Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-4-2021.pdf
PDF · 93.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Csp/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: F., o zaplatenie 59,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému voči žalobcovi n á h r a d u trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 16. 05. 2020 a postúpenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 21.01.2021 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 59,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,39 eur od 07. 06. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06. 08. 2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa zároveň dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Služby boli žalovanému poskytované podľa uzavretej zmluvy a vyúčtované jednotlivými faktúrami špecifikovanými v žalobe. Žalovaný si zmluvne dohodnuté záväzky neplnil, vystavené faktúry neuhradil, aj napriek výzve na ich úhradu upomienkami a ich neuhradením ku dňu podania žaloby sa dostal do omeškania. Žalobca si preto okrem sumy neuhradenej faktúry uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivej faktúry.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podací hárok, oznámenie o postúpení pohľadávky, faktúry a výzvu na zaplatenie - predžalobná výzva.
4. Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 6Up/983/2020 zo dňa 04. 06. 2020, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zásielka vrátila z adresy K. s označením adresát zásielky je neznámy. Spis bol preto v súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Kežmarok a zároveň bol vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušený.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená prostredníctvom zamestnávateľa dňa 14.04.2021 do vlastných rúk, o čom svedčí doručenka podpísaná osobne žalovaným. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
6. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 59,39 eur s prísl. S poukazom k uvedenému súd 07. 06. 2021 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu 28. 04. 2021.
7. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom sám žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, zistil nasledovný skutkový stav.
10. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s. dňa 13. 01. 2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bola služba Happy M NAJ. Žalovaný sa zaviazal využívať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov a platiť za ne. Podľa Dodatku k Zmluve zo dňa 13. 01. 2015 bol žalovanému poskytnutý program služieb - Happy M NAJ a dátové zariadenie Sony Xperia E3. V tomto Dodatku k Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta v Tabuľke č. 1 Zmluvy, za porušenie záväzku viazanosti a to v sume 210 eur (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať).
11. Žalobca vystavil dňa 22. 05. 2015 žalovanému za poskytnuté služby faktúru pod VS 3416273952 vo výške 535,10 eur (z toho iné poplatky a služby v sume 19,80 eur a zmluvná pokuta 475,71 eur). Splatnosť faktúry bola 06. 06. 2017
12. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19. 09. 2019 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že pohľadávky voči jeho osobe pochádzajúce z neuhradených faktúr postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 07. 2019 na žalobcu. Celková výška pohľadávok ku dňu postúpenia bola 59,39 eur.
13. Výzvou na zaplatenie - predžalobna výzva zo dňa 30. 04. 2020 vyzval žalobca žalovaného, aby uhradil na bankový účet žalobcu sumu 65,14 eur v lehote 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa predloženého poštového podacieho hárku na čl. 10 spisu bola výzva odoslaná žalovanému na adresu K. dňa 06. 05. 2020.
14. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej Občiansky zákonník), záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 351/2011 Z. z.) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu v rátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 1 prvá veta z. č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podľa § 44 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
16. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej Občianskeho zákonníka), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
17. Podľa § 132 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
18. Žalobca vyvodil svoje nároky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú jeho právny predchodca ako dodávateľ služby uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku ani v Obchodnom zákonníku, ale je v súčasnosti upravená v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a svojím charakterom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.
19. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s. pretože mu mala byť postúpená dňa 06. 08. 2019 pohľadávka voči žalovanému na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s.
20. Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. spotrebiteľovi, užívateľovi služieb elektronickej komunikácie), na tretiu osobu, upravuje ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka, ktorá je už splatnou, avšak len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku adresovanej účastníkovi a až po tom, čo bol účastník aj napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky podniku a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky.
21. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd ju skúma z úradnej povinnosti.
22. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany podniku na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky ustanovené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.. Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená podnikom, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky podnik účastníka písomne vyzval na splnenie jeho záväzku a účastník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).
23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik) zaslala žalovanému písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku, a to nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Súd má zato, že v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie doručenia výzvy žalovanému nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov (zákona o elektronických komunikáciách) nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 29. 04. 2020, sp. zn. 4CoCsp/8/2020). Keďže žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (výzvu, zmluvu o postúpení pohľadávok a pod.) a neuviedol ani tvrdenia preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho žalobu zamietol aj s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca je zastúpený advokátom. Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky.
24. Takéto rozhodnutie súdu nie je pre žalobcu prekvapujúce, pretože rozhodovacia činnosť súdov je žalobcovi známa aj z ďalších rozhodnutí, na ktoré súd poukazuje, a to rozsudky Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7Csp/85/2018 zo dňa 07. 05. 2020, sp. zn. 14Csp/5/2020 zo dňa 26. 05. 2020, Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Csp/70/2019 zo dňa 01. 06. 2020, sp. zn. 7Csp/25/2020 zo dňa 07. 10. 2020, Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Csp/20/2020 zo dňa 30. 07. 2020 a pod.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bol v spore v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že žalovanému vo vzťahu
k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.