného štúdia na zahraničných stredných a vysokých školách. Gymnázium so zameraním na jazyky a akademickú prípravu preto podľa otca prirodzene zodpovedá aj jeho dlhodobému vzdelávaciemu smerovaniu, keďže aj matka v predchádzajúcom konaní uznala jeho potenciál na budúce štúdium v zahraničí. Otec zároveň zdôraznil rozdiel medzi pokračovaním vzdelávania na bežnej základnej škole a nástupom na B. gymnázium. Podľa jeho názoru bežná základná škola svojím obsahom a náročnosťou zodpovedá priemernej populácii žiakov, zatiaľ čo maloletý vzhľadom na svoje schopnosti potrebuje stimulujúcejšie vzdelávacie prostredie. Výberové prijímacie konanie na A. H. pritom zabezpečuje vzdelávanie medzi intelektovo porovnateľnými rovesníkmi. Otec ďalej uviedol, že navrhovaná úprava je iba dočasná. Maloletý by zostal evidovaný ako žiak J. B. K. I. C. a plnil by povinnú školskú dochádzku v zahraničí podľa školského a usmernenie Ministerstva školstva SR, podľa ktorých môže riaditeľ kmeňovej školy povoliť plnenie školskej dochádzky mimo územia Slovenskej republiky, pričom toto povolenie zaniká pokračovaním školskej dochádzky v kmeňovej škole. Podľa otca je pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rozhodujúcim hľadiskom najlepší záujem maloletého. Bez bezodkladnej úpravy pomerov hrozí, že matka zabráni jeho nástupu na gymnázium a zmeškanie termínu 01.09.2026 bude mať nenapraviteľné následky. Neumožnenie nástupu by podľa neho znamenalo najmä definitívnu stratu miesta na predmetnej škole, pokračovanie vo vzdelávaní v prostredí nezodpovedajúcom jeho schopnostiam, možné narušenie jeho prípravy na náročnejšie akademické štúdium a stratu možnosti vzdelávať sa medzi intelektovo porovnateľnými rovesníkmi. Zároveň by mohlo viesť k pocitu bezmocnosti, krivdy a nedocenenia vlastného úsilia, ako aj k strate dôvery vo vlastné schopnosti. Otec preto považoval neumožnenie nástupu na gymnázium za zásah do práva maloletého na vzdelanie a priaznivý vývoj, ako aj do jeho práva vyjadriť svoj názor a aby mu bola vzhľadom na jeho vek a vyspelosť venovaná náležitá pozornosť. Uvedené okolnosti podľa neho odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov podľa

1.2 Súd prvej inštancie vykonal dňa 01.07.2026 bez prítomnosti rodičov pohovor s maloletým, v rámci ktorého zisťoval jeho názor na predmet konania. Maloletý súhlasil s tým, aby boli jeho rodičia oboznámení s obsahom jeho výpovede. Maloletý uviedol, že aktuálne má s rodičmi nastavený režim tak, že trávi približne tri až štyri dni s matkou a následne tri až štyri dni s otcom. Počas týždňa sa zdržiava v L. F. a cez víkendy cestuje do H. alebo I.. Tento režim mu vyhovuje a uviedol, že by na ňom v zásade nič nemenil. Zároveň uviedol, že sa mu páči jeho súčasná škola K. I. C., dosiahol dobrý prospech, keď mal na vysvedčení tri dvojky, a má v škole kamarátov a dobrý kolektív. V C. sa venuje tenisu a futbalu, pričom tréningy absolvuje dvakrát týždenne, a v H. príležitostne navštevuje tenisové tréningy, ktoré má v sobotu. K rozhodnutiu uchádzať sa o štúdium na školách v H. maloletý uviedol, že s týmto návrhom prišiel otec, ktorý si s ním pozrel recenzie jednotlivých škôl, následne sa maloletý rozhodol,

že prijímacie konanie vyskúša. Na školách v H. ho podľa jeho slov zaujalo najmä väčšie zameranie na anglický jazyk, ktorý sa podľa neho na škole K. v takom rozsahu nevyučuje. Z prihlásených škôl mal najväčší záujem dostať sa na A. H.. Pri porovnaní oboch škôl však maloletý uviedol, že sa mu páčia obe. A. H. navštívil iba dvakrát, preto nevedel s istotou posúdiť, či by sa mu tam páčilo aj po nástupe. Na otázku, kam by chcel pokračovať v školskom vzdelávaní, ak by sa rozhodoval výlučne sám bez ohľadu na ostatných, po dlhšom váhaní uviedol, že by asi chcel vyskúšať štúdium v H., pričom ako hlavný dôvod uviedol väčší dôraz na anglický jazyk. Iný konkrétny dôvod nevedel uviesť. Svoj zámer oznámil aj matke, pričom uviedol, že matka s jeho rozhodnutím „asi toľko“ nesúhlasí. Maloletý zároveň uviedol, že otec mu navrhol šesť škôl, ktoré si následne pozrel a z nich si vybral školy, na ktoré sa prihlásil. Na prijímacie skúšky sa pripravoval s otcom, pričom matka mu s prípravou nepomáhala. S oboma rodičmi má podľa svojho vyjadrenia dobrý vzťah. Rodičia sa však podľa neho spoločne s ním o otázke jeho budúceho štúdia podrobnejšie nerozprávali, keďže na takéto rozhovory často nemajú čas. Rodičia síce vedia riešiť záležitosti týkajúce sa jeho a brata, avšak niekedy sa pri tom pohádajú. Vo vzťahu k prípadnému pobytu v H. maloletý uviedol, že by býval u otca a vzhľadom na školské povinnosti by tam pravdepodobne musel zostať počas celého týždňa. Matka by podľa jeho predstavy musela za ním dochádzať do H.. Zároveň uviedol, že by mu chýbala matka aj brat. S bratom sa síce občas hádajú, ale majú sa radi. Maloletý však uviedol, že nad tým, ako by konkrétne fungoval jeho život a kontakt s matkou a bratom v prípade štúdia v H., zatiaľ podrobnejšie neuvažoval. Na otázku, ktorú školu by si skutočne želal navštevovať a ako to cíti on sám, maloletý uviedol, že nevie rozhodnúť, keďže sa mu páčia obe školy. Uviedol, že vzdelávanie v H. by asi bolo lepšie, avšak nie je o tom stopercentne presvedčený. Za dôvod svojej nerozhodnosti označil aj skutočnosť, že keď je s matkou, tá ho presviedča, aby zostal v C., zatiaľ čo otec ho presviedča, aby išiel študovať do H.. Maloletý preto pripustil, že sám je na pochybách a nevie, čo by naozaj chcel. Maloletý ďalej uviedol, že po skončení strednej školy by chcel pravdepodobne študovať matematiku, pričom o konkrétnej vysokej škole zatiaľ neuvažoval. Zároveň výslovne potvrdil, že nie je pevne rozhodnutý pre štúdium v H.. Ak by zostal študovať v C., neprekážalo by mu to, rovnako ako by mu neprekážalo ani štúdium v H.. Pri porovnaní miesta bývania v C. a H. uviedol, že sa mu býva „stejně“. Súd sa maloletého napokon pýtal, či by bol ochotný spolu s oboma rodičmi o otázke výberu školy hovoriť a pokúsiť sa dospieť k spoločnému riešeniu, keďže v danom čase by na takýto rozhovor bol priestor. Maloletý uviedol, že by takýto rozhovor nechcel. Pri otázke na konečný záver ohľadom výberu školy maloletý dlhší čas váhal a nevedel sa jednoznačne rozhodnúť.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov vo veci nahradenia súhlasu matky so zmenou školy maloletého dieťaťa, a to podľa , , , , veta prvá, zákona číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“ a a zákona číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“, , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia súdu nie je dôvodný. Takýto svoj záver odôvodnil tak, že otec neosvedčil potrebu neodkladného a rýchleho zásahu súdu spôsobom ním navrhovaným. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie predstavuje procesný prostriedok slúžiaci výlučne na dočasnú úpravu pomerov v situácii, keď je potrebné bezodkladne reagovať na ohrozenie práv alebo záujmov maloletého, a to do času meritórneho rozhodnutia. V danom prípade by meritórnym konaním bolo konanie podľa Zákona o rodine o rozhodnutí súdu pri nezhode rodičov, ktoré sa začína na návrh niektorého z rodičov a nemožno ho začať z úradnej povinnosti. Na súde prvej inštancie pritom v čase rozhodovania neprebiehalo konanie vo veci samej o nahradenie súhlasu matky s nástupom maloletého na A. H.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nahradenie súhlasu jedného z rodičov pri nezhode o podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností predstavuje závažný zásah do výkonu rodičovských práv a vyžaduje vykonanie dokazovania a komplexné posúdenie všetkých relevantných okolností. Rozhodnutie formou neodkladného opatrenia preto prichádza do úvahy iba v prípade osvedčenia závažných skutočností, z ktorých jednoznačne vyplýva vážne ohrozenie záujmov maloletého dieťaťa. Hoci otec navrhoval iba „dočasné“ nahradenie súhlasu matky do rozhodnutia vo veci samej, súd považoval za nepochybné, že aj takéto rozhodnutie by malo zásadný vplyv na pomery maloletého, keďže by viedlo k začatiu jeho štúdia v zahraničí a k podstatnej zmene jeho výchovného prostredia. Prípadná následná zmena pomerov po vykonaní dokazovania a meritórnom rozhodnutí by pritom mohla mať na maloletého negatívny dopad. Nešlo by teda iba o zmenu školského zariadenia, ale zároveň o zásadnú zmenu prostredia, v ktorom maloletý žije, pričom by mohla byť dotknutá aj jeho väzba na XX-XXXXXXX brata M.. Štúdium súrodencov v rozdielnych štátoch by totiž prirodzene viedlo k obmedzeniu ich vzájomného kontaktu. Takéto dôsledky pritom nie je možné v rámci konania

o neodkladnom opatrení v potrebnom rozsahu posúdiť. Súd sa preto zaoberal aj názorom maloletého, ktorý zisťoval pohovorom dňa 01.07.2026 bez prítomnosti rodičov. Zistil, že maloletý má k obom rodičom, ako aj k bratovi, dobrý vzťah a v súvislosti s otázkou svojho ďalšieho štúdia sa nachádza v situácii výrazného konfliktu lojality. Obaja rodičia ho totiž presviedčajú o odlišnom riešení – matka o zotrvaní v C. a otec o štúdiu v H.. Maloletý preto sám uviedol, že je na pochybách a nevie, čo by skutočne chcel. Súd nezistil pevné presvedčenie maloletého o potrebe štúdia na A. H. v rozsahu, v akom ho prezentoval otec vo svojom návrhu. Maloletý uviedol, že sa mu páči súčasná škola K. I. C. aj A. H. I. H.. Súčasný režim striedavého pobytu u rodičov, v rámci ktorého trávi približne tri až štyri dni s matkou a následne tri až štyri dni s otcom, mu vyhovuje a uviedol, že keby nemusel, pravdepodobne by na ňom nič nemenil. V prípade štúdia v H. by býval u otca a vzhľadom na školské povinnosti by tam pravdepodobne zostával počas celého týždňa, pričom pripustil, že by mu chýbala matka aj brat. Zároveň však uviedol, že nad tým, ako by takáto zmena fungovala v praxi, zatiaľ podrobnejšie neuvažoval. Za hlavný dôvod, pre ktorý by chcel štúdium v H. vyskúšať, maloletý označil anglický jazyk. Iný konkrétny dôvod nevedel uviesť. Uviedol tiež, že vzdelanie v H. by „asi“ bolo lepšie, avšak nie je o tom stopercentne presvedčený. Na otázku, ktorú školu by si vybral, ak by sa rozhodoval úplne sám, po dlhšom váhaní uviedol, že by „asi“ chcel skúsiť H.. Zároveň však výslovne potvrdil, že ak by zostal študovať v C., neprekážalo by mu to, rovnako ako by mu neprekážalo štúdium v H.. Sám teda nedokázal jednoznačne určiť, ktorú školu chce navštevovať. Súd preto nemal z výpovede maloletého osvedčené tvrdenia otca, že maloletý jednoznačne a dlhodobo vyjadruje želanie študovať na gymnáziu, že je na takomto štúdiu neustále motivovaný a že neumožnenie nástupu na A. H. by u neho nevyhnutne vyvolalo frustráciu, demotiváciu, pocit nedocenenosti, stratu záujmu o vzdelávanie alebo závažnú psychickú ujmu. Naopak, z pohovoru vyplynulo, že maloletý sa v otázke výberu školy nevie rozhodnúť, páčia sa mu obe školy a sám nevie, čo by skutočne chcel. Súd prihliadol aj na tvrdenie otca o mimoriadnych intelektových schopnostiach maloletého a jeho výsledku v celoštátnom testovaní, v ktorom dosiahol percentil 100 v rámci Českej republiky, ako aj na argumentáciu týkajúcu sa kvalitnejšieho vzdelávania v H.. Uvedené skutočnosti však podľa súdu samy osebe nepreukazujú potrebu bezodkladnej zmeny školy. Naopak, skutočnosť, že maloletý dosahuje veľmi dobré výsledky v súčasnej škole v C., podľa súdu svedčí o tom, že jeho vzdelávacie potreby nie sú súčasným školským prostredím ohrozené. Súd zároveň zdôraznil, že záujem maloletého dieťaťa predstavuje podľa čl. 5 Zákona o rodine prvoradé hľadisko pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa však nemožno zúžiť iba na porovnanie kvality alebo recenzií jednotlivých škôl. Záujem maloletého je potrebné posudzovať komplexne, so zohľadnením všetkých relevantných okolností, najmä jeho veku, vyspelosti, vzťahov s rodičmi a súrodencom, stability jeho doterajšieho prostredia, jeho názoru, ako aj dôsledkov prípadnej zmeny. Súd preto dospel k záveru, že o podstatnej nezhode rodičov týkajúcej sa ďalšieho vzdelávania maloletého nemožno za daných okolností rozhodnúť formou neodkladného opatrenia. Rozhodnutie o nahradení súhlasu matky si vyžaduje vykonanie dokazovania a komplexné posúdenie toho, čo je v najlepšom záujme maloletého. V konaní o neodkladnom opatrení však súd nemal osvedčené vážne ohrozenie záujmov maloletého, ani tvrdené pevné presvedčenie, motiváciu a jednoznačné želanie maloletého študovať na A. H.. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia by došlo k zásadnej zmene pomerov maloletého, keďže by začal študovať v zahraničí a jeho každodenné výchovné a rodinné prostredie by sa podstatne zmenilo. Prípadná následná zmena tohto stavu po vykonaní dokazovania a rozhodnutí vo veci samej by pritom mohla mať na maloletého negatívny dopad. Keďže teda neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce bezodkladný zásah do pomerov maloletého ani vážne ohrozenie jeho záujmov a zároveň nebolo osvedčené, že štúdium na A. H. je jednoznačne v jeho najlepšom záujme, súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli. Z uvedených dôvodov súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

1.4 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na .

2. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zmenu, a to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým odvolací súd vysloví, že nahrádza súhlas matky s nástupom maloletého na vyučovací proces na B. A. H., I. XXXX/X, H., XXX XX H. od 01.09.2026 do rozhodnutia vo veci samej, uloží matke povinnosť strpieť dochádzku maloletého na B. A. H., I. XXXX/X, H., XXX XX H. od 01.09.2026 do rozhodnutia vo veci samej. Dočasne nahradí súhlas matky na podanie žiadosti otcom týkajúcej sa maloletého na cirkevnú základnú školu s materskou školou K., N. H. C. XX, C. o evidenciu maloletého ako žiaka so vzdelávaním na škole mimo územia Slovenskej republiky podľa § 23 písm. b) školského

zákona. Matke uloží povinnosť zdržovať sa akýchkoľvek krokov smerujúcich k zmareniu dochádzky maloletého na A. H., I. XXXX/X, H., XXX XX H.. Žiadal, aby uznesenie platilo na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Komárno, sp. zn.: , viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci [, , , , ].

2.1 Otec v odvolaní namietal nesprávnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že si je vedomý výnimočnej povahy inštitútu neodkladného opatrenia, a práve preto svoj návrh koncipoval mimoriadne zdržanlivo. Nežiadal trvalé preloženie maloletého, zmenu jeho zverenia ani zmenu jeho bydliska, ale výlučne dočasnú a plne vratnú účasť maloletého na výučbe na B. A. H. I. H. do rozhodnutia vo veci samej. Počas účinnosti opatrenia mal maloletý naďalej zostať žiakom J. B. K. I. C. podľa § 23 písm. b) školského zákona. Namietal záver súdu prvej inštancie, že neboli osvedčené skutočnosti nasvedčujúce vážnemu ohrozeniu záujmov maloletého a potrebe bezodkladného zásahu. Poukázal na to, že maloletý sa na základe skoršieho súdneho rozhodnutia zúčastnil prijímacieho konania na A. H. a spomedzi 361 uchádzačov obsadil prvé miesto. Získané miesto je viazané na nástup 01.09.2026 a v prípade, ak maloletý v tento deň nenastúpi, škola ho obsadí náhradným uchádzačom. Miesto pritom nebude možné neskôr rezervovať ani obnoviť. Zmeškanie nástupu preto podľa jeho názoru nepredstavuje iba dočasný odklad, ale definitívnu a nezvratnú stratu možnosti na uvedenom gymnáziu študovať, čo považoval za typický príklad nenahraditeľnej ujmy, ktorej odvrátenie je účelom neodkladného opatrenia. Naliehavosť podľa neho umocňuje aj časový rámec konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. , v ktorom sa má rozhodnúť aj o nahradení súhlasu matky so školskou dochádzkou maloletého. Pojednávanie bolo vytýčené až na 28.8.2026, teda iba niekoľko dní pred nástupom do školy 01.09.2026. Aj keby bolo vo veci samej rozhodnuté v prospech maloletého, nepovažoval za reálne, aby takéto rozhodnutie do 01.09.2026 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Meritórne konanie preto podľa neho za daných okolností neposkytuje účinnú ochranu, keďže jeho výsledok by prišiel až po zániku možnosti nastúpiť na gymnázium. Neodkladné opatrenie tak považoval za jediný účinný prostriedok na odvrátenie nezvratného následku. Nesúhlasil ani s úvahou súdu prvej inštancie, podľa ktorej by dočasným nahradením súhlasu matky a začatím štúdia v zahraničí došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorej neskoršia zmena po rozhodnutí vo veci samej by mohla mať na maloletého negatívny dopad. Takúto argumentáciu považoval za vnútorne rozpornú. Ak by bolo štúdium na gymnáziu pre maloletého nevhodné, jeho prípadné neskoršie ukončenie by podľa neho nepredstavovalo ujmu, ale naopak úľavu. Ak sa však súd prvej inštancie obával negatívneho dopadu samotného odňatia už začatého štúdia, potom tým podľa jeho názoru implicitne pripúšťal, že predmetné štúdium môže byť pre maloletého prospešné. Súd prvej inštancie, tak podľa neho na jednej strane popieral ohrozenie záujmu maloletého neumožnením nástupu a na druhej strane poukazoval na ujmu, ktorá by mu mohla vzniknúť jeho následným odňatím. Ďalej poukázal na nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa názoru maloletého a nesprávne posúdenie konfliktu lojality. Súd prvej inštancie podľa neho vyvodil z váhania maloletého a z jeho vyjadrenia, že sa mu páčia obe školy, že maloletý nie je pevne rozhodnutý pre štúdium na A. H.. Na priamu otázku súdu prvej inštancie, ako by sa rozhodol, keby sa rozhodoval iba sám za seba a bez ohľadu na ostatných, však maloletý po zvážení uviedol, že by chcel skúsiť H.. Túto odpoveď považoval za prejav jeho vlastnej, nezaťaženej vôle smerujúcej jednoznačne v prospech gymnázia. Skutočnosť, že maloletý vo vzťahu k voľbe školy prejavoval neistotu, podľa jeho názoru nemožno oddeliť od konfliktu lojality, ktorý konštatoval aj samotný súd. Maloletý má dobrý vzťah k obom rodičom a obaja ho presviedčajú v prospech mesta, v ktorom bývajú. Konflikt lojality preto podľa neho nebol dôvodom na odsunutie názoru maloletého ako neurčitého, ale naopak okolnosťou, ktorú bolo potrebné pri zisťovaní jeho názoru osobitne zohľadniť podľa čl. 5 písm. g) Zákona o rodine. Maloletý sám vysvetlil, že keď je s matkou, presvedčí ho, aby zostal, a keď je s otcom, presvedčí ho, aby išiel do H.. Jeho váhanie preto podľa neho nepreukazovalo absenciu vlastného názoru, ale snahu nesklamať ani jedného z rodičov. Ak napriek tomuto tlaku a vedomiu nesúhlasu matky uviedol, že by chcel skúsiť H., pričom podľa vlastných slov to povedal aj matke, išlo podľa neho o silný prejav jeho autentického želania. Vytýkal tiež, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na vlastnej interpretácii priebehu výsluchu maloletého, pričom zápisnica podľa jeho vyjadrenia nezachytáva verne jeho výpoveď vo viacerých podstatných bodoch. Maloletý po oboznámení sa so zápisnicou uviedol, že pri odpovedi, že chce skúsiť A. H., nijako neváhal,

nepovedal, že nie je stopercentne presvedčený o lepšom štúdiu v H., uviedol aj prísľub, že v prípade nespokojnosti môže štúdium ukončiť a vrátiť sa na základnú školu v C., uvažoval aj o vysokej škole, hoci zatiaľ nemá vybranú konkrétnu, a nie je pravdou, že by nevedel uviesť viac dôvodov svojej voľby. Navrhol preto, aby bol vyžiadaný a v odvolacom konaní vykonaný zvukový záznam z výsluchu maloletého, ktorý má podľa jeho názoru preukázať, že skutkové závery súdu o jeho neurčitosti a nerozhodnosti nezodpovedajú skutočnému obsahu výpovede. Nevykonanie tohto dôkazu podľa neho zakladá aj vadu podľa . Za nesprávne a neúplné považoval aj posúdenie najlepšieho záujmu maloletého. Hoci súd správne uviedol, že najlepší záujem nemožno zúžiť iba na porovnanie recenzií škôl, podľa jeho názoru sám najlepší záujem zúžil tým, že sa nezaoberal preukázaným výnimočným nadaním maloletého, jeho profilom, obsahom A. H. ani konkrétnymi a nenahraditeľnými príležitosťami, o ktoré by odopretím nástupu prišiel. Čl. 5 písm. f) Zákona o rodine pritom výslovne ustanovuje podmienky na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa ako jedno z hľadísk najlepšieho záujmu maloletého. Poukázal na to, že maloletý nie je priemerným žiakom. V celoštátnom testovaní dosiahol 100 percent v rámci celej Českej republiky, pričom testovanie aj matematické zadania prebiehali v českom jazyku. V prijímacom konaní na prioritnú školu obsadil prvé miesto spomedzi 361 uchádzačov a úspešný bol aj na ďalších gymnáziách. Súd prvej inštancie však tento výsledok podľa neho nesprávne použil ako argument v prospech záveru, že vzdelávanie maloletého v škole v C. nie je ohrozené. Vynikajúce výsledky podľa jeho názoru nepreukazujú primeranosť súčasného vzdelávacieho prostredia jeho schopnostiam, ale naopak dokazujú, že maloletý svojimi schopnosťami toto prostredie prevyšuje. Podstatou posúdenia preto nemala byť iba otázka, či maloletý v súčasnej škole prepadáva alebo zaostáva, ale či má možnosť rozvíjať svoje schopnosti primerane svojim preukázaným kapacitám. Osobitne poukázal na zameranie A. H. na anglický jazyk a viacjazyčnosť, výučbu a semináre v angličtine a možnosť pokračovať v štúdiu španielčiny. Tieto možnosti podľa neho zodpovedajú jazykovému profilu maloletého, ktorý ovláda češtinu, slovenčinu, maďarčinu, nemčinu a angličtinu a aktívne sa venuje španielčine. Odopretím nástupu by maloletý podľa neho nenávratne stratil možnosť rozšírenej jazykovej a akademickej prípravy smerujúcej aj k prijatiu na kvalitné, vrátane zahraničných, vysoké školy. Matka pritom podľa jeho tvrdenia v predchádzajúcom konaní sama uznala budúci univerzitný potenciál maloletého v zahraničí. Ak teda obaja rodičia predpokladajú jeho budúce štúdium na zahraničnej univerzite, štúdium na gymnáziu s dôrazom na jazykovú a akademickú prípravu považoval za logický krok k naplneniu tohto cieľa. Súd prvej inštancie sa však podľa neho týmito okolnosťami nezaoberal. Vytýkal súdu aj to, že pri zamietnutí návrhu zohľadňoval otázky patriace až do konania vo veci samej, najmä možný dopad na súrodenecký vzťah maloletého s jeho M. bratom a skutočnosť, že štúdium súrodencov v rozdielnych štátoch by mohlo obmedziť ich vzájomné stretávanie. Žiadal však iba dočasnú a vratnú účasť maloletého na výučbe, nie úpravu styku s bratom ani trvalé rozdelenie súrodencov. Usporiadanie týchto otázok má byť podľa neho predmetom rozhodnutia vo veci samej. Súrodenci by sa navyše mohli stretávať minimálne každý víkend, obdobne ako súrodenci študujúci na internátnej škole. Rovnako neexistuje dôvod predpokladať, že matka nebude schopná usporiadať si pracovný a osobný čas tak, aby za maloletým dochádzala, keďže takúto schopnosť preukázateľne má on. Súd prvej inštancie však podľa neho bez dokazovania vychádzal z opačného predpokladu a vopred hodnotil dôsledky, ktoré ešte nenastali a ani nemusia nastať. Opätovne zdôraznil, že navrhované opatrenie je krátkodobé a plne reverzibilné. Maloletý by počas jeho účinnosti zostal žiakom J. B. K. I. C. podľa školského zákona ako žiak plniaci povinnú školskú dochádzku formou vzdelávania v škole mimo územia Slovenskej republiky, pričom kmeňová škola by mu naďalej poskytovala učebnice a pracovné zošity. V prípade rozhodnutia vo veci samej v neprospech nástupu by sa maloletý bez ďalšieho vrátil do pôvodného režimu. Rovnako, ak by sa mu štúdium na gymnáziu nepáčilo, mohol by ho ukončiť a vrátiť sa na základnú školu v C.. Táto okolnosť podľa neho podstatne oslabuje obavu z nezvratnosti zmeny, pričom súd sa s ňou náležite nezaoberal. Vyjadril sa aj k záveru súdu, že na súde prvej inštancie sa nevedie konanie vo veci samej o nahradenie súhlasu matky so zápisom maloletého na A. H. a že konanie podľa Zákona o rodine je viazané na návrh. Podľa jeho názoru je predmetom konania vedeného pod sp. zn. aj nahradenie súhlasu matky s návštevou a plnením školskej dochádzky maloletého. Neodkladné opatrenie sa pritom navrhuje na čas do právoplatného skončenia práve tohto konania. Podmienka existencie konania vo veci samej je preto podľa neho splnená a záver súdu o opaku nezodpovedá obsahu spisu. Namietal tiež, že súd prvej inštancie na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia kládol požiadavky zodpovedajúce dokazovaniu potrebnému pre konečné rozhodnutie vo veci samej. Hoci súd správne uviedol, že pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti nad úplnosťou skutkových zistení a postačuje osvedčenie okolností odôvodňujúcich návrh, v ďalšom postupe podľa neho túto mieru dokazovania nedodržal. Za osvedčené považoval všetky rozhodujúce skutočnosti, najmä prijatie maloletého na prvom mieste, viazanosť miesta na nástup 01.09.2026, nezvratnosť zániku

tohto miesta a časový nesúlad medzi pojednávaním vo veci samej a termínom nástupu. Na osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov to podľa neho postačuje. Za nesprávne považoval aj posúdenie váhy názoru maloletého. Maloletý má v čase rozhodovania O. P. D. roka a v decembri 2026 dovŕši B. rokov. Ide podľa neho o vek, v ktorom je schopný vytvoriť si vlastný názor a ktorému je potrebné venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Hoci súd prvej inštancie jeho názor zisťoval, v konečnom dôsledku ho označil za neurčitý, hoci vlastná, nezaťažená vôľa maloletého smerovala k štúdiu na gymnáziu. Skutočnosť, že maloletý nechce sklamať ani jedného rodiča, podľa neho nemôže byť vyhodnotená na jeho ťarchu. Opačný postup by znamenal, že čím je dieťa citlivejšie a ohľaduplnejšie voči rodičom, tým menšiu váhu by mal jeho názor. Maloletý pritom uviedol aj vecný dôvod svojej voľby, ktorým bolo jazykové zameranie školy. To, že uviedol jeden hlavný dôvod, podľa neho neznamená, že ďalšie dôvody neexistujú. Osobitne poukázal na to, že ide už o druhú obdobnú situáciu. Hoci súd prvej inštancie správne uviedol, že môže nariadiť iba také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie sledovaného účelu a nezasahuje do práv účastníkov viac, než je potrebné, práve navrhované opatrenie podľa neho predstavuje najmenej zaťažujúce riešenie. Maloletý by zostal žiakom kmeňovej školy v C. a menilo by sa iba miesto jeho dočasnej účasti na výučbe, pričom stav by bolo možné kedykoľvek vrátiť do pôvodnej podoby. Naopak, zamietnutie návrhu spôsobuje následok, ktorý reverzibilný nie je, keďže zmeškaním nástupu miesto na gymnáziu definitívne zanikne. Poukázal aj na vyjadrenie maloletého, že sa mu rovnako dobre býva v C. aj v H., čím maloletý podľa neho sám relativizoval predstavu, že dočasná zmena miesta výučby predstavuje zásadnú ujmu. Nesúhlasil ani s predpokladom súdu, že zmena vzdelávacieho prostredia by pre maloletého predstavovala zásadný a rušivý zásah. Maloletý aj jeho súrodenec podľa jeho tvrdenia od narodenia vyrastali v multijazyčnom a multikultúrnom prostredí, žili a študovali v Rakúsku v nemeckom jazyku a v domácnosti sa používala čeština a maďarčina. Maloletý sa v minulosti bez ťažkostí adaptoval aj na presťahovanie a nové školské prostredie v C., čo sám vo výsluchu potvrdil. Ďalej poukázal na možnosti, ktoré maloletému prináša B. gymnázium, vrátane výmenných programov a možnosti štúdia na strednej škole v inej krajine, ktoré podľa neho tiež patria do rámca najlepšieho záujmu maloletého a rozvoja jeho schopností. Zdôraznil aj pevne stanovený harmonogram prijímacieho konania na stredné školy a viacročné gymnáziá. Prihlášky na školský rok 2026/2027 sa podávali do 20.02.2026, pričom už pri ich podaní bolo potrebné záväzne určiť poradie škôl. Prijímacie skúšky na viacročné gymnáziá sa konali v polovici apríla 2026 a výsledky boli zverejnené až v polovici mája 2026, pričom nástup do školy pripadá na 01.09.2026. Medzi oznámením o prijatí a nástupom preto zostáva iba niekoľko mesiacov, počas ktorých musí byť prípadný spor rodičov o školskej dochádzke vyriešený, inak dieťa o získané miesto nenávratne príde. Z uvedeného podľa neho vyplýva aj systémový význam veci. Ak by bolo možné o nahradení súhlasu rodiča so školskou dochádzkou rozhodovať iba v konaní vo veci samej po vykonaní úplného dokazovania a nie prostredníctvom neodkladného opatrenia, prakticky by nebolo možné zabezpečiť nástup dieťaťa na prijatú školu v prípade nesúhlasu rodičov. Výsledky prijímacieho konania sú totiž známe až v máji, zatiaľ čo nástup je 01.09., takže objektívne nie je možné v tomto časovom úseku vždy vykonať úplné dokazovanie a zabezpečiť právoplatné meritórne rozhodnutie. V závere zdôraznil, že podľa čl. 5 Zákona o rodine je najlepší záujem maloletého prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom jeho súčasťou je okrem ochrany dôstojnosti a duševného, telesného a citového vývinu aj vytváranie podmienok na rozvoj jeho schopností a vlôh. Súd prvej inštancie sa preto podľa jeho názoru nemal obmedziť na otázku, či je vzdelávanie maloletého v C. bezprostredne ohrozené, ale mal posúdiť, či mu súčasné prostredie umožňuje primerane rozvíjať jeho mimoriadne schopnosti a či mu odopretím nástupu nevznikne nenávratná strata. V odvolacom konaní navrhol vykonať ako dôkaz zvukový záznam z výsluchu maloletého zo dňa 01.07.2026, ktorého vyhotovenie mal súd na mieste prisľúbiť, avšak v súdnom spise sa podľa jeho tvrdenia nenachádza, ako aj odbornú správu psychológa, ktorý už v roku 2024 odporúčal umožniť maloletému nástup na gymnázium z dôvodu predchádzania jeho demotivácii a nepriaznivému psychickému stavu.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že súd prvej inštancie vec správne posúdil po skutkovej aj právnej stránke a s jeho závermi sa v celom rozsahu stotožnila. Poukázala na dlhodobejší postup otca, ktorý podľa jej názoru spočíval v jednostrannom rozhodovaní o zásadných otázkach týkajúcich sa maloletého bez predchádzajúcej komunikácie a dohody s ňou. Uviedla, že otec najskôr bez jej súhlasu prihlásil maloletého na školy v H., následne podával návrhy na nariadenie neodkladných opatrení týkajúce sa účasti na prijímacích skúškach a neskôr nástupu na gymnázium. Zdôraznila, že nepodal meritórny návrh na nahradenie jej súhlasu so štúdiom maloletého v H. podľa § 35 Zákona o rodine. Poukázala pritom na obdobný postup už v roku 2024 a uviedla, že aj v súčasnosti otec jednotlivé kroky smerujúce k štúdiu maloletého v H. rozdeľuje na samostatné, formálne dočasné úkony.

Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by podľa nej viedlo k faktickému predurčeniu výsledku prípadného meritórneho konania, keďže maloletý by si už vytvoril nové školské, sociálne a životné väzby v H.. Zdôraznila, že návrh nemožno vnímať iba ako zmenu školy alebo dočasnú zmenu miesta výučby. Jeho faktickým dôsledkom by podľa nej bolo presťahovanie maloletého do iného štátu, zmena jeho každodenného režimu a zásadný zásah do aktuálne fungujúcej úpravy starostlivosti oboch rodičov. Maloletý by počas pracovného týždňa žil u otca v H. a bol by oddelený od nej, svojho brata, kamarátov, školy a ďalších aktivít. Poukázala aj na možné dôsledky pre obvyklý pobyt maloletého a medzinárodnú príslušnosť súdov. Namietala tvrdenie o plnej reverzibilite navrhovaného opatrenia. Formálna možnosť návratu do pôvodnej školy podľa nej neznamená skutočnú reverzibilitu, keďže presťahovanie maloletého, jeho adaptácia na nové prostredie a prípadná následná ďalšia zmena by pre neho predstavovali značnú záťaž. Rovnako odmietla argumentáciu, že by za maloletým mohla do H. pravidelne dochádzať. Poukázala na starostlivosť o druhého syna a svoje pracovné a rodinné pomery, ktoré jej podľa jej názoru neumožňujú jednostranne prispôsobiť svoj život situácii vytvorenej otcom. Vo vzťahu k názoru maloletého poukázala na potrebu jeho komplexného hodnotenia. Uviedla, že otec selektívne vyzdvihuje iba vyjadrenie maloletého, že by školu v H. „asi chcel skúsiť“, pričom maloletý zároveň uviedol, že sa nevie rozhodnúť, nie je pevne rozhodnutý študovať v H., ideálne by školu preferoval v C. a súčasné usporiadanie starostlivosti mu vyhovuje. Pri rešpektovaní názoru dieťaťa je podľa nej potrebné vychádzať z jeho skutočných vyjadrení ako celku, a nie z interpretácie jedného z rodičov. Poukázala aj na okolnosti, za ktorých maloletý školu v H. vyberal. Podľa jeho výpovede s návrhom škôl prišiel otec, ktorý mu predložil výber šiestich škôl a zároveň sa s ním pripravoval na prijímacie skúšky. Z toho vyvodila, že výber neprebiehal zo všetkých reálne dostupných možností a prejav maloletého mohol byť ovplyvnený konfliktom lojality a snahou vyhovieť otcovi. Za významné považovala aj odmietnutie maloletého absolvovať spoločný rozhovor s oboma rodičmi, čo podľa nej poukazuje na záťaž vyplývajúcu z ich vzájomného konfliktu. Nesúhlasila s tvrdením, že najlepší záujem maloletého odôvodňuje predovšetkým potreba kvalitnejšieho vzdelávania. Zdôraznila, že najlepší záujem dieťaťa je potrebné posudzovať komplexne a nemožno ho stotožniť iba s podmienkami na rozvoj jeho schopností a vlôh. Otec podľa nej navyše nepreukázal, že súčasná škola neposkytuje maloletému dostatočné podmienky na jeho rozvoj. Naopak, maloletý dosiahol v prijímacom konaní v inom štáte vynikajúci výsledok, čo podľa jej názoru svedčí o dostatočnej kvalite jeho súčasného vzdelávacieho prostredia. Poukázala na to, že ak by bolo skutočným cieľom iba skvalitnenie vzdelávania a jazykovej prípravy, existovali by aj iné možnosti, napríklad školy vo I. alebo H.. Otec však podľa nej vybral výlučne školy v H., teda v meste svojho bydliska, kde maloletý nikdy trvalo nežil. Ako jediný konkrétny dôvod preferencie školy v H. pritom maloletý podľa nej uviedol angličtinu, zatiaľ čo ďalšie argumenty týkajúce sa španielčiny, výmenných pobytov či prípravy na zahraničné univerzity pochádzali od otca. Odmietla preto aj interpretáciu, podľa ktorej jej súhlas s možnosťou, aby maloletý v budúcnosti študoval na zahraničnej univerzite, predstavuje súhlas s jeho presťahovaním do H. v súčasnosti. Zdôraznila, že ide o O. dieťa, pri ktorom má byť prioritou jeho osobnostná a sociálna stabilita. Ďalej uviedla, že presťahovanie maloletého do H. by malo dopad nielen na jeho vzťah s ňou, ale aj na vzťah s bratom, s ktorým vyrastá. Zdôraznila povinnosť rodičov komunikovať o podstatných otázkach týkajúcich sa dieťaťa a hľadať dohodu pred iniciovaním súdneho konania. Podľa jej názoru otec túto povinnosť dlhodobo nenapĺňa a jeho postup vedie k opakovanému vystavovaniu maloletého súdnym konaniam a konfliktu medzi rodičmi. Uviedla, že namiesto hľadania dohody opakovane hľadá spôsob, ako dosiahnuť pre seba priaznivý výsledok, vrátane snahy meniť príslušné inštitúcie alebo fórum. Spochybnila význam nahrávky pohovoru maloletého z roku 2024 a zdôraznila potrebu vychádzať predovšetkým z jeho aktuálneho názoru. Poukázala na nedôvodnosť tvrdenia o nemožnosti včasného meritórneho rozhodnutia. Od podania prihlášok vo februári do predpokladaného nástupu v septembri mal podľa nej otec dostatočný čas na podanie návrhu na nahradenie jej súhlasu so štúdiom. Keďže takýto meritórny návrh nepodal, podľa jej názoru neexistuje ani konanie vo veci samej, ku ktorému by požadované neodkladné opatrenie mohlo byť akcesorické. Na záver zdôraznila, že nemá výhrady voči vzdelávaniu maloletého na gymnáziu ani voči jeho prípadnému budúcemu štúdiu v zahraničí. Zásadne však nesúhlasila s tým, aby bolo O. dieťa na základe jednostranného rozhodnutia jedného rodiča, bez dohody rodičov a bez meritórneho rozhodnutia súdu fakticky presťahované do iného štátu. Za rozhodujúce považovala, že maloletý sám nie je pevne rozhodnutý pre štúdium v H., uviedol, že ideálne by školu mal v C., a vyjadril spokojnosť s doterajšou úpravou pomerov. Preto podľa nej neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebolo osvedčené vážne ohrozenie záujmov maloletého a navrhované opatrenie by svojimi účinkami presahovalo rámec dočasnej úpravy pomerov. Navrhla preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, ako

vecne a formálne správne potvrdil, keďže zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého posudzovanému v jeho celom komplexe.

4. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca zaslal otec repliku. Uviedol, že vyjadrenie matky je vnútorne rozporné, keď na jednej strane tvrdí, že navrhované opatrenie nemá reálny dosah na pomery maloletého, no súčasne mu pripisuje dôsledky spočívajúce v presťahovaní maloletého do iného štátu, zmene zverenia, obvyklého pobytu a medzinárodnej príslušnosti súdu. Zdôraznil, že rozhodujúci je skutočný obsah jeho návrhu a petitu, ktorým sa domáhal iba dočasnej a vratnej účasti maloletého na výučbe v H., bez zmeny jeho zverenia, bydliska alebo obvyklého pobytu. Odmietol tvrdenie, že o otázke ďalšieho štúdia s matkou nekomunikoval a nepokúsil sa o dohodu. Uviedol, že túto otázku opakovane riešil pred prijímacími skúškami aj po nich, pričom navrhoval konkrétne možnosti zachovania kontaktu maloletého s oboma rodičmi a bratom. Poukázal najmä na rozhovor zo dňa 06.03.2026 a osobné stretnutie 11.06.2026, počas ktorého informoval o prijatí maloletého na gymnázium a navrhoval riešenia jeho ďalšieho fungovania. Tvrdil, že matke dokonca ponúkol zabezpečenie bývania v H. a pomoc s pracovným uplatnením, aby mohol byť zachovaný jej kontakt s maloletým aj počas pracovných dní. Vo vzťahu k otázke miesta štúdia poukázal na okolnosti týkajúce sa I. a uviedol, že samotná matka v minulosti pripúšťala ako alternatívu I. alebo H.. Po tom, čo deklaroval ochotu presťahovať sa za maloletým do I., však podľa jeho názoru zostala už iba pri možnosti H.. Pripomenul tiež, že maloletí boli v minulosti odhlásení zo školy vo I. napriek jeho nesúhlasu. Z uvedeného vyvodil, že rozhodujúcim kritériom matky nie je kvalita vzdelávania, ale snaha zachovať vzdialenosť maloletého od neho a jeho rodiny. K výberu školy uviedol, že H. podľa jeho názoru neposkytuje maloletému potrebné rodinné zázemie, keďže tam nebýva ani jeden z rodičov, pričom v C. neexistuje vhodné B. gymnázium a maloletý v minulosti odmietol Q. gymnázium. H. preto považoval za miesto, ktoré spája kvalitné gymnaziálne vzdelávanie s existujúcim rodinným zázemím. Odmietol, že by výber škôl v H. vytvoril jednostranne, keďže s maloletým zvažoval možnosti štúdia vo viacerých mestách a štátoch a maloletý si následne vyberal z ponúknutých možností. Skutočnosť, že sa s ním pripravoval na prijímacie skúšky, označil za prejav svojho dlhodobého aktívneho záujmu o jeho vzdelávanie a rozvoj nadania. Namietal tvrdenie, že H. predstavuje pre maloletého cudzie a neznáme prostredie. Poukázal na to, že tam má časť rodiny, pravidelne tam trávi víkendy a prázdniny, má kamarátov, navštevuje tenisový klub a určitý čas tam aj chodil do školy. Maloletý je podľa jeho názoru od narodenia zvyknutý na viacjazyčné a multikultúrne prostredie a v minulosti sa dokázal adaptovať na rôzne prostredia bez podstatných problémov. Vo vzťahu k potrebe neodkladného opatrenia zdôraznil, že táto vznikla najmä v dôsledku dĺžky konania vo veci samej, ktoré prebieha približne štyri roky, pričom pojednávanie bolo odročené až na 28.08.2026, teda bezprostredne pred začiatkom školského roka. Uviedol, že časový problém nespôsobil a návrhom na neodkladné opatrenie sa nesnaží obísť meritórne konanie, ale zabrániť zániku konkrétneho miesta na gymnáziu pred rozhodnutím vo veci samej. Poukázal na riziko nenávratnej straty tejto možnosti v prípade zamietnutia návrhu, hoci by meritórny súd následne dospel k záveru, že štúdium v H. je v najlepšom záujme maloletého. Naopak, nariadenie opatrenia podľa neho ponecháva otvorené obe možnosti a neprejudikuje výsledok konania. Odmietol obavu, že dočasná účasť maloletého na výučbe v H. spôsobí zmenu jeho obvyklého pobytu alebo medzinárodnej príslušnosti súdu. Maloletý by podľa jeho návrhu zostal žiakom kmeňovej školy v C., mal by naďalej bydlisko u matky a do C. by sa vracal. Dočasnú účasť na výučbe preto nepovažoval za stabilnú zmenu ťažiska života maloletého. Odmietol tiež tvrdenie, že skutočným cieľom návrhu je zmena zverenia, keďže táto otázka má byť podľa neho riešená až v konaní vo veci samej. K výsluchu maloletého uviedol, že jeho obsah bol podľa jeho názoru vyhodnotený selektívne. Za podstatné považoval vyjadrenie maloletého, že ak by sa rozhodoval sám a bez ohľadu na ostatných, chcel by študovať na gymnáziu v H.. Následnú neistotu maloletého pripísal tomu, že mu bola predostretá predstava, že štúdiom v H. by nemohol naďalej bývať s matkou a bratom. Z toho vyvodil, že ďalšie vyjadrenia maloletého boli ovplyvnené konfliktom medzi rodičmi a spôsobom, akým mu bola situácia prezentovaná. Poukázal tiež na to, že zvukový záznam z výsluchu nebol napriek opakovaným žiadostiam založený v spise, hoci mal byť vyhotovený, a navrhol jeho vyžiadanie a vykonanie ako dôkazu. Podľa jeho názoru by mohol objektívne objasniť priebeh výsluchu a skutočný názor maloletého. Vo vzťahu k najlepšiemu záujmu maloletého zdôraznil jeho mimoriadne študijné výsledky, nadanie a dlhodobú podporu z jeho strany v oblasti matematiky a ďalších vzdelávacích aktivít. Poukázal na výberový charakter gymnázia, nízky podiel prijatých uchádzačov a výsledky maloletého v testovaniach a súťažiach. Namietal, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil kritérium podmienok na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa podľa čl. 5 písm. f) Zákona o rodine. Podľa jeho názoru súčasná základná škola neposkytuje maloletému rovnaké možnosti na rozvoj jeho nadania a prípravu na ďalšie štúdium ako kvalitné gymnázium. Jeho vynikajúce výsledky pritom nemožno podľa neho považovať za dôkaz

dostatočnej náročnosti súčasnej školy, ale naopak za prejav potenciálu, ktorý súčasné vzdelávacie prostredie dostatočne nerozvíja. V súvislosti s budúcim štúdiom v zahraničí uviedol, že súhlas matky s prípadným štúdiom maloletého na zahraničnej univerzite nemá podľa neho reálny obsah, ak súčasne odmieta kroky potrebné na jeho prípravu. Poukázal na význam medzinárodných projektov, súťaží, výmenných programov a akademickej prípravy, ktoré podľa jeho názoru poskytujú kvalitné gymnáziá. K otázke stability pripomenul predchádzajúce presťahovanie detí z I. do C. a uviedol, že sám zmenil svoj život a vzdal sa práce vo I. s cieľom byť s deťmi aj počas pracovných dní a zabezpečiť im stabilitu. Odmietol tiež tvrdenie, že matku núti prispôsobiť sa ním vytvorenej situácii, keďže jej podľa svojich tvrdení opakovane ponúkal konkrétnu pomoc a riešenia umožňujúce zachovať jej kontakt s maloletým bez zásadnej zmeny jej životných podmienok. K záznamu z pohovoru maloletého z roku 2024 uviedol, že tento bol do spisu založený súdom a následne odstránený po tom, čo upozornil na procesné pochybenie. K absencii samostatného meritórneho návrhu uviedol, že príslušné konanie podľa jeho názoru zahŕňa aj otázku nahradenia súhlasu s návštevou a plnením školskej dochádzky maloletého. Poukázal na to, že konanie vo veciach starostlivosti o maloletých môže byť začaté aj bez návrhu, a preto nemožno absenciu samostatného návrhu považovať za dôvod na zamietnutie neodkladného opatrenia. Konkrétny meritórny návrh navyše podľa neho nebolo možné formulovať skôr, než bolo známe, na ktoré gymnázium bude maloletý prijatý. Napokon odmietol tvrdenie, že vytvára falošnú dilemu medzi nástupom na gymnázium v H. v roku 2026 a možnosťou štúdia na gymnáziu až neskôr. Zdôraznil, že konkrétne získané miesto zanikne, ak maloletý nenastúpi 01.09.2026, pričom prijímacie konanie na B. gymnázium po skončení M. ročníka by znamenalo odklad riešenia otázky ďalšieho vzdelávania o ďalšie dva roky. Zhrnul, že matka podľa jeho názoru nepreukázala konkrétnu ujmu, ktorá by maloletému vznikla dočasnou účasťou na výučbe v H., keďže ňou uvádzané negatívne dôsledky sa viažu až na prípadnú trvalú zmenu pomerov.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na nahradenie súhlasu matky so zmenou školského zariadenia, ktoré maloleté dieťa navštevuje.

7. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,

a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10.1 Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10.2 Podľa neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

10.3 Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10.4 Podľa a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10.5 Podľa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

10.6 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

10.7 Podľa článku 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

10.8 V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

10.9 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

10.10 Podľa § 35 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10.11 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

10.12 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

10.13 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

10.14 Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. ). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

11. Odvolací súd uvádza, že nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie pri odôvodnení jeho rozhodnutia, a to najmä, že pokiaľ zo skutkových tvrdení otca uvedených v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu a predložených dokladov, nemožno dospieť k záveru, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa je vážne ohrozený alebo narušený, alebo že to vyžaduje verejný záujem, alebo je tu naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery, je potrebné návrh otca vyhodnotiť ako nedôvodný. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre jeho rozhodnutie a dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré návrh otca zamietol.

12. V konaní bolo možné považovať za osvedčené, že maloletý je zverený do spoločnej osobnej starostlivosti rodičov, aktuálne má s rodičmi nastavený režim tak, že trávi približne tri až štyri dni s matkou a následne tri až štyri dni s otcom. Počas týždňa sa zdržiava v L. F. a cez víkendy cestuje do H. alebo I.. Tento režim mu vyhovuje a pri jeho výsluchu na súde uviedol, že by na ňom v zásade nič nemenil. Na súde prvej inštancie prebieha konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pod sp. zn. , predmetom ktorého je aj nahradenie súhlasu matky s návštevou a plnením školskej dochádzky maloletého. Maloletý má t. č. zabezpečené povinné

vzdelávanie v J. B. K. s vyučovacím jazykom maďarským v C. (na ktorej škole sa mu páči, dosiahol dobrý prospech, keď mal na vysvedčení tri dvojky, a má v škole kamarátov a dobrý kolektív), bol prijatý na ďalšie štúdium aj na B. A. H., I. XXXX/X, H. od 01.09.2026 , pričom však nie je pevne rozhodnutý pre štúdium v H. a podľa jeho vyjadrenia, ak by zostal študovať v C., neprekážalo by mu to, rovnako ako by mu neprekážalo ani štúdium v H.. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že život, zdravie a riadna výchova, vrátane jeho povinnej školskej dochádzky maloletého nie sú ohrozené, jeho záver odvolací súd považuje za vecne správny.

13. Neobstoja potom námietky otca, že v tomto konaní bolo osvedčené, že pokiaľ by maloletý nenastúpil na A. H., malo by to za následok frustráciu, demotiváciu, pocit nedocenenosti a stratu jeho záujmu o vzdelávanie, prípadne by to vyvolalo uňho depresívne stavy, prípadne že opakovanie situácie z roku 2024 už maloletý nezvládne a bude to mať dlhodobý negatívny dopad na jeho celkový budúci študijný plán.

14. Otec argumentoval najmä tým, že na základe uznesenia Okresného súdu Komárno zo dňa 20.03.2026 sa maloletý zúčastnil prijímacích skúšok na gymnáziá v H., pričom na A. H., ktoré si zvolil ako prioritné, obsadil prvé miesto spomedzi 361 uchádzačov. Poukázal na dlhodobé mimoriadne vzdelávacie výsledky a schopnosti maloletého, ako aj na jeho opakovane vyjadrený záujem študovať na gymnáziu. Zdôraznil, že maloletý sa na prijímacie skúšky pripravoval systematicky a dobrovoľne a že v minulosti už raz o možnosť nástupu na gymnázium prišiel. Otec namietal, že vzhľadom na blížiaci sa začiatok školského roka a termín pojednávania vo veci samej je potrebné pomery dočasne upraviť neodkladným opatrením. Za dôležité považoval aj to, že maloletý vyrastá v multijazyčnom a multikultúrnom prostredí a zmenu školského prostredia je podľa neho schopný zvládnuť. Otec zdôraznil rozdiel medzi pokračovaním na bežnej základnej škole a štúdiom na výberovom gymnáziu, ktoré podľa neho lepšie zodpovedá intelektovým schopnostiam, vzdelávacím potrebám a jazykovému nadaniu maloletého a zároveň vytvára vhodnejšie podmienky pre jeho ďalšie vzdelávanie vrátane prípravy na štúdium na zahraničných vysokých školách. Napokon uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie má iba dočasný charakter. Maloletý by naďalej zostal žiakom základnej školy v C. a konečné rozhodnutie o jeho školskej dochádzke by bolo ponechané na rozhodnutie súdu vo veci samej.

15. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otázka, či konkrétne gymnázium poskytuje maloletému lepšie podmienky na rozvoj jeho schopností a vlôh, sama osebe nemôže byť posudzovaná izolovane od ostatných hľadísk jeho najlepšieho záujmu. Ani prípadné vyššie vzdelávacie možnosti školy automaticky neodôvodňujú zásah do existujúceho spôsobu výkonu rodičovských práv a povinností, pokiaľ nie je súčasne osvedčené, že takýto zásah je vzhľadom na celkové pomery maloletého nevyhnutný a primeraný. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je pritom rozhodujúce posúdenie, či otec osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a zároveň také skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že navrhované opatrenie je v najlepšom záujme maloletého. Nie je preto postačujúce vychádzať iba z jeho čiastočne prejavenej preferencie jednej školy, ale je potrebné zohľadniť aj jeho väzby na oboch rodičov a súrodenca, jeho potrebu stability a riziko konfliktu lojality (aj pri rozhodovaní o nariadení alebo na riadení neodkladného opatrenia je súd povinný vykonať aj test proporcionality medzi chráneným záujmom maloletého nad celkovým dopadom spôsobu jeho ochrany na jeho ostatné práva). Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z vyjadrenia maloletého nemožno vyvodiť ohrozenie jeho zdravia v prípade, že by nenastúpil na štúdium v H., a teda nemožno mať za osvedčené, že na jeho strane existujú okolnosti, ktoré by samy osebe odôvodňovali nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Posúdenie širších otázok týkajúcich sa vhodnosti jednotlivých vzdelávacích možností, podmienok na rozvoj schopností a vlôh maloletého, ako aj ich vzájomného pomeru k potrebe zachovania jeho rodinných a vzťahových väzieb si vyžaduje komplexné dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení a patrí predovšetkým do konania vo veci samej.

16. Pokiaľ teda za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia - nahradenie súhlasu matky so zmenou školy maloletého zamietol pre neexistenciu potreby bezodkladne upraviť pomery rodičov k maloletému dieťaťu spôsobom navrhovaným otcom (neexistenciu ohrozenia života, zdravia a riadnej výchovy maloletého dieťaťa alebo

iného verejného záujmu na bezodkladnej úprave pomerov rodičov k maloletému), jeho rozhodnutie odvolací súd považuje za vecne správne.

17. Na správnosti takéhoto záveru súdu prvej inštancie nemení nič ani námietka otca, že ak maloletý dňa 01.09.2026 nenastúpi, škola miesto bezodkladne obsadí náhradným uchádzačom a toto miesto nemôže byť pre maloletého rezervované ani neskôr obnovené, nakoľko zmena školského zariadenia je spoločným rozhodnutím rodičov a toto nemôže byť zmenené bez riadneho vykonania dokazovania, čo je v rámci neodkladného opatrenia vylúčené.

18. Napokon ani otcom preukazovaná neschopnosť rodičov dohodnúť sa o tom, ktorú školu bude maloletý navštevovať, nie je okolnosťou, ktorá by osvedčovala existenciu takých skutkových okolností, ktoré by si vyžadovali bezodkladnú úpravu pomerov rodičov k maloletému súdom, spôsobom navrhovaným otcom. Neobstoja ani námietky otca, že súd prvej inštancie sa nezaoberal výnimočným nadaním maloletého, obsahom a profilom A. H., nakoľko ako už bolo spomenuté vyššie, princípom neodkladného opatrenia nie je rozhodovanie vo veci samej, ale odstránenie ohrozenia života, zdravia a riadnej výchovy maloletého dieťaťa, čo však v danom prípade osvedčené nebolo. Je potrebné tiež dodať, že otec o konflikte rodičov vedel dlhodobo a napriek tomu nepodal v dostatočnom časovom priestore návrh vo veci samej, ktorým by uvedený rozpor odstránil.

19. Na záver pre poriadok odvolací súd uvádza, že aj z pohľadu kvality základných škôl odvolací súd nemá osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali, že aj súčasná škola maloletému poskytuje adekvátne podmienky na vzdelávanie a rozvoj.

20. Ďalej odvolací súd uvádza, že nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami otca, keď z obsahu spisu nevzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).