Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Sd-105-2014.pdf
PDF · 107.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sd/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: C.. D. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX R., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2014, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2014 odporca podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietol žiadosť navrhovateľa zo dňa 18.08.2014 o priznanie starobného dôchodku od 23.02.2001. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 18.08.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23.02.2001. Odporca poukázal na § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň, a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-14.odsek-2.pismeno-a> alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-14.odsek-2.pismeno-b>, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-12.odsek-3.pismeno-d>, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-14.odsek-2.pismeno-b>, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-14.odsek-2.pismeno-i>, alebo e) 60
rokov. Výrok rozhodnutia odôvodnil odporca tým, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-120.374-43/2013-VZ zo dňa 19.09.2013 bol navrhovateľovi od 01.07.2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa odo dňa priznania podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Na určenie sumy starobného dôchodku okrem doby základnej vojenskej služby od 01.10.1963 do 24.09.1964 a doby služby vojaka z povolania od 25.09.1964 do 30.09.1992 bola navrhovateľovi zhodnotená aj celá doba zamestnania získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v období od 23.02.1962 do 15.05.1962, od 20.05.1962 do 26.09.1963, od 15.11.1992 do 31.12.1996, od 01.03.1997 do 29.02.2000, od 01.03.2000 do 15.07.2000, od 16.10.2000 do 30.11.2000, od 01.12.2000 do 22.02.2001 a doba po vzniku nároku na dôchodok od 23.02.2001 do 12.02.2002. Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 20 rokov služby v I. a II. kategórii funkcií, dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 57 rokov veku, t. j. 23.02.2001. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určil útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi aj naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ ku dňu 01.07.2002 splnil všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi preto nevznikol.
Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2014 včas opravný prostriedok zo dňa 31.10.2014, v ktorom namietal správnosť uvedeného rozhodnutia. Navrhovateľ v opravnom prostriedku žiadal o doplatenie a zvýšenie starobného dôchodku o roky započítateľné do starobného dôchodku a to o roky mimo služby vojaka z povolania od 25.09.1964 do 30.08.1992, t. j. 28 rokov. Následne uviedol navrhovateľ prehľad konkrétnych rokov štúdia a zamestnania. Štúdium na Gymnáziu Brandýs nad Labem od 01.09.1958 do 30.08.1961, SPŠD Masná 8, Praha od 01.09.1961 do 30.08.1962, robotník BSS Brandýske strojárne a zlievarne od 01.09.1962 do 26.09.1963, vojenská základná služba od 01.10.1963 do 24.09.1964, vojak z povolania od 25.09.1964 do 30.09.1992, zamestnanie na Letisku M. R. Štefánika od 15.11.1992 do 31.12.1996, NÚP-OÚ Petržalka od 01.03.1997 do 29.02.2000, SBS od 16.10.2000 do 12.02.2002, nezamestnaný od 13.10.1992 do 14.11.1992, od 01.01.1997 do 28.02.1997, od 01.03.2000 do 15.10.2000, od 13.02.2002 do 12.11.2002. Uviedol, že mimo povolania vojaka odpracoval 16 rokov a 114 dní. Ako vojak odpracoval 28 rokov, celková doba pre výpočet dôchodku podľa navrhovateľa je 44 rokov a 114 dní. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť v celom rozsahu.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 20.11.2014 navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Odporca vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľovi nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 18.08.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23.02.2001. V žiadosti o dôchodok navrhovateľ uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPOU-OSZ-120.374-43/2013-VZ zo dňa 19.09.2013 vyplynulo, že navrhovateľovi od 01.07.2002 bol priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa odo dňa priznania podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba poistenia od 23.02.1962 do 15.05.1962 v III. pracovnej kategórii, od 20.05.1962 do 26.09.1963 v III. pracovnej kategórii, od 01.10.1963 do 24.09.1964 v I. kategórii funkcií
- základná vojenská služba, od 25.09.1964 do 31.08.1972 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 01.09.1972 do 28.02.1976 v II. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 01.03.1976 do 31.08.1977 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 01.09.1977 do 31.07.1983 v II. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 01.08.1983 do 31.08.1984 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania, od 01.09.1984 do 31.05.1991 v II. kategórii funkcií, od 01.06.1991 do 30.09.1992 v I. kategórii funkcií - príslušník Policajného zboru, od 15.11.1992 do 31.12.1996 v III. pracovnej kategórii, od 01.03.1997 do 29.02.2000 v III. pracovnej kategórii, od 01.03.2000 do 15.07.2000 v III. pracovnej kategórii, od 16.10.2000 do 30.11.2000 v III. pracovnej kategórii, od 01.12.2000 do 22.02.2001 v III. pracovnej kategórii a doba
po vzniku nároku na dôchodok od 23.02.2001 do 12.02.2002. Nakoľko navrhovateľ získal najmenej 20 rokov služby v I. a II. kategórii funkcií, dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 57 rokov veku, t. j. 23.02.2001. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa od účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. považuje iba za výsluhový dôchodok, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ ku dňu 01.07.2002 splnil všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi preto nevznikol.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 02.01.2015 uviedol totožné námietky ako v opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2014 a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie zrušil.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 16.03.2015 uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 20.11.2014, nakoľko navrhovateľ neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti majúce vplyv na zmenu rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: 10Sd/105/2014-37 zo dňa 11.09.2018 po nariadenom pojednávaní a preskúmaní napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2014 ako vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom, potvrdil.
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.: 10Sd/105/2014-37 zo dňa 11.09.2018 podal navrhovateľ dňa 09.10.2018 odvolanie. V odvolaní poukázal navrhovateľ na to, že žiadal odporcu o zhodnotenie odpracovaných rokov pre priznanie pomerného starobného dôchodku. Podľa § 26ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov. Služba vojaka z povolania od 25.09.1964 do 30.09.1992, t. j. 28 rokov je dostačujúca pre výmer dôchodku od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Mimo rezort odpracoval navrhovateľ 10 rokov a 49 dní, a preto žiadal o posúdenie odvolania pre priznanie pomerného dôchodku za odpracované roky mimo rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.: 7So/30/2018 zo dňa 18.12.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.: 10Sd/105/2014-37 zo dňa 11.09.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia, tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnym spisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné vyhovieť z dôvodu na nedostatočne vykonané dokazovanie splnenia všetkých zákonných podmienok a nezrozumiteľnosť rozhodnutia.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 3 prvá veta O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Podľa § 250j ods. 2 O.s.p, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-14.odsek-2.pismeno-a> alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-14.odsek-2.pismeno-b>, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-12.odsek-3.pismeno-d>, c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-14.odsek-2.pismeno-b>, d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam? documentId=pj5f6mjzha4f6mjqgawtembqgmydombr#paragraf-14.odsek-2.pismeno-i>, alebo e) 60 rokov.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov.
Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu
účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
Podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., starobné dôchodky policajtov a prídavok k starobnému dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú a od účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
Ako z opravného prostriedku navrhovateľa, vyjadrení a rozhodnutia odporcu vyplynulo sporné vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odporcu bolo medzi účastníkmi obdobie od 01.09.1958 do 30.08.1961, od 01.09.1961 do 22.02.1962, od 16.05.1962 do 19.05.1962, od 13.10.1992 do 14.11.1992, od 01.01.1997 do 28.02.1997, od 13.02.2002 do 12.11.2002, o ktorom navrhovateľ tvrdil, že mu predmetná doba nebola zhodnotená pre priznanie dôchodku, a ktoré odporca ponechal bez zdôvodnenia nezhodnotené pre priznanie starobného dôchodku.
Z administratívneho spisu odporcu mal správny súd za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 18. augusta 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23.02.2001. V konaní na určenie sumy starobného dôchodku navrhovateľovi podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-120.374-43/2013-VZ zo dňa 19.09.2013, bol od 01.07.2002 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa odo dňa priznania podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, považuje za výsluhový dôchodok. Pre určenie sumy starobného dôchodku navrhovateľovi okrem doby základnej vojenskej služby od 01.10.1963 do 24.09.1964, a doby služby vojaka z povolania od 25.09.1964 do 30.09.1992, bola zhodnotená aj celá doba zamestnania získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v období od 23.02.1962 do 15.05.1962, od 20.05.1962 do 26.09.1963, od 15.11.1992 do 31.12.1996, od 01.03.1997 do 29.02.2000, od 01.03.2000 do 15.07.2000, od 16.10.2000 do 30.11.2000, od 01.12.2000 do 22.02.2001 a doba po vzniku nároku na dôchodok od 23.02.2001 do 12.02.2002. Navrhovateľ získal najmenej 20 rokov služby v I. a II. kategórii funkcií, jeho dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., dosiahol dovŕšením 57 rokov veku, t. j. 23.02.2001. Odporca rozhodnutím č.: 440 223 0470 0 zo dňa 23.09.2014 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietol žiadosť navrhovateľa zo dňa 18.08.2014 o priznanie starobného dôchodku od 23.02.2001.
Z administratívneho spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mal správny súd za preukázané, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych činností, Bratislava č.: SPC-120.374-21/6-2003 zo dňa 16.01.2003 bol navrhovateľovi podľa § 132, § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov priznaný starobný dôchodok od 01.07.2002 v sume 8.697,- Sk mesačne. Dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného zárobku podľa § 12, § 131 zákona č. 100/1988 Zb. za roky 1996, 1998-2001, v sume 4.067,- Sk a s prihliadnutím k započítanej dobe služby (zamestnania) od 18. roku veku, t. j. 38 rokov (z toho 12 rokov v I. kategórii funkcií, 17 rokov v II. kategórii funkcií a 9 rokov v III. pracovnej kategórii) a 6 mesiacov po vzniku nároku na dôchodok. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. starobný dôchodok policajta, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov, a na ktorý vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona, sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona vo výške, v akej patril ku dňu účinnosti zákona, ak je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
Podľa názoru správneho súdu, keď odporca zistil svoju nepríslušnosť z titulu priznania nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 132, § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, mal správne postupovať v súlade so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku a zistiť splnenie podmienok na vznik nároku v zníženom dôchodkovom veku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
Odporca v konaní nevykonal relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, nezohľadnil námietku navrhovateľa týkajúcu sa období od 01.09.1958 do
30.08.1961, od 01.09.1961 do 22.02.1962, od 16.05.1962 do 19.05.1962, od 13.10.1992 do 14.11.1992, od 01.01.1997 do 28.02.1997, od 13.02.2002 do 12.11.2002. Odporca ponechal bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia nezhodnotenie niektorých dôb zamestnania a evidencie navrhovateľa ako nezamestnaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a takisto žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nevysporiadal sa s tým, prečo dané doby nezhodnotil aj sám odporca. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť presvedčivé, racionálne, má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Odporca sa v napadnutom rozhodnutí iba obmedzil na konštatovanie, že na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa nie je príslušný. Podľa správneho súdu odporca nesprávne posúdil žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, keď nezohľadnil dobu vykonávania tzv. civilného zamestnania navrhovateľa, kedy mal posudzovať splnenie podmienok pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia), a nie za výkon služby z osobitného systému tak, ako to v napadnutom rozhodnutí posúdil odporca.
Sociálna poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia je vecne príslušná a oprávnená posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok nároku na starobný dôchodok a nároku na jeho výplatu, prípadne prepočítania už priznaného starobného dôchodku s poukázaním na tú skutočnosť, že navrhovateľ si nárok na dávku a jej výplatu uplatnil za účinnosti zákona o sociálnom poistení.
Pokiaľ teda zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby. Osobitný systém poistenia príslušníkov Policajného zboru obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.
Správny súd preto dospel k záveru, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov zakotvených v § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v Policajnom zbore v celom rozsahu), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú teda príslušníci Policajného zboru vylúčení len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v Policajnom zboru, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak).
Napadnuté rozhodnutie odporcu, bez vecného rozhodnutia o žiadosti navrhovateľa a bez skúmania splnenia podmienok pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému nemožno v žiadnom prípade považovať za precízne a dôsledne vypracované rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Zdôvodnenie odporcu sa týka aplikácie § 132 zákona č. 100/1988 Zb. a nie posúdenia splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok. Na základe uvedeného je napadnuté rozhodnutie odporcu pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a preto správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, ako príslušného zákonom ustanoveného orgánu, znovu posúdiť prípad navrhovateľa, a/ vykonať náležité dokazovanie splnenia všetkých zákonných podmienok a zohľadniť všetky námietky navrhovateľa, so zameraním vyššej pozornosti námietke navrhovateľa týkajúcej sa ohľadom nezapočítania sporných dôb, preskúmať či navrhovateľ spĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému, a to predovšetkým s poukazom na odpracované roky v tzv. civilnom sektore, b/ následne vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne a preskúmateľne odôvodniť pri súčasnej aplikácii záverov správneho súdu, riadne a komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa k podkladu nového rozhodnutia.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.
Správny súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko úspešný navrhovateľ ich náhradu neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p.)