Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-155-2018.pdf
PDF · 121.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/155/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobkyne: P. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, V., zast.: Sidor a partneri, s. r. o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52635970, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542097902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713, zast.: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36862169, v konaní o zaplatenie 3.459,11 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná strana má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa vo svojom podaní, ktoré označila ako: „ Žaloba na zaplatenie 3.459,11 EUR s prísl.“, ktoré doručila súdu dňa 15.08.2018 sa domáhala zaplatenia sumy 3.459,11 EUR s prísl. a náhrady trov konania.
2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 15.10.2018, ako je zrejmé z č. l. 61 súdneho spisu.
3. Zást. žalobkyne na pojednávaní predniesla žalobu zhodne s písomne vyhotovenou žalobou, kedy žiadala, aby súd zaviazal žalovanú stranu vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 3.459,11 EUR spolu s príslušenstvom, a pre prípadný úspech v spore si uplatnila nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobkyňa sa domáhala svojho nároku na tom skutkovom základe, že podľa nej spotrebiteľská zmluva, ktorú uzavreli žalovaný so žalobkyňou, nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že v zmluve absentujú podstatné náležitosti, a to RPMN, priemerná RPMN, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj termín konečnej splatnosti úveru. Z tohto dôvodu je potrebné úver zo zmluvy pokladať za bezúročný a bez poplatkov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila v sume 3.459,11 EUR s poukazom na § 39 Obč. zák. v spojení s § 491 ods. 2. Obč. zák. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam žalovanej strany uviedla, že nesúhlasí s plynutím subjektívnej premlčacej doby nakoľko k začatiu plynutia premlčacej doby nemohlo dôjsť od 23.07.2018, nakoľko, ak by žalobkyňa vedela o tom, že niekto sa na jej úkor bezdôvodne obohatí, zrejme by neposkytla plnenie, ktoré poskytla dobrovoľne dňa 05.04.2016.
4. Na základe žiadosti zástupkyne žalobkyne súd vo veci pristúpil k výsluchu žalobkyne, ktorá na jednotlivé otázky svojej advokátky uviedla, že už sa presne nepamätá na okolnosti uzatvorenia ÚZ, len veľmi rýchle potrebovala peniaze, kontaktovala spoločnosť CETELEM cez internet, kde zistila, že akú
sumu úveru môže získať, a preto sa jej tento úver páčil, lebo nikde nemusela cestovať, bolo to veľmi rýchle vybavené, všetko cez internet, dokonca u nich ani nemajú nejakú predajňu, pracovisko, všetko vybavila z miesta bydliska. Následne mala vyplniť tlačivá spoločnosti a poslala žiadosť cez internet, neskôr jej mali poslať zmluvu, a ona to podpísala a zaslala. Na jednotlivé otázky žalovanej spoločnosti žalobkyňa uviedla, že čítala tie dokumenty, ktoré jej prišli, a vo vzťahu k zabezpečeniu dodala, že bolo dohodnuté len poistenie. Vo vzťahu k možnosti odmietnutia zabezpečenie vo forme poistenia uviedla, že ona to nezisťovala.
5. Na záver zást. žalobkyne ešte dodala, že podľa nej žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že poistné bolo dobrovoľné, keď vo vyjadrení z dňa 26.5.2021 bolo predformulované ako podmienka uzatvorenia zmluvy žalovaným. Rovnako, podľa zást. žalobkyne, žalovaná strana neuniesla dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení skôr ako sama tvrdila, pričom, podľa žalobkyne, výklad žalovanej strany je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ESD vo veci C-485/2019, kde Súdny dvor judikoval, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami Smernice EP a Rady 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Keďže objektívna premlčacia doba začala plynúť od vzniku bezdôvodného obohatenia, je namieste poukázať na subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá, podľa zástupkyne žalobkyne, začala plynúť až v čase, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že vzniklo bezdôvodné obohatenie, kto sa na jej úkor obohatil, a v akej výške, pričom nie je správny názor žalovaného, že subjektívne bezdôvodné obohatenie si môže žalobkyňa svojvoľne posúvať, keďže subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, a teda po 3 rokoch od vzniku bezdôvodného obohatenia by žalobkyňa nemala nárok podať žalobu.
