Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/71/2020

Zmenené rozhodnutím 24CoP/161/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, vo veci navrhovateľa: U. F., nar. 17.6.1987, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti manželke: R. F., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2P/71/2020-164 zo dňa 8.6.2021, takto rozhodol: I. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. F. sumou 250 eur mesačne vždy do 15.- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a sumou 150 eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v jeho prospech zriadi matka a oznámi ho otcovi, počnúc právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti manželke: R. F., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX R. č. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov U. F. a R. F., rod. V. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Plavči, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Orlov, zväzok X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a. II. Maloletý F. F., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky R. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec U. F., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. F. sumou 400 mesačne vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred, z ktorej sumy sa otec zaväzuje poukazovať k rukám matky 300 eur a sumu 100 eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi matka a oznámi ho otcovi do 30.6.2021, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa n e u p r a v u j e. V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 8.6.2020 žiadal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, jeho zaviazal platením výživného v sume 250 eur mesačne, styk otca so synom nežiadal upraviť. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili po sedemročnej známosti zo vzájomnej citovej náklonnosti. Prvotné nezhody vznikli v čase, keď bývali pri jeho rodičoch, po roku sa presťahovali k rodičom manželky, kde bývali rok, potom sa presťahovali do podnájmu v Starej Ľubovni. V súčasnosti bývajú v rodinnom dome, ktorý postavili na pozemku otca navrhovateľa. S manželkou žijú v spoločnej domácnosti, ale nevedú intímny život, jeho citový vzťah k manželke ochladol a necíti k nej žiadnu lásku a to aj z dôvodu, že manželka si pred troma rokmi našla inú známosť, pričom určitý čas mala intímny styk aj s ním aj so známosťou, známosť udržuje doposiaľ. Vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia. K návrhu navrhovateľ pripojil sobášny list, rodný list dieťaťa, potvrdenie o pobyty.

2. Súd uznesením sp. zn. zo dňa 25.6.2020 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manželku navrhovateľa vyzval, aby sa k návrhu vyjadrila.

4. Manželka navrhovateľa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom súhlasí, potvrdila, že vzťahy medzi nimi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

5. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa na podanom návrhu trval, zdôraznil, že manželstvo je nefunkčné.

6. Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu trval, opísal genézu manželstva uviedol, že pred jeho uzavretím sa poznali asi 7 rokov, prvý problém nastal v tom, že sa nevedeli dohodnúť kde budú bývať. Počas celého trvania manželstva pracoval turnusovo v zahraničí. Po zistení, že manželka je mu neverná, stratil k nej akúkoľvek dôveru, ich vzťahy ochladli, vylúčil možnosť obnovenia manželského spolužitia, neveru jej nedokáže odpustiť. Aj keď žijú v spoločnej domácností, komunikujú len ohľadne syna, on znáša všetky náklady súvisiace so zabezpečením chodu domácností. Ako príčinu rozpadu manželstva navrhovateľ označil jednak neveru manželky ale aj to, že ich vzájomné vzťahy sa zmenili.

7. Manželka navrhovateľa na pojednávaní s rozvodom súhlasila, priznala mimomanželskú známosť, ktorá už netrvá, potvrdila, že v manželstve im to nefunguje. Ako dôvod rozpadu manželstva označila svoj nezáujem o manžela, to že k nemu necíti to čo predtým. Taktiež vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správami o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Plavči dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Orlov vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodilo jedno dieťa, dňa XX.X.XXXX mal. F..

10. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po sedemročnej známosti, zo vzájomnej citovej náklonnosti. Prvé nezhody vznikli hneď po uzavretí manželstva, keďže manželia sa nevedeli dohodnúť kde budú bývať, najprv bývali u rodičov navrhovateľa, potom u rodičov manželky, istý čas sami v podnájme, kým si nepostavili rodinný dom, v ktorom bývajú v súčasnosti. Celé trvanie manželstva manžel pracoval na turnusy v zahraničí, manželka bola prevažnú časť obdobia trvania manželstva sama s dieťaťom. Práca navrhovateľa v zahraničí prispela k citovému ochladeniu ich vzťahov, manželka sa dopustila nevery, čo viedlo k strate dôvery manželov a k úplnému citovému ochladeniu vzťahov. V súčasnosti, aj keď manželia žijú v spoločnej domácností, obaja vylučujú možnosť obnovenia manželského spolužitia, ani jeden z nich nechce zotrvať v manželskom zväzku, obaja sa chcú rozviesť.

11. Podľa zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.

16. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci konania aj keď žijú v spoločnej domácnosti navzájom si nepomáhajú, spoločne nehospodária, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletého dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja manželia túto možnosť odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku a chcú sa rozviesť.

18. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v citovom ochladení zapríčineným dlhotrvajúcim zamestnaním navrhovateľa v zahraničí a neverou manželky navrhovateľa.

19. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd ako nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je na ujmu ich maloletého syna, keďže aj v súčasnosti je syn z dôvodu pracovných povinnosti navrhovateľa prevažnej v starostlivosti matky.

20. Podľa (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

21. Podľa § 24 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

23. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

24. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

26. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

27. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

29. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

30. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

31. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

34. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

35. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

37. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

39. Podľa C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa prvá veta (ďalej len ) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

41. Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa v návrhu navrhol aby mal. syn bol zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, aby mala oprávnenie dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, na tomto

návrhu zotrval počas celého konania. Výživné navrhol určiť v sume 250 eur v priebehu konania vyjadril ochotu dohodnúť sa na vyššej sume výživného, avšak nie vyššej ako 300 eur mesačne. Úpravu styku nežiadal.

42. Matka dieťaťa - manželka navrhovateľa súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, výživné navrhla v sume 500 eur mesačne, v priebehu konania súhlasila s určením výživného v minimálnej sume 400 eur, úpravu styku otca so synom nežiadala.

43. Zo správy kolízneho opatrovníka z 5.2.2021 (čl. 126 spisu) vyplýva, že rodičia spolu s mal. dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti v jednoposchodovom rodinnom murovanom dome, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve. Domácnosť je kompletne zariadená, hygienická úroveň je na veľmi dobrej úrovní. Dieťa má vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin. Matka zabezpečuje dieťaťu osobnú starostlivosť, je nezamestnaná evidovaná v evidencií uchádzačov o zamestnanie, jej príjem pozostáva z prídavku na dieťa v sume 25,50 eur mesačne. Náklady na domácnosť financuje otec dieťaťa. Otec dieťaťa v čase šetrenia bol v práci v zahraničí. Mal. F. navštevuje 1. ročník základnej školy v R., chodí do družiny, aktuálne sa vzdelával dištančne. Pri výučbe má asistenta, má problémy s rečou a je mu diagnostikovaná mierna retardácia. Náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 573,50 eur mesačne (50 eur ošatenie, 60 eur obuv, strava 120 eur, kozmetika 20 eur, voľnočasové aktivity 50 eur, školské pomôcky 30 eur, náklady spojené s nástupom do školy 200 eur, ZRPŠ 15 eur, strava v škole 22 eur, lieky 40 eur, výlety 10 eur, vreckové 25 eur, bývanie 134 eur, družina 4 eura, hračky 50 eur, záujmy mimo školy 45 eur).

44. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. detí mal súd preukázané, že otec dieťaťa pracuje na základe živnostenského oprávnenia v oblasti zváračských prác v zahraničí, momentálne v Nemecku s príjmom cca 3 500 eur. V mesiacoch november - december 2020 a január - február 2021 mu bola od štátu poskytnutá prvá pomoc z dôvodu zníženia tržieb v dôsledku pandémie covid v sume 810,- resp. 870 eur. Pred poskytnutím prvej pomoci pracoval taktiež v zahraničí s príjmom cca 3000 eur mesačne. V zahraničí minie cca 1000 eur ( ubytovanie, strava, cestovné). Do budúcna plánuje naďalej pracovať v zahraničí. Ďalej hradí odvody, ochranné a pracovné pomôcky, cestnú daň, opravy auta s tým, že keď všetko uhradí, vrátane nákladov na chod domácností, hypotéku a podobne ostane mu cca 1000 eur. Býva s manželkou a dieťaťom v rodinnom dome, ktorý nadobudli za trvania manželstva, hradí všetky náklady súvisiace s chodom domácnosti, a to inkaso cca 160 eur, (70 eur plyn, 50 eur elektrinu, 25 eur voda, 20 eur internet, TV 15 eur, ) hypotéku 262 eur a spotrebný úver 180 eur, platí aj stravu pre syna a manželku v sume cca 600 eur mesačne. Je zdravý, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

45. Matka dieťaťa je nezamestnaná, evidovaná úradom práce od roku 2019, poberá rodinné prídavky v sume cca 25 eur a výživné pre syna 250 eur, iný príjem nemá. Býva v rodinnom dome, všetky náklady na chod domácností hradí navrhovateľ, stravu cca 2 mesiace si hradí sama. Je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

46. Mal. F. je žiakom 1. ročníka základnej školy, má diagnostikované zdravotné znevýhodnenie - miernu duševnú zaostalosť a poruchy pozornosti, z uvedeného dôvodu potrebuje neustály dohľad, usmerňovanie a starostlivosť dospelej osoby (správa Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Stará Ľubovňa, čl. 157). V škole má asistenta. Reálne mesačné náklady na jeho starostlivosť matka pred súdom vyčíslila sumou v rozpätí 300 až 400 eur.

47. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Pre prípad rozvodu navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného v sume 400 eur mesačne, styk otca s dieťaťom navrhol neupravovať, keďže rodičia sa na stretávaní vedia dohodnúť.

Právne posúdenie veci:

48. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov manželov (rodičov) na čas po rozvode k mal. F.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo

najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.

49. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyvíjajúcu sa situáciu v rodine maloletého dieťaťa pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu dieťaťa, stabilitu jeho výchovného prostredia dospel k záveru, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. dieťaťa je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť mal. dieťaťu bude poskytnutá zo strany jeho matky. Otec dieťaťa voči osobnej starostlivosti matky o dieťa nemal výhrady, navrhol a súhlasil, aby dieťa bolo zverené matke, naviac otec dieťaťa pracuje turnusovo v zahraničí, teda ani objektívne nie je možné, aby bola zvažovaná iná forma starostlivosti rodičov o dieťa.

50. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojho dieťaťa, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojho dieťaťa.

51. Z dôvodov, ktoré boli vyššie rozvedené súd zveril mal. F. do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

52. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté detí a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov detí zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. detí. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.

53. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

54. V zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ) je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa potom zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie materiálne a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

55. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možnosti a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine, vychádzal jednak z potrieb oprávnených, teda mal. dieťaťa, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti otca.

56. Matka navrhla určiť výživné v sume 500 eur, v priebehu konania prejavila ochotu s otcom dieťaťa dohodnúť sa na nižšom výživnom, no nie nižšom ako 400 eur mesačne. Otec dieťaťa navrhol určiť

výživné v sume 250 eur s tým, že na pojednávaní prejavil ochotu platiť vyššie výživné, no nie viac ako 300 eur.

57. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

58. Súd má za to, že pri mesačnom čistom príjme otca cca 2000 eur ( príjme cca 3000 eur po odčítaní nevyhnutných výdajov cca 1000 eur) , žiadnej inej vyživovacej povinnosti, je v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu syna sumou 400 eur mesačne.

59. Vzhľadom na reálne bežné výdaje v súvislosti so starostlivosťou o dieťa, ktoré súd považuje za primerané potrebám dieťaťa v sume do 300 eur, zohľadňujúc osobnú starostlivosť matky, uložil otcovi dieťaťa povinnosť hradiť výživné v sumu 300 eur k rukám matky a sumu 100 eur na osobitný účet dieťaťa na tvorbu úspor.

60. Súd má za to, že majetkové pomery otca dieťaťa (čistý príjem cca 2000 eur) mu umožňujú prispievať synovi na tvorbu úspor sumou 100 eur mesačne, túto sumu bude otec dieťaťa poukazovať mesačne na osobitný účet, ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka a oznámi ho (peňažný ústav a číslo účtu) otcovi do 30.6.2021. Z predmetných úspor, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve maloletého dieťaťa, môže dieťa v budúcnosti po nadobudnutí plnoletosti (pred nadobudnutím plnoletosti s ním možno nakladať len po odsúhlasení súdom) čerpať napr. pri zabezpečení bytovej otázky, pri ďalšom vzdelávaní, pri sporení, zákon nevylučuje, aby z vytvorených úspor bolo možné pokryť i bežné výživné v čase, keď majetkové pomery povinného rodiča tomuto načas neumožňujú hradiť výživné v takej výške, aby táto pokryla všetky odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Nutné je však zdôrazniť, že s uvedenými úsporami nemôže oprávnený rodič nakladať podľa svojho uváženia, bez schválenia týchto úkonov súdom.

61. Takto stanovený rozsah vyživovacej povinnosti súd považuje za zodpovedajúci odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam jeho otca.

62. Rodičia úpravu styku (osobného stretávania) otca s maloletým dieťaťom nežiadali s odôvodením, že sa vedia dohodnúť, preto súd styk otca so synom neupravoval.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Manželka navrhovateľa a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania voči všetkým jeho výrokom, čo potvrdili svojim podpisom.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.