Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/12/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 613 843, proti povinnému: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX-XX, XXX XX B., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom O. XX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky vo výške 417,83 Eur s príslušenstvom, nákladov inkasného konania vo výške 76,35 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 168,86 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. -38 zo dňa 6. augusta 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. -38 zo dňa 6. augusta 2013 p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 21.06.2013 doručenú tomuto súdu dňa 01.07.2013 zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh zo dňa 17.06.2013 spísaný do Zápisnice u súdneho exekútora, ktorým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 417,83 Eur s príslušenstvom, nákladov inkasného konania vo výške 76,35 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 168,86 Eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, pod sp. zn. SR 08025/12 zo dňa 14.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.2013 a vykonateľnosť dňa 28.02.2013.

2. Okresný súd poukázal na ust. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , zákona č. 258//2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), , , , , , prvá veta v spojení čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a) , čl. 3 ods. 1, 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), prílohu smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ ES), rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38., rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s dobrými mravmi.

3. Okresný súd uviedol, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.01.2010, sp. zn. ).

4. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, okresný súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva.

5. Okresný súd uviedol, že podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle prvá veta nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

6. Okresný súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy (dohody), ktorú dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru okresného súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Svoj názor opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.

7. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkému, a teda aj rozhodcovskému konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.

8. Ďalej okresný súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť

rozhodovanie sporu príslušným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde uvedené v bode 4. v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.

9. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto z tohto dôvodu okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Poukázal na o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „“) a ust. , z ktorých ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, čo znamená, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Zo zákonnej úpravy vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa , exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Podľa oprávneného účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd. Platný právny poriadok exekučnému súdu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej. Absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu alebo inú ochranu. Pokiaľ ide o dôvody podľa , tieto sa týkajú zastavenia exekučného konania, ak sa výrokom rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je buď objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Pri výklade významu tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu pre zastavenie exekučného konania je priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku, čo potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ...a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor teda postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa ust. v spojitosti s vykladalo tak, že ukladá exekučnému súdu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky bez toho, aby bol tento rozsudok napadnutý žalobou, musí byť v zmysle zásady rovnocennosti uložená rovnaká povinnosť exekučnému súdu aj v rámci prvostupňového právoplatného rozsudku, či platobného rozkazu, čomu tak nie je. Podľa oprávneného nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa a rovnako, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Zároveň dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa , v dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Novelizovaným ustanovením

ods. 1 sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Oprávnený uviedol, že má v zmysle SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný exekučný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Dal do pozornosti dôvodovú správu k , z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie sú správne. Zároveň poukázal na to, že oprávnený, resp. jeho právny predchodca predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len povinnosť, ktorá mu vyplývala z o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom ide o špeciálny predpis. Oprávneného nemožno sankcionovať za to, že postupoval tak, ako mu ukladal účinný zákon. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.09.2011, a to k , z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

11. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.09.2013 bolo odvolanie doručované na vedomie povinnej a súdnemu exekútorovi.

12. Povinná a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania oprávneného v rozsahu a z dôvodov daných ust. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vo výroku vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. Primárne odvolací súdu poukazuje na ust. , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované .

15. Podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

16. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 (dňa 17.06.2013 do Zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom spísaný Návrh na vykonanie exekúcie), a keďže ustanovenia až Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

17. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že sa stotožnil s názorom okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere vzťahu založeného medzi oprávneným (právnym predchodcom) a povinnou. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ. Z uvedeného bol potom na mieste postup, ktorý okresný súd zvolil, a to, že primárne posudzoval existenciu či neexistenciu rozporu žiadosti o udelenia poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a vychádzal nielen z vnútroštátnej právnej úpravy, ale i z noriem európskeho práva.

18. V danom prípade odvolateľ namietal, že exekučný súd skúmaním rozhodcovského rozsudku vec prejednal ako súd vyššej inštancie, pričom ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť pasivitu spotrebiteľa.

19. Z hľadiska namietanej vady oprávneným podstatné bolo zodpovedanie otázky, či exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, je pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený aj bez návrhu (ex offo) posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, z ktorej rozhodcovský súd vyvodzoval svoju právomoc.

20. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

21. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Je preto ústavne akceptovateľný právny názor krajského súdu, že ak neexistuje relevantné rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok), ktoré by bolo spôsobilé byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13. septembra 2011).

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v judikáte R 46/2012 uviedol, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa totiž exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zaoberá tiež tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

23. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul (ne)bol vydaný kompetentným orgánom (túto skutočnosť napokon nepopiera ani odvolateľ). Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia.

24. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak právomoc rozhodcovského súdu závisí od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom (medziiným aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie), je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva (doložka) môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť; pokiaľ je tento právny úkon absolútne neplatný, hľadí sa naň, akoby nikdy nebol uzavretý.

25. Exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak sa v exekučnom konaní zistí, že rozhodcovský súd vyvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej, a tým neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je exekučný súd oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná. Krajský súd uvádza, že sa nejedná len o oprávnenie, ale dokonca povinnosť exekučného súdu skúmať súvisiacu rozhodcovskú doložku/zmluvu v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá povinnosť vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Toto rozhodnutie nielen výslovne definuje oprávnenie exekučného súdu posúdiť nekalosť

rozhodcovskej doložky, ale v bode 34. jeho odôvodnenia stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepodá nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci. V tomto smere je ustálená aj vnútroštátna judikatúra, ktorá jednoznačne priznáva exekučnému súdu oprávnenie skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky/zmluvy (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 68/2013). Zároveň pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 46/2012).

26. Z uvedených dôvodov nemožno prisvedčiť odvolateľovi v tom, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti.

27. V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu alebo zmene tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie súdu vyššej inštancie, tak ako to tvrdil odvolateľ. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (či išlo o prijateľnú zmluvnú podmienku) exekučný súd len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

28. K samotnému záveru exekučného súdu o neprijateľnosti (a teda aj neplatnosti) rozhodcovskej doložky treba uviesť, že v danom prípade mal exekučný súd k dispozícii rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých získal potrebné informácie o skutkovom a právnom stave. Otázku prijateľnosti rozhodcovskej doložky skúmal v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách len z hľadísk, ktoré smernica výslovne pripúšťa. Jeho skutkové závery, ku ktorým pri tom dospel, majú povahu zjavných skutkových zistení. Záver exekučného súdu, že skúmaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, nie je v zjavnom rozpore s účelom a zmyslom smernice, ani v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Listiny, ktoré mal exekučný súd k dispozícii, takýto záver umožňovali.

29. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Opačný záver by bolo možné prijať iba v prípade, ak by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom individuálne dojednaná, avšak iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť, a teda i ovplyvniť. To však v danom prípade nemožno konštatovať, a to bez ohľadu na čl. 4. Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, označený ,,Rozhodcovská doložka“. Rozhodcovská zmluva bola síce uzatvorená na samostatnej listine, avšak ide o formulárový typ zmluvy, bola vypracovaná dodávateľom, ktorý tento formulár používa vo viacerých prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu a spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy (doložky), obsiahnutej v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ani z ostatných pripojených dokumentov nevyplýva, že by povinný ako spotrebiteľ bol osobitne oboznámený s možnosťou neuzavrieť túto zmluvu, a ani, že by išlo o individuálne dojednaný právny úkon. Je potrebné zdôrazniť dôležitosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) prejavujúcu sa v tom, že v prípade neplnenia zo strany povinného dochádza automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov (veriteľov) na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva priamo z rozhodcovskej zmluvy, ktorá síce formálne v záverečnej časti pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, avšak ak jedna zo strán podá žalobu na rozhodcovský súd, druhá strana sa už nemôže domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Odvolací súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva odníma spotrebiteľovi možnosť domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

30. Ako nedôvodná bola vyhodnotená námietka oprávneného, že exekučný súd postupoval v rozpore so zákonom, s poukazom na dôvodovú správu k ustanoveniu . Citované zákonné ustanovenie totiž podáva len príkladmý výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Prijateľnosť podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve bolo preto možné skúmať aj z iných hľadísk, než v tomto ustanovení výslovne uvedených, najmä z tých, ktoré boli v súlade so Smernicou.

31. Krajský súd preto vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné a uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, a preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. v spojení s ust. . Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemal nárok na náhradu trov konania a povinnému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto krajský súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.