Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/10/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie sumy 30.297,85 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -153 zo dňa 03.03.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -192 zo dňa 31.01.2024, takto jednomyseľne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku II. a III. v spojení s opravným uznesením a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie o zaplatenie sumy 10.173,85 Eur zastavil, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku III. vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 49,72 %.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. ; , , a a o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“); , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ a „zákon o spotrebiteľských úveroch“); , , až 4, , , a , a a ; a (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie vo výroku I. v súlade s zastavil konanie v časti o zaplatenie 10.173,85 EUR s príslušenstvom, a to aj bez výslovného súhlasu žalovanej, keďže ku späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začatím pojednávania a na prípadný nesúhlas žalovanej by tak súd ani neprihliadal. Zo zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 22.09.2015 Zmluvu o úvere č. F.-R.-XXXXXXXXX- XXXX-Y., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver za nasledovných podmienok: výška a mena úveru 41.200,- EUR, účel úveru - úhrada plateného poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver v sume 1.200,- EUR a nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti v sume 40.000,- EUR špecifikovanej v zmluve, úroková sadzba fixná vo výške 1,69 % ročne ku dňu uzavretia zmluvy (ako súčet úrokovej sadzby FIX 1,30 % ročne a hrubej marže 0,39 % ročne) s obdobím fixácie na 3 roky, počet splátok 360, výška mesačnej splátky 146,31 EUR, splatnosť splátok alebo úrokov 20. deň v mesiaci, lehota na čerpanie úveru do 20.01.2016, konečná splatnosť úveru 20.09.2045, záloh - financovaná nehnuteľnosť. Poskytnutie úveru bolo podmienené uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Zmluvou bolo tiež dojednané poistenie schopnosti splácať úver

na dobu 5 rokov odo dňa prvého čerpania úveru s poplatkom za zaradenie do poistenia vo výške 3 % o sumy úveru (t.j. 1.200,- EUR). Za poskytnutie úveru bol dojednaný poplatok 360,- EUR, splatný v mesačných splátkach vo výške 1,- EUR na ťarchu inkasného účtu v platobný deň. Dňa 22.09.2015 bola medzi záložným veriteľom - UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a záložcom OCEANIA INVESTMENTS s.r.o. so sídlom Levočská 5, Prešov uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. F.-R.-XXXXXXXX-XXXX- Y ktorou sa k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX v k.ú. Z., obec Z., okres K., a to pozemky C KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/ X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba

- rodinný dom súp č. XXX postavený na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zriadilo záložné právo za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o úvere č. F.-R zo dňa 22.09.2015. Žalovaná dňa 29.09.2015 čerpala úver v rozsahu 40.000,- EUR. Počnúc 20.10.2015 začala žalovaná splácať formou inkasa predpísané splátky úveru, pričom bez omeškania splatila prvé štyri splátky. Následne žalovaná priebežne neuhrádzala riadne a včas splátky úveru, a to počnúc splátkou splatnou vo februári 2016. Februárovú splátku v roku 2016 uhradila celkom až 07.03.2016, marcovú splátku 2016 uhradila v celom rozsahu 24.03.2016, aprílovú splátku 2016 uhradila v celom rozsahu 22.04.2016. Splátky za máj a jún 2016 uhradila riadne a včas. Zo splátky splatnej 20.07.2016 uhradila časť vo výške 2,86 EUR do termínu splatnosti splátky a časť splátky 14.09.2016. Súd ďalej konštatoval, že v predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o hypotekárnom úvere spotrebiteľského charakteru podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v o bankách, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v o ochrane spotrebiteľa. Predmetný právny vzťah sa nespravuje ustanoveniami , pretože podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere hypotekárny úver nie je spotrebiteľským úverom. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že táto obsahuje všetky náležitosti vyžadované o bankách účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluva o úvere tak bola uzavretá platne. Za zmienku však stojí, že v samotnej zmluve o hypotekárnom úvere nie je uvedená ani približná výška splátky úveru. Žalobca predložil súdu oznámenie o výške splátky zo dňa 20.10.2015, kde bola žalovanej oznámená výška splátky 146,31 EUR. Z následnej tabuľky predpisov a úhrad ale vyplýva, že predpis mesačnej splátky bol vo výške 147,31 EUR (zahŕňal totiž aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 360,- EUR, ktorý bol rozložený na 360 mesačných splátok, teda po 1,- EUR mesačne). V čase kedy pôvodný veriteľ adresoval žalovanej výzvu zo dňa 23.08.2016 mala byť podľa výzvy žalovaná v omeškaní s úhradou sumy 292,23 EUR, ktorú veriteľ špecifikoval rozdelením na samostatné sumy istiny, úroku, úroku z omeškania, poplatky a poistné. Pôvodný veriteľ ju síce v predmetnej výzve upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, avšak podľa názoru súdu celá výzva je koncipovaná výrazne neurčito, keď žalovanú ako spotrebiteľku v konečnom dôsledku neupozorňuje dostatočne transparentne s ohľadom na zo zákona vyplývajúce možnosti veriteľa zosplatniť úver (podmienky zosplatnenia). Výzva je príliš všeobecná a dokonca zavádzajúca, ak žalovanú vystríha pred možnosťou zosplatnenia zostatku úveru, ak „Dlžnú sumu“, čo v zmysle výzvy predstavovala suma 292,23 EUR, žalovaná neuhradí ani v lehote do troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky. V skutočnosti totiž predmetná výzva nekorešponduje so zákonnými podmienkami pre zosplatnenie úveru. Z výzvy akoby vyplýva, že pre zvrátenie možnosti zosplatnenia úveru je potrebné uhradiť celú čiastku 292,23 EUR od prvého omeškania so zaplatením splátky. Žalovaná bola v čase adresovania výzvy zo dňa 23.08.2016 v omeškaní s úhradou dvoch splátok, a to splátky splatnej 20.07.2016, avšak iba v časti vo výške 144,45 EUR a celej splátky splatnej 20.08.2016 vo výške 147,31 EUR. Žalovaná v čase od doručenia výzvy do zosplatnenia úveru v novembri 2016 vykonala jednu úhradu - dňa 14.09.2016 vo výške 142,96 EUR a krátko po zosplatnení úveru (kedy jej ešte nebolo doručené oznámenie o zosplatnení úveru) ďalšiu úhradu - dňa 26.10.2016 vo výške 140,35 EUR. Vychádzajúc z predpisov splátok, omeškania a úhrad zo strany žalovanej tak vyplýva, že v čase zosplatnenia úveru - ku dňu 21.10.2016 - bola žalovaná v omeškaní s úhradou nasledovných plnení: - časti splátky splatnej dňa 20.07.2016 vo výške 1,49 EUR, splátkou splatnou dňa 20.08.2016 vo výške 147,31 EUR, splátkou splatnou dňa 20.09.2016 vo výške 147,31 EUR a splátkou splatnou dňa 20.10.2016 vo výške 147,31 EUR. Zosplatnenie úveru síce predstavuje jednostranný právny úkon veriteľa, avšak iba za podmienky splnenia zákonných podmienok v zmysle a . Upozorňujúca výzva pred zosplatnením úveru, za ktorú žalobca označil výzvu zo dňa 23.08.2016, podľa názoru súdu vzhľadom na svoju neurčitosť a zavádzanie nemôže mať účinky, ktoré sú nevyhnutné pre platné zosplatnenie úveru.

