Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-12-2020.pdf
PDF · 97.75 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30807484, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: L. Y., D.. X.X.XXXX, N. O. XXXX/X, XXX XX R., zastúpený:. Mgr. Ivan Bugri, advokát, so sídlom Námestie SNP 23, 960 01 Zvolen, IČO: 42 307 155, za účasti intervenienta: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpená: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 2.028,13 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu voči žalovanému a intervenientovi v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 percent.
III. Súd p r i z n á v a intervenientovi právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 percent.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou zo dňa 16.03.2020 uplatnil voči žalovanému zaplatenie 2.028,13 EUR z dôvodu, že Sociálna poisťovňa vyplatila poškodenej V. Š. dávku dôchodkového poistenia vo forme vdovského dôchodku 4.56,26 EUR za obdobie od 04.07.2016 do 03.08.2019 z dôvodu zavineného protiprávneho konania žalovaného, ktorý rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/180/2017-348 zo dňa 24.04.2018 bol odsúdený za prečin usmrtenia M. Š.. Výška škody je preukázaná žalobcom o výške vyplatených dávok. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu umy vyplatenej poškodenej. Dňa 03.01.2020 poukázala Komunálna poisťovňa škodu vo výške 2.028,13 EUR. Doklady, potvrdenie o výške vyplatených dávok, rozsudok, výzvu 86/2019 o 17.12.2019 žalobca označil ako dôkazy. Iné dôkazy neoznačil. Žalobca na pojednávaní 08.06.2021 trval na podanej žalobe. Tvrdil, že pohyb motocykla, ktorý konštatoval znalec bol technickou príčinou dopravnej nehody vyššou rýchlosťou ako jej v obci povolená. Vodič motocykla by zabránil dopravnej nehode keby nešiel vyššou rýchlosťou. Podľa názoru žalobcu nebol dôvod na krátenie v rozsahu 50 %.
2. Okresný súd Zvolen vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 12C/12/2020-12 zo dňa 07.04.2020.
3. Žalovaný podaním zo dňa 28.04.2020 podal voči tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že škodová udalosť, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok bol poistený v poisťovni Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group na základe Poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 17.06.2016, išlo o zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poisťovňa informovala žalovaného podaním zo dňa 03.01.2020, že z uplatňovanej sumy
4.056,26 EUR uhradila sumu 2.028,13 EUR. Zníženie náhrady o 50 % bolo z dôvodu spoluviny poškodeného, kedy cez vozovku prechádzal mimo priechodu pre chodcov a pod ťažkým stupňom opilosti charakterizovaný výrazným motorickým ovplyvnením až nemožnosťou samostatnej chôdze a poruchami psychiky. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti výšky nároku žalobcu na náhradu škody treba prihliadať na všetky skutkové okolnosti, ktoré sa podieľali na vzniku, rozsahu, následku predmetnej tragickej dopravnej nehody. Jednou z okolností, ktorú je nevyhnutné posudzovať a zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku náhrady škody a jeho výške je aj to v akom rozsahu boli škody a jej následky spôsobené spolu zavinením poškodeného. Túto otázku spolu zavinenia je nevyhnutné posudzovať aj v prípade ak je v konaní uplatňovaný regresný nárok podľa § 238 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z.. Skutočnosť, že na vzniku predmetnej tragickej nehody sa podstatnou mierou podieľal aj samotný poškodený Jozef Šulek bola preukázaná v trestnom konaní. Je výslovne konštatovaná v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/180/2017 z 24.04.2018. Poisťovňa v danom prípade vyhodnotila mieru spolu zavinenia poškodeného v rozsahu 50 %, každé z vyššie uvedených dvoch skutočností po 25 %. Žalovaný sa k jej názoru prikláňal. Ak teda žalobca za žalované obdobia vyplatil pozostalej Anne Šulekovej dávky dôchodkového poistenia vo výške 4.056,26 EUR, pričom poškodený sa na vzniku škodovej udalosti podieľal v rozsahu 50 %, čo predstavuje mieru spolu zavinenia poškodeného, potom žalovaný ako škodca zodpovedal za škodu v rozsahu 50 %, teda čo do výške 2.028,13 EUR. Túto sumu poisťovňa zaplatila žalobcovi pred podaním žaloby na súd. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Na pojednávaní dňa 08.06.2021 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na dôvody uvedené v odpore.
4. Intervenient KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava vstúpil do konania 09.09.2020. Na pojednávaní dňa 08.06.2021 žiadal žalobu zamietnuť, stotožnil sa s argumentáciou žalovaného.
5. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia súd zistil, že pozostalej vdove po usmrtenom M. Š. pani V. Š. bolo vyplatené 4.056,26 EUR. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy. Výzvu prevzal žalovaný osobne dňa 19.12.2019. Komunálna poisťovňa uhradila za žalovaného sumu 2.028,13 EUR. Dôkazom o tom je oznámenie poisťovne o poistnom plnení zo dňa 03.01.2020.
7. Súd oboznámil z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/180/2017 rozsudok Okresného súdu Zvolen 4T/180/2017-348 zo dňa 24.04.2018, z ktorého L. Y. - obžalovaný bol uznaný vinným, že 14.07.2016 v čase o 19.50 hod. na P. X. vo R. viedol motocykel značky Honda CBR 600, EČV: R. XXX V. v smere od hornej nádrže O., pričom v dôsledku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti v obci, približne 70 km/h v rýchlosti 120 km/h zrazil v jeho jazdnom pruhu chodca M. Š., nar. XX.XX.XXXX pohybujúceho sa po vozovke v smere od jej ľavého okraja k pravému okraju z pohľadu vodiča a spôsobil pád motocykla so spolujazdcom O. J., nar. XX.XX.XXXX čím ako vodič porušil dôležitú povinnosť v § 16 ods. 1, 4 zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, chodcovi M. Š. spôsobil zranenia, úrazový, krvácavý šok ako následok vnútro hrudných poranení, roztrhnutie pravej komory srdca, medzi komorovej priehradky a kompletnou trhlinou hrudnej srdcovnice, ktorým na mieste nehody podľahol a spolujazdcovi na motocykli O. J. spôsobil zranenia, viaceré poranenia s následkom sekundárneho zakrvácania do mozgového kmeňa, pri poúrazovom opuchu mozgu, ktorým podľahol po prevoze do FNsP v Banskej Bystrici, pričom vykonanou orientačnou skúškou prístrojom Alcoquant 6020 plus alkohol v tele L. Y. zistený nebol, metódou plynovej chronografie bola v krvi M. Š. zistená koncentrácia etylalkoholu 2,5 g/kg a v moči 3 g/kg a u O. J. bola zistená koncentrácia etylalkoholu v krvi 0,46 g/kg a v moči 1 g/kg, spáchal trestný čin usmrtenia podľa § 149 os. 1, 3 Trestného zákona, bol odsúdený na trest odňatia slobody 28 mesiacov, zaradený do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu vo výmere 8 rokov, bol povinný nahradiť poškodeným V. Š., D.. XX.XX.XXXX škodu 1.222,16 EUR, spoločnosti Dôvera 615,72 EUR. Na č.l. 351 v odôvodnení je uvedené, že spolujazdec - obžalovaný O. J. počas jazdy nepoužil na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov a u chodca M. Š. prechádzajúceho mimo priechodu pre chodcov bol zistený ťažký stupeň opilosti charakterizovaný výrazným motorickým ovplyvnením až nemožnosťou samostatnej chôdze a poruchami psychiky. Oboznamuje vyjadrenia žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, právneho zástupcu intervenienta z dnešného pojednávania.
8. Podľa § 238 ods. 1 zákona NR SR číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
10. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 3 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že potrebné zdôrazniť, že otázku spolu zavinenia je nevyhnutné posudzovať aj v prípade, ak je v konaní uplatňovaný tzv. regresný nárok v zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, teda aj v tomto konkrétnom prípade. Túto skutočnosť potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax súdov: „Nárok podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodenému podľa Občianskeho zákonníka, ale je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody. Ide o občianskoprávny nárok, ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k všeobecným predpisom, t j. k Občianskemu zákonníku, čo znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadi ustanoveniami všeobecných predpisov o náhrade škody. Keďže uvedené ustanovenie S 238 zákona o sociálnom poistení neobsahuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spolu zavinenia poškodeného na vzniku škodu, je potrebné popri posudzovaní tejto otázky aplikovať ustanovenie S 441 Občianskeho zákonníka. Mieru zavinenia tretej osobu teda musí súd skúmať v každom prípade, nakoľko podľa S 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Zákonné ustanovenie S 441 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, kedy škoda spôsobená poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne, resp. celkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného. Podporne okresný súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21.1.2009, podľa ktorého „pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok" resp. „náhrady škody") vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania"), a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v prípade občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitné predpisy (zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) otázku zavinenia (spolu zavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, treba vychádzať zo všeobecnej úpravy § 420 a § 441 Občianskeho zákonníka). Prichádza preto do úvahu napríklad aj možnosť zbavenia sa zodpovednosti. Vyššie uvedený právny názor pritom potvrdzuje aj rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej: „Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedených ustanovení je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznávajú Sociálnej
poisťovni špecifické práva požadovať „náhradu poskytnutých dávok" a „náhradu škody" od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnutú dávku alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osobu. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu bol spôsobený spolu zavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že aj pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých dávok od tretích osôb podľa citovaných ustanovenú treba skúmať mieru zavinenia poberateľa dávok, lebo v rozsahu, v akom bolo jeho zavinenie (spolu zavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávku, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok (viď obdobne aj ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad z 27. novembra 2003 sp. zn. 2 Cdo 91/2003 a z 26. mája 2004 sp. zn. 4 Cdo 21/2004). Z citovanej ustálenej rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že v tomto konaní bude nevyhnutné skúmať a vyhodnotiť otázku spolu zavinenia poškodeného, a to konkrétne to, akou mierou sa na vzniku predmetnej tragickej dopravnej nehody a jej následkoch okrem miery zavinenia žalovaného (ktorú nepopiera) podieľalo aj spolu zavinenie poškodeného M. Š., v dôsledku smrti ktorého žalobca vyplácal pozostalej V. Z. dávky dôchodkového poistenia vo forme vdovského dôchodku. Skutočnosť, že na vzniku predmetnej tragickej nehody sa podstatnou mierou podieľal aj samotný poškodený M. Š., bola jednoznačne preukázaná aj v trestnom konaní a je aj výslovne konštatovaná v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/180/2017 zo dna 24.04.2018, v ktorom súd uviedol: „Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre určenie druhu a výmery trestu a po vyhodnotení kritérií majúcich význam pre určenie druhu a výmery trestu a po vyhodnotení všetkých okolností prípadu, keď je zrejmé, že spolujazdec O. J. počas jazdy nepoužil na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov a u chodca M. Š. prechádzajúceho mimo priechodu pre chodcov bol zistený ťažký stupeň opilosti charakterizovaný výrazným motorickým ovplyvnením až nemožnosťou samostatnej chôdze a poruchami psychiky, ako aj po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, jeho postoj na hlavnom pojednávaní k spáchanej trestnej činnosti, by bolo použitie trestnej sadzby čo i len na dolnej hranici trestnej sadzby podľa názoru súdu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti, z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti postačuje uložiť obžalovanému aj trest odňatia slobody kratšieho trvania...". Z uvedeného je zjavné, že spolu zavinenie nie poškodeného M. Š. bolo súdom nepochybne zistené a preukázané, kde napokon aj táto skutočnosť viedla súd k tomu, že bol trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Spolu zavinenie poškodeného v danom prípade vyplýva z dvoch podstatných skutočností, a to že: 1. poškodený prechádzal cez cestu mimo priechodu pre chodcov, a to 2. v stave ťažkého stupňa opilosti s výrazným motorickým ovplyvnením až nemožnosťou samostatnej chôdze a poruchami psychiky. Je teda dôvodné konštatovať, že spoluzavinenie poškodeného M. Š. je jednoznačne dané a preukázané. Poisťovňa v danom prípade vyhodnotila mieru spolu zavinenia poškodeného v rozsahu 50% (každé z vyššie uvedených 2 skutočností po 25%), pričom k tomuto názoru poisťovne sa aj súd prikláňa. Za uvedených okolností teda miera spolu zavinenia poškodeného na vzniku škody predstavuje 50%. Ak teda žalobca za žalované obdobia vyplatil pozostalej V. Š. dávky dôchodkového poistenia v sume 4.056,26 EUR, pričom poškodený sa na vzniku škodovej udalosti podieľal v rozsahu 50% čo predstavuje mieru spolu zavinenia poškodeného, potom žalovaný ako škodca zodpovedal za škodu v rozsahu 50%, teda čo do výšky 2.028,13 EUR. Súd z uvedených dôvodov nárok žalobcu voči žalovanému, intervenientovi v celom rozsahu zamietol.
14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Žalovaný bol úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, súd mu ich priznal v rozsahu 100 percent. Intervenient bol úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, súd mu ich priznal v rozsahu 100 percent.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).