Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-21-2026.pdf
PDF · 120.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/21/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, samosudcom JUDr. Stanislav Birošík, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.08.2026 v A., takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXXX/X, D., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
1. páchateľ dňa 10.01.2026 približne o 17.45 hod. v pohostinstve A. na adrese F. XXX, D., fyzicky napadol G. G. z E. H. I. tak, že po predchádzajúcich správach zaslaných prostredníctvom SMS správ z jeho telefónneho čísla XXXX XXX XXX J. K., v ktorých uvádzal, že chce G. G. zbiť v zmysle: „J. ja idem tam", „Ale ja ju zabijem" a „Zbijem strašne", prišiel do pohostinstva A. a G. G., ktorá bola v tom čase jeho priateľkou, tak ju s ohľadom na ich spoločný vzťah najprv žiadal, aby s nim odišla domov čo ona odmietala a potom ju začal fackať, hodil ju o stôl a následne opakovane udieral päsťami do ľavej časti tváre na viacerých miestach v rámci pohostinstva, pričom po nej minimálne raz hodil drevenú stoličku ale ju netrafil a z pohostinstva následne odišiel, čím spôsobil G. G. zranenia povrchová tržne zmliaždená rana nad ľavým obočím, ľahké pomliaždenie mäkkých tkanív v okolí ľavého oka s povrchovou odreninou na hornom viečku a ľahké pomliaždenie mäkkých tkanív pod ľavým okom s povrchovou krvnou podliatinou s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní do 7 dní a podnikateľke vystupujúcej pod obchodným menom L. D. - L. J. D., miesto podnikania K. XXXX/XXX, XXXXX D., IČO XX XXX XXX spôsobil na zničenom zariadení pohostinstva škodu vo výške najmenej 182 eur,
2. následne potom, ako odišiel z pohostinstva A. dňa 10.01.2026 približne v čase o 18.30 hod., tak pri bytovom dome na adrese D. XXXX, D., fyzicky napadol I. J. z M. a to tak, že potom ako ho dobehol, zhodil ho na zem a opakovane ho udieral päsťami do oblasti hlavy, čím mu nespôsobil zranenie, vyžadujúce si lekárske ošetrenie,
t e d a
dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej výtržnosti tým, že napadol iného, pričom tento čin spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe a následne pokračoval v páchaní toho istého trestného činu a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. M. XXXX/XXX, D., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom K. XX, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ukladá ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 02.04.2026 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č. k. N. XX/XX/XXXX - XX O. dňa 31.3.2026 na obvineného: B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. XXXX/X, D., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona.
Súd pri rozhodovaní o trvaní väzby po podaní obžaloby vo veci rozhodol Trestným rozkazom č. k. XX/XX/ XXXX - XXX zo dňa 14.4.2026, ktorým uznal obvineného za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona za použitia ust. § 38 ods. 2 a § 46 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a poškodené odkázal s ich nárokmi na civilný proces podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku. Prokurátor Okresnej prokuratúra Humenné pri výsluchu obžalovaného o ponechaní vo väzbe po podaní obžaloby po doručení predmetného trestného rozkazu pri tomto úkonu podal voči doručenému trestnému rozkazu odpor.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 06.05.2026. Po zmene termínu hlavného pojednávania sa toto uskutočnilo dňa 07.05.2026. Po prednesení obžaloby v zmysle ust. § 257 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný. Samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku položil obžalovanému otázky, na ktoré odpovedal áno.
Vzhľadom na neprítomnosť svedkov - poškodených: G. G., I. J., L. D., Union ZP, súd podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku čítal návrh poškodených na náhradu škody spôsobenú trestným činom. Poškodená G. G. (čl. 96) a Sociálna poisťovňa (čl. 238) si po poučení neuplatnili náhradu škody, Union ZP (čl. 246) a L. D. (čl. 105, 275) si po poučení uplatnili nárok na náhradu škody.
Prokurátor a obhajkyňa vzhľadom na učinené vyhlásenie obžalovaného o priznaní sa ku skutku netrvali na vykonaní dokazovania k otázke viny obžalovaného a zhodne navrhli vykonať dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody a ochranného liečenia.
V rámci výsluchu pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaného tento uviedol, že býva na adrese trvalého bydliska E. XXXX/X, D.. Nemá momentálne žiaden príjem, jeho posledný príjem bol v r. 2024, kde pracoval v zahraničí ako elektrotechnik od júna do decembra 2024, z ktorého mu ostali nejaké
úspory, z kt. dovtedy fungoval. Nepoberá žiadne dávky, evidovaný na ÚP nie je. Uviedol, že ľutuje skutok, ktorý sa stal, taktiež ľutuje, že zotrvával vo vzťahu, kde bol naivný v tom, že pomôže poškodenej sa zmeniť, vrátiť sa domov a vrátiť sa k svojmu dieťaťu. A taktiež ľutuje osoby, kt. sú celým týmto konaním asi najväčšie obete. A to sú jeho milujúca mama a úžasná sestra. A starostlivá stará mama, kt. ho už od začiatku vzťahu s Lukréciou sa snažili odhovoriť, no on si trval na svojom. Ale napriek tomu pri ňom úprimne stoja, za čo je im vďačný. Uviedol, že je mu ľúto jeho priestupkov aj doterajšieho spôsobu života a správania sa.
Súd na tomto hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi vyšetrovacieho spisu, a to prečítaním a oboznámením rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXX/XX/XXXX čl. 251-253, s emailovým podaním poškodenej G. G. na čl. 409, správa o povesti na č1. 283, správa ZVJS na č1. 284-285, výpisy priestupkov z UEP MV SR na č1. 288-290, odpis z RT na č1. 286-287, odpis z RT zo dňa 05.05.2026 na čl. 378, odpoveď na lustráciu v CESDAP zo dňa 05.05.2026 na čl. 379-396, odpoveď na lustráciu v GP SR zo dňa 05.05.2026 na čl. 397-399, odpoveď na lustráciu v databáze súdov zo dňa 05.05.2026 na čl. 400, odpoveď na lustráciu v STA zo dňa 05.05.2026 na čl. 402, odpoveď na lustráciu v SP zo dňa 05.05.2026 na čl. 403, správa ZVJS zo dňa 06.05.2026 na čl. 404.
Nakoľko obžalovaný prehlásil svoju vinu, súd vzhľadom na zhodné návrhy obžaloby a obhajoby nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovanie neboli súdu od strán predložené a súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
V záverečnej reči prokurátor uviedol, že po dokazovaní vykonanom v príp. konaní a to aj na HP má za to, že obžalovaný sa dopustil skutku, pre kt. bola podaná obžaloba. Poukazuje najmä na jeho vyhlásenie o vine ako aj ďalšie dôkazy vykonané na HP, ako aj v príp. konaní a to najmä výsluchy poškodených, svedkov, ZP a ďalšie. Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, ako aj námietky obhajoby spočívajúce v tom, že poškodená nebola blízkou osobou obžalovaného, s touto námietkou sa nestotožňujem, nakoľko z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že poškodená G. G. bola v čase spáchania skutku priateľkou obžalovaného, pričom pri aplikácii kvalifikovanej skutkovej podstaty, v prípade, ak ide o blízku osobu, nikdy nie je potrebné skúmať okolnosti ako dĺžka ich vzťahu, kvalita ich vzťahu, intenzita ich stretávania a pod. Smerodajný je stále fakt, že poškodená bola v čase spáchania skutku priateľkou obvineného a teda nebola cudzia alebo náhodný človek, voči kt. sa obžalovaný dopustil násilného protiprávneho konania. To, že bola jeho priateľkou uviedol aj sám obžalovaný v príp. konaní a to vo svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdu navrhla, aby obž. uznal za vinného z tr. činu pre kt. bola podaná obžaloba. Čo sa týka trestu, má za to, že v tomto smere je potrebné prihliadať najmä na osobu obvineného, jeho predchádzajúce odsúdenia, jeho pomerne vysoký počet priestupkov, takisto aj na to, že sa uvedeného skutku dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za iný tr. čin, kt. bol takisto násilného charakteru, na to, že tento tr. čin násilného charakteru spáchal približne mesiac po tom, čo bol právoplatne odsúdený, a teda ide o príliš skorú recidívu, ako aj na, to že obvinený nadmerne užíva návykové látky, pod vplyvom ktorých sa dopúšťa protiprávnych konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v strede, resp. v polovici trestnej sadzby a teda nepodmienečný trest odňatia slobody na minimálne 21 mesiacov. Takisto navrhla, aby mu bolo uložené ochranné protialkoholické a tiež protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a prípadne ústavnou formou. Čo sa týka škody, navrhla poškodených s ich nárokmi odkázať na civilný proces.
Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že obvinený svoju vinu nespochybňuje. K skutku sa priznal už v príp. konaní, na HP opätovne vykonal vyhlásenie o vine, svoje konanie úprimne oľutoval, a od začiatku konania spolupracuje s orgánmi činnými v trest. konaní. Predmetom jej záverečnej reči nie je popieranie skutku, ale právne posúdenie tr. veci, resp. výška trestu a primeranosť trestu. Zotrváva na tom, že poškodená nie je blízkou ani chránenou osobou, podľa TZ, kde jednoznačne je definované, že kto je blízkou osobou. V tomto prípade nie sú splnené kritériá ani podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia v tomto prípade, a to s poukazom na skôr prednesené vyjadrenie, kde zdôrazňovala, že nie sú manželia, ani snúbenci a ani vo vzťahu druh a družka, a preto nie je možno posudzovať poškodenú ako chránenú osobou v zmysle § 138 ods. 1 písm. c) TZ. Ďalej zotrvávala námietke na vznesenej námietke neoznámenia zmeny právnej kvalifikácie, a mala za to, že je v rozpore s právnou obhajobou a s princípom predvídateľnosti tr. stíhania k samotnému trestu vzhľadom aj na úvodný prednes na
vyhlásení viny mala za to, že sú splnené podmienky na uloženie trestu na spodnej hranici tr. sadzby trestu odňatia slobody, prípadne aj alternatívneho trestu, resp. trestu povinnej práce. Chcela požiadať súd, o zohľadnenie skutočnosti, že dôjde k premene už k skôr uloženého trestu a to v rozsahu 18 mesiacov a v spojení aj s návrhom OP by to bol neprimeraný trest, vzhľadom na výšku trestnej sadzby, ako aj povahu skutku, aj reálneho dopadu na ďalší život obžalovaného. Samozrejme navrhovala ochranné liečenie ambulantnou, resp. ústavnou formou. Čo sa týka škody, navrhovala odkázať poškodených s ich návrhmi na samostatné konanie.
Obžalovaný využil svoje právo posledného slova a uviedol, že ľutuje skutok, ktorý sa stal, taktiež ľutuje, že zotrvával vo vzťahu, kde bol naivný v tom, že pomôže poškodenej sa zmeniť, vrátiť sa domov a vrátiť sa k svojmu dieťaťu. A taktiež ľutuje osoby, kt. sú celým týmto konaním asi najväčšie obete. A to sú jeho milujúca mama a úžasná sestra. A starostlivá stará mama, kt. ho už od začiatku vzťahu s G. sa snažili odhovoriť, no on si trval na svojom. Ale napriek tomu pri ňom úprimne stoja, za čo je im vďačný.
Z vyhlásenia o vine obžalovaného, ktoré potvrdzujú aj výsledky vyšetrovania, mal súd dostatočne odôvodnený záver, že skutok, ktorý sa mal stať dňa 10.1.2026 okolo 17:45 hod a toho istého dňa o 18.30 hod. a tohto sa mal dopustiť obžalovaný, je predmetným prečinom, pričom obžalovaný sa k jeho spáchaniu dobrovoľne priznal a jeho spáchanie súčasne oľutoval. Obžalovaný teda uznal vinu, pričom vykonané dôkazy v prípravnom konaní potvrdili pravdivosť jeho priznania, ktoré súd zobral do úvahy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona, ktorý je predmetom obžaloby Okresnej prokuratúry Humenné č. k. Pv XX/XX/XXXX - 29 zo dňa 31.3.2026, doručenej Okresnému súdu Humenné dňa 02.04.2026, vedenej pod sp. zn. XX/XX/XXXX, kvalifikoval ho podľa týchto zákonných ustanovení a uznal obžalovaného za vinného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V prípade výskytu takého vyššie opísaného konania kvalifikovaného ako trestný čin nastupuje sankcionovanie prostriedkami trestného práva.
Okresný súd Humenné rozhodol rozsudkom č.k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 07.05.2026. Obhajkyňa obvineného P. K. I. podala proti rozsudku odvolanie v zákonnej lehote dňa 21.05.2026, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 01.07.2026 tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste a ochrannom opatrení a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Na základe vyššie uvedeného usmernenia odvolacieho súdu, súd vec znova prejednal a rozhodol.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.08.2026 boli prečítané znalecké posudky M. XX/XXXX (P. J. P. Q.), najmä záver a M. XX/XXXX ( J. J. D.), najmä záver a znalecký posudok z inej trestnej veci č. XX/XXXX (J. L. N.), najmä záver. Žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania od strán prednesené neboli.
Prokurátor uviedol, že čo sa týka navrhovaného trestu, prokuratúra sa s ním stotožnila a čo sa týka ochranného liečenia navrhol ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a to najmä s ohľadom na prečítané znalecké posudky. K právnej kvalifikácii uviedol, že vzťah obvineného s poškodenou G. G. nemal krátkodobý charakter, naopak, z výsluchu obvineného a poškodenej vyplynulo, že ich vzťah bol intenzívny a pričom poškodená aj počas toho, ako bol obžalovaný vo väzbe, a aj počas konania HP podaniami aktívne bránila obvineného na súde a na Okresnej prokuratúre. Čo sa týka nároku na náhradu škody, navrhol poškodených odkázať s ich nárokmi na civilný proces. Obhajkyňa navrhla vzhľadom na dokazovanie ochranné liečenie ambulantnou formou a čo sa týka trestu, zníženie na kratší trest vzhľadom na vyhlásenie o vine ako aj trvanie väzby a jeho slušné správanie.
Obžalovaný uviedol, že bol by rád, ak by mohol ísť na slobodu o mesiac skôr. Zároveň oľutoval, čo sa stalo. Pred väzbou mal tiež ambulantné liečenie a probačný dohľad, ale tentokrát bude pristupovať k tomu seriózne.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný musí byť ako páchateľ spravodlivo potrestaný.
Súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, či možnosti jeho nápravy a zároveň podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
V súlade so zásadou individualizácie trestu súd zisťoval okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoré starostlivo a dôkladne zvážil, ako aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľov, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil takého protiprávneho konania.
U obžalovaného pri posudzovanom trestnom čine výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona pokračovacím spôsobom podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona je trestná sadzba pri treste odňatia slobody stanovená na 6 mesiacov až 3 roky. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 37 písm. m) Trestného zákona.
Zo správy ÚVVaÚVTOS Košice vyplýva, že obžalovaný sa vo väzbe správa slušne a disciplinovane, plní si svoje úlohy, dodržiava režim a nebol doposiaľ disciplinárne odmenený a ani mu nebol uložený disciplinárny trest.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vplynulo, že obžalovaný má evidovaných celkovo 18 (osemnásť) priestupkov zväčša nenásilnej povahy (s výnimkou vyhrážania sa ujmou na zdraví), pričom tieto nikdy nesmerovali voči poškodeným.
Z emailového podania poškodenej G. G. vyplynulo, že táto mu odpustila, že sa okrem uvedeného skutku, ktorého sa podľa nech dopustil v silnom emocionálnom afekte, spával k nej aj k ženám úctivo, slušne a ohľaduplne a uvedený skutok bol jediným skratovým konaním, ktorý sa počas ich vzťahu stal. Uviedla, že obžalovaného považuje za dobrého, pracovitého a starostlivého človeka.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obžalovaný bol Okresným súdom Humenné, sp. zn. XXX/XX/ XXXX uznaný za vinného z trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov. Súdeného skutku sa teda dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia.
Po zvážení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovaného, berúc do úvahy príčiny, okolnosti a následky, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, toho či sa v minulosti už dopustil takého, či iného protiprávneho konania, ako aj prostredie, v ktorom žije, súd dospel k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým je primárne prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, je v danom prípade nevyhnutné
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný nevyužil možnosť, ktorá mu bola daná predchádzajúcim odsúdením, kde trest odňatia slobody bol podmienečne odložený s probačným dohľadom, a už krátko na to sa dopustil skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania. Zároveň, obžalovaný nerešpektoval obmedzenie uložené mu v predchádzajúcom odsúdení, a to spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov, iných návykových látok a liekov s obsahom účinnej látky alprazolam, a predmetného skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného vyplýva postoj obžalovaného k rešpektovaniu zákona a pravidiel spoločenského správania sa, kde absolútne absentuje výchovný a preventívny vplyv predchádzajúcich odsúdení na jeho správanie, a tento krátko po odsúdení pokračuje v páchaní trestnej činnosti. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti, súd dospel k záveru, že u obžalovaného na dosiahnutie účelu trestu bude potrebné uložiť mu trest odňatia slobody nepodmienečne.
Súd zohľadňujúc, že trest ako sankcia cielene zasahuje do základných práv a slobôd, pričom (podľa možností) postihuje len páchateľa (zásada personality trestu) vzal pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného do úvahy aj skutočnosť, že obsahom vykonávaného trestu je určitá ujma na inak chránených základných právach a slobodách páchateľa, avšak samotná ujma nie je cieľom trestu, je iba nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu (pozri tiež PL. ÚS 6/09). Preto súd preferujúc konzekvencionalistický prístup k uloženému trestu odňatia slobody nepodmienečne a jeho výmere vo vzťahu k obžalovanému považoval tento za primeraný a spravodlivý.
Súd sa zaoberal aj posúdením, či u obžalovaného uloženie ochranného liečenia a jeho úspešné absolvovanie by neviedlo k naplneniu preventívneho účelu trestu, čo by mohlo mať vplyv na výmeru súčasne ukladaného trestu odňatia slobody. Tu súd uvádza, že u obžalovaného nevzhliadol také okolnosti, ktoré by s prihliadnutím na nariadené ochranné liečenie odôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody vo výmere nižšej ako tej, ktorú súd rozsudkom uložil. Je na mieste poznamenať, že obžalovaný sa súdeného skutku dopustil pod vplyvom alkoholu a omamných látok dňa 10.01.2026, t.j. ani nie mesiac po tom, ako bol rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XXX/XX/XXXX- XXX zo dňa 17.12.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v ten istý deň, uznaný za vinného pre iný trestný čin, kde mu boli v zmysle ust. § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a súčasne aj iných návykových látok a liekov s obsahom účinnej látky alprazolam. Zároveň mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie – ambulantnou formou. Uvedené spolu s množstvom priestupkov svedčí o nerešpektovaní pravidiel správania sa a zákona ako takého obžalovaným, ktorý šancu danú mu rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. XXX/XX/XXXX- XXX zo dňa 17.12.2025 na preukázanie jeho nápravy nevyužil, práve naopak, len niekoľko dní po tomto rozsudku opätovne pod vplyvom alkoholu a omamných látok sa dopustil súdeného trestného činu. Nanajvýš, obžalovaný už bol v minulosti dovedna trikrát súdne trestaný, vždy s ukladaním podmienečného trestu odňatia slobody a bol osemnásťkrát (18) priestupkovo postihnutý. Je zjavné, že výkon podmienečného trestu odňatia slobody na obžalovaného nemal výchovný vplyv a neviedol k jeho náprave. Tieto okolnosti života obžalovaného, jeho trestnej a priestupkovej minulosti kumulatívne videli súd k presvedčeniu, že na nápravu obžalovaného a na dosiahnutie účelu trestu bude potrebné uložiť mu trest odňatia slobody nepodmienečne. Súd zároveň opätovne uvádza, že obžalovaný má evidovaný väčší počet priestupkov a že bol v minulosti odsúdený za trestný čin násilnej povahy a súdeného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu trestu odňatia slobody, avšak, doposiaľ nebol odsúdený pre trestný čin takej povahy, za ktorý je aktuálne stíhaný.
Súd pozitívne vníma prejavenú ľútosť na hlavnom pojednávaní, pričom práve s poukazom na vyhlásenie viny o spáchaní skutku na hlavnom pojednávaní je podľa názoru konajúceho súdu uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov potrebné považovať za primeraný a spravodlivý. Obžalovaný vyhlásením na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. ods. 1 písm. b) Tr. poriadku prijal neodvolateľne následky takéhoto vyhlásenia bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške trestu. V tejto súvislosti súd v žiadnom prípade nebagatelizuje trestnú činnosť obžalovaného, avšak prihliadol pritom na skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a na hlavnom pojednávaním urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, čo bolo významnou pomocou pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o uznaní viny, predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania.
Takýto postoj obžalovaného je preto potrebné vyhodnotiť v jeho prospech, pričom v ustanovení § 39 ods. 5 Tr. zákona je vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní priamo zakotvené aj ako fakultatívna možnosť pre mimoriadne zníženie trestu. Pri vyhodnotení všetkých okolností rozhodných pre ukladanie trestu obžalovanému dospel súd k záveru, že aplikácia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona nie je odôvodnená, a to práve s ohľadom na početné priestupkové postihnutia obžalovaného a viaceré porušenie Trestného zákona. Nepochybne však bolo potrebné prihliadať pri rozhodovaní o uložení trestu obžalovanému aj na skutočnosť, že mu hrozí aj nariadenie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, nakoľko sa teraz súdeného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V kontexte všetkých uvedených rozhodných skutočností dospel súd k záveru, že trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bude naplnená aj funkcia trestu zameraná na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 26.11.2025)
V prípade odsúdenia páchateľa je primeranosť uloženého trestu nevyhnutným predpokladom pre dosiahnutie výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutnou podmienkou prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania. Je zrejmé, že v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie spravodlivosti trestu má predovšetkým práve pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu a výmere trestu prihliada aj na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových vlastností, veku a podobne, ako aj individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu tak, aby viedol riadny život. Tak, ako pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc § 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXX/X/ XXXX)
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov bude u obžalovaného postačovať k naplneniu účelu trestu a tento vo vzťahu k obžalovanému považoval za spravodlivý a primeraný.
Súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.
Vo vzťahu k nároku na náhradu škody súd uvádza, že poškodená Union zdravotná poisťovňa, a.s., K. XX, XXX XX, F., IČO: XXXXXXXX si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas avšak túto nijakým spôsobom nešpecifikovala a nevyčíslila. Vzhľadom na neustálenie a nevyčíslenie škody čo do jej výšky súd túto poškodenú odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Pre účely rozhodnutia súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodených bolo potrebné ustáliť minimálnu škodu, ktorá je bez pochýb preukázaná čo do základu a jej výšky.
Rovnako tak súd poškodenú L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. M. XXXX/XXX, D. odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko poškodená si uplatnila nárok včas, avšak tento nebol uplatnený riadne, nakoľko poškodená nijako bližšie svoj nárok nešpecifikovala a z vykonaného dokazovania vykonaného pre účely trestného konania ani pre súd nevyplýva jednoznačná škoda, ktorá bola poškodenej na jej majetku spôsobená. Vzhľadom na potrebu vykonania ďalšieho dokazovania na účely určenia škody tejto poškodenej ju súd s jej nárokom odkázal na civilný proces.
Zároveň súd v súlade s § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou v zmysle odporúčania záverov znaleckého dokazovania v znaleckom posudku M. XX/XXXX P. J. P. Q. (č.l. 210) a v znaleckom posudku č. XX/XXXX J. L. N. (č.l. 273), kde znalec P. J. P. Q. navrhol ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a znalec J. L. N. navrhol ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Súd teda dospel k záveru, že uložením ochranného liečenia ambulantnou formou bude dovŕšená ochrana spoločnosti pred obžalovaným do budúcnosti, nakoľko tohto, ako aj predchádzajúceho trestného činu sa dosputil pod vplyvom alkoholu a návykových látok. Súd rešpektujúc literu zákona v ust. § 74 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 74 ods. 3 Trestného zákona, návrhy procesných strán a záverov znaleckého posúdenia uložil obžalovanému ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný bol vzatý do väzby sudcom pre prípravné konanie dňa 13.01.2026, pričom väzba začala plynúť dňa 10.01.2026. S prihliadnutím na uložený trest v rozsahu 8 mesiacov je evidentné, že obžalovanému čoskoro po započítaní väzby vykoná celý trest odňatia slobody a preto ukladanie ochranného liečenia ústavnou formou je neefektívne. Nadôvažok súd dodáva, že si je vedomí skutočnosti, že výkon väzby nenahrádza ochranné liečenie, avšak aj výkon väzby svojou podstatou prispieva k abstinencií od požívania alkoholu a omamných a psychotropných látok. Na základe vyššie uvedeného súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.