6. Zást. žalovanej strany k veci uviedla, že žiada, aby súd žalobu zamietol a v prípade úspechu priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko nepovažuje nárok uplatnený touto žalobou za dôvodný. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 7.000,- EUR, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach. V predmetnej zmluve boli uvedené všetky zákonom požadované náležitosti vrátane údajov o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa, spojených s úverom, a pri výpočte týchto údajov žalovaný vychádzal striktne zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, nakoľko má za to, že v danom prípade uplynula subjektívna premlčacia doba. Ďalej žalovaná strana súdu uviedla, že deň, keď žalobkyňa poskytla plnenie, resp. v čase, ktorý predchádzal tomuto dňu, žalobkyňa mala opakovane (nielen z ÚZ) všetky informácie o tom, že komu plní, na základe akých podmienok, a na základe týchto skutočností žalovaná spoločnosť BNP PARIBAS... vyčíslila zostatok dlhu v sume 4.414,59 EUR, ktorá suma s už uhradenou istinou predstavuje celkové plnenie v tomto konaní žalobkyne v sume 10.459,11 EUR s tým, že toto plnenie podľa zmluvy malo byť v prípade plnenia po dobu 120 kal. mesiacov za sebou po 118,52 EUR v sume 14.222,40 EUR, a bez poistenia v sume 13.546,80 EUR. Vo vzťahu k namietanému poisteniu uviedla, že v citovanej zmluve z č. l. 26 súdneho spisu bolo dohodnuté poistné mesačne v sume 5,63 EUR. Poistenie bolo dohodnuté v bode D, kde v úvode bolo konštatované, že poistenie sa uzatvára v rámci rámcovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou CETELEM a poisťovňou CARDIF Slovakia, a.s. s tým, že išlo o poistenie podľa bodu 2 ako štandardný súbor poistenia, a to pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a ešte vo vzťahu k podmienkam poistenia zástupkyňa žalovaného poukázala na bod 3, na súvis s úverom označenom v bode B zmluvy... Na záver ešte súdu dodala, že žalobkyňa v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámila pred podpisom zmluvy, pričom v zmluve je výslovne uvedené, že svojím podpisom potvrdzujem, že jej bol odovzdaný formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, taktiež je v zmluve uvedené, že žalobkyňa prijíma štandardný súbor poistenia. Vo vzťahu k rozsudku ESD, poukázala na to, že tento sa týka nároku spotrebiteľa na bezdôvodné obohatenie v prípade nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve, žalobkyňa však neuviedla, o akú zmluvnú podmienku by malo ísť v tomto prípade, a akú považuje za nekalú, taktiež v žalobe žalobkyňa tvrdila, že si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, a na dnešnom pojednávaní špecifikovala, že si ho uplatňuje z dôvodu neplatného právneho úkonu, pričom túto zmenu nijako neodôvodnila a podľa nej uplynula subjektívna premlčacia doba, v dôsledku čoho žalobkyni nemôže byť priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
7. Súd vo veci oboznámil obsah spisového materiálu s prihliadnutím na § 204 CSP a vychádzal z podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-14, Osvedčenie o registrácii pre DPH na č. l. 15, samotná žaloba na č. l. 16-25, Žiadosť/Zmluva o spotrebiteľskom úvere... z 25.8.2010 na č. l. 26, Úverová zmluva - predsporová výzva z 7.8.2018 na č. l. 27-28, prehľad pohybov na účte na č. l. 29-37, tabuľka RPMN na č. l. 38, plnomocenstvo na č. l. 39, potvrdenie o prijatí do elektronickej schránky na č. l. 40-55, potvrdenie o prijatí na č. l. 56, potvrdenie o lustrácii na č. l. 57, Platobný rozkaz na č. l. 58-59, písomné podanie súdu na č. l. 60, potvrdenie o prijatí do elektronickej schránky na č. l. 61, odpor z 11.10.2018 na č. l. 62-100, písomné podanie súdu na č. l. 101-104, potvrdenie o prijatí do elektronickej schránky na č. l. 105-107, písomné podanie žalobcu na č. l. 108-131, písomné podanie súdu na č. l. 132-133, potvrdenie o prijatí do elektronickej schránky na č. l. 134-135, písomné podanie žalovaného z 11.11.2019 na č. l. 136-141, písomné podanie žalobcu na č. l. 142-150, písomné podanie súdu na č. l. 151-152, potvrdenie o prijatí do elektronickej schránky na č. l. 153, písomné podanie žalobcu na č. l. 154-167, písomné podanie súdu na č. l. 168-169, potvrdenie o prijatí do elektronickej schránky na č. l. 170, písomné podanie žalovaného na č. l. 171-177, písomné podanie súdu na č. l. 178-179, potvrdenie o prijatí do elektronickej schránky na č. l. 180, písomné podanie žalobcu na č. l. 181-194, písomné podanie súdu na č. l. 195-197, potvrdenie o prijatí do elektronickej schránky na č. l. 198-199, tabuľka úrokových mier na č. l. 200, písomné podanie advokáta žalovaného z dňa 8.2.2021 na č. l. 201-206, písomné podanie súdu na č. l. 207-211, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 212-213, písomné podanie súdu na č. l. 214-215, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 216, písomné podanie advokáta žalobkyne z 18.5.2021 na č. l. 217-254, písomné podanie súdu na č. l. 255-256, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 257, písomné podanie advokátky žalovaného z dňa 26.5.2021 na č. l. 258-262, písomné podanie súdu na č. l. 263-264, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 265, písomné podanie advokáta žalobcu z 3.6.2021 na č. l. 266-277.