Upozorňujúca výzva zo dňa 23.08.2016 realizovaná spôsobom, aký zvolil pôvodný veriteľ v danej veci - a teda formalistickým upozornením na možnosť zosplatnenia s nesprávnym poučením o tom, za akých podmienok k zosplatneniu úveru môže dôjsť, je tak podľa názoru súdu v rozpore so zákonnou úpravou . Následne, keďže realizácia upozorňujúcej výzvy je nevyhnutná pre zosplatnenie úveru, súd považoval predmetné zosplatnenie úveru zo dňa 21.10.2016 za neplatný právny úkon z dôvodu rozporu so zákonom (nesplnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie). Súd tiež uviedol, že z preukázaného skutkového stavu veriteľ zosplatnil po roku od uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere zostatok vo výške 40.313,09 EUR pre viac ako tri mesiace trvajúce omeškanie s úhradou zostatku splátky splatnej dňa 20.07.2016 vo výške 1,49 EUR (!). Navyše je zrejmé, že päť dní po zosplatnení úveru , a to bez vedomosti žalovanej o zosplatnení úveru, bola aj táto čiastka žalovanou uhradená v rámci úhrady zo dňa 26.10.2016. Z ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu splatnému peňažnému záväzku, s ktorým je dlžník napriek písomnej výzve v omeškaní už viac ako 90 kalendárnych dní. Aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 15. decembra 2020 sp. zn. potvrdzuje záver (uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), že „ustanovenie o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná.“ Vo svetle neplatnosti zosplatnenia úveru tak pôvodný veriteľ mohol žalobcovi postúpiť iba splatné peňažné záväzky, s ktorými bola žalovaná v omeškaní už viac ako 90 kalendárnych dní, a to za splnenia ďalšej podmienky, ktorou je predchádzajúca písomná výzva. Ku dňu postúpenia pohľadávky by sa tak postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej mohlo týkať iba splátok, s ktorými bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok a súčasne za splnenia podmienky písomnej výzvy vyzývajúcej na úhradu. Súd však nemal preukázanú realizáciu písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky podľa Vzhľadom na uvedené súd považoval postúpenie pohľadávky tak, ako bolo realizované pôvodným veriteľom za neplatný právny úkon podľa , keďže je v rozpore s Preto súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore. Súd prvej inštancie dodal, že i pri preukázaní platného postúpenia pohľadávky (teda existencie písomnej výzvy v zmysle , napriek ktorej sa žalovaná dostala do omeškania so splátkami po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, ku dňu postúpenia pohľadávky bola žalovaná v omeškaní iba so splátkami, ktorých úhradu by pokrýval výťažok z realizovanej dražby, a teda žalobca by nemal nárok na ďalšie splátky, s ktorými bola žalovaná v omeškaní po dobu aspoň 90 dní napriek písomnej výzve až po postúpení pohľadávky. Čo sa týka návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výzvami predchádzajúcimi zosplatneniu úveru a výzvou pred postúpením pohľadávky banky žalobcovi, súd vykonanie týchto dôkazov zamietol s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, keďže predmetný návrh na vykonanie dokazovania žalobca vzniesol až na samotnom pojednávaní dňa 03.03.2023, a tak by si vykonanie týchto dôkazov vyžiadalo odročenie pojednávania a to s navyše mizivou víziou doloženia týchto dokumentov, pretože už z predchádzajúcich písomných vyjadrení žalobcu (napr. zo dňa 04.05.2022) vyplýva, že tento nedisponuje inými výzvami, než boli súdu predložené.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a a na základe pomeru úspechu v konaní tak, že pomerne úspešnejšej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,72 %.

5. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podal z dôvodov podľa , a . K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu, v zmysle ktorého súd považoval podanie zo dňa 23.08.2016 označené ako „Upomienka č. 2 - výzva na úhradu záväzku“ za neurčité, všeobecné, zavádzajúce a z tohto dôvodu považoval zosplatnenie úveru zo dňa 21.10.2016 za neplatný právny úkon z dôvodu rozporu so zákonom (nesplnenie zákonných podmienok pre zosplatnenie). V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaná porušovala dohodnuté zmluvné povinnosti, nakoľko neplnila dohodnuté splátky riadne a včas a vo výzve postupcu zo dňa 23.08.2016 bola jasne, určito a zrozumiteľne vyzvaná k zaplateniu omeškaných splátok úveru vo výške 292,23

EUR. Rovnako bola žalovaná upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa názoru žalobcu je preto posúdenie súdu nezrozumiteľné. Podľa názoru žalobcu žalovaná z obsahu výzvy zo dňa 23.08.2016 nezameniteľne poznala rozsah svojho omeškania a rovnako vedela, že na to, aby veriteľ neuplatnil svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, musí omeškané splátky uhradiť. Keďže tak neurobila, postupca v súlade s využil svoje oprávnenie podľa a spôsobil splatnosť celého záväzku podaním zo dňa 21.10.2016. Žalobca má za to, že v konaní preukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keďže predložil výzvu podľa s doručenkou a výzvu podľa s doručenkou. Záver súdu prvej inštancie o neurčitosti, všeobecnosti a formalizme výzvy postupcu podľa zo dňa 23.08.2016 nie je dostatočne odôvodnený a takéto rozhodnutie vykazuje známky svojvôle, resp. arbitrárnosti. Zákonodarca neustanovuje osobitné podmienky, ktoré má výzva podľa obsahovať, úmyslom zákonodarcu bolo to, aby veriteľ spotrebiteľa upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru najmenej 15 dní vopred, čo postupca bezpochyby dodržal. V otázke neplatnosti právneho úkonu a odôvodnenia rozsudku zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v judikáte publikovanom v zbierke stanovísk NS SR pod R 23/2014: „Ak je dôvodom neplatnosti právneho úkonu rozpor so zákonom alebo jeho obchádzanie ( ), súd v odôvodnení rozsudku musí presne uviesť, v čom tento rozpor (alebo obchádzanie), prejavujúci sa v nedovolenosti konkrétneho dojednania účastníkov, spočíva, inak je jeho rozsudok nepreskúmateľný.“ Procesný postup súdu je preto podľa žalobcu nesprávny, keďže mu odmietol poskytnúť súdnu ochranu za situácie, že si žalobca svoje povinnosti riadne splnil a uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti. Súd sa podľa názoru žalobcu dopustil odmietnutia spravodlivosti, ak posúdil uplatnenie práva postupcu podľa za neplatné z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie (neurčitosť výzvy podľa ), a to napriek tomu, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti boli všetky podmienky podľa splnené, a teda veriteľ mohol následne pristúpiť k uplatneniu práva podľa . Potom je aj nesprávny právny záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti postupcom a pohľadávka bola riadne a zákonne postúpená, pričom v tejto súvislosti žalobca nad rámec poukázal na skutočnosť, že aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. ) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa bolo možné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie (čo v tomto prípade splnené bolo). Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario).

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým zistením a porušením práva na spravodlivý proces a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako spotrebiteľský. Na daný právny vzťah správne aplikoval a násl. a ustanovenia . Súčasne správne právne uzavrel, že na daný záväzkový vzťah nemožno aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na citovaného zákona.

10. Žalobca v odvolacom konaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil výzvu veriteľa podľa , keďže ju označil za nejednoznačnú a neurčitú a

rozpornú s uvedeným zákonným ustanovením. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd na základe neplatnosti výzvy považoval za neplatné aj zosplatnenie úveru. Žalobca namietal závery súdu o tom, že postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon podľa , a to pre rozpor s , na čom súd založil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore. Odvolacie námietky žalobcu spočívali aj v tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o neplatnosti výzvy banky je nezrozumiteľné a svojvoľné, keďže neobsahuje dôvody, pre ktoré súd vyslovil neplatnosť výzvy.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.09.2023 obsiahnuté najmä v bodoch 36. a 37.: „Vychádzajúc z uvedeného, ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v cit. , je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle a tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Zákon ale pre výzvu v zmysle cit. ustanovenia nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti. Z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. , z ktorého vyplýva, že za výzvu na plnenie pred postúpením podľa možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky“.

13. V tejto súvislosti s požiadavkou kladenou na obsah výzvy a oznámenia o zosplatení úveru odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2024, z ktorého bodu 31. odôvodnenia vyplýva aj toto : „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie druhej vety je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“

14. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti výzvy banky podľa pre jej neurčitosť a zavádzanie, je povinný popísať jej nedostatky v zmysle jej neplatnosti, a to aj vo svetle naznačenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.

15. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. ).

16. Vychádzajúc z uvedeného je potom súd prvej inštancie povinný vysvetliť zásadné a podstatné dôvody neplatnosti výzvy banky zo dňa 23.08.2016, ktorá mala viesť k neplatnosti zosplatnenia úveru oznámeného žalovanej listom zo dňa 21.10.2016 a následnej neplatnosti postúpenia pohľadávky banky pre nedodržanie postupu podľa .

17. Postúpenie pohľadávky v zmysle a je potrebné vnímať ako singulárnu sukcesiu, ku ktorej dochádza na základe právneho úkonu (zmluva o postúpení pohľadávok), čoho dôsledkom je, že do hmotnoprávneho vzťahu nastupuje tretí subjekt. V prípadoch, ak je postupcom pohľadávky banka, postúpenie pohľadávky sa okrem ustanovení riadi aj . Súd v takýchto prípadoch musí posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. totiž nad rámec pravidiel cesie v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Ust. neupravuje výnimky z bankového tajomstva, ale upravuje postup veriteľa pri postúpení bankovej pohľadávky na tretí subjekt. Postúpiť bankovú pohľadávku umožňuje iba 1.) v tej časti, ktorá je po splatnosti, 2.) iba po písomnej výzve na splnenie, 3.) výzva musí byť zo strany banky, 4.) omeškanie napriek písomnej výzve trvá viac ako 90 dní. Zákonné ustanovenie vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ustanovenie umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je následne dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

18. Odvolací súd z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil právne posúdenie veci podľa v kontexte aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. v spojení s opravným uznesením s použitím ustanovenia zrušil a podľa ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť platnosť postúpenia bankovej pohľadávky z hľadiska dodržania postupu podľa . V rámci toho súd opätovne posúdi platnosť zosplatnenia úveru, keď v zmysle už citovanej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie sp. zn. zo dňa 27.09.2023) z výzvy banky musí byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Odvolací súd zastáva názor, že ani rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2024 sa neprieči názor, že hoci banke nevyplýva povinnosť špecifikovať splátku, pre ktorú dochádza k zosplatneniu v samotnom akte zosplatnenia, banka je povinná uviesť a konkretizovať takúto splátku vo výzve, ktorá zosplatneniu predchádza (samozrejme, ak samotnou výzvou nie je kvalifikované oznámenie o zosplatnení). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )