Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-195-2015.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/195/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: R. K., N.. X.XX.XXXX, A. V. XX, W. A. M. XX, XXX XX V. A., Č. T., zastúpenej JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Q. K., N.. XX.X.XXXX, A. W. K. XX, XXX XX W., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 4.5.2015 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobu odôvodnila tým, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.9.2002 a rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/254/2011-70 zo dňa 6.11.2012 bolo toto manželstvo strán sporu rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.1.2013 s tým, že odporca bol v popísanom konaní zastúpený ustanoveným opatrovníkom.
2. Ďalej žalobkyňa uviedla, že účastníci za trvania manželstva spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva nenadobudli žiadne aktíva, a vymenovala záväzky, ktoré im za trvania manželstva vznikli a exekúcie, ktoré sú voči nej vedené. Navrhla, aby súd vyporiadal ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniknuté rozvodom tak, aby žalobkyni prikázal splatiť 6 rôznych v žalobnom petite bližšie špecifikovaných záväzkov vzniknutých počas trvania ich manželstva, a žalovanému prikázal splatiť ďalších 7 iných rôznych v žalobe bližšie špecifikovaných záväzkov vzniknutých počas trvania ich manželstva. Navrhla teda, aby súd vyporiadal a rozdelil len ich spoločné záväzky.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd vyzval. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručoval na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP (evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky). Na pojednávanie sa žalovaný nedostavil.
4. Po zmene zákonného sudcu súd na pojednávaní poukázal na to, že nevyhnutným predpokladom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je existencia nejakých konkrétnych aktív, teda majetku, ktorý by mal byť predmetom vyporiadania. Právny zástupca žalobkyne k tomu poukázal na to, že od klientky mu nie sú známe žiadne skutočnosti o existencii nejakého konkrétneho majetku, ktorý by mal byť predmetom vyporiadania.
5. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:
6. Strany sporu boli od roku 2002 manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/254/2011-70 zo dňa 6.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2013. Po rozvode k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu dohodou nedošlo. Z výsledkov konania však nevyplynuli žiadne ich konkrétne tvrdenia, ktoré by urobili predmetom tohto konania, že by za trvania ich manželstva spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli nejaké aktíva (majetok), ktorý by mal súd vyporiadať.
7. Podľa § 143 OZ - v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
8. Podľa § 144 OZ - veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
9. Podľa § 145 ods. 2 OZ - z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
10. Podľa § 148 ods. 1 OZ - zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
11. Podľa § 149 ods. 1 OZ - ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
12. Podľa § 149 ods. 3 OZ - ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
13. Podľa § 150 OZ - pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je typickým príkladom tzv. iudicium duplex, za ktoré sa považujú spory a iné právne veci, ohľadom ktorých majú legitimáciu na začatie konania obe „sporné“ strany, žalobu môže podať ktorákoľvek z nich, a obe strany sporu majú zároveň postavenie žalobcu i žalovaného. Ohľadom spôsobu vyporiadania vzájomných vzťahov pritom súd v zmysle § 216 ods. 2 CSP nie je viazaný návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), a vyplýva priamo zo zákona.
15. Súd teda v týchto prípadoch nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania (žalobným návrhom), ale len tým, čo strany sporu určite a zrozumiteľne urobili jeho predmetom, pretože, na druhej strane, len tieto zase môžu určiť predmet sporu (konania).
16. Podľa § 217 ods. 1 CSP - pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
17. „Súd v tomto konaní vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania; súd tiež nie je povinný (a zjavne ani oprávnený) zahrnúť do vyporiadania veci, ktoré účastníci neurobili predmetom vyporiadania. ... Predmetom konania je vyporiadanie spoločného majetku, t.j. tie veci, práva a záväzky (pozn. súdu: ich pohľadávky, viď nižšie, t.j. len záväzky voči nim), ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania. ... V konaní je potrebné vykonať na návrh i realizáciu zápočtov (v prospech spoločného majetku či v prospech samostatných majetkov manželov). Tým sa rozumie, že manželia jednak uhradia svoje záväzky voči spoločnému majetku, jednak spoločný majetok vyrovná záväzky voči samostatným majetkom manželov.“ (J. Švestka,
J. Spáčil, M. Škárová, M. Hulmák a kol.: Občanský zákonník I,II, 2. vydání, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 1008, 1010).
18. V tejto súvislosti súd v zhode s názorom Nejvyššího soudu ČR (ktorý vzhľadom na vtedajšiu totožnosť právnej úpravy možno plne vztiahnuť aj na tento prípad) zdôrazňuje, že „Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom môžu byť len tie pohľadávky každého z nich z titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok, a ich spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok, ktoré urobili predmetom konania.“ (Soudní rozhledy, 2007, č. 5 - Nejvyšší soud ČR sp.zn. 22 Cdo 999/2006, in: J. Švestka, J. Spáčil, M. Škárová, M. Hulmák a kol.: Občanský zákonník I,II, 2. vydání, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 1022, dostupný aj na www.nssoud.cz).
19. V danom prípade bolo preukázané, že strany sporu boli manželmi a ich manželstvo bolo rozvedené. Žalobkyňa následne na základe toho síce podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom (§ 149 ods. 3 OZ), žiadne také konkrétne veci (aktíva), teda majetok, ktorý môže byť predmetom vlastníctva a nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, a ktorý by mal byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a súd by mal vyporiadať, však neuviedla a predmetom vyporiadania neurobila (keďže záväzky voči tretím osobám majetkom zjavne nie sú). Tým nebol naplnený základný predpoklad a ani vymedzený predmet vyporiadania spoluvlasníctva súdom, a preto súd takúto žalobu zamietol.
20. O všetkých veciach patriacich prípadne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré nebolo vyporiadané rozhodnutím súdu, tak bude v zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ platiť, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva, a o ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. A to isté bude platiť primerane aj o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné (§ 149 ods. 4 OZ in fine).
21. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Žalobkyňa bola v konaní procesne neúspešná a úspešný bol žalovaný, a preto by mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať mu podľa § 255 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania, o ktorej výške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej strane v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne konkrétne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešná žalobkyňa na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.