Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky T., so sídlom v B.,

zastúpenej L., so sídlom v B., proti odporkyni Slovenskej republike – Ministerstvo

financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 5. apríla 2011 sp.zn. a rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica z 12. júna 2009 č.k. -1120, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. apríla 2011 sp.zn.

v jeho potvrdzujúcej časti a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

z 12. júna 2009 č.k. -1120 vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola odporkyni

uloţená povinnosť zaplatiť navrhovateľke ušlý zisk za obdobie od 31.12.1998 do 31.3.2001

vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 do zaplatenia a sumu

9 958,17 € ako vyplatenú odmenu za vypracovaný znalecký posudok firmou B. a to všetko

v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a v rozsahu zrušenia vec vracia Okresnému

súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 12. júna 2009 č.k. -1120

uloţil odporkyni zaplatiť navrhovateľke ušlý zisk za obdobie od 31. decembra 1998

do 31. marca 2001 vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania ročne

od 1. januára 2005 aţ do zaplatenia, náhradu skutočnej škody vo výške 19 879,83 € ako

vyplatenú odmenu správcovi konkurznej podstaty JUDr. Ľ. P. a sumu 9 958,17 € ako

vyplatenú odmenu za vypracovanie znaleckého posudku firmou B. V prevyšujúcej časti súd

návrh navrhovateľky zamietol. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo na

náhradu trov konania. Súd prvého stupňa uviedol, ţe daňový úrad pri daňovej kontrole mal

2

právo zadrţať tieto finančné prostriedky, mal právo tieţ vydať predbeţné opatrenie, v ktorom

zakázal disponovať s nehnuteľnosťami na účely zabezpečenia vymoţiteľnosti svojej

pohľadávky do budúcna. Keďţe však samotný postup daňového úradu a jeho úvahy, ktorými

sa riadil v priebehu daňovej kontroly, vo vzťahu k navrhovateľke boli nesprávne, súd

povaţoval aj tento úradný postup, ktorý nespočíval v samotnej rozhodovacej činnosti, za

nesprávny, najmä z dôvodu, ţe výrazne a po dlhú dobu zasahoval do hospodárskej činnosti

navrhovateľky tak, ţe ohrozil jej samotnú existenciu. Prvostupňový súd poukázal na to, ţe

z vykonaného znaleckého dokazovania súdneho inţinierstva v Ţ. vyplynulo, ţe

hlavné a jediné príčiny, ktoré viedli k zníţeniu predpokladaného zisku navrhovateľky, boli

kroky daňového úradu smerujúce k zadrţaniu finančných prostriedkov navrhovateľky na

účely zabezpečenia predpokladanej pohľadávky nedoplatku z titulu dane príjmu právnických

osôb za rok 1997 vrátane opatrení, ktorými bolo navrhovateľke zakázané disponovanie s jej

majetkom, keď v konečnom dôsledku po zrušujúcom rozhodnutí Najvyšším súdom

Slovenskej republiky v konaní sp.zn. daňový úrad sám uznal svoj postup za

nesprávny a vrátil neprávom zadrţaný nedoplatok dane rozhodnutím z 15. marca 2001.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Na odvolanie navrhovateľky ako aj odporkyne Krajský súd v Banskej Bystrici

rozsudkom z 5. apríla 2011 sp.zn. rozsudok okresného súdu vo výroku,

ktorým bola odporkyni uloţená povinnosť zaplatiť navrhovateľke ušlý zisk za obdobie

od 31. decembra 1998 do 31. marca 2001 vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania

ročne od 1. januára 2005 do zaplatenia a sumu 9 958,17 € za vypracovaný znalecký posudok

firmou B., potvrdil. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku okresného súdu, ktorým priznal

navrhovateľke náhradu škody spočívajúcej vo vyplatení odmeny správcovi konkurznej

podstaty vo výške 19 879,83 €, výrok v ktorom zamietol návrh na zaplatenie 1 991,63 €

daňovej poradkyni, ako aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania a v týchto častiach

vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého

stupňa v časti výroku, ktorým bola odporkyňa zaviazaná na náhradu ušlého zisku

vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom z omeškania a v časti o uloţenie povinnosti zaplatiť

sumu 9 958,17 € stotoţnil, povaţuje ich za vecne správne poukazujúc na ustanovenia § 15,

, , , o správe daní a poplatkov. Odvolací súd

zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, ţe v danom prípade znalcom vyčíslená škoda

predstavuje ušlý zisk navrhovateľky, ktorý vznikol jednak v dôsledku nezákonného

3

rozhodnutia Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I. z 12. júna 2000

a zároveň postupmi daňového úradu počas daňovej kontroly začatej v júni 1998.

Poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, kde sa konštatuje, ţe aj keď

jednotlivé rozhodnutia daňového úradu boli vydané v súlade so zákonom (okrem

uvádzaného nezákonného rozhodnutia), no samotný postup daňového úradu vo vzťahu

k navrhovateľke bol nesprávny, pretoţe výrazne a po dlhú dobu zasahoval do hospodárskej

činnosti navrhovateľky tak, ţe ohrozil jej samotnú existenciu.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého

stupňa vo výroku ktorým bola odporkyni uloţená povinnosť zaplatiť navrhovateľke ušlý zisk

za obdobie od 31. decembra 1998 do 31. marca 2001 vo výške 584 491,46 € s 8 % úrokom

z omeškania ročne od 1. januára 2005 do zaplatenia a sumu 9 958,17 € za vypracovaný

znalecký posudok firmou B., v lehote 30 dní od právoplatnosti týchto rozhodnutí podal na

podnet odporkyne generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Ţiadal

napadnuté rozhodnutia zrušiť. Uviedol, ţe uvedenými rozhodnutiami bol porušený zákon

a súdy niţších stupňov vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/). Podľa názoru

generálneho prokurátora sa súdy niţších stupňov nedostatočne riadili ustanoveniami § 1, § 2,

Uviedol, ţe predmetom sporu bola poţadovaná náhrada škody podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, ţe účinný do 30. júna

2004 upravoval podmienky vzniku nároku z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Od 1. júla 2004 je

právna úprava zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci upravená Podľa názoru generálneho prokurátora sa

súdy oboch stupňov nasledovnými zákonnými ustanoveniami dostatočne neriadili. Podľa § 1

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré

v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní vydal štátny

orgán. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia

úloh štátnych orgánov uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí

tieto úlohy plnia. Tejto zodpovednosti sa štát nemôţe zbaviť. Ide o objektívnu zodpovednosť,

ktorá predpokladá súčasné splnenie týchto podmienok :

1. Existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho postupu.

2. Vzniku škody

4

3. Príčinnú súvislosť medzi 1. a 2.

Zodpovednosť štátu v zmysle citovaného zákona je občianskoprávnym vzťahom.

je vo vzťahu k špeciálnym, preto pokiaľ tento

neobsahuje sám vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia . Podľa

, sa hradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk). Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Generálny prokurátor

v mimoriadnom dovolaní poukázal na to, že súdy odkázali na znalecký posudok, pritom

znalecká organizácia nevedela a ani nemohla posúdiť, či došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, resp. k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Zástupkyňa znaleckej organizácie

na pojednávaní 22. mája 2009 uviedla, ţe nehodnotila správnosť úradného postupu

a za nezákonné rozhodnutia povaţuje všetky rozhodnutia, ktoré uviedli v tabuľkách.

Skutočnosť, ţe súd prvého stupňa neskúmal, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, resp.

k vydaniu nezákonného rozhodnutia vyplýva z toho, ţe okresný súd od znalcov poţadoval,

aby špecifikovali, ktoré rozhodnutia a postupy boli hlavnou príčinou ušlého zisku, ako aj

obdobie odkedy daňová kontrola negatívne zasiahla do hospodárskej činnosti navrhovateľky.

Pričom daňovú kontrolu nemoţno označiť za nesprávny úradný postup. Podľa generálneho

prokurátora súdy opomenuli skúmať zákonné podmienky na uplatnenie nároku

na náhradu škody a to existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného

postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, t.j. vzťah príčiny a následku. Podľa názoru odvolacieho

súdu „v tomto smere samotná skutočnosť, ţe tieto rozhodnutia neboli ako nezákonné zrušené,

nie je relevantná“. Pokiaľ však rozhodnutia daňového úradu ako nezákonné neboli zrušené,

samotný postup daňového úradu pred vydaním týchto rozhodnutí nemoţno označiť

za nesprávny úradný postup, pretoţe v takomto prípade sa jedná o rozhodovaciu činnosť

štátnych orgánov (t.j. moţno skúmať výlučne splnenie nezákonného rozhodnutia v zmysle § 1

a nasl. a nie nesprávneho úradného postupu úradného postupu podľa

). Okresný súd ako ani krajský súd podľa generálneho prokurátora

nevzali do úvahy tú skutočnosť, ţe výsledkom nesprávneho úradného postupu nemôţe byť

vydanie zákonného rozhodnutia. Ďalej uviedol, ţe v danom prípade súdy vec nesprávne

právne posúdili. Z takéhoto výkladu práv potom vyplýva, ţe kaţdý daňový subjekt, u ktorého

je nariadená daňová kontrola, sa môţe domáhať nároku na náhradu škody, pretoţe zákonné

postupy – vydané rozhodnutia daňového úradu v zmysle zákona č. 511/19992 Zb., ktoré ako

5

nezákonné nikdy neboli zrušené, súdy môţu označiť bez akéhokoľvek posúdenia

a odôvodnenia za nesprávny úradný postup. Neskúmanie zákonných podmienok

na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu, nerozlišovanie podmienok

na uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu od nároku

na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu. V konaní bolo preukázané, ţe jediné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2000 sp.zn. ,

bolo rozhodnutie Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky z 12. júna 2000,

ktorým Ústredné riaditeľstvo Slovenskej republiky zmenilo dodatočný platobný výmer

Daňového úradu II Banská Bystrica tak, ţe vyrubenú daň z príjmov právnických osôb

za zdaňovacie obdobie 1997 vo výške 8 475 100,-- Sk zmenilo na sumu 8 379 900,-- Sk.

V dôsledku toho, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu

– Ústredného riaditeľstva Slovenskej republiky z 12. júna 2000 a následne Ústredné

riaditeľstvo Slovenskej republiky zrušilo rozhodnutie správcu dane z 15. novembra 1999,

nemohla vzniknúť navrhovateľke ňou uplatnená a priznaná škoda od 31. decembra 1998

a nemôţe byť ani v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným 15. novembra

1999. Poukázal na to, ţe v konaní bolo preukázané, ţe do 15. novembra 1999 navrhovateľka

nebola evidovaná ako neplatič a správca dane ani nemohol vydať doklad o tom, ţe eviduje

voči navrhovateľke nedoplatky, pretoţe daň do 15. novembra 1999 nebola navrhovateľke ani

vyrubená. Navrhovateľke bola vyrubená daň platobným výmerom z 15. novembra 1999,

t.j. aţ po tomto termíne mala navrhovateľka vykázané nedoplatky voči daňovému úradu.

Po tomto termíne však navrhovateľka nemala ani moţnosť zúčastňovať sa verejnej súťaţe,

pretoţe v tomto období uţ previedla svoj majetok na akciovú spoločnosť (v júni 1999) a cez

novozaloţenú akciovú spoločnosť sa zúčastňovala na verejných súťaţiach. Navrhovateľke

nemohla byť spôsobená škoda ani vydaním rozhodnutia Daňového úradu II Banská Bystrica

z 12. apríla 1999 o uloţení zákazu nakladania s nehnuteľných majetkom vedených na LV

č. X. v kat. úz. B. na LV č. X. kat. úz. U.. V konaní pred súdom prvého stupňa odporkyňa

preukázala, ţe predbeţné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom

navrhovateľky bolo vydané v apríli 1999 a bolo zrušené uţ v júli 1999. Súčasne bolo

preukázané, ţe navrhovateľka predbeţné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľným

majetkom ani neakceptovala a napriek vydanému rozhodnutiu o zákaze nakladať

s nehnuteľným majetkom vloţila svoj majetok vedený na LV č. X. do obchodnej spoločnosti

T. Postupom správcu dane teda navrhovateľke nemohla byť spôsobená škoda, keď sama

6

navrhovateľka predbeţné opatrenie o zákaze nakladania s nehnuteľným majetkom ani

neakceptovala.

Navrhovateľka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe argumentácia

generálneho prokurátora je jednostranná, chýba jej presvedčivosť a konzistentnosť. Podľa jej

názoru odvolací súd správne v súlade so zisteným skutkovým stavom pouţil všetky dostupné

a potrebné procesné nástroje na výklad hmotného práva v súlade so spravodlivou aplikáciou

inštitútu náhrady škody podľa Konečný odvolací rozsudok je podľa nej

spravodlivý aj preto, ţe vystihol a jasne a zrozumiteľne vysvetlil právnu podstatu uplatneného

nároku opierajúc sa pritom o závery znaleckého dokazovania a tieţ o konkrétne skutkové

okolnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom dovolaní ( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal

generálny prokurátor ( ) v lehote jedného roka od právoplatnosti

rozhodnutia súdu ( ) proti rozhodnutiam, ktoré môţe napadnúť týmto opravným

prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) v rozsahu podľa

v spojení s a dospel k záveru, ţe ich treba zrušiť.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v a tieţ tzv. iných procesných

vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní

o dovolaní (viď ), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď

ods. 2 v spojení s ) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto

mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

Procesné vady konania v zmysle neboli v konaní o mimoriadnom

dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale

v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

7

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti.

V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal

nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu

pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také

predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci

konkrétne spočíva v tom, ţe odvolací súd pouţil nesprávnu právnu normu, alebo síce

aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu

síce správne vyloţil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale

predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný,

t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, ţe uvedený dovolací dôvod je daný.

Z ustanovenia o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol

8

účinnosť 1. júla 2004 a ktorým bol zrušený , vyplýva, ţe zodpovednosť

za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďţe k navrhovateľkou tvrdenej škode

malo dôjsť nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom

2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa Zodpovednosť štátu podľa

tohto zákona za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci

za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. je

vo vzťahu k zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny

zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia (viď

).

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo

v trestnom konaní vydal štátny orgán.

V zmysle štát zodpovedá za škodu spôsobenú

v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1

ods. 1 tohto zákona nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Právo

na náhradu škody tu majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa

nemoţno zbaviť; zaloţená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok :

a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup štátneho orgánu, b/ vznik škody

a c/ príčinná súvislosť medzi a/ a b/.

Pojem „rozhodnutie“ zákon nedefinuje. V správnom konaní však ide o správny akt

bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie povahy konštitutívnej alebo deklaratórnej,

zodpovednosť sa však zrejme vzťahuje iba na tú časť rozhodnutia, ktorá je spôsobilá

nadobudnúť právoplatnosť, teda na výrok rozhodnutia. Základnou podmienkou návrhu

na náhradu škody je okolnosť, ţe rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, nadobudlo

9

právoplatnosť a ţe pre nezákonnosť bolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. Pojem

„nezákonnosť“ zákon taktieţ nedefinuje, nepochybne tu však išlo o rozpor nielen so zákonmi,

ale aj s inými súčasťami právneho poriadku. Aj napriek tomu, ţe predpokladom vzniku práva

na náhradu škody je (okrem iného) existencia právoplatného rozhodnutia a jeho zrušenie

alebo zmena, treba uviesť, ţe sú určité výnimky, kedy sa moţnosť poškodeného subjektu

domáhať sa náhrady škody neviaţe na poţiadavku zrušenia alebo zmeny právoplatného

rozhodnutia, ale k vzniku škody môţe dôjsť (a v mnohých prípadoch aj reálne dochádza) ešte

predtým, ako sa konkrétne rozhodnutie stane právoplatným, resp. ešte predtým, ako je takéto

rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Týmito výnimkami sú : 1/ existencia tzv. ničotného

rozhodnutia, 2/ existencia vykonateľného rozhodnutia (bez ohľadu na jeho právoplatnosť),

3/ existencia prípadov hodných osobitného zreteľa.

nedefinuje „nesprávny úradný postup“, z obsahu pojmu ale

vyplýva, ţe podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môţe ísť o akúkoľvek činnosť

spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo

v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie

štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov

tejto činnosti. Pretoţe úradný postup nie je spravidla moţné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu

môţe dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tieţ

v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môţe byť aj nevydanie

alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných

lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho

orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá

zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (

Slovenskej republiky).

Rovnako bliţšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje

rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej

úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá

a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je

napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného. Pre posúdenie

10

predmetnej právnej veci je významné, ţe škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu

za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím,

resp. nesprávnym úradným postupom a škodou nevysvetľuje. V právnej

teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci

ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak

je medzi nezákonným rozhodnutím – resp. nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah

príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku.

Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou

(ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda

(majetková ujma), za ktorú je náhrada poţadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou

ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa

zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať

zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce

časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri

posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je kaţdá

príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a kaţdý ňou spôsobený následok sa

stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemoţno robiť závislou na neobmedzenej

kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiţ „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,

pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny

a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba

sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či

v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje

skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Dovolací súd pri posudzovaní predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu

v zmysle je toho názoru, ţe súdy prvého a druhého stupňa v zmysle

vyššie uvedeného nepostupovali. Nerozlišovali podmienky na uplatnenie nároku na náhradu

škody z titulu nezákonného rozhodnutia od nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho

11

úradného postupu. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou

právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych súvislostiach;

vyriešenie tejto otázky preto nemoţno uloţiť znalcovi (ten môţe poskytnúť len odborné

podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádza).

Zo spisov je zrejmé, ţe súdy nedôsledne skúmali zákonné podmienky na uplatnenie

nároku na náhradu škody a to existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho

úradného postupu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, t.j. vzťah príčiny a následku.

Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci (či postačujú už zistené

skutočnosti, resp. či je potrebné prípadné doplnenie dokazovania) v nadväznosti k právnej

stránke veci, došlo k inej vade v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci v zmysle Na takúto inú vadu je dovolací súd povinný

prihliadať aj z úradnej povinnosti ( ), nie je preto rozhodujúce, či bol tento

dovolací dôvod v mimoriadnom dovolaní generálnym prokurátorom uplatnený alebo nie.

Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle

, treba uviesť, ţe mimoriadnym dovolaním napadnuté

rozhodnutia nebolo moţné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých

právnych záverov, lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemoţno posúdiť, či súdy

správne aplikovali príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili

správne právne závery.

Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová