Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-83-2019.pdf
PDF · 132.49 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcov: 1/ I. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. XXX/X, XXX XX J., 2/ S. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. U. XXX/ X, XXX XX J., obaja právne zastúpení: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, 820 12 Bratislava 212, IČO: 00 166 260, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa proti žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 19.12.2019 žalobcovia žiadali priznať nárok na náhradu škody 274 863 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 01.08.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobcovia, každý v podiele X-ica účasti k celku sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Y. X., zapísaných na LV č. XXXX pre obec I. Y., k.ú. Y. X. a to pozemkov, zobrazených ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalobca 1/ nadobudol nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, registrovanej pod V 5814/2016 dňa 01.08.2016 od pôvodného vlastníka HOREZZA, a.s. Teplická 81,921 01 Piešťany, IČO: 36 280127, ako pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené ešte ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 a parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, keď neskôr na základe kúpnej zmluvy, registrovanej pod V 8083/2016 zo dňa 28.10.2016 previedol žalobca 1/ svoj podiel o veľkosti X-ici na žalobcu 2/. Pôvodný vlastník oboznámil žalobcu s okolnosťou, že pozemky sú predmetom Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena v prospech Mesta I. Y. za účelom vybudovania cyklistického chodníka. Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 01.02.2016 uzatvorenej medzi Mestom I. Y. a spoločnosťou HOREZZA, a.s. sa účastníci tejto zmluvy dohodli na tom, že v budúcnosti uzatvoria zmluvu o zriadení vecného bremena pre stavbu „Príprava na vybudovanie cyklistického chodníka na trase Y. X. - Y. H.“. Zmluvné strany si zároveň v čl. II. ods. 2 tejto zmluvy dohodli, že trasa cyklistického chodníka cez sporné pozemky bude predmetom dohody zmluvných strán tak, aby bolo vlastnícke a užívacie právo vlastníka týchto nehnuteľností obmedzené v čo najmenšom rozsahu.
3. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky na základe návrhu zo dňa 14.11.2016 podaného navrhovateľom - Mestom I. Y., rozhodnutím č. OU-PO-OVBP-2017/3229/98173/ŠSS-DA zo
dňa 12.10.2017 podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 282/2015 Z.z.“) v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), vo verejnom záujme vyvlastnil v prospech navrhovateľa, t.j. mesta I. Y., nehnuteľnosti uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia, vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Štátnych lesov Y. J. K. so sídlom Y. X. a v správe Slovenskej správy ciest so sídlom v G.. Toto vyvlastnenie bolo uskutočnené v súlade s geometrickým plánom č. 41011902-23/2016 zo dňa 29.09.2016 (ďalej len „geometrický plán“), vyhotovený A. - F.. H. N., X. XXXX/XX, K. - I., zo dňa 17.10.2016, overený pod č. G1-789/16. Geometrický plán bol v celom rozsahu spolu s vydaným rozhodnutím zapísaný do katastra nehnuteľností pod číslom zmeny Z-104/18. Napriek tomu, že vyvlastňovacie rozhodnutie sa netýkalo pozemkov žalobcov, geometrický plán tieto pozemky rozdelil bez súhlasu žalobcov a bol zapísaný príslušným okresným úradom, odborom katastrálnym v celom rozsahu a dotkol sa vlastníctva žalobcov. Katastrálny odbor má v zmysle platnej vyhlášky možnosť „čiastočného zápisu geometrického plánu“, čo v rozpore s jej ustanoveniami nevyužil. Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor porušil zákon, keďže konal v jeho rozpore, čím zasiahol do vlastníckeho práva žalobcov a ich pozemky znehodnotil. Týmto geometrickým plánom došlo k rozdeleniu pozemkov žalobcov na viac parciel (aktuálne evidované na liste vlastníctva), a to aj napriek tomu, že predmetom vyvlastňovacieho konania neboli pozemky žalobcov. Zároveň ním došlo k zmene druhu pozemkov zo zastavanej plochy na ostatné plochy (parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X - spolu výmera XXX m2) a to opätovne bez súhlasu vlastníka pozemkov, t.j. bez žalobcov. Podnetmi na príslušné štátne orgány sa žalobcovia snažili o zrušenie zápisu geometrického plánu a o prešetrenie postupu Mesta I. Y.. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky listom zo dňa 15.11.2018 žalobcom oznámil, že sa stotožňuje s názorom Okresnej prokuratúry Poprad o porušení katastrálneho zákona. Okresná prokuratúra Poprad listom zo dňa 24.10.2018 oznámila žalobcom, že ich podanie bolo podľa obsahu posúdené ako podnet na podanie protestu prokuratúra proti opatreniu Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru -záznam, ktorým bol zapísaný predmetný geometrický plán pod č. V 104/18. V rámci konania o podnete žalobcov boli zistené porušenia zákona a prokurátor vydal upozornenie prokurátora ako opatrenie prokurátorského dozoru nesmerujúce k zrušeniu opatrenia orgánu verejnej správy, pri vydaní ktorého bol porušený zákon.
4. Mesto I. Y. listom zo dňa 26.7.2016 oznámilo F.. Z. E. územno-plánovacie informácie týkajúce sa pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X k.ú. Y. X. a tieto sa nachádzajú v zastavanom území a podľa platného územného plánu sú súčasťou funkčnej plochy „územie s dominantnou funkciou zelene
- parky a parkovo upravená zeleň“ a regulačného bloku Y vymedzený ako nezastaviteľné územie. Žalobcovia listom zo dňa 21.01.2019 požiadali o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, avšak do podania tejto žaloby sa žalovaný k nároku žalobcov nevyjadril.
5. Konanie S. I. Y. a Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor zasiahlo do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobcov, nakoľko ich konaním došlo k zásahu do práva žalobcov pokojne užívať svoj majetok, ich vlastnícke právo bolo obmedzené a to bez splnenia zákonom vyžadovaných podmienok. Toto ich konanie spadá pod nesprávny úradný postup, pod ktorý zákon č 514/2003Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov - ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“ zahŕňa aj iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym zápisom geometrického plánu bez súhlasu vlastníka nehnuteľností, rozdelením jeho nehnuteľností a zmena druhu ich pozemkov, užívanie bez právneho dôvodu a bez náhrady Mestom I. Y. žalobcovia považujú za porušenie všeobecných právnych predpisov Slovenskej republiky a zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Mesta I. Y. a Okresného úradu Poprad, katastrálny odborom a škodou, ktorá žalobcom vznikla a to v tom, že nesprávnym úradným postupom Mesta I. Y. a Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor spočívajúcom vo vyhotovení predmetného geometrického plánu,jeho zápisu do katastra nehnuteľnosti, zmeny druhu pozemku bez súhlasu vlastníka nehnuteľností, užívaniu nehnuteľností bez právneho dôvodu a bez náhrady Mestom I. Y., čím bolo zasiahnuté do vlastníckych práv žalobcov a k znehodnoteniu dotknutých nehnuteľností.
6. Žalobcovia žalobou poukázali, že nárok na náhradu škody si uplatňujú voči žalovanému v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného, ktorým nezákonné zasiahol do práv, právom chránených záujmov žalobcov nezákonným rozhodnutím.
V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 11.6.2008, sp. zn. 5Co/9/2008, na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo 17/2011. Nesprávnym úradným postupom žalobcu je konanie, ktorého výsledkom je opatrenie katastrálneho odboru Okresného úradu Poprad, vykonané dňa 14.3.2018 v konaní o zápise práva do katastra nehnuteľností záznamom pod Z - 4908/2017. Napriek tomu, že sa žalobcovia snažili o zrušenie nezákonného rozhodnutia rôznym podnetmi na príslušné orgány, až protestom prokurátora generálnej prokuratúry bolo opatrenie zrušené, nesprávnym úradným postupom došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov tým, že
- na ich nehnuteľnosti sa nachádza cesta 2. triedy aj napriek tomu, že v súlade s územným plánom by mali byť dotknuté nehnuteľnosti súčasťou funkčnej plochy „územie s dominantnou funkciou zelene - parky a parkovo upravená zeleň a regulačného bloku TM 03“ vymedzené ako nezastaviteľné územie
- došlo k znehodnoteniu dotknutých nehnuteľností rozdelením na ich viacero častí
- zmenením druhu nehnuteľnosti bez súhlasu žalobcov ako vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti
- stavba cyklistického chodníka bez dohody so žalobcami v rozpore s vyššie uvedenou Zmluvou o budúcej zmluvy zo dňa 01.02.2016, ktorá zo strany Mesta I. Y. nebola rešpektovaná X. Nezákonným rozhodnutím žalovaného je opatrenie, ktorým Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor pod číslom zmeny - 104/2018, zapísal do katastra nehnuteľnosti geometrický plán č. 41011902-23/2016 na oddelenie a majetkovo-právne usporiadanie pozemkov pod navrhovaným cyklochodníkom. Dôvodnosť podanej žaloby žalobcovia odôvodňujú aj tým, že rozhodnutím Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor č. UP-03/2019 zo dňa 8.7.2019 vyhovel protestu prokurátora netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR č. VI/2 GD 430/18/1000-8 z 18.1.2019, podaného voči opatreniu katastrálneho odboru Okresného úradu Poprad, vykonaného dňa 14.03.2018 v konaní o zápise práva do katastra nehnuteľností záznamom č.k. Z-45908/2017, ktorým okresný úrad pod č. zmeny 104/2018 do katastra nehnuteľností zapísal geometrický plán na oddelenie a majetkovo-právne usporiadanie pozemkov navrhovaným cyklochodníkom a opatrenie katastrálneho odboru Okresného úradu Poprad, vykonané dňa 14.3.2018 v konaní o zápise práva do katastra nehnuteľností záznamom č. k. Z 4908/2017, ktorým okresný úrad pod č. zmeny 104/2018 do katastra nehnuteľností zapísal geometrický plán, bolo zrušené. Týmto opatrením bol porušený zákon - § 36 ods. 2 a § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv a iných práv v znení neskorších predpisov. Rozpor so zákonom je rovnako zdôvodnená v proteste prokurátora, s ktorým sa žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok - NS SR zo dňa 21.06.2011, sp. zn. 2Cdo/121/2010). Týmto nesprávnym úradným postupom Mesta I. Y. a Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor je nezákonné rozhodnutie - opatrenie, ktorým bola spôsobená škoda 273 943 eur, ktorá pozostáva z nasledovných položiek; Majetková ujma (zahŕňa skutočnú škodu a ušlý zisk)
- sumy 188 015 eur, ktorá predstavuje sumu 155 eur za m2 ako trhovú hodnotu dotknutých nehnuteľností v danom čase v danej obci, nakoľko zápisom GP došlo k rozčleneniu pôvodného pozemku na viacero častí, čím sa znehodnotil pozemok a zároveň k zmene druhu pozemkov, čo má za následok zníženie trhovej hodnoty dotknutých pozemkov. V tomto období žalobcovia nemohli nehnuteľnosti žiadnym spôsobom užívať, držať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi,
- sumy 5928 eur, táto suma zahŕňa ušlý zisk od dátumu zápisu geometrického plánu, t.j. odo dňa 01.1.2018 do 31.12.2018, ktorý bol vypočítaný z trhovej hodnoty nájmu pozemku v danom období, ktorý by poškodený získali prenájom dotknutých nehnuteľností tretej osobe, t.j. 2 eur za m2 mesiac ( 247 m2 x 2 x 12),
- sumy 920 eur náhrada trov konania, ktoré žalobcom vznikli za právne zastupovanie pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody so žalovaným - prevzatie zastupovania a príprava návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nemajetková ujma - jej výšku považujú za dostatočnú na spravodlivé zmiernenie vzniknutých následkov a závažnosť vzniknutej ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, pričom žalobcovia boli vylúčení zo slobodnej dispozície s týmito nehnuteľnosťami
- sumy 30 000 eur osobitne pre každého žalobcu, jej výška je vypočítaná podľa § 17 ods. 3 zákona č. 504/2013 Z. z. vzhľadom na to, že doposiaľ nedošlo k náprave daného problému a zásah do ústavou garantovaného práva má nevyčísliteľnú hodnotu, došlo k vynaloženiu finančných prostriedkov ako aj času na kontaktovanie všetkých možných štátnych inštitúcii, čomu museli prispôsobiť svoje pracovné povinnosti ako aj voľný čas, ktorý mohol byť strávený s rodinou, museli sa zúčastniť výsluchov polície za účelom objasnenia celého prípadu a navštevovať štátne inštitúcie na úkor svojho voľného času
- sumy 20 000 eur, k čomu žalobcovia požiadali žalovaného o predbežné prejednanie sporu, tento návrh nebol do dnešného dňa prerokovaný a žalovaný sa k nemu ani nevyjadril 8. Právne odôvodnili svoj nárok poukazom na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., ust. § 9 ods. 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1 až 3, článku 2, 13 a 20 ods. 1 až 5 Ústavy SR, čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, a ustanovením zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 06.05.2020 a žiadal ju zamietnuť, keď poukázal na to, že žalobcovia nadobúdali sporné pozemky na základe kúpnej zmluvy, žalobca 1/ od spoločnosti HOREZZA, a.s., jej vklad bol povolený dňa 01.08.2016 pod V 5814/2016 a žalobca 2/ nadobudol spoluvlastnícky podiel na pozemkoch od žalobcu 1/, vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený dňa 28.10.2016 pod V 8083/2016. Obaja žalobcovia v obsahu zmluvy vyhlásili, že boli oboznámení s tým, že pozemky (predmet kúpy) sú predmetom Zmluvy o budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech Mesta I. Y. za účelom vybudovania cyklistického chodníka a tiež vyhlásili, že stav nehnuteľnosti im je známy z fyzickej obhliadky na mieste samom a nevyhradzujú si žiadne osobitné vlastnosti predmetu kúpy a tento kupujú tak ako stojí a leží. V Zmluve o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena uzavretej medzi budúcim oprávneným, ktorým bolo Mesto I. Y. a budúcim povinným z vecného bremena HOREZZA, a.s. vyplýva, že sa dohodol na uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorou povinný z vecného bremena zriadi na slúžiacich pozemkoch vecné bremeno pre stavbu „Príprava na vybudovanie cyklistického chodníka na trase Y. X. - Y. H.“, pričom prílohou tejto zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena bol aj Záznam z podrobného merania zmien, ktorý vyhotovil Ing. H. N. A.. Zároveň bolo dohodnuté, že budúca trasa cyklistického chodníka bude predmetom dohody zmluvných strán tak, aby vlastnícke a užívacie právo budúceho povinného z vecného bremena bolo obmedzené v čo najmenšom rozsahu a s tým, že budúci povinný mal po výzve budúceho oprávneného pristúpiť k uzavretiu zmluvy v lehote 30 dní od úradného overenia geometrického plánu na porealizačné zameranie stavby. Vychádzajúc z článku 6 Zmluvy o budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena uvádzal, že práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z tejto zmluvy prechádzajú aj na právnych nástupcov strán.
10. Žalobca o úmysle zriadiť stavbu „Príprava na vybudovanie cyklistického chodníka na trase Y. X. - Y. H.“ vedel a stav pozemkov mu bol pri kúpe známy. Trasa cyklistického chodníka mala byť predmetom dohody zmluvných strán, t.j. Mesta I. Y. a žalobcom. Orgán správy katastra nemal a nemá žiaden vplyv na to, ako povedie trasa cyklistického chodník. Nie sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradným postupom (orgánom katastra), t.j. žalobca nepreukázal že by existovalo rozhodnutie orgánu katastra nehnuteľnosti, ktoré by bolo nezákonné alebo jeho úradný postup, ktorý by bol nesprávny, v dôsledku ktorého by mala žalobcom vzniknúť škoda. A hlavne, že by existovala príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu katastra nehnuteľnosti, resp. jeho nesprávnym úradným postupom.
11. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ SR v Poprade, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ vo I. Y.. ČVS: ORP- 668/VY-PP-2018 zo dňa 21.09.2018 vyplýva, že odmietlo trestné stíhanie vo veci podozrenia spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného poriadku, keď z jeho odôvodnenia vyplýva, že spoločnosť H. N. A. vypracovala geometrický plán na základe objednávky S. I. Y. č. 10/1600335 zo dňa 22.09.2016, pričom vytýčenie trasy cyklochodníka bolo vykonané v dňoch 24.11.2014 - 5.12.2014, čo je zrejmé z technickej správy záznamu podrobného merania zmien č. 1966, ktorý je súčasťou geometrického plánu. Žalobca sám v žalobe poukazuje na to, že v rozpore s ustanovením tejto Zmluvy o budúcej zmluve došlo zo strany S. I. Y. k vytýčeniu trasy cyklistického chodníka a to bez súhlasu vlastníka dotknutých nehnuteľností, vytýčená trasa obmedzila vlastnícke a užívacie práva, avšak nie v najmenšom rozsahu, nakoľko trasa mohla ísť aj iným spôsobom a zasiahla by do vlastníctva iným spôsobom - v menšom rozsahu. Žalovaný preto odmietol akúkoľvek špekuláciu o tom, že by bol zodpovedný za škodu a za stav dotknutých nehnuteľností.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, vykonal výsluchom žalobcu 1/ a zistil, že žaloba nie je dôvodná.
13. V súdenej veci sa žalobcovia domáhajú nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona 504/2003 Z. z..
14. Súd zistil, že Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky na základe návrhu zo dňa 14.11.2016 podaného navrhovateľom - Mestom I. Y., rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2017/3229/98173/ ŠSS-DA zo dňa 12.10.2017 vyvlastnil v prospech navrhovateľa nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, vo vlastníctve SR - v správe Štátnych lesov Y. J. K. so sídlom v Y. X. a v správe Slovenskej správy ciest so sídlom v G. a to v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 17a zákona č. 135/1961 Zb. s tým, že podkladom pre vyvlastňovacie konanie bol geometrický plán č. 41011902-23/2016 zo dňa 29.9.2016, ktorý vyhotovil - A. F.. H. N., X. XXXX/XX, K.-I., autorizačne overil toho istého dňa F.. I. H., a ktorý bol úradne overený Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom dňa 17.10.2016, pod č. G1-789/16 (ďalej len „GP č. 23/2016“ alebo „geometrický plán“).
15. Tento geometrický plán bol vypracovaný na základe objednávky č. 10/1600335 Mesta I. Y. zo dňa 22.09.2016 pre účely oddelenia a majetko-právneho usporiadania pozemkov pod navrhovaným cyklochodníkom (vyhotoveným F.. H. N. - A., X. XXXX/XX, XXX XX K. - I., F.: XX XXX XXX). Zapísaný bol do katastra nehnuteľností pod Z 4908/2017 dňa 14.03.2018, keď na základe tohto technického podkladu boli zapísané aj novovytvorené pozemky C KN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - ostatná plocha a o výmere XX m2 a parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vytvorené z pôvodných pozemkov zobrazených ako parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Y. X. v prospech žalobcov. Z uvedeného je zrejmé, že zápisom GP č. 23/2016 došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti a zápisu novovytvorených pozemkov a zároveň k zmene ich druhu aj napriek tomu, že ich vlastníci - žalobcovia 1/ a 2 neboli účastníkmi vyvlastňovacieho konania, t.j. k zápisu novovytvorených parciel a u niektorých k zmene druhu došlo bez súhlasu ich vlastníkov, čo boli napokon aj nesporné skutočnosti.
16. Zároveň zápisom tohto GP č. 23/2016 - jeho záznamom Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, vykonaný pod č. Z 4908/2017 zo dňa 14.03.2018 bol v časti, ktorá sa dotkla vlastníctva žalobcov 1/ a 2/, porušený zákon, konkrétne ust. § 36 ods. 2 a § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) - ďalej len „zákon č. 162/1995“. Toto porušenie bolo konštatované aj protestom prokurátora Generálnej prokuratúry netrestného odboru Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 430/18/1000-8 zo dňa 18.01.2019, na základe čoho v zmysle § 23 ods. 2 písm. f) a § 24 ods. 5 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, katastrálny odbor Okresného úradu Poprad tomuto protestu, svojim rozhodnutím č. UP-03/2019 vydaným dňa 08.07.2019 vyhovel a protestom napadnuté opatrenie katastrálneho odboru Okresného úradu Poprad, vykonané dňa 14.03.2018, v konaní o zápise práva do katastra nehnuteľnosti záznamom, číslo konania Z 4908/2017, ktorým okresný úrad pod číslom zmeny 104/2018 zapísal do katastra GP č. 23/2016 na oddelenie a majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod navrhovaným cyklochodníkom v časti, v ktorej bol do katastra nehnuteľností bez súhlasu vlastníkov pozemkov, C KN paac. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a pozemku parc. C KN XXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, zapísaný ako novovytvorený pozemok XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zrušil.
17. Vzhľadom na to, že protestu prokurátora Generálnej prokuratúry, netrestného odboru č. VI/2Gd 430/18/1000-8 zo dňa 18.1.2019, ktorý skonštatoval, že zápisom GP bez súhlasu vlastníka (rozdelením alebo zlúčením pozemkov) sa zasiahlo do obsahu vlastníckeho práva žalobcov, bolo vyhovené, došlo k náprave porušených práv žalobcov. Porušenie práv spočívajúce v zásahu ich oprávnenia rozhodovať o tom, v akej podobe (zastavané plochy alebo ostatné plochy) bude ich vlastnícke právo evidované v katastri nehnuteľnosti, nemalo povahu straty alebo obmedzenie vlastníctva, čo je zrejmé aj LV č. XXXX pre obec I. Y. a k.ú. Y. X., ktorého sú žalobcovia 1/ a 2/ naďalej vlastníkmi o druhu pozemkov a vymedzením parcelných čísel ako pred vykonaním záznamu Z 4908/2017. Vlastníctvo žalobcov zápisom GP č. 23/2016 nebolo dotknuté v tom smere, že by bolo obmedzené, v tom, že by žalobcovia by boli vylúčení z užívania dotknutých nehnuteľností, nemohli ich držať, užívať a podobne.
18. Skôr naopak, žalobca 1/ výpoveďou potvrdil, že v čase pred vykonaním zápisu GP č. 23/2016 záznamom Z 4908/17 mohol nehnuteľnosti užívať odstavením vozidla na týchto priestoroch za účelom
získania ďalších informácií o mieste pobytu, prípadne vozidlá odstavené za účelom vykonania toalety a občerstvenia a podobne. Nehnuteľnosti udržiaval a kosil ich, staral sa o ne. Po obnove pozemky užíva spôsobom zodpovedajúcim ich druhovému určeniu a takto ich užíva aj aktuálne. Pozemky teda boli a sú užívané spôsobom zodpovedajúceho ich druhovému určeniu - zastavaným plochám a nádvoriam a ostatným plochám.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo d) nesprávnym úradným postupom.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
21. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
22. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
23. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
24. V danej veci mal podľa žalobcu nesprávny úradný postup spočívať v nesprávnom postupe katastrálneho odboru Okresného úradu Poprad, v konaní o zápise práv do katastra nehnuteľností záznamom číslo konania Z 4908/2017 a to tým, že došlo k zmene druhu evidovaných nehnuteľností žalobcov, k ich rozčleneniu na viac parciel a napokon, škoda mala vzniknúť stavbou cyklistického chodníka bez dohody so žalobcami a to aj napriek tomu, že nehnuteľností sú súčasťou funkčnej plochy označenej „územie s dominantnou funkciou zelene - parky a parkovo upravená zeleň“, v dôsledku čoho boli vylúčené zo zastavania (sú nezastaviteľným územím).
25. Škoda, ktorá mala byť žalobcom spôsobená má predstavovať zníženie trhovej hodnoty dotknutých nehnuteľností v čase zápisu geometrického plánu, pretože ich nemohli užívať, držať, požívať ich plody a úžitky a nakladať s nimi, ďalej mala byť spôsobená ušlým ziskom a vznikom trov pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody so žalovaným.
26. Súd však zistil, že žalobcovia (v období od 14.3.2018 do 16.08.2019 - zápis GP č. 23/2016 a jeho zrušenie v dotknutej časti) nestratili vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorých sa pôvodná zmena zápisom Z 4908/2017 dotkla, ba dokonca ako vyplynulo z výpovede žalobcu 1/, tieto mohli užívať spôsobom zodpovedajúceho jeho druhovému určeniu. Na nehnuteľnosti nie je vybudovaná cyklotrasa, nehnuteľnosti slúžili a aj slúžia ako odstavná, prípadne dočasná parkovacia plocha (ak turisti chcú získať informácie, za účelom vykonania toalety a podobne), nedošlo k zmenšeniu ich výmery a ani novovytvorených parciel oproti stavu pred zápisom GP č. 23/2016. V proteste prokurátora bolo konštatované, že rozdelenie alebo zlúčenie parciel do (iného) celku nemalo povahu straty alebo obmedzenia vlastníctva, len zasiahlo do oprávnenia rozhodovať o tom, v akej podobe bude jeho vlastnícke právo evidované v katastri nehnuteľností. Zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností nepredstavoval právnu prekážku nakladania s nehnuteľnosťami. Žalobcovia neboli v reálnom užívaní nehnuteľností obmedzení, nehnuteľnosti mohli držať a aj nakladať s nimi a dať ich do nájmu. Po vyhovení protestu prokurátora došlo k zrušeniu časti záznamu Z 4908/2017, ktorá sa dotýkala zápisu GP č. 23/2016 a nehnuteľností, ktorých vlastníkmi boli žalobcovia.
27. Súd je názoru, že v danom prípade nešlo o taký nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal nárok žalobcov na náhradu škody. Nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nezakladajú nedostatky či pochybenie v priebehu konania, hoci našli svoj výraz vo výsledku - opatrení vykonaného záznamom, ale boli neskôr odstránené v systéme použitých opravných prostriedkov, teda nesprávny úradný postup bol napravený a naviac neznamenal zásah do vlastníctva žalobcov v tom smere, že by ich vlastníctvo obmedzil alebo že by žalobcovia vlastníctvo k pozemkom stratili. Pozemky nezanikli, neboli porušené či poškodené zápisom a stále sa nachádzali na tom istom mieste (NS ČR 22Cdo 2271/2006). Žalobcovia aj po zápise GP č. 23/2016 zostali vlastníkmi dotknutých nehnuteľností a tieto mohli držať, užívať a požívať a dokonca aj nakladať s nimi. Záznam žiadnym spôsobom nespôsobil zníženie ich hodnoty, pretože pozemky sú evidované v stave ako pred vykonaním záznamu. Nesprávny úradný postup vyúsťujúci do záznamu bol na základe orgánu dohľadu, zrušený, preto nemôže založiť objektívnu zodpovednosť štátu, lebo pochybenie orgánu štátu bolo napravené. Zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. preto nie je daná.
28. Ak škoda mala žalobcom vzniknúť stavbou cyklistického chodníka bez dohody so žalobcami a to aj napriek tomu, že nehnuteľností sú súčasťou funkčnej plochy označenej „územie s dominantnou funkciou zelene - parky a parkovo upravená zeleň“, v dôsledku čoho boli vylúčené zo zastavania (sú nezastaviteľným územím) súd uvádza, že tu neexistuje príčinná súvislosť medzi záznamom vykonaným katastrálnym odborom Okresného úradu Poprad dňa 14.3.2018 pod č. Z 4908/2017, ktorého je žalovaný ústredným orgánom, a škodou, pretože toto opatrenie - postup katastrálneho odboru, ktorým zapísal GP č. 23/2016 bolo zrušené po vyhovení protestu prokurátora netrestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/2 Gd 430/18/1000-8 z 18.01.2019 a na jeho podklade sa neuskutočnila stavba cyklistického chodníka a nebola dotknutá ani nezastaviteľnosť územia daná územným plánom nazvaným „Územie s dominantnou funkciou zelene - parky a parkovo upravená zeleň“.
29. V danej veci neexistuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Ide o priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnymi konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku (R 21/1992).
30. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
31. Ak preto žalobcovia 1/ a 2/ svoj nárok na náhradu škody odvodzovali stavbou cyklistického chodníka bez dohody s nimi v rozpore so Zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 01.02.2016 zo strany Mesta I. Y., je potrebné podotknúť, že v danom prípade nejde o nesprávny úradný postup žalovaného (jeho organizačnej zložky), ale o postup, iného subjektu - Mesta I. Y.. Zhodne, ani vybudovanie cyklotrasy v rozpore s územným plánom a aj existencia cesty 2. triedy nie sú nesprávnym úradným postupom alebo rozhodnutím žalovaného, v súvislosti s ktorým by mala vzniknúť žalobcom škoda. Nejde o priamu väzbu objektívnych súvislostí, v rámci ktorých jeden jav vyvoláva druhý, t.j. o vzťah príčiny a následku. Absentuje tu príčinná súvislosť medzi vybudovaním cyklotrasy, existenciou cestou 2. triedy a postupom katastrálneho odboru OÚ Poprad.
32. Žalobcom v čase nadobudnutia nehnuteľností bolo známe to, že nimi kupované pozemky sú predmetom Zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena v prospech Mesta I. Y., za účelom vybudovania cyklochodníka, o čom svedčí článok II ods. 2 kúpnej zmluvy registrovanej pod V 5814/2016 a pod V 8083/2016, stav nehnuteľnosti im bol známy z fyzickej obhliadky na mieste samom a nevyhradzovali si žiadne osobitné vlastnosti, nehnuteľnosti - pozemky kupovali ako stoja a ležia. Ak v kúpnej zmluve prehlásili, že boli oboznámený so skutočnosťou, že pozemky sú predmetom Zmluvy o budúcej zmluvy o zriadení vecného bremena, musel im byť známy aj obsah tejto budúcej zmluvy, t.j. zriadenie vecného bremena pre stavbu „Príprava na vybudovanie cyklistického chodníka na trase Y. X.
- Y. H., pričom prílohu č. 1 tejto budúcej zmluvy mal tvoriť záznam podrobného merania zmien, ktorý vyhotovil F.. H. N. - A.. Teda plánovaný zámer na nehnuteľnostiam im bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy známy a bolo im známe aj vytýčenie trasy cyklochodníka, vykonané v dňoch 24.11.2014 - 05.12.2014, čo je zrejmé z technickej správy Záznamu podrobného merania zmien č. 1966, ktoré bolo súčasťou GP č. 23/2016, čo napokon žalobca 1/ aj sám potvrdil. Trasa cyklistického chodníka a teda aj zriadenia vecného bremena mal byť predmetom dohody, ale opäť nie žalovaného, ale Mesta I. Y. a žalobcov. Žalovaný vo vzťahu k týmto skutkových okolnostiam - vybudovanie trasy cyklochodníka, nemôže byť osobou pasívne vecne legitimovanou.
33. V poslednom rade, pokiaľ žalobcovia žiadali priznať aj nemajetkovú ujmu, tu len súd dodáva, že ak nebola preukázaná existencia vzniku škody nesprávnym úradným postupom, nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, keď v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa vychádza z toho, že ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podmienkou je teda existencia závažnej ujmy a za tú je potrebné považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Nie sú pritom rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Žalobcovia vôbec nepreukázali existenciu závažnej ujmy, keď samozrejme pre vznik objektívnej zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmy zhodne predpokladá (ako pri škode) existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Možno súhlasiť so žalovaným, že nemajetková ujma prestavuje zásah do inej ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Žalobcovia nemajetkovú ujmu odôvodňovali zásahom do ústavou garantovaného vlastníckeho práva, ktoré má nevyčísliteľnú hodnotu. Súd už vyššie konštatoval, že žalobcovia neboli zbavení vlastníckeho práva zápisom GP č. 23/2016 záznamom Z 4908/2017, nesprávny úrad postup na základe protestu orgánu dohľadu bol napravený. To, že sa zúčastňovali výsluchov na polícií za účelom objasnenia prípadu nie je značeným zásahom predstavujúcim závažnú ujmu. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu, priznal nárok na náhradu trov konania.
35. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom - § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
Podľa § 277 ods. 1 až 3 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. (2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. (3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.