Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoCsp-24-2021.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Subarea
9CoCsp/24/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom. Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpenému Advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 42Csp/11/2021-34 zo dňa 25. 02. 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. 119187347 uzavretou medzi nimi 22. 11. 2017 (I.), žalobkyni ďalej uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala žalobu proti žalovanému vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (II.) a žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 % (III.). Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, zmluvou o úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, úrokovými mierami úverov, potvrdením o vykonávaní zrážok zo mzdy a výplatnými páskami mal za to, že žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, najmä existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, ako aj existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku vykonávania zrážok z jej mzdy. Žalobkyňa popiera dôvodnosť uspokojovaného nároku i platnosť samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, preto sporná bola výška sumy, ktorá by bola na jej základe z jej mzdy zrazená. Existuje bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v tom, že z jej mzdy by bola zrazená vyššia suma ako tá, na ktorú má žalovaný v skutočnosti nárok. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 22. 11. 2017 mal osvedčené, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere s výškou úveru 1 100,- eur a výškou mesačnej splátky 28,52 eur s celkovou čiastkou na zaplatenie 1 711,20 eur, dátumom splatnosti prvej splátky 28. 12. 2017, úrokovou sadzbou 18,98 %, počtom mesačných splátok 60, dátumom každej splátky ku 28. dňu mesiaca, priemernou RPMN vo výške 14,01 % a RPMN banky vo výške 20,55 %. Z Dohody o zrážkach zo mzdy z 22. 11. 2017 mal osvedčené, že ňou zabezpečil veriteľ - žalovaný pohľadávku voči žalobkyni zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúcej istinu spolu s príslušenstvom, pričom zamestnávateľ žalobkyne mal v zmysle čl. II. bod 3 na základe tejto dohody po jej predložení vykonávať mesačné zrážky vo výške 28,52 eur v riadnom výplatnom termíne v prospech žalovaného, pričom z jeho potvrdenia mal osvedčené, že vykonal z jej mzdy zrážky v celkovej
sume 149,- eur mesačne v prospech žalovaného za mesiac september až november 2020, tak ako to vyplýva z jej výplatných pások. Vychádzajúc z uvedeného mal osvedčené, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským, keď žalovaný poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa predloženým potvrdením zamestnávateľa a výplatnými páskami osvedčila skutočnosť, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku čoho bezprostredne dochádza k zásahu do jej majetkovej sféry, čo má negatívne dôsledky na jej finančnú a sociálnu situáciu. Preto ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, možno mať za to, že je dôvodné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. neplatnosti úverovej zmluvy samotnej. Súčasne žalobkyni uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, a to aj vzhľadom na krátkosť času, ktorý má na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď nie je možné vykonať náležitú súdnu kontrolu zmluvy, súvisiacich zmluvných dokumentov, komplexnú kontrolu zmluvných dojednaní, vrátane okolností uzatvorenia zmluvy, ktorou by došlo k naplneniu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a k určeniu reálnej výšky dlhu dlžníka, ktoré otázky prináleží súdu posudzovať v konaní vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania vzhľadom na plný úspech žalobkyne rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že návrh na nariadenie opatrenia bude zamietnutý a priznaný mu nárok na náhradu trov konania 100 %, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že s uznesením mu neboli doručené prílohy, a to ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces a odňal mu možnosť konať pred súdom, pretože odôvodnenie jeho uznesenia je arbitrárne, konal v rozpore s princípom právnej istoty a porušil princíp rovnosti zbraní v jeho neprospech. Uznesenie nie je presvedčivo odôvodnené v súlade s ust. § 236 CSP, pretože z neho nie je zrejmé odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie, ktoré je nejasné a v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP, ako aj so skutkovým stavom veci. Keďže vychádzajúc z ust. § 325 CSP mal v odôvodnení uviesť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia ho neobmedzia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keď iba daním odpovede na všetky uvedené otázky by bolo odôvodnenie uznesenia presvedčivé a zodpovedalo by jeho právu na spravodlivý proces, čím došlo aj k obmedzeniu jeho majetkových a nielen procesných práv. Nebolo mu zrejmé, na základe akých tvrdení a dôkazov mal súd osvedčené základné skutočnosti svedčiace o existencii pravdepodobného nároku, ktorá mu sa má poskytnúť neodkladná ochrana, keďže vychádzal výlučne z nepodloženého tvrdenia žalobcu, ktorý popieral dôvodnosť uspokojovaného nároku i platnosť samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasne skonštatoval postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a tiež skutočnosť, že spochybnil Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má negatívne zasahovať do majetkovej sféry žalobcu a negatívne tak vplývať na jeho finančnú a sociálnu situáciu, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať v prospech strany výlučne z titulu jej postavenia ako spotrebiteľa a nie je fakticky možné, aby dohoda o zrážkach zo mzdy nepriaznivo zasahovala do finančnej a sociálnej sféry žalobcu, nakoľko na úhradu úveru neuhradil ani len základnú istinu, t. j. toľko, koľko mu požičal, keďže uhradil iba 433,72 eur a požičaná suma predstavovala 1 100,- eur, s ktorou skutočnosťou sa súd nijakým spôsobom nezaoberal. Súd prekročil svoje kompetencie a uznesenie vydal v rozpore s princípom právnej istoty, keďže nemal splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože o pozastavení výkonu zrážok zo mzdy rozhodol, hoci tieto boli realizované spôsobom a vo výške, ktoré sú plne v súlade s právnymi predpismi. Súčasne došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní v jeho neprospech, pretože podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené aj spolu s dôkazmi, k čomu však nedošlo. Preto sa nemohol vyjadriť relevantne ku všetkým skutočnostiam, na základe ktorých žalobcovia navrhovali neodkladné opatrenie vydať, čím im bola odňatá aj možnosť konať pred súdom, keďže nemohol náležite aplikovať prostriedky procesnej obrany. Namietal akékoľvek skutkové zistenie, ktoré by spochybňovalo zákonnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a nebolo mu zrejmé na základe analýzy akých dôkazov dospel
súd k predmetnému záveru. Nesprávne je jeho zistenie, že nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, lebo realizovaním zrážok zo mzdy by mohla vzniknúť ujma (zásah) do majetkovej sféry žalobcu. Podotkol, že výkonom zrážok zo mzdy nedochádza k bezdôvodnému poukazovaniu finančných prostriedkov, pretože sú vykonávané v súlade so všeobecnými právnymi predpismi a nepresahujú zákonom stanovenú hranicu zrážok zo mzdy a nedochádza ani k zásahom do majetkovej sféry žalobcu, keďže úver mu bol riadne poskytnutý, tento ho čerpal, avšak dobrovoľne splátky neplní, a preto má nárok na pravidelné splácanie minimálne v rozsahu istiny úveru, a to i v prípade, ak by mal žalobca plniť z titulu bezdôvodného obohatenia, keď zmluvný úrok, aj ostatné zmluvné dojednania sú dohodnuté v súlade s právnymi predpismi, čo vyplýva zo zmluvy, pričom súd neuviedol dôvod, pre ktorý by mala byť zákonnosť dohody alebo zmluvy spochybnená, čo odmieta a z čoho vyplýva, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a nemohol ho ustáliť tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia bolo dôvodné. Žalobca dostatočne nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu, že zmluva bola uzavretá v súlade s právnymi predpismi a neobsahuje neprijateľnú podmienku a dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj spotrebiteľské zmluvy sú platné, poukazujúc na rozhodnutie Okresného súdu Košice č.k. 41Cpr/22/2018-193 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach. Žalobkyňa s ním podpísala dohodu dobrovoľne a pred podpisom bola oboznámená, že ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť a nie je inštitútom, na základe ktorého dochádza k neprimeranému zásahu do jej majetkovej sféry, keďže sa zrážky vykonávajú výlučne vo výške pravidelných splátok vychádzajúc zo zmluvy o úvere, preto nemôže na základe neobmedzenej vôle vymáhať od nej dlh, keďže zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej splátky ako mechanizmy výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy a jednak ho obmedzuje v rozsahu vymáhania dlžnej sumy, keďže dohoda vymedzuje maximálnu výšku pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy uspokojená suma 1 711,20 eur (č.l. II. bod. 1 dohody), ktorá suma korešponduje s celkovou čiastkou na zaplatenie uvedenou v čl. II. bod 2 zmluvy, ktorá je takisto 1 711,20 eur a zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splateniu dlžnej, resp. omeškanej pohľadávky (čl. II. bod 4 dohody), pričom je povinný ako veriteľ oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu pohľadávky. Pred začatím zrážok zo mzdy žalobkyňu o výške jej aktuálneho dlhu, a to aj s presným výpočtom výšky dlhu podľa zmluvy oboznámil, a preto k vzniku reálnej ujmy na jej strane nemôže dôjsť, ani nedochádza a nemôže dôjsť k vzniku nenapraviteľného stavu, kedy by sa mu zrážky z jej mzdy poukazovali bezdôvodne. Poukázal na skutočnosť, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažovala ako zmluvu, tak ani dohodu za neplatné právne úkony, resp. ich neplatnosť nikdy nenamietala a neučinila tak ani pri uzatvorení zmluvy a dohody a ani počas doby, kedy sa jej vykonávali zrážky zo mzdy. Zdôraznil, že príslušenstvo zmluvy (zmluvný úrok, úroky z omeškania, zmluvná pokuta) je dohodnuté plne v súlade s príslušnými predpismi a nespôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zmluva, ani dohoda neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, preto nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodné a nebola preukázaná potreba bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami. Mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec a jednoznačne neustálil svoje právne závery v rozhodujúcich otázkach týkajúcich sa splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto neaplikoval správne normy CSP. Pokiaľ žalobca spochybnil zákonnosť dohody, ktoré spochybnenie nie je v zmysle CSP dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia, pretože jednoduché konštatovanie týkajúce sa neprijateľnosti Dohody o zrážkach nemôže bez ďalšieho založiť existenciu dôvodnej bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu, keďže takémuto návrhu chýba potreba nevyhnutnosti. Pokiaľ žalobca nepredloží súdu dôkazy, ktoré odôvodňujú jeho nárok, nemôže byť jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný a nariadenie neodkladného opatrenia nesmie byť bezbrehé ale má byť limitované mantinelmi, ktoré uvádza CSP. Pokiaľ súd skonštatoval, že výkonom zrážok zo mzdy dochádza k zásahom do majetkovej sféry žalobcu, jedná sa len o všeobecné zhodnotenie bez toho, aby tieto zásahy jasne a korektne špecifikoval, keď sa jedná o zásah zákonný v súlade s právnymi predpismi aj vzhľadom k tomu, že žalobca mu neuhradil ani len základnú istinu úveru.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy vykazuje niekoľko znakov, pre ktoré ju možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je ex lege neplatnou, a preto výkon zrážok zo mzdy nesporne znamená neoprávnený zásah do jeho práv, keďže bez akéhokoľvek právneho titulu by dochádzalo každomesačne k zrážkam z jeho mzdy, čím by sa obmedzovala jeho schopnosť zabezpečovať svoje osobné potreby a potreby svojej rodiny, keď navyše na základe neplatnej a neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné vykonávať zrážky z jeho mzdy ani vtedy, ak aj
samotná pohľadávka je dôvodná, čo však taktiež spochybňuje. Preto ak spochybňuje platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, len táto samotná skutočnosť je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko dochádza k neprimeraným zásahom do jeho práv. Spolu s návrhom predložil aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj ostatnú relevantnú zmluvnú dokumentáciu, na základe ktorých súd posúdil správnosť jeho tvrdení, keď nie je potrebné vykonávať komplexné dokazovanie, ani nie je potrebné namietané skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností preukázať, ale tieto stačí iba osvedčiť, pretože stačí, ak sa jeho tvrdenia ukážu s najväčšou pravdepodobnosťou ako pravdivé, k čomu aj došlo. Ďalším faktorom svedčiacim v prospech nariadeného neodkladného opatrenia je aj to, že žalovaný na podklade svojej žiadosti reálne pristúpil k výkonu zrážok z jeho mzdy, pričom potrebu bezodkladnej úpravy pomerov násobí aj to, že medzičasom podal na okresnom súde žalobu vo veci, predmetom ktorého konania je vyriešenie práve otázky, či predmetná dohoda je alebo nie je platná, t. j. či žalovaný má alebo nemá na jej podklade právo na výkon zrážok zo mzdy a je preto potrebné, aby neodkladné opatrenie trvalo minimálne do skončenia tohto konania, keďže v opačnom prípade môže dôjsť k zmareniu jeho účelu. Uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy bolo neodmysliteľnou podmienkou uzavretia predmetnej zmluvy o úvere a keďže v tom čase sa nachádzal vo finančnej tiesni a nutne potreboval finančné prostriedky, nemal na výber, či Dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie úverového vzťahu uzatvorí alebo nie. Tvrdenie žalovaného o tom, že text predmetnej dohody obsahoval dojednanie o možnosti neuzavrieť dohodu ako podmienku uzavretia samotného úveru je potrebné považovať za zavádzajúce, nakoľko nebol nijakým spôsobom o tejto možnosti poučený a nemal dostatok času si ju preštudovať. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere predložil spolu s touto zmluvou mnohé dokumenty, medzi inými aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom z jeho konania nesporne vyplývalo, že všetky tieto dokumenty sú súčasťou samotnej zmluvy o úvere a bez podpísania niektorého z týchto dokumentov nebolo možné túto zmluvu o úvere platne uzavrieť. Možnosť odmietnuť uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy je treba skúmať z objektívneho hľadiska, pričom nepostačuje zakotvenie takého ustanovenia do textu dohody, z čoho vyplýva, že jej uzavretie nebolo riadne dojednané. Obsah dohody nemohla nijako ovplyvniť, nemohla ho zmeniť ani vylúčiť niektoré jej ustanovenia a zabezpečenie záväzku bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Bez uvedenia dlžnej sumy sa môže veriteľ hocikedy domáhať plnenia prostredníctvom zrážok zo mzdy v ľubovoľnej výške, ktorú si sám určí, čím ako spotrebiteľ neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi bez toho, aby na to bol výslovne upozornený, resp. poučený o dôsledkoch uzavretia takejto dohody. Samotná dohoda je neurčitým právnym úkonom z dôvodu, že na jej základe si žalovaný môže svojvoľne uplatňovať ním určenú výšku dlhu, ktorú eviduje voči spotrebiteľovi (mnohokrát ide o dlh neexistujúci, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmlúv o úvere uzatváraných žalovaným so spotrebiteľmi), a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len samotnou vôľou žalovaného, ktorý sám a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže tento s výkonom zrážok zo mzdy prestať. Bez akéhokoľvek obmedzenia ho tak stavia do pozície, kedy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu. Na základe uvedeného je tak potrebné predmetnú dohodu považovať za neplatnú pre jej priamy rozpor s dobrými mravmi a so zákonom. Ak určitý právny úkon je potrebné považovať za neplatný, prípadné neodstúpenie od tohto úkonu túto vadu sankcionovanú samotným zákonom neplatnosťou neodstraňuje a nemôže právny úkon urobiť aj napriek ustanoveniam zákona platným. Preto ak je potrebné predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda ako absolútne neplatnú v zmysle príslušných ustanovení OZ, následné odstúpenie od tejto dohody nemôže mať za následok jej dodatočnú platnosť. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že uznesenie je nepreskúmateľné, keďže spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia. Súd v rozhodnutí zdôraznil spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, vybočenie z pravidiel morálky a poukázal na nekalé obchodné praktiky v tejto zmluve, ako aj uviedol dôvody, ktoré ho viedli k spôsobu rozhodnutia o trovách konania s poukazom na zákonné ustanovenia, pri ktorých pri tomto vychádzal. Výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie, a preto jeho rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti, či svojvôle a spĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa ust. § 220 ods. 2 CSP.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dopĺňa, že v nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej nemá čas na vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných, resp. iných dôkazov, ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej (§ 325 ods. 1, § 326 CSP).
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský súd dopĺňa, že podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa doručí žalovanému až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, pričom podľa ust. § 111 ods. 1, 2 CSP sa do vlastných rúk v prípade, že tak nariadi súd, resp. ustanovuje zákon, doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomností na potvrdení o doručení písomnosti, t. j. doručenke, ktorá je verejnou listinou, údaje na ktorej sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Z obsahu spisu, a to konkrétne z doručenky vyplýva, že žalovanému bolo vo veci doručené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia spolu s návrhom a prílohami, ktorých prijatie potvrdil žalovaný svojou pečiatkou a podpisom na nej, z ktorého dôvodu údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, keď žalovaným síce bol tvrdený, ale nijakým spôsobom preukázaný opak, preto platí nevyvrátená právna domnienka o pravdivosti údajov uvedených na doručenke, t. j. že návrh vrátane príloh žalovanému doručené boli. Ďalej krajský súd dopĺňa, že z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že táto považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ, pretože bola vopred predformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav z jej strany. Individuálnosť dojednania pritom predpokladá aj poučenie o obsahu k tejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre ňu ako spotrebiteľa, keďže je bez právnického vzdelania a nedokáže ju sama vyhodnotiť. V prípade, že mala záujem o poskytnutie predmetného spotrebiteľského úveru, nemala možnosť disponovať s obsahom predmetnej dohody, t. j. možnosť zmeniť jej obsah ani ju odmietnuť. Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala vyplnenie dlžnej sumy a určenie presných pravidiel pre jej určenie, jedná sa o neprimeranú a neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok a to aj v prípade plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré nemôže voči zamestnávateľovi zastaviť kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by prejudikovalo sporný právny vzťah. Uvedenú neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy pritom je súd povinný skúmať ex offo a vzhľadom na neplatnosť dojednania aj v samotnej úverovej zmluve nemá žalovaný nárok na žiadne plnenia nad rámec istiny poskytnutého úveru (zmluvný úrok, zmluvnú pokutu, úrok z omeškania), keď neplatnosť úverovej zmluvy spôsobuje aj neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy ako akcesorického právneho úkonu. Pritom poukázala na to, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy priemerná výška úrokovej miery na finančnom trhu za obdobné úverové produkty dosahovala mieru 6,48 % ročne a priemerná hodnota RPMN dosahovala mieru 6,14 % ročne a v zmysle § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. nesmie odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšovať dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN na finančnom trhu za obdobné úverové produkty, a preto dohodu o výške úrokovej sadzby za poskytnutie predmetného úveru v miere 18,98 % ročne, o výške ročnej percentuálnej miery nákladov v miere 20,72 % ročne, ako aj o odplate za poskytnutie úveru v miere 18,98 % ročne treba považovať za dohodu výrazne odporujúcu zákonu, na základe čoho je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre priamy rozpor so zákonom a nemožno ju oddeliť od ostatného obsahu úkonu, a preto sa vzťahuje dôvod neplatnosti na celý právny úkon, t. j. na celú zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 41 OZ). Ďalej poukázala na nedostatok oprávnenia zástupcu žalovaného uzatvárať uvedenú zmluvu, keďže sa nejednalo o štatutárny orgán a súčasťou dohody nebola dohoda o plnomocenstve, ktorá by preukazovala jeho oprávnenie zmluvu uzatvoriť, z ktorého dôvodu nebola dodržaná písomná forma a jedná sa o právny úkon neplatný, a to aj z dôvodu, že podpis žalobkyne na zmluve o úvere absentuje (§ 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.), a preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 citovaného zákona). Vzhľadom na uvedené dochádza každý mesiac k neoprávneným zásahom do jej majetku až dovtedy, kým sa
žalovaný nerozhodne výkon týchto zrážok sám na základe vlastnej ľubovôle ukončiť, čím dochádza k znemožňovaniu zabezpečovania jej základných potrieb, ako aj jej rodiny a porušovania jej ústavou garantovaného práva na majetok. Z uvedeného návrhu, ako aj ďalších listinných dôkazov, a to zmluvy o úvere, dohody o zrážkach zo mzdy, potvrdenia zamestnávateľa, vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, a to presné uvedenie, v akom rozsahu majú byť zrážky vykonané, keďže pohľadávka žalovaného podľa nej predstavuje presne určenú istinu úveru spolu s úrokom za úver vo výške 1 711,20 eur, avšak aj určito a jasne nešpecifikované príslušenstvo predstavujúce úroky z omeškania a nešpecifikovanú zmluvnú pokutu, čím je osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej, prihliadnuc aj k namietanej bezúročnosti úveru, resp. neplatnosti úverovej zmluvy, a tým aj akcesorického záväzku, ako aj potreba bezodkladne upraviť pomery strán, keďže z potvrdenia zamestnávateľa aj tvrdení samotných strán je osvedčené, že tento prikročil na základe žiadosti žalovaného k zrážkam zo mzdy. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi stranami, ani jedna zo strán nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti po vykonaní riadneho dokazovania v konaní vo veci samej, v rámci ktorej budú zohľadnené aj námietky žalovaného, ktoré však presahujú rozsah osvedčovania skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa pritom nevytvára nenávratný stav v neprospech žalovaného, ktorý ako vyplýva z hore uvedeného, sám podal žalobu, ktorou sa domáha od žalobkyne zaplatenia istiny vrátane ním požadovaného príslušenstva a v priebehu ktorého riadneho konania vo veci samej sa bude súd zaoberať aj námietkami žalobkyne a po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne o nárokoch strán.
8. Krajský súd na záver uvádza, že ak procesné práva strany, spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia boli porušené len pre časť konania pred súdom prvej inštancie a následne účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania v rámci odvolacieho konania, s ktorým tvoria jeden celok tak, ako v tejto veci, nedošlo k ich porušeniu v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Vychádzajúc z uvedených skutočností vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného krajský súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane nároku na náhradu trov konania, ktoré žalobkyni bol vzhľadom na plný úspech vo veci priznaný podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako plne úspešnej, ho priznal voči žalovanému taktiež v rozsahu 100 %.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).