Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: N.G.S., s.r.o., Mostná 13, Nitra, IČO: 45 267 898, zastúpeného advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 27. 01. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102681841/2019 zo dňa 20. 11. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal dňa 25. 07. 2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013, v ktorom uviedol daň celkom v sume 170.150,14 eur, odpočítanie dane celkom v sume 169.323,26 eur a vlastnú daňovú povinnosť v sume 826,88 eur.

2. Žalovaný v podaní zo dňa 19. 04. 2016 požiadal správcu dane (Daňový úrad Nitra) o vykonanie daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 až jún 2013 u viacerých daňových subjektov, medzi ktorými bola i spoločnosť žalobcu. Na základe oznámenia zo dňa 26. 04. 2016 sa u žalobcu začala dňa 26. 05. 2016 daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 a správca dane žalobcu požiadal o predloženie všetkých dokladov potrebných na jej vykonanie. Dňa 26. 05. 2016 bola s konateľom žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní vo veci začatia predmetnej daňovej kontroly. 3. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie skutočností formou miestneho zisťovania u daňového subjektu Falton s. r. o., ktorý bol podľa predložených faktúr v počte trinásť kusov dodávateľom pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 25. 01. 2017 oznámil správcovi dane, že opakovane zaslal na adresu sídla spoločnosti predvolanie spolu s výzvou na predloženie dokladov za zdaňovacie obdobie jún 2013, ale zásielky sa opakovane vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote a neúspešné bolo i telefonické kontaktovanie. Dňa 20. 01. 2017 bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Falton s. r. o., o čom bol spísaný úradný záznam.

4. Konateľ spoločnosti Falton s. r. o. sa nedostavil na pojednávanie na deň 28. 02. 2017 (neúčasť ospravedlnil), ale v tento deň zaslal správcovi dane faktúry, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Falton s. r. o. a ako odberateľ je uvedený žalobca, a to faktúru č. 2013136 zo dňa 03. 06. 2016

v sume 66.960,- eur (základ dane v sume 55.800,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 11.160,- eur), faktúru č. 2013138 zo dňa 04. 06. 2013 v sume 94.716,- eur (základ dane v sume 78.930,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 15.786,- eur), faktúru č. 2013139 zo dňa 05. 06. 2013 v sume 93.835,80 eur (základ dane v sume 78.196,50 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 15.639,30 eur), faktúru č. 2013140 zo dňa 06. 06. 2013 v sume 94.381,20 eur (základ dane v sume 78.651,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 15.730,20 eur), faktúru č. 2013141 zo dňa 10. 06. 2013 v sume 40.564,80 eur (základ dane v sume 33.804,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 6.760,80 eur), faktúru č. 2013143 zo dňa 11. 06. 2013 v sume 68.256,- eur (základ dane v sume 56.880,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 11.376,- eur), faktúru č. 2013145 zo dňa 12. 06. 2013 v sume 66.258,- eur (základ dane v sume 55.215,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 11.043,- eur), faktúru č. 2013147 zo dňa 13. 06. 2013 v sume 39.436,20 eur (základ dane v sume 32.863,50 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 6.572,70 eur), faktúru č. 2013148 zo dňa 14. 06. 2013 v sume 80.924,40 eur (základ dane v sume 67.437,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 13.487,40 eur), faktúru č. 2013151 zo dňa 17. 06. 2013 v sume 107.649,- eur (základ dane v sume 89.707,50 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 17.941,50 eur), faktúru č. 2013153 zo dňa 18. 06. 2013 v sume 65.178,- eur (základ dane v sume 54.315,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 10.863,- eur), faktúru č. 20131154 zo dňa 19. 06. 2013 v sume 93.641,40 eur (základ dane v sume 78.034,50 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 15.606,90 eur) a faktúru č. 20131165 zo dňa 25. 06. 2013 v sume 102.599,06 eur (základ dane v sume 85.499,22 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 17.099,84 eur). Ako predmet fakturácie je na každej faktúre uvedená dodávka repkového semena a ku každej faktúre bol pripojený dodací list (obsahom ktorého je tri až osem dodávok repkového semena s uvedením množstva jednotlivých dodávok, jednotkovej ceny, dane z pridanej hodnoty a ceny bez dane z pridanej hodnoty). Správcovi dane boli predložené i faktúry, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť AP 22 s.r.o. a odberateľ spoločnosť Falton s. r. o. s predmetom fakturácie repka olejná, a to faktúra č. 48042013 zo dňa 03. 06. 2013 v sume 66.662,40 eur (základ dane v sume 55.552,- eur + daň z pridanej hodnoty v sume 11.110,40 eur), č. 49042013 zo dňa 04. 06. 2013 v sume 94.295,04 eur (základ dane v sume 78.579,20 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 15.715,84 eur), č. 50042013 zo dňa 05. 06. 2013 v sume 94.010,11 (základ dane v sume 78.341,76 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 15.668,35 eur), č. 51042013 zo dňa 06. 06. 2013 v sume 93.961,73 eur (základ dane v sume 78.301,44 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 15.660,29 eur), č. 52042013 zo dňa 10. 06. 2013 v sume 40.384,51 eur (základ dane v sume 33.653,76 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 6.730,75 eur), č. 54042013 zo dňa 11. 06. 2013 v sume 67.952,64 eur (základ dane v sume 56.627,20 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 11.325,44 eur), č. 56042013 zo dňa 12. 06. 2013 v sume 65.963,52 eur (základ dane v sume 54.969,60 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 10.993,92 eur), č. 58042013 zo dňa 14. 06. 2013 v sume 40.083,46 eur (základ dane v sume 33.402,88 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 6.680,58 eur), č. 59042013 zo dňa 14. 06. 2013 v sume 80.564,74 eur (základ dane v sume 67.137,28 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 13.427,46 eur), č. 60042013 zo dňa 17. 06. 2013 v sume 107.170,56 eur (základ dane v sume 89.308,80 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 17.861,76 eur), č. 61042013 zo dňa 18. 06. 2013 v sume 64.888,32 eur (základ dane v sume 54.073,60 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 10.814,72 eur), č. 62042013 zo dňa 19. 06. 2013 v sume 93.225,22 eur (základ dane v sume 77.687,68 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 15.537,54 eur) a č. 67042013 zo dňa 25. 06. 2013 v sume 102.146,09 eur (základ dane v sume 85.121,74 eur + daň z pridanej hodnoty v sume 17.024,35 eur).

5. Súčasťou spisu je i zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 11. 2013 spísaná s konateľom žalobcu, ktorý predložil daňové doklady za mesiac jún 2013 a ktorý sa zároveň vyjadril k obchodovaniu s repkou olejnou s odberateľom VV-AGRO, s.r.o., zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25. 01. 2016 spísaná na Daňovom úrade Bratislava s konateľom spoločnosti Falton s. r. o. Z. U., predmetom ktorého bolo preverenie obchodných aktivít tejto spoločnosti so spoločnosťou žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2013 - máj 2013 a júl 2013 - december 2013 a zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 02. 2014 spísaná na Daňovom úrade Bratislava s P.. Z. U. za účelom overenia údajov v súvislosti s fakturáciou pre spoločnosť žalobcu.

6. Dňa 06. 03. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý ako svedok P.. Z. U. (konateľ spoločnosti Falton s. r. o.).

7. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 21. 03. 2017 na základe žiadosti správcu dane oznámil, že pojednávanie s daňovým subjektom AP 22 s.r.o. sa