8. Žalobkyňa sa v podanej žalobe sa domáhala o vrátenie sumy prevyšujúcej sumu poskytnutia istiny úveru (v objeme 7.000,- EUR) sumy 3.459,11 EUR ako sumy preplatku, ktorá podľa žalobkyne zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Podľa žalobkyne predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nemá predpísané povinné náležitosti a so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Rovnako podľa žalobkyne žalovaná strana v zmluve mylne uviedla, že RPMN predstavuje 16,06%, ktorá však nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru v neprospech spotrebiteľa v procesnom postavení žalobkyne, podľa ktorej skutočná výška RPMN je 17,46%, a preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. zakladá vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ďalej podľa žalobkyne bola nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú mala splatiť. Rovnako v zmysle podanej žaloby žalobkyňa poukázala na poistenie úveru, ktoré jej malo byť jednostranne nanútené, nakoľko pri podpise bolo už súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú pôvodný veriteľ vyhotovil, pričom žalobca nemal možnosť obsah zmluvy zmeniť a z tohto dôvodu žalobkyňa považuje dohodnuté poistenie za absolútne neplatne podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom je takým údajom, ktorého neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie do zmluvy je spôsobilé spochybniť možnosť spotrebiteľa poznať rozsah svojho záväzku, považujeme úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. Ďalej podľa žalobkyne v zmluve nie je dojednaná podstatná náležitosť zmluvy a to jej konečná splatnosť úveru. Podľa žalobkyne zmluva neobsahuje informatívny údaj o priemernej RPMN, ktorý musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ či je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Podľa údajov MF SR o priemernej RPMN za 2. štvrťrok r. 2010 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízingu vo výške viac ako 6.500,- EUR so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vo výške 9,10%. Žalobkyňa v zmluve uviedla, že priemerná hodnota RPMN je 13,63%, čo je zjavne údaj nesprávny. Pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ nepostačuje len samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť naplnená aj druhá podmienka a to tá, že RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa a zároveň sa odvolávala žalobkyňa na predchádzajúcu platnú právnu úpravu a to zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch
9. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.
10. Podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
11. Na základe ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
12. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
14. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
15. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol.
16. Súd platobný rozkaz so žalobou s prílohami doručil žalovanej strane dňa 15.10.2018.
17. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
18. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
19. Súd podanú žalobu zamietol, ktorej skutkovým základom bol uplatnený nárok žalobkyne, ktorá v minulosti vyčerpala úver od spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, uvedený úver bol spotrebiteľsko-právneho charakteru a možno dôvodne predpokladať, že pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, tento bol poskytnutý na základe predtlače zmluvy Žalobkyňa ako účastník zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO ako je zrejmé z č. l. 26 súdneho spisu, a preto súd mal za to že uzatvorený právny úkon v písomnej forme na základe Žiadosti/Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len Žiadosť/ Zmluva) posúdil podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z. Z. v spojení s vyššie uvedenými ustanoveniami
Obč. zák. ako zmluvu, ktorá je spotrebiteľsko-právneho charakteru. Strany sporu uzatvorili právny úkon dňa 25.08.2010 ako je zrejmé z č. l. 26 súdneho spisu, na základe ktorej žalobkyňa získala úver v sume 7.000,- EUR, ktorý sa zaviazala splatiť vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 120 splátok, ktorých splatnosť bola dohodnutá pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 14,99 % a RPMN vo výške 16,06%, kedy dátum prvej splátky sa dohodol k 15. dňu v mesiaci po poskytnutí úveru, kedy suma mesačnej splátky bola dohodnutá v objeme 118,52 EUR, takto celková čiastka k zaplateniu bola v sume 13.546,80 EUR s dohodnutým súborom poistenia: Štandardné poistenie (4,99%). Žalobkyňa napokon predmetný úver predčasne splatila v sume 10.459,11 EUR.
20. Po vykonanom dokazovaní súd podanú žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko žalovaná strana vo svojom podaní na č. l. 62 nasl., ktoré doručila súdu dňa 15.10.2018, vzniesla námietku premlčania. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd mal za to, že vznesená námietka premlčania zo strany advokátky žalovanej spoločnosti z č. l. 66 súdneho spisu je dôvodná a uplatnený nárok je premlčaný, keď je zrejmé, že žalobkyňa posledné plnenie poskytla dňa 05.04.2016 v sume 4.414,59 EUR a žalobu doručila OS V. 14.08.2018, síce v rámci 3-ročnej objektívnej doby, ale po uplynutí 2 ročnej subjektívnej dobe. Subjektívna premlčacia doba podľa súdu začala plynúť v rámci objektívnej doby od nasledujúceho dňa t. j. od 06.04.2016 po poskytnutí posledného plnenia (z dňa 05.04.2016 v sume 4.414,59 EUR) a táto doba uplynula po 2 rokoch t. j. dňom 05.04.2018, avšak žalobkyňa doručila súdu svoju žalobu po tejto dobe až dňa 15.10.2018, a preto súd podanú žalobu zamietol. Súd v tomto smere poukazuje na to, že bolo zhodne ustálené vo vzťahu k nárokom zo spotrebiteľsko- právnych úverov v nasledovných rozhodnutiach NS SR vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré nároky zhodne vychádzajú zo spotrebiteľsko-právnej úpravy, a to či už podľa skoršej úpravy a to zák. č. 258/2001 Z. z., resp. podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Ako je zrejmé z nasledovných rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Cdo/169/2017 z dňa 10.01.2018, sp. zn. 8 Cdo/163/2018 z dňa 22.05.2019, a napokon aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 7 Cdo/208/2020 z dňa 25.06.2020, podľa ktorých rozhodnutí je dôležité z hľadiska plynutia subjektívne premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák. sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, nie je dôležité to, že kedy sa oprávnený dozvedel, resp. dospel k záveru, že ako je možné jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností právne kvalifikovať, to nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné, rozhodujúce je zistenie skutkového stavu, teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie. Na základe uvedených preto subjektívna premlčacia doba začína plynúť de facto momentom, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, a to v zmysle zásady neznalosť práva neospravedlňuje. OS Komárno poukazuje na to, že ak by začiatok plynutia subjektívnej doby malo byť viazané na získanie vedomosti o právnej kvalifikácii (z titulu vydania bezdôvodného obohatenia) z časovo nepreukázateľného dátumu stretnutia žalobkyne so zástupcami advokátskej kancelárie tak, ako na to zástupkyňa žalobkyne poukázala vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 08.06.2021, zrejme túto lehotu by bolo možné svojvoľne predlžovať v rámci plynutia objektívnej doby, čo, podľa súdu, je neprípustné, a preto je vyššie uvedený jednotný právne záväzný názor NS SR dôležitý a záväzný.
21. Ďalej súd podanú žalobu zamietol aj s poukazom na informácie uverejnené zo strany NBS k úrokovým mieram vo vzťahu k novým obchodom, ktoré boli vykazované domácimi úverovými inštitúciami podľa metodiky Nariadenia (EC) No 63/2002 ECB: „Priemerné úrokové miery z úverov poskytovaných v Eurách rezidentom Eurozóny“, a to za mesiac august 2010, kedy sa tieto úrokové sadzby, ktoré súd považoval za dohodnuté (nakoľko úroky z omeškania sú osobitne upravované) nefinančných spoločností a domácností v kategórii tzv. ostatných úverov (t. j. nie na nehnuteľnosti) pohybovali v rozpätí od 6,12 % do 13,8 % p. a., preto, podľa súdu, je zrejmé, že síce došlo v zmluve k dojednaniu úrokovej sadzby na 14,9 % p. a. čo predstavuje navýšenie len o 1,1 %, čo však nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu.
22. Ďalej, ako je zrejmé z prepočtu tzv. RPMN z č. l. 76 súdneho spisu, prepočet RPMN v zmysle metodiky MF SR k údajom na výpočet RPMN zo spotrebiteľských úverov, kedy bolo zrejmé, že zo sumy úveru poskytnutého v sume 7.000,- EUR pri 120 rovnomerných splátkach bolo RPMN vo výške 16,06 % dohodnuté v zmysle zmluvy z č. l. 26 súdneho spisu a nebolo v rozpore so skutočnosťou uvedenou v zmluve podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. ZU. O. i. platí, že celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní......... do celkových nákladov patria aj poistné .......ako je tomu v prejednávanom prípade.
23. Žalobkyňa ako sama na pojednávaní dňa 08.06.2021 uviedla, že ona potrebovala veľmi rýchlo a v nemalom objeme (aspoň pre rok 2010) riešiť svoju finančnú tieseň, a preto sa jej úver od žalovanej spoločnosti zdal byť výhodný a dodala, že sama nenamietla obsah zmluvy o úvere vo vzťahu ku skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe a to či už vo vzťahu k výške RPMN, k poisteniu resp. iných dohodnutých podmienok zmluvy, žalovaná strana v tom čase v postavení veriteľa doručila žalobkyni okrem zmluvy a všeobecných podmienok ešte aj všetky relevantné informácie a to aj opakovane, jednak v samotnej žiadosti, v liste z č. l. 74, v tzv. Osobnom dotazníku z č. l. 72, v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere z č. l. 73 súdneho spisu, a následne aj v osobitnom podaní ktorým veriteľ v postavení žalovanej spoločnosti predčasne vyčíslil zostatok dlhu, ktorý na znak uznania žalobkyňa uhradila.
24. Rovnako súd z obsahu spisového materiálu mal preukázané, že v tzv. predformulovanej žiadosti (č. l. 26 súdneho spisu) existovali alternatívy zabezpečenia, prostredníctvom spoludlžníka, poistenia, Dohodou o zrážkach zo mzdy ...., t. j. z čoho je zrejmé, že existovala možnosť výberu zabezpečenia a nešlo o nanútenie zabezpečenia úveru prostredníctvom poistenia. Poistenie pod bodom D bolo so širokým okruhom jednotlivých typov poistenia, a to počnúc pre prípad smrti...., ktoré alternatívy však neboli podmienkou získania spotrebiteľského úveru žalobcom, ktorá skutočnosť bola zrejmá zo Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, kde boli alternatívne uvedené spôsoby zabezpečenia prostredníctvom spoludlžníka, uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy ... a pri poistení bola výslovne uvedená alternatíva pre odmietnutie poistenia slovkom Nie, ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila.
25. Ďalej, podľa súdu, vo vzťahu k námietke absencie uvedenia tzv. termínu konečnej splatnosti úveru, je podľa súdu potrebné prihliadať k rozhodnutiu Súdneho dvora - z dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde okrem iných bolo uvedené, že „Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok úveru odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok tak ako je tomu v prejednávanom prípade, keď ÚZ riešila splatnosť prvej splátky k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru a od tejto možno odvodiť splatnosť ostatnej 120. tej splátky.
26. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa získala úplný sumár informácií o tomto spotrebiteľskom úvere jednak pri uzatvorení zmluvy, a následne pri predčasnom vyčíslení zostatku nároku, že komu má plniť, v akej sume, na základe akých podmienok, a na základe týchto skutočností žalovaná spoločnosť BNP PARIBAS... vyčíslila zostatok dlhu v sume 4.414,59 EUR, ktorá suma s už uhradenou istinou predstavuje celkové plnenie zo strany žalobkyne v tomto konaní v sume 10.459,11 EUR s tým, že toto plnenie podľa zmluvy malo byť v prípade plnenia po dobu 120 kal. mesiacov za sebou po 118,52 EUR v sume 14.222,40 EUR, a bez poistenia v sume 13.546,80 EUR.
27. Žalobkyňa počas konania neuviedla, že prečo požiadala nebankový subjekt o čerpanie úveru, keď mohla v mieste svojho bydliska požiadať bankové subjekty o čerpanie úveru, a to či už Poštovú banku, a.s., SLSP, a.s. VÚB, a.s., v ktorých nepochybne podmienky na poskytnutie úveru sa jej mohli javiť inak (či už rigoróznejšie, alebo inak neprijateľné) a ak sa slobodne rozhodla pre nebankový subjekt a využila možnosť pohodlného vybavenia potrebných formalít prostredníctvom internetu z pohodlia domova, mimo pracovnej doby a s tým súvisiacej komunikácie, čím jej na jednej strane odpadla potreba opakovaných návštev banky v pracovnom čase, pri vybavovaní žiadosti v porovnaní s vybavovaním úveru od nebankového subjektu, čím sa jej predĺžil čas na oboznámenie sa s podmienkami, ktoré jej boli zo strany veriteľa nebankového subjektu doručené prostredníctvom internetu, a ktoré už v tomto konaní namieta. Za týchto podmienok, podľa súdu, nebola vystavená žiadnemu stresu na pracovisku nebankovej inštitúcie, mala možnosť si v mieste domova prečítať zmluvu s prílohami, a pre prípad nesúhlasu odmietnuť resp. požiadať o zmenu podmienok, s tým že žalobkyňa ani len nepožiadala o takúto zmenu, ako to sama na pojednávaní dňa 08.06.2021 uviedla. Súd mal za to, že k porušeniu podmienok poskytnutia úveru nedošlo, nebankové subjekty v minulosti vo veľkých objemoch poskytovali úvery na zabezpečenie si nevyhnutných finančných potrieb žiadateľov, čím v mnohých prípadoch boli nebankové subjekty vystavené väčšej miere tzv. podnikateľského rizika pri poskytnutí a zabezpečení návratnosti úveru. Ďalej, podľa súdu, na strane druhej sa aj od spotrebiteľa v procesnom postavení žalobkyne môže dôvodne vyžadovať určitá miera pozornosti na vykonanie určitých nevyhnutných kontrolných zistení, že aký tovar, službu nakupuje, alebo akú zmluvu uzatvára. Európsky súdny dvor dokonca deklaroval, že sa celkovo vychádza z takého spotrebiteľa, ktorého inteligenčný kvocient nie je na hranici demencie,
ale ktorý je schopný sa slobodne rozhodnúť (C-315/92). Na základe uvedených skutočností podľa súdu možno objektívne predpokladať určitú rozumovú vyspelosť a minimálnu finančnú gramotnosť na uzatvorenie zmluvy. Súd chce tiež poukázať, na to, že pri hľadisku priemerného spotrebiteľa je nutné vychádzať z konkrétneho typu vzťahu, na ktorý sa aplikuje. V minulosti už súdy poukázali (napr. OS Trebišov vo svojom rozhodnutí z dňa 03.05.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/129/2018) o. i. skutočností na to, že cieľom zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov je ochrana spotrebiteľov pred nekalými praktikami poskytovateľov úverov, pred neprehľadnými, nejasnými, nezrozumiteľnými zmluvami, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemá poňatia, koľko ho napokon úver bude stáť. Nemôže to byť ale nástroj pre špekulácie spotrebiteľa za účelom získania úveru bez akýchkoľvek poplatkov v prípade, keď úver získal na základe jasnej, prehľadnej a zrozumiteľnej zmluvy. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zo zmluvných strán má nepochybne v právnom systéme svoje opodstatnenie, avšak zároveň aj svoje hranice dané zásadou spravodlivosti a účinnosti ochrany ohrozeného, príp. porušeného práva, zásadou rovnosti strán, ako aj ďalšími zásadami a princípmi ako sú vigilantibus iura, nemunem laedere a pod. Bez rešpektovania uvedených zásad a princípov by súd skĺzol k formalistickému, nevýchovnému a paternalistickému postupu vo výsledku s neprípustným zvýhodňovaním dlžníka oproti veriteľovi. Podľa súdu, citovaná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Počas konania bolo z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 08.06.2021 preukázané, že mala možnosť sa o podmienkach úveru poradiť, nebola v časovej tiesni, mohla požiadať o vysvetlenie, zmenu, avšak túto možnosť nevyužila. Podľa súdu bez širšieho vnímania právne a skutkovo relevantných skutočností uvedených vyššie, v prípade priznania nároku žalobkyni by súd nepochybne poškodil žalovanú stranu, pretože na jednej strane žalovaná spoločnosť bola nútená si zabezpečiť nielen finančné zdroje na poskytnutie úveru (ak ich nemala dostatok z výnosov vlastne podnikateľskej činnosti), ale aj ich finančne nákladného obhospodarovania (prostredníctvom zamestnancov a techniky v procese poskytnutia ako aj monitorovania splácania úveru) na tomto bezodplatnom základe (v prípade vrátenia len istiny v sume 7.000,- EUR), by došlo nepochybne k rozporu vo vyváženosti práv a povinností v spotrebiteľských vzťahoch v neprospech poskytovateľa úveru, čo by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi pri výkone práv a povinností podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. preto súd na základe uvedených skutočností podanú žalobu zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.
29. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.459,11 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd podanú žalobu zamietol, čím sa žalovaná strana stala úspešnou stranou sporu, ktorá si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
32. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).
33. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.