Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/42/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, proti žalovanému: NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpenému: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie reklamných stavieb, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.septembra 2020 č.k. -546, takto

rozhodol:

v celom rozsahu stotožňuje s Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o vypratanie nehnuteľnosti pod reklamným zariadením v C.. Ú.. M., U.: G., U.: G., N. na L. Z. Č.. XXXX Z. OkresnýM. Ú. G., C. U. Q. E. O. P. ". C. O. Č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 336 m2 a odstránenie reklamnej stavby ležiacej na tomto pozemku zastavil a žalovanému uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti pod reklamnými zariadeniami vo vlastníctve žalobcu v C.. Ú.. M., U.: G., U.: G., N. na L. Z.R. Č.. XXXX Z. Okresným Ú. G., C. U. Q. E. O. P. ". C. O. Č.A. XXX, U. O. U. Z. XX M., O. P. ". C. O. Č. X, trvalý trávny porast o výmere 1015 m2 a odstrániť reklamné stavby ležiace na týchto pozemkoch. Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa , v spojení s , Stavebného zákona a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporným právo žalobcu k pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie M., U. G., U. G., teda, že žalobca je správcom parciel registra "E" č. X o výmere 1015 m2, druh pozemku trvalý trávny porast a č. 255 o výmere 54 m2, druh pozemku orná pôda, ktorých výlučným vlastníkom je Slovenská republika. Sporným nebolo ani vlastnícke právo žalovaného k reklamným stavbám umiestneným na predmetných pozemkoch, ktoré okrem iného vyplýva aj z rozhodnutí stavebného úradu. Podstatou sporu bol len spôsob uplatnenie nároku, a právomoc súdu, keďže bezpochyby ide o reklamnú stavbu podľa ustanovenia stavebného zákona. Konštatoval, že v prípade reklamných stavieb umiestnených na pozemkov vo vlastníctve žalobcu ide o stavby neoprávnené podľa . Ide o stavby postavené na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník stavby mal k jej zriadeniu oprávnenie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca dal žalovanému (výnimočný) súhlas na umiestnenie reklamných stavieb na jeho pozemkoch, čomu zodpovedalo aj vydanie stavebných povolení. V ďalšej komunikácii medzi sporovými stranami, pri žiadosti žalovaného o uzavretie nájomných zmlúv, žalobca svoje súhlasy odvolal a požadoval odstránenie reklamných stavieb zriadených na jeho pozemkoch. Aj zo stavebného povolenia vyplýva,

že stavebný úrad žalovanému dočasne povolil umiestnenie reklamnej stavby na pozemku p. č. X C.. Ú.. M., a to na obdobie do 31.07.2018, s tým, že po uplynutí doby povolenia musí byť reklamná stavba odstránená, resp. vlastník stavby musí dva mesiace pred ukončením doby platnosti povolenia požiadať o vydanie nového povolenia. Žalovaný však nepreukázal, že by požiadal príslušný stavebný úrad o vydanie nového povolenia, ani to netvrdil. Požiadal, žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo, naopak, žalobca žiadal žalovaného, aby v stanovenej lehote reklamné zariadenia odstránil, čím nastala situácia, že oprávnenie žalovaného na zriadenie stavieb na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu zaniklo. Obdobná situácia nastala aj v prípade reklamného zariadenia umiestneného na pozemku p. č. XXX. C.. Ú.. M.. Rozhodnutím o povolení reklamného zariadenia zo dňa 10.12.2014 Mesto Nitra dočasne povolilo žalovanému umiestnenie reklamného zariadenia na predmetnom pozemku, a to do doby trvania vlastníckeho vzťahu Slovenskej správy ciest k pozemku p. č. XXX, P.. N. C.. Ú.. M.. Aj v prípade námietky žalovaného, že mu nebolo doručená, resp. že žalobca nepreukázal, že mu bola doručená, odpoveď žalobcu na žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy, z obsahu spisu je zrejmé, že mu nepochybne bola doručená predžalobná výzva zo dňa 08.03.2019, z ktorej je úplne zrejmý prejav vôle žalobcu - odstránenie reklamných stavieb z predmetných pozemkov v novej lehote, do 31.03.2019. Žalobca sa podanou žalobou domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva podľa , ktorý predstavuje všeobecnú úpravu vlastníckych žalôb. Žalobca sa domáhal aj ochrany podľa ustanovenia . Vylúčená nie je kumulácia týchto žalôb a vlastník pozemku sa môže súčasne domáhať jeho vypratania aj odstránenia neoprávnenej stavby na ňom. Uvedené nie je ani v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktoré poukazuje žalovaný, a z ktorého odôvodnenia vyplýva, že vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa jeho vyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu podľa ) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa žalobou o odstránenie stavby. V danom prípade ide o neoprávnenú stavbu podľa , a z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že v predmetnej veci nie je možné ani účelné vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa ustanovenia alebo 3 . K právomoci súdu uviedol, že vlastníkovi pozemku nie je možné odoprieť právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdom podľa , a to ani po 01.02.2015 odkedy sú všetky reklamné zariadenia považované za reklamné stavby. V konaní o odstránenie stavby podľa stavebného zákona stavebný úrad určuje podmienky odstránenia stavby. Stavebný úrad však nemá právomoc na riešenie otázky ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Zo žaloby a obsahu ďalších podaní žalobcu je zrejmé, že uplatňuje svoje právo na ochranu vlastníctva súdom (aj) podľa , je daná právomoc súdu na rozhodnutie o takomto uplatňovanom nároku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle 2. Proti tomuto rozsudku; do výroku II.; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v tejto časti, z dôvodov uvedených v ,,,, Namietal, že ak by malo ísť svojím predmetom o konanie, ktoré by sa mala týkať odstránenia reklamných stavieb, tak potom nemôže byť daná právomoc súdu prvej inštancie v danej veci, nakoľko táto je zverená s účinnosťou od 02.01.2015 stavebným úradom v správnom konaní, pričom rozhodnutia stavebných úradov sú takto preskúmateľné v správnom súdnictve. Uvedené vyplýva z ust. , a cit. ustanovenia Stavebného zákona. Nemá dôvodov spochybňovať všeobecnú právnu úpravu týkajúcu sa ochrany vlastníckeho práva vlastníka k veci. Zastáva však názor, že od 02.01.2015 došlo k takej zmene, ktorá zasiahla do podoby tejto ochrany v prípadoch týkajúcich sa uplatňovania nárokov na ochranu vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov voči vlastníkom reklamných stavieb na takých pozemkoch. Zastáva názor, že zmena Stavebného zákona účinná od 02.01.2015, zavádzajúc nové konanie podľa cit. zákona, bola nekoncepčným a nesystémovým zásahom, ktorý nebral do úvahy všetky okolnosti a dopady v rovine procesného práva pri uplatňovaní ochrany vlastníkov alebo iných oprávnených osôb vo vyššie zmienených prípadoch odstraňovania reklamných stavieb z cudzích pozemkov. Dopady takejto zmeny, ktorá nastala sú potom zrejmé v procesnej rovine a pri konzistentnom uplatňovaní ust. , keď sa Stavebným úradom zverila nová právomoc podľa cit. ustanovenia cit. zákona v špecifickom prípade, ktorý dovtedy v zákone nebol upravený, avšak nikde sa neuviedlo,

že tým nie je dotknutá právomoc súdu. V takom prípade však pripadá do úvahy len postup podľa a 10 pri uplatňovaných obsahovo zhodných nárokov na civilnom súde z hľadiska následku, ktorý sa snaží vlastník, či iná osoba s právom k pozemku, dosiahnuť vo vzťahu k vlastníkovi reklamnej stavby a ingerencia súdu v takom prípade prichádza na rad až v súdnom prieskume postupu stavebného úradu v správnom súdnictve podľa režimu V konaní súd prvej inštancie v skutočnosti pracoval a zaoberal sa právom vlastníka pozemku/stavby vo vzťahu k právu vlastníka reklamnej stavby. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že nie je významný nárok a podoba jeho uplatnenia, ktorého sa žalobca domáha. Žalobca súhlasí, že nárok podľa je nárokom, ktorý sa prekrýva z hľadiska obsahu uplatňovaného nároku s obsahom nároku, ktorý je možné uplatňovať v konaní podľa Stavebného zákona pred správnym orgánom, pričom z hľadiska modalít riešenia ust. upravuje viaceré spôsoby riešenia na rozdiel od riešenia podľa Stavebného zákona. Záver, ktorý je možné z uvedeného vyvodiť, je však taký, že zákonodarca nemal záujem na takej podobe ochrany, ktorá by umožňovala odlišné riešenie než je odstránenie reklamnej stavby z pozemku na žiadosť oprávnenej osoby a ani na uplatňovaní modalít podľa . V prípade ust. Stavebného zákona ide o komplexnú úpravu konania pred správnym orgánom a úpravu spôsobu uplatňovania ochrany vlastníka podľa . Ust. a 10 ods. 1 a 2 celkom jednoznačne upravuje postup súdu v prípade konania, ktoré spadá do právomoci správneho orgánu - Stavebného úradu. Uvedené skutočnosti vznikli s účinnosťou od 02.01.2015 novelizáciou Stavebného zákona a táto novela jednoducho zmenila právny stav bez ďalšieho alebo bez uvedenia akýchkoľvek výnimiek v prípade konania týkajúceho sa odstraňovania reklamných stavieb na žiadosť oprávnenej osoby, pričom v takom prípade je na mieste obrátiť sa k ust. v otázkach toho, čo môžu a majú orgány verejnej moci konať. V danom prípade zastáva názor, že zákonodarca neskoršou úpravou upravil spôsob domáhania sa ochrany pri vzťahoch medzi oprávnenou osobou (ktorou môže byť aj vlastník pozemku/stavby) a vlastníkom reklamnej stavby a neuviedol, že by tým nemalo byť dotknuté právo domáhať sa ochrany od počiatku priamo cestou civilného súdu, ako tomu bolo vo všeobecnosti doposiaľ. Aj súdne orgány a aj správne orgány sú viazané rámcom vymedzeným . V danom prípade zákon stanovuje medze, rozsah a spôsob konania a nezohľadnil prvoinštančný súd pomer špeciality neskoršej právnej úpravy ( Stavebného zákona) k všeobecnej skoršej úprave (vrátane Stavebného zákona v občianskoprávnej rovine ) a dopady zavedenia tohto inštitútu v takejto podobe v rovine všeobecného civilného procesu. Namietal neexistenciu ochrany vlastníctva cestou súdu, existenciu a spôsob ochrany stanovenú zákonom, ktorý má mať inú podobu v prípade uplatňovania nárokov na odstraňovanie reklamných stavieb a ktorý sa takto môže prejaviť vo všeobecnom civilnom konaní len v podobe nedostatku právomoci, keď ingerencia súdnej moci prichádza do úvahy až v správnom súdnictve. Konanie pred prvosinštančným prebehlo za existencie neodstrániteľnej prekážky, ktorou je absencia právomoci konajúceho súdu a konanie malo byť zastavené v súlade s ust. v spojení s resp. eventuálne a postúpené na príslušný stavebný úrad. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -162 zo dňa 23.05.2019.Uviedol, že žiadny list zo dňa 06.08.2018 mu nebol doručený. V konaní žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručení mu akéhokoľvek listu zo dňa 06.08.2018, avšak odvolával sa na neskoršiu komunikáciu, ktorá mala z takého listu vychádzať a potvrdzovať ho. Uvedené je však problém, nakoľko je nesporné len to, že pôvodný súhlas na užívanie bol udelený a to do prevodu pozemkov na Mesto Nitra. Naopak sporným bolo to, že taký súhlas bolo niekedy odvolaný, keď mu nebol doručený list, ktorý by mal obsahovať odvolanie súhlasu s užívaním pozemkov. Prístup žalobcu, ktorý následne zvolil postup, ktorým odkazoval na neskoršie listy, znamená, že pravdepodobne považuje obsah neskorších listov za odvolanie udeleného súhlasu. V predžalobnej výzve zo dňa 08.03.2019, ktorá mu doručená bola, sa však taký obsah nenachádza. Ani následná žaloba nepredstavuje svojím obsahom odvolanie takého súhlasu, ale len odkazovanie na skutočnosť, ktorá mala nastať v minulosti na základe listu/ov zo dňa 06.08.2018, ktoré mu však neboli doručené, hoci žalobca tvrdí opak, avšak svoje tvrdenia ničím nepreukazuje. V konaní nebolo preukázané, že došlo k odvolaniu pôvodne udeleného súhlasu na užívanie pozemkov a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca žiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy na jednotlivé pozemky, čo považoval za normálne z hľadiska jeho snahy nahradiť provizórny súhlas naviazaný na splnenie podmienky, ku ktorej nevedel presne určiť čas a potreby plánovať z hľadiska štandardného záväzkového vzťahu. V takom prípade súd prvej inštancie pochybil, ak vyvodzoval z akéhokoľvek listu zo dňa 06.08.2018 záver, že súhlas s užívaním pozemku parc. č. XXX, XX/X, X Z. C..Ú.. M.P. bol odvolaný. V takom prípade však len z tohto dôvodu mala byť žaloba zamietnutá v odstraňovacej časti uplatňovaných nárokov. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie rozhodol len o jednom z uplatňovaných nárokov. Stotožňovanie nárokov na odstránenie stavby a na vypratanie pozemku nie je pre priemerného

adresáta, ktorým žalovaný je, pochopiteľné a nie je ani v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu, keď z rozhodnutia vo veci vedenej na dovolacom súde pod sp. zn. pomerne jednoznačne vyplýva, že žalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania (odstránenia) stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Súd prvej inštancie sám právne posúdil nárok podľa , avšak nezaoberal sa tým, že žalobca identifikoval a uplatnil svoje nároky spojkou "a". Inými slovami uvedené umožňuje vyvodiť záver, že ide o dva samostatné nároky, ktorých uplatňovanie potom musí nevyhnutne predpokladať aj do určitej miery odlišné skutkové a právne tvrdenia. V skutočnosti podľa obsahu žaloby uplatnil dva nároky - vypratací a odstraňovací. K svojmu vyprataciemu nároku však neuvádzal žiadne ďalšie tvrdenia a nepredkladal dôkazy. V zmysle cit. judikatúry pod sp. zn. takýmito tvrdeniami a dôkazmi mali byť tvrdenia žalobcu o tom, že na jeho pozemkoch sa nachádzajú hnuteľné veci, ktoré je tento povinný odstrániť vyprataním pozemku, ide teda o iný nárok ako ten, ktorý sa týka požiadavky na odstránenie reklamných stavieb ako nehnuteľností. V danom prípade však súd rozhodol len o jednom nároku a to odstraňovacom a preto nerozhodol o celom predmete konania. Bez ohľadu na ostatné odvolacie dôvody pri vypratacom nároku, ktorý zahŕňa aj odstraňovanie hnuteľných vecí, v tejto časti mala byť žaloba zamietnutá pre neunesenie bremena tvrdenia a bremena dôkazu. Takto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potom pre priemerného adresáta, ktorým je aj žalovaný, pochopiteľné a podľa názoru žalovaného tento sa mohol dôvodne domnievať, že pri zákonne, ústavne a so súdnou praxou konformnom výklade ustanovení právneho poriadku pri uplatňovaní práva na vypratanie pozemku, nemožno za daného stavu skutkových a právnych tvrdení na strane žalobcu so žalobou uspieť v tejto časti, nakoľko žaloba uplatňuje nárok na vypratanie pozemku všeobecne, ktorému nezodpovedajú žiadne relevantné skutkové tvrdenia žalobcu pre úspech vo veci uplatňovaného nároku na vypratanie pozemku. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom a s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie. Zo strany žalovaného išlo o zásah do jeho vlastníckeho práva, ktorý riešia súdy. Súd správne posúdil, že sa mohol domáhať ochrany vlastníckeho práva na súde. V danom prípade bol udelený dočasný súhlas s umiestnením reklamnej stavby v roku 2014 a žalovaný vedel, že ide len o dočasné umiestnenie. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu o vypratania pozemkov a o odstránenie reklamných stavieb, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že žalovaný užíva pozemky žalobcu na umiestnenie reklamných stavieb bez právneho dôvodu. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a plne korešpondujú aj so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. 6. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, a ani takými, ktoré by nebol súd prvej inštancie uvážil, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty, nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie je zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnený, keď súd prvej inštancie svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, náležite sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, závery vedúce k priznaniu uplatňovaného nároku si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

8. Otázkou právomoci vo veciach, v ktorých sa podľa ustanovení v spojení s vlastník pozemkov domáha odstránenia reklamného zariadenia (billboardu) sa zaoberal Najvyšší súdu SR v uznesení zo dňa 16.decembra 2020 sp.zn. a dospel k záveru, že ide o rozhodovanie z porušenia súkromnoprávneho vzťahu definovaného v , ktoré nepochybne patrí aj do právomoci súdu. Uviedol, že pokiaľ zo žalobkyňou opísaného skutkového stavu vyplýva, že daný prípad má občianskoprávny charakter, nakoľko ide o ochranu vlastníka nehnuteľnosti - pozemku pred zásahom do jeho vlastníckych práv do ktorého žalovaná zasiahla vybudovaním nepovolenej stavby "bez existencie nájomnej zmluvy alebo iného súhlasu" žalobkyne a v žalobe sú ako rozhodujúce skutočnosti tvrdené, že žalovaná má reklamné zariadenia (stavby) vo svojom vlastníctve umiestnené bez príslušného oprávnenia na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe žalobkyne, tak takto skutkovo vymedzený návrh, bez ohľadu na to, ako tvrdený skutkový stav žalobkyňa, najmä pokiaľ ide o právnu povahu stavieb (reklamných zariadení), právne vymedzuje, nepochybne je vyvodzovaný z občianskoprávneho (majetkového) vzťahu medzi právnickými osobami upraveného . Konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala ochrany proti zásahu do jej práv vyplývajúcich zo vzťahov uvedených v čl. 1 v spojení s s tým, že v ustanovení v spojení s je právomoc daná priamo súdu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že právomoc súdu rozhodnúť spor, v ktorom sa žalobca domáha ochrany vlastníckeho práva podľa v civilnom sporovom konaní, je daná. 9. V posudzovanej veci žalobca právne účinným spôsobom odvolal (dočasný) súhlas na umiestnenie reklamných stavieb na jeho pozemkoch a tento svoj prejav vôle oznámil žalovanému najneskôr doručením mu predžalobnej výzvy, ako správne konštatoval i súd prvej inštancie v bode 17 odôvodnenia rozsudku. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že oprávnenie žalovaného na zriadenie stavieb na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu zaniklo. 10. Napokon žalovaný nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania. Vzhľadom na to, že odstránením reklamnej stavby vznikne hnuteľný majetok, ktorý bude následne potrebné z pozemkov žalobcu vypratať, je dôvodná žaloba i v časti o vypratanie pozemkov. 11. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalovaného už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval a ktoré odprezentoval aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. 12. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalovaného uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti ako vecne správny potvrdil (, ). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s 255 ods. 1 , podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu žalobcovi žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).