Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-44C/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v právnom spore žalobcu: A.. J. Z., X.. XX.X.XXXX, L. Y. XXXX/XXB, XXX XX H., zastúpený: JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom, Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanej: A.. C. J., X.. X.X.XXXX, L. L. XX, XXX XX F., zastúpenej: JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, o zaplatenie 9.600,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 9.600,- € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Košiciach, zapísaných na LV č. XXXXX v k. ú. Terasa a to rodinný dom so súpisným číslom 534 na parcele č. XXXX/XX a pozemok registra „C- KN“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 373 m2. Žalovaná užíva časť nehnuteľnosti- dvojizbový byt s príslušenstvom (kuchyňa, kúpeľňa, WC) a spoločné technické priestory na prízemí bez toho, aby k tomu mala akýkoľvek právny dôvod, resp. súhlas žalobcu. Žalobca písomne vyzval žalovanú dňa 19.1.2017 na vypratanie nehnuteľnosti a jej odovzdanie žalobcovi do 31.1.2017. Žalovaná vo svojom stanovisku odmietla vypratať nehnuteľnosť a to z toho dôvodu, že s právnou predchodkyňou žalobcu, bývalou spoluvlastníčkou nehnuteľností Ing. Jarmilou Tomášovou mala žalovaná uzatvorenú dohodu, na základe ktorej bola oprávnená na doživotné a bezplatné bývanie v rodinnom dome, resp. užívanie nehnuteľnosti. Žalobca poukazujúc na LV č. XXXXX uviedol, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnymi ťarchami, t.j. žiadnym vecným bremenom, ktoré by zodpovedalo právu žalovanej na doživotné a bezplatné dožitie v rodinnom dome. Dohoda, na ktorú poukazuje žalovaná nie je právom vecným, ale právom záväzkovým, ktoré žalovaná mala voči A.. E. V.. Nakoľko dohoda má len výlučne záväzkový charakter, účinky tejto dohody môžu smerovať jedine voči subjektom, ktorí túto dohodu uzatvorili a nie voči tretím osobám. V tomto smere poukázal na právny záver Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 25.3.2009, kde súd dospel k záveru, že touto dohodou nevzniklo v prospech žalovanej právo vecného bremena, ktoré ako jediné by mohlo žalobcu zaväzovať strpieť užívanie nehnuteľnosti žalovanou. Samotnú dohodu považoval tiež súd za nejasnú, nezrozumiteľnú a teda neurčitú. Vo veci bolo síce vydané osvedčenie o dedičstve, ktorým bola schválená dohoda dedičov, avšak nebolo preukázané, aby túto dohodu v časti zriadenia vecného bremena schválil súd. Naviac katastru nebol podaný návrh na vklad tohto vecného bremena. V dôsledku prevodu nehnuteľnosti má žalobca za to, že došlo k zániku predmetného záväzku, a to z dôvodu dodatočnej nemožnosti jeho plnenia.

2. Z dôvodu, že žalovaná reálne užívala v období od 1.1.2017 do 31.1.2019 dotknutú časť nehnuteľnosti, pričom za jej užívanie neplatí žalobcovi žiadnu odplatu, žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasl. , ktoré vzniklo žalovanej bezodplatným užívaním dotknutej časti nehnuteľnosti. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklej výške nájomného za užívanie porovnateľnej nehnuteľnosti, ktorá predstavuje sumu 400,- € mesačne, vrátane úhrad spojených s užívaním, teda spolu vo výške 9.600,- €. K žalobe žalobca pripojil vyjadrenie realitnej kancelárie Euro Real- SK, s.r.o. o cene nájmu vo výške od 400,-€ do 450,- € (vrátane energií). Zároveň sa žalobca domáha aj zaplatenia úrokov z omeškania za každý jednotlivý mesiac žalovaného obdobia a náhrady trov konania.

3. K podanej žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 14.10.2019 vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaná užíva nehnuteľnosti na základe Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi S. J. sp. zn.. , , kde bolo dedičkami A.. V., A.. O. C. A.. J. dohodnuté, že A.. J. ako manželka poručiteľa má právo doživotného a bezplatného práva v rodinnom dome a práva užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Toto právo bolo najmä v odôvodnení rozhodnutí- uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 25.3.2009, uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.10.2009, rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. a uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. interpretované tak, že A.. J.N., t.j. žalovanej vzniklo podľa Dohody obsiahnutej v Osvedčení o dedičstve osobné právo a A.. V. C. A.. O. osobný záväzok umožniť svojej matke doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti, pričom Ing. V. je povinná tento svoj osobný záväzok plniť a to aj v tom prípade, že by s predmetnými nehnuteľnosťami akokoľvek nakladala (najmä scudzila).

4. Žalovaná zastáva názor, že toto právo vyplývajúce z Osvedčenia o dedičstve má účinky právoplatného súdneho rozhodnutia a trvá až do doby, pokiaľ A.. J. žije. Dedičky sa dohodli, že nehnuteľnosť po nebohom poručiteľovi (dedičský podiel, ako aj spoluvlastnícky podiel 1 celej nehnuteľnosti žalovanej) nadobudne Ing. V. a žalovanej svedčí právo bezplatného a doživotného užívania nehnuteľnosti. Účastníkom tejto dohody nebol síce manžel A.. V. ako bezpodielový spoluvlastník druhej 1 nehnuteľnosti, ale on sa neplatnosti tejto dohody v zákonom stanovenej trojročnej doby nedovolával a dohodu rešpektoval. Táto dohoda nezanikne ani predajom nehnuteľnosti tak ak to urobili manželia V., lebo ide o plnenie, ktoré sa vzťahuje k osobe žalovanej. Nový vlastník kúpil nehnuteľnosť zaťaženú právom tretej osoby, t.j. právom žalovanej bezplatne a doživotne užívať nehnuteľnosť a povinnosťou Ing. V. C. A.. O. umožniť toto užívanie žalovanej. Ide o záväzok na dobu určitú a do budúcna s tým, že pre prípad predaja tejto nehnuteľnosti ostáva záväzok voči žalovanej zachovaný. Zmeniť tento záväzok je možné len so súhlasom všetkých strán zúčastnených pri uzatvorení osvedčenia o dedičstve. Nehnuteľnosť má dve bytové jednotky a predchádzajúci vlastník ako aj žalovaná užívajú nehnuteľnosť od samého začiatku nezmeneným spôsobom dodnes. Súdne rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca bolo zamietnuté z toho dôvodu, že neboli splnené podmienky pre priznanie práva formou vecného bremena. Nemožno súhlasiť so závermi žalobcu, že žalovaná užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, čo by zakladalo nárok žalobcu pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná sa nestotožňuje ani s výškou sumy zodpovedajúcej platbám za nájomné a platbám spojených s užívaním bytu. Nájom je odplatné užívanie nehnuteľnosti. Pre vznik nájomnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma a dohoda o cene a predmete nájmu, čo nie je splnené. Ide o zmluvu o výpožičke podľa ust. . Prevodom vlastníctva veci právo z výpožičky tak ako aj nájomné práva, ostávajú zachované. Žalovaná v tomto spore nie je ani pasívne vecne legitimovaná, pretože predmetné právo jej svedčalo preto, že si náhradu za podiel na nehnuteľnosti po nebohom manželovi neuplatňovala práve z dôvodu bezplatného a doživotného práva.

5. Záverom uviedla, že ak niekto prijme záväzok zabezpečiť niekomu v tomto dome bývanie, zanikne tento záväzok len vtedy, len keby zanikla vec, ku ktorej právo bolo dohodnuté. Zmenou vlastníckeho práva nezanikla nemožnosť plniť záväzok, lebo nehnuteľnosť naďalej existuje. Žalobca mal vedomosť o tom, že žalovanej svedčí právo užívania nehnuteľnosti, a to bezplatne a doživotne.

6. V podanej replike žalobca uviedol, že žalovaná nerozlišuje medzi osobnými právami (záväzkami) a vecnými právami (záväzkami) a tieto považuje za totožné (s rovnakými právnymi účinkami), a to aj napriek tomu, že pre existenciu vecného práva (záväzku) zákon vyžaduje splnenie viacerých podmienok, ktoré v prípade osobného práva (záväzku) nie sú požadované. Užívacie právo žalovanej vyplývajúce

z osvedčenia o dedičstve nemá a ani nemôže mať charakter vecného práva. Opätovne poukázal na rozhodnutie sp. zn. , z ktorého vyplýva, že dohoda nie je dohodou o zriadení vecného bremena k nehnuteľnostiam a že žalovanej na základe tejto dohody vzniklo výlučne len osobné právo užívania nehnuteľnosti. Osobný záväzok Ing. E. V. žalobca nikdy neprevzal, ani mu nevyplýva zo zákona, a ani prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam automaticky neprešiel na žalobcu. Žalobca nemôže znášať dôsledky vzájomnej dohody tretích osôb (žalovanej a Ing. V.), ktoré na seba ani neprevzal. Zodpovednosť za splnenie záväzku nesie výlučne Ing. V.. Úvahy žalovanej o zmluve o výpožičke považuje za nesprávne. Dohoda uvedená v osvedčení o dedičstve je nepomenovaná zmluva, t.j. dohoda o vysporiadaná dedičstva. Dohoda uzatvorená v osvedčení o dedičstve bola uzatvorená medzi E. V., žalovanou a C. O., pričom spoluvlastníkom nehnuteľností bol aj E. V., t.j. nebol zmluvou stranou dohody, preto nie je splnená podstatná náležitosť zmluvy o výpožičke a to určenie zmluvných strán. V dohode taktiež nie je špecifikovaný ani predmet údajnej výpožičky (bytová jednotka na prízemí rodinného domu, ktorú žalovaná užíva). Žalobca po svojich úvahách dospel k záveru, že dohoda uvedená v osvedčení o dedičstve nemôže byť posudzovaná ako zmluva o výpožičke. Z uvedeného dôvodu žalobca nie je touto dohodou viazaný. Žalovaná bez súhlasu žalobcu užíva predmet jeho vlastníctva a neplatí za jeho užívanie žalobcovi nijakú náhradu, čím jej vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná žalobcovi vydať. Ak si svoj záväzok nesplní Ing. V., žalovaná má právo si voči nej uplatňovať svoj nárok na náhradu škody, ktorý jej vznikne zaplatením odplaty za užívanie nehnuteľnosti žalobcovi ako jej vlastníkovi. Žalovaná svoj nárok nemôže uplatňovať voči žalobcovi, nakoľko s ním nie je v nijakom právnom vzťahu, okrem právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia, ktoré získava na úkor žalobcu.

7. V doručenej duplike žalovaná dala do pozornosti skutočnosť, že žalobca sa nevyjadruje k tomu, že manželia V. naďalej užívajú nehnuteľnosť a vykonávajú do nej zásahy a užívajú tieto nehnuteľnosti tak, ako keby boli naďalej vlastníkmi nehnuteľností. Žalobca a manželia V. zrejme len predstierajú, že došlo k prevodu nehnuteľnosti, avšak pritom využívajú nehnuteľnosť naďalej ako vlastníci. Ak sa nejedná o predstieraný úkon a manželia V. užívajú nehnuteľnosť, vedia veľmi dobre, že žalovanej musia zabezpečiť užívanie nehnuteľnosti. Navrhla súdu, aby nariadil žalobcovi predložiť doklad oprávňujúci manželov užívať nehnuteľnosť, z ktorého by vyplývala cena nájmu, nakoľko žalobca si uplatňuje touto žalobou sumu vo výške nájomného. Z tohto dokladu musí byť zrejmé, či je žalobca v tomto spore aktívne legitimovaný. V ostatnom zotrvala na argumentoch vo vyjadrení k žalobe.

8. Vo veci boli vytýčené pojednávania dňa 20.4.2020 a dňa 8.3.2021, ktoré boli zrušené z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie z dôvodu šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby COVID- 19 v súlade s vtedy platnými opatreniami. Na pojednávaní dňa 2.7.2020 súd viedol strany sporu k zmieru. Za tým účelom bolo pojednávanie odročené najskôr na termín 8.3.2021, potom na termín 7.6.2021. K mimosúdnej dohode medzi sporovými stranami nedošlo, o čom na výzvu súdu informovali súd obe sporové strany. 9. Dňa 20.5.2021 bol súdu doručený znalecký posudok č. 10/2021 vypracovaný znalkyňou Ing. Janou Vurgalovou vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájomného za užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania za obdobie od 1.2.2017 do 31.1.2019, ktorého zadávateľom je žalobca. Za uvedené obdobie určila znalkyňa hodnotu nájmu časti stavby aj časti pozemku vo výške 9.020,26 €. Znalecký posudok žalobca zaslal priamo právnej zástupkyni žalovanej.

10. Na pojednávaní dňa 7.6.2021 sa zúčastnili právni zástupcovia sporových strán a žalovaný, ktorého súd vypočul. Súd v súlade s ust. prejednával vec v neprítomnosti žalobkyne. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a poukázal na doručený znalecký posudok. Uviedol, že konanie sp. zn. , kde bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti zamietnutá, nemení nič na tom, že nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný. Súdy skonštatovali, že žalovaná má právo užívania na základe dohody. Nárok neuznali z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a nie že nárok nie je dôvodný. Vypratanie vzhľadom na dohodu, ktorá existovala, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Neznamená to však, že nemá platiť za užívanie nehnuteľnosti. Žalovaná užíva nehnuteľnosť na základe zmluvy s pôvodnými vlastníkmi, ide o záväzkový vzťah, nemá vecnoprávny charakter, preto žalobca nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti bez nadobudnutia tohto záväzku. Nemôže byť ním preto viazaný. Pokiaľ má žalovaná nejaké nároky voči dcére, je to medzi nimi a tento záväzok je záväzný len vo vzťahu medzi nimi. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti a pokiaľ niekto užíva nehnuteľnosť, má nárok na odplatu. Ak by niečo žalovaná aj uhradila, je to jej vec, aby si žiadala náhradu od dcéry. Jej dcéra však nemá žiaden právny vzťah na disponovanie s nehnuteľnosťou, nevie jej zabezpečiť

bývanie na úkor žalobcu. Znalecký posudok je vypracovaný súdnym znalcom, ktorý je erudovane a odborne vypracovaný a vysvetlené je v ňom, ako dospela znalkyňa k určeniu všeobecnej hodnoty nájmu za užívanie porovnateľnej časti nehnuteľnosti. V danom prípade nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom platenia niečoho za niekoho, ale že niekto nevynaložil náklady, ktoré by inak musel vynaložiť. Pokiaľ by mala žalovaná v prenájme byt, musela by za neho platiť, nebolo by to bezplatné. Tvrdenie, že koľko predchádzajúci vlastníci platia, či platia a koľko, nie je podstatné, nakoľko neužívajú celú nehnuteľnosť, len 1. poschodie a podkrovie. Žalovaná užíva len bytovú jednotku na prízemí, čo zatiaľ nebolo v konaní sporné. Sporné je len, či má platiť za toto užívanie nehnuteľnosti. To, že má žalovaná právo bývať v nehnuteľnosti, neznamená, že sa nemajú rešpektovať pravidlá záväzkového práva. Nemožno teda žiadať od žalobcu, aby nahrádzal tieto náklady, ktoré vznikajú. Žalobca totiž nie je účastníkom právneho vzťahu medzi žalovanou a jej dcérou. Žalobca sa nezaviazal na toto právo. Ak existuje dohoda o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti, musí tieto následky znášať dcéra a nemajú sa prenášať na žalobcu. Ide v podstate o vzťah regresu, kedy by si žalovaná mohla refundovať tieto náklady od dcéry.

11. Právna zástupkyňa žalovanej navrhla súdu žalobu zamietnuť a ako dôkaz poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. , kde tomuto návrhu predchádzalo dedičské rozhodnutie, že žalovaná užíva túto nehnuteľnosť z dôvodu, že ustúpila od časti nehnuteľnosti, ktorú mala dediť v tom dedičskom konaní. K predloženému znaleckému posudku uviedla, že nejde o znalecký posudok, ktorý by preukazoval, že by sa žalovaná obohacovala na úkor žalobcu. Poukázala na str. 8 znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že neboli predložené žiadne nájomné zmluvy za predchádzajúce obdobia, čo sa týka tejto nehnuteľnosti. V súčasnosti užívajú túto nehnuteľnosť predchádzajúci vlastníci. Nebolo preukázané, čo platia a aké platby uhrádzajú. Vyčíslený nárok podľa znaleckého posudku teda nepreukazuje, že by išlo o bezdôvodné obohacovanie sa žalovanou, ktorá má právo bezplatne a doživotne užívať nehnuteľnosť. Čo sa týka obohatenia, dalo by sa uvažovať o bezdôvodnom obohatení len vo vzťahu k nejakým energiám, ktoré sa uhrádzajú, avšak poukázala na dedičskú dohodu, kde je uvedené, že žalovaná má právo aj bezplatného užívania tejto nehnuteľnosti a to bez akýchkoľvek energií. Uhrádzať by nemala tieto energie však ona, preto namieta aj jej pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Znalecký posudok nepreukázal náklady, o uhradenie ktorých by sa mala žalovaná obohatiť na úkor žalobcu. Poukázala na ust. , kde je vymedzené, čo je bezdôvodným obohatením. Ani jedna z tam uvedených skutkových podstát nie je bezdôvodným obohatením. V tomto prípade žalovaná užíva nehnuteľnosť v súlade so zákonom a s dohodami, ktoré boli známe aj žalobcovi. Nie je pravda, že žalobcovia nemajú preukazovať to, čo uhradili, nakoľko predchádzajúci vlastníci kontrolujú žalovanú, vstupujú do nehnuteľnosti, či niečo nepoškodila. Keď chce niečo opraviť, musí sa opýtať predchádzajúcich vlastníkov. Do kontaktu so žalobcom vôbec neprichádza. Ak žalobca požaduje zaplatenie nájomného, nájomné môže žiadať len, keď je písomná dohoda medzi prenajímateľom a nájomcom. Tá nebola uzatvorená, preto nie je možné požadovať odplatu vo forme nájomného, prípadne len za energie, avšak žalovaná nemá merače, nie je preukázané, že by niečo dlhovala, pretože nemá prístup ani ku kúreniu, k uzáveru vody, ani k poštovej schránke. Poštu jej dávajú pôvodní užívatelia tejto nehnuteľnosti. Medzi stranami nie je uzatvorená nájomná zmluva, preto nie je tu ani predpoklad pre platenie nájomného. Poukázala na právny charakter tohto vzťahu v zmysle zmluvy o výpožičke, keď si niekto niečo vypožičiava, ide o zmluvu o výpožičke, kde je bezplatné užívanie. Žalobca nepreukázal, aby platby preberal od predchádzajúcich vlastníkov. Ďalej uviedla, že aj znalkyňu zastupovali pôvodní vlastníci a oni uvádzali sami, čo všetko užívajú. Preto trvá na zamietnutí žaloby.

12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pôvodným plánom bolo kúpiť nehnuteľnosť a následne ju predať za účelom dosiahnutia zisku. Tento zámer bol sťažený 3. stranou, nakoľko v dome bývala 3. osoba, táto skutočnosť nebola zapísaná ani na liste vlastníctva. Zistil túto skutočnosť po prevedení nehnuteľnosti, kedy nastali problémy. Aj keby chcel žalovanú vypratať, súdy mu zamietli toto vypratanie z nehnuteľnosti, preto nemohol ďalej predať nehnuteľnosť. Následne sa dohodol s predchádzajúcimi vlastníkmi, že budú tam bývať, kým sa situácia nevyrieši. Predchádzajúci vlastníci teda znášajú platby za energie, za opravy. Cíti sa uvedený do omylu, musí preto čakať, kým sa situácia dorieši. Túto bytovú jednotku by chcel aj prenajímať, aby mal z nej nejaký zisk, avšak nemôže ju prenajímať, nakoľko sa tam nachádza p. J. a ona za toto užívanie ani neplatí. Z laického pohľadu, keď niekto niekde býva, musí platiť za toto bývanie. Zmluva nebola uzatvorená, nakoľko ani zo strany žalovanej nebola nejaká snaha o dohodu. Stále tvrdí, že má právo tam bývať a to zadarmo.

13. Na otázku súdu, ako sa dozvedel o tejto nehnuteľnosti uviedol, že cez známych sa dozvedel o tejto nehnuteľnosti od p. L., čo je sestra p. V.. Na otázku súdu, či bol na obhliadke pred uzatvorením kúpnej zmluvy odpovedal áno. V tom čase tam bývala rodina V. a dole na prízemí mama p. V.Š.. Na otázku súdu, či má táto nehnuteľnosť len 1 vchod žalobca uviedol, že dá sa vojsť do domu z prednej strany a z garáže. Zo zadnej strany sa vychádza na dvor. Toho času žalobca nebýva v nehnuteľnosti a neplatí náklady na nehnuteľnosť.

14. Na otázku svojho právneho zástupcu, akým spôsobom sa užíva nehnuteľnosť, žalobca odpovedal, že p. J. je na prízemí a oni na 1. poschodí a v podkroví. Na ďalšiu otázku, či má vedomosť o tom, či predchádzajúci vlastníci chodia k p. J., uvádza, chodia tam len, keď je nejaký problém, napr. vymeniť žiarovku alebo batériu. Čo sa týka kúrenia a uzáveru vody, uviedol, že nie sú v tejto nehnuteľnosti nejako rozdelené separé, ale žalovaná rovnako užíva teplo aj plyn, aj elektrickú energiu. Právna zástupkyňa žalovanej nemala otázky na žalobcu.

15. Po ukončení výsluchu žalobcu súd konštatoval, že výsluch žalovanej nie je potrebný, nakoľko je v konaní nesporné, že žalovaná užíva prízemie v danej nehnuteľnosti.

16. V rámci záverečnej reči sa právny zástupca žalobcu opieral o svoju doterajšiu argumentáciu a čo sa týka tvrdení právnej zástupkyne žalovanej, že nie je medzi stranami nejaká písomná dohoda, ako nájomná zmluva, uviedol, že pokiaľ by bola takáto dohoda, nedomáhali by sa vydania bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka uvádzaného nájomného, tak v danom prípade nejde o nájomné ako také, ale v zmysle judikatúry súdov ide o obvyklú cenu nájmu, ktorá predstavuje túto náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Žaloba je preto podľa názoru právneho zástupcu dôvodná.

17. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči poukázala na podstatu podanej žaloby, kde tvrdí, že existuje tu právny dôvod, prečo užíva žalovaná túto nehnuteľnosť, čo bolo tvrdené aj v súdnych konaniach o vypratanie nehnuteľnosti a to bezplatne a doživotne. Celé konanie predchádzajúcich vlastníkov bolo účelové, aby mohli vypratať z nehnuteľnosti žalovanú. Žalobca uviedol, že neznáša náklady spojené s touto nehnuteľnosťou, preto sa nemôže žalovaná na jeho úkor obohacovať. Žaloba je preto podaná bez právneho dôvodu, navrhla žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.

18. Súd konštatoval, že medzi stranami nie je sporné, že žalovaná užíva prízemie tejto nehnuteľnosti, preto nepovažoval výsluch E. V. za potrebný.

19. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:

20. Žalobca je toho času výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. Terasa, obec: Košice- Západ, okres: Košice II ako parcela registra „C“ parcela č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 373 m2, vrátane rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/XX s príslušenstvom v podiele 1/1. Rodinný dom má dve bytové jednotky. Časť rodinného domu na prízemí užíva žalovaná a zvyšok rodinného domu (prvé poschodie a podkrovie) užívajú dcéra žalovanej Ing. E. V. a jej manžel, ktorí uhrádzajú náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti žalobcovi. Na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Jozefom Pavlíkom sp. zn. , zo dňa 6.4.1998, právoplatné dňa 22.4.1998, právni nástupcovia po poručiteľovi S. J., manželovi žalovanej A.. E. V., A.. C. O. a žalovaná uzatvorili dohodu, že predmetné nehnuteľnosti zapísané pod B1 v 1- ine na poručiteľa a manželku nadobudne dcéra žalovanej Ing. E. V., K.. J., ktorá bola povinná uhradiť pohľadávku manželky poručiteľa z titulu vyporiadania BSM k nehnuteľnostiam (Ing. E. V. a jej manžel Ing. E. V.Š. už vlastnili 1 nehnuteľnosti v BSM). Žalovaná ako manželka poručiteľa mala podľa dohody doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve vykonal Okresný úrad Košice II, odbor katastrálny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu. Následne dcéra žalovanej A.. E. V. so svojím manželom previedli nehnuteľnosť na žalobcu. Žalobca sa v konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti žalovanou za obdobie od 1.1.2017 do 31.1.2019.

21. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. -147 zo dňa 25.3.2009, právoplatné dňa 13.5.2009 bola zamietnutá žaloba Ing. C. J. voči žalovaným Ing. E. V.S. C. A.. E. V. v konaní o

určenie doživotného a bezplatného práva v rodinnom dome a práva užívania nehnuteľnosti. Súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby z dôvodu, že prehlásenie účastníkov dedičského konania obsiahnuté v dedičskom osvedčení, nie je dohodou o zriadení vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti, pretože prehlásenie je neurčité a nejasné. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -36 zo dňa 12.10.2009 vo veci žalobkyne A.D.. C. J. proti žalovaným A.. E. V. C. A.. E. V. o nariadenie predbežného opatrenia bolo zmenené uznesenie tunajšieho súdu č.k. -24 zo dňa 16.7.2009 tak, že žalovaným sa nariaďuje strpieť užívanie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania až do právoplatného skončenia konania o vypratanie uvedených nehnuteľností, vedeného pod sp. zn. . Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -137 zo dňa 31.10.2012 zamietol žalobu žalobcov A.. E. V. C. A.. E. V. proti žalovanej Ing. C. J. v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Súd dospel k záveru, že právo žalovanej na doživotné a bezplatné užívanie nehnuteľností bolo v súdnych rozhodnutiach: uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -58 zo dňa 31.10.2007, rozsudok tunajšieho súdu č.k. -147 zo dňa 25.3.2009, a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -36 zo dňa 12.10.2009 interpretované tak, že A.. C. J. vzniklo podľa dohody obsiahnutej v osvedčení o dedičstve osobné právo a Ing. E. V. ale i jej sestre A.. C.Z. O. vznikol osobný záväzok umožniť matke- žalovanej doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti a Ing. E. V. je povinná svoj záväzok splniť a to aj v tom prípade, že by s predmetnými nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladala. Súd tak nemal preukázané, že žalovaná užíva nehnuteľnosť, resp. jej časť bez právneho dôvodu, naopak súd mal za preukázaný právny titul užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovanou vyplývajúci z dohody z osvedčenia o dedičstve. Rozsudok súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -166 zo dňa 20.11.2013 právoplatný dňa 8.1.2014. Súd v rozsudku uviedol, že žalovaná má právo v zmysle dohody doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome užívať časť nehnuteľnosti, ktorú so svojím nebohým manželom do jeho smrti užívala ako samostatnú bytovú jednotku, pričom ide o obligačný osobný záväzok, ktorý zanikne, pokiaľ nedôjde medzi účastníkmi dohodou k zmene, až smrťou.

22. Po prevode nehnuteľnosti na žalobcu sa podanou žalobou domáhal žalobca Ing. J. Z.? proti žalovanej Ing. C. J. vypratania nehnuteľnosti. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Košice II č.k. -92 zo dňa 1.3.2019 tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že mal za to, že žalovanej vzniklo právo na doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti právoplatným rozhodnutím súdu dňa 22.4.1998, kedy nadobudlo právoplatnosť Osvedčenie o dedičstve. Súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi výkon práv terajšieho vlastníka nehnuteľnosti na vypratanie nehnuteľnosti žalovanou v tej časti, ktorú užíva, lebo ju užíva v dobrej viere, že jej vzniklo právo doživotného a bezplatného bývania, pričom inak by sa nevzdala vlastníctva k uvedenej časti nehnuteľnosti a neuzavrela by dedičskú dohodu. Rovnako ako súd v konaní pod sp. zn. poukázal na už vydané súdne rozhodnutia súdov, že nebolo preukázané užívanie nehnuteľnosti žalovanou bez právneho titulu, lebo vyplýval z dohody z osvedčenia o dedičstve, z ktorého je zrejmé, že vôľou účastníčok dohody bolo umožniť žalovanej bezplatné a doživotné právo bývania, pričom ide o trojdohodu, ktorú možno meniť len so súhlasom všetkých strán a ak by aj vlastníčka predala nehnuteľnosť, aj tak je povinná svoj osobný záväzok voči žalovanej splniť. Súd vzhliadol skutočnosť, že žalobca v nehnuteľnosti nebýva, pričom musel mať vedomosť o tom, že sa v rodinnom dome nachádza žalovaná minimálne pri obhliadke nehnuteľnosti, keďže obýva samostatnú bytovú jednotku danej nehnuteľnosti. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.11Co/269/2019-166 zo dňa 21.10.2020, právoplatný dňa 19.12.2020, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi prvoinštančného súdu s poukazom na výkon práv vlastníka nehnuteľnosti v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa v platnom znení (ďalej aj „“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

25. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa , (ďalej len “), súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov.

27. Podľa , ), prejednanie dedičstva je skončené vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v a.

28. Podľa a ods. 1, písm. c) , notár poverený súdom () vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou.

29. Podľa a ods. 4 , účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [ až c), a o]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie. 30. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a po posúdení veci najmä z pohľadu ust. súd dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná. V prvom rade sa však súd zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán v spore, ktoré boli namietané v priebehu konania zo strany žalovanej. V prípade aktívnej vecnej legitimácie táto svedčí žalobcovi, nakoľko je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý si uplatňuje nárok voči žalovanej za užívanie jeho nehnuteľnosti, preto je nositeľom práva. Pasívna vecná legitimácia zasa svedčí žalovanej, nakoľko užíva nehnuteľnosť, preto je nositeľom právnej povinnosti. Uvedené však neznamená, že žaloba je automaticky dôvodná.

31. Súd posúdil, či právo žalobcu žiadať od žalovanej za užívanie nehnuteľnosti odplatu vo forme obvyklého nájomného je v súlade s dobrými mravmi pri posúdení všetkých okolností tohto prípadu. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť konaniu, ktoré by bolo v rozpore s nimi. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

32. Po posúdení všetkých individuálnych okolností, v plnom rozsahu rešpektujúc a stotožňujúc sa s právnymi závermi tunajšieho súdu v rozsudku sp. zn. zo dňa 1.3.2019 a v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -166 zo dňa 21.10.2020, na ktoré súd poukazuje, dospel súd k záveru, že žalovanej vzniklo právo na doživotné a bezplatné bývanie v rodinnom dome a právo užívania predmetnej nehnuteľnosti právoplatným rozhodnutím súdu dňa 22.4.1998, kedy nadobudlo právoplatnosť Osvedčenie o dedičstve, keďže voči nemu nebola podaná žiadosť o pokračovaní v konaní o dedičstve ( a a ods. 1, písm. c) s ods. 4 účinného v znení do 17.6.1998). Súdy v predmetných rozhodnutiach konštatovali, že v rozpore s dobrými mravmi podľa je výkon práv terajšieho vlastníka, t.j. žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti žalovanou v tej časti, ktorú užíva, lebo žalovaná ju užíva v dobrej viere, že jej vzniklo právo doživotného bezplatného bývania právoplatným rozhodnutím súdu (osvedčením o dedičstve), pričom inak by sa nevzdala vlastníctva uvedenej časti nehnuteľnosti a neuzavrela by dedičskú dohodu. Súd konštatuje, že v danom prípade by rovnako bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaná, ktorá má právo nielen doživotného, ale aj bezplatného bývania v rodinnom dome, platila titulom bezdôvodného obohatenia náklady spojené s bývaním v nehnuteľnosti v podobe obvyklého nájmu. Od rozhodovania súdov v predmetných konaniach nedošlo k zmene skutkového stavu, čo sa týka užívania nehnuteľnosti dcérou žalobkyne A.. E. V. a jej manželom A.. E. V., ktorý i naďalej bývajú v nehnuteľnosti, túto užívajú a uhrádzajú náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti aj za žalovanú, čo mal súd preukázané z výsluchu samotného žalobcu. Z výsluchu žalobcu mal tiež súd preukázané, že v nehnuteľnosti nie sú merače energií, tepla a vody od seba oddelené, ale sú spoločné pre celý rodinný dom. Žalovaná sa vo vzťahu k nákladom spojeným s užívaním nehnuteľností z tohto dôvodu nemôže obohacovať na úkor žalobcu. Rovnako medzi stranami bol nesporný rozsah užívania nehnuteľnosti manželmi V., ktorí obývajú prvé poschodie a podkrovie a žalovanou, ktorá obýva prízemie a to v samostatnej bytovej jednotke, kde bývala aj pred smrťou svojho manžela S. J..

33. Súd opakuje aj právny záver súdu v konaní sp. zn. (ktorý bol uvedený aj vo vyššie uvedených rozsudkoch bod 32), s ktorým sa súd stotožňuje a na ktorý poukazuje, v ktorom súdy poukázali na skoršie vydané rozhodnutia týkajúce sa žalovanej a jej práva užívať nehnuteľnosť, v ktorých súdy dospeli k záveru, že nebolo preukázané užívanie nehnuteľnosti žalovanou bez právneho titulu, lebo vyplýval z dohody z osvedčenia o dedičstve, z ktorého je zrejmé, že vôľou účastníčok dohody bolo umožniť žalovanej bezplatné a doživotné právo bývania (rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -137 zo dňa 31.10.2012), pričom ide o trojdohodu, ktorú možno zmeniť len so súhlasom všetkých strán a ak by aj vlastníčka nehnuteľnosti predala nehnuteľnosť aj tak je povinná svoj osobný záväzok voči žalovanej splniť (rozsudok Okresného súdu Košice II - 147 zo dňa 25.3.2009). Žalovaná bola od počiatku v dobrej viere, že ak nadobudne jej dedičský podiel dcéra A.. E. V., umožní jej bezplatné a doživotné bývanie v rodinnom dome a to v rozsahu, v akom užívala rodinný dom aj dovtedy, t.j. na prízemí v samostatnej bytovej jednotke.

34. Súd konštatuje, že vzal do úvahy skutočnosť, že manželia V. užívajú nehnuteľnosť, platia náklady spojené s bývaním (kde nedochádza k bezdôvodnému obohateniu sa žalovanej na úkor žalobcu), preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaná bola nútená platiť náhradu za užívanie časti nehnuteľnosti titulom obvyklého nájomného. Navyše takéto platenie zo strany žalovanej by aj vzhľadom na skutočnosť, že je matkou Ing. E. V., ktorá užíva nehnuteľnosť a vzhľadom na jej vysoký vek, bolo nespravodlivé. Žalobca pri kúpe nehnuteľnosti vedel o tom, že na prízemí býva žalovaná, že je matkou predávajúcej, pričom súdu neuniklo ani to, že žalobca sa dozvedel o možnej kúpe rodinného domu od sestry Ing. E. V.. Z uvedeného vyplýva, že musel vedieť aká je situácia v rodinnom dome.

35. Pri posudzovaní dobrých mravov má súd vždy vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu. Výkon práva vlastníka požadovať za užívanie nehnuteľnosti náhradu od žalovanej je podľa názoru súdu rovnako v rozpore s dobrými mravmi, ako pri výkone práva vypratať nehnuteľnosť, preto po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností, rešpektujúc aj skôr vydané súdne rozhodnutia, za takýchto okolností súd žalobe nemohol vyhovieť a preto ju vo výroku I zamietol.

36. Medzi sporovými stranami bol nesporný rozsah užívania nehnuteľnosti žalovanou, preto súd nepovažoval za potrebné vypočúvať A.. E. V. a žalovanú, preto tieto dôkazy nevykonal. Súd nevykonal dokazovanie predloženým znaleckým posudkom ohľadom výšky obvyklého nájmu, nakoľko uvedené vzhľadom na právne posúdenie súdu nebolo potrebné.

37. Súd sa nestotožnil s právnymi úvahami žalovanej o charaktere právneho vzťahu titulom zmluvy o výpožičke, nakoľko dohoda uvedená v osvedčení o dedičstve nemôže byť posudzovaná ako zmluva o výpožičke. Zmluvnou stranou osvedčenia totiž nebol spoluvlastník nehnuteľnosti A.. E. V., preto nie je splnená podstatná náležitosť zmluvy o výpožičke a to určenie zmluvných strán. V tomto smere súd prisvedčil argumentácii žalobcu.

38. V konaní neboli vznesené žiadne také ďalšie námietky, ktoré by vyhodnotil súd za podstatné a ktorými by sa súd musel zaoberať.

39. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku II a to tak, že žalovanej na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, keďže bola v konaní úspešná. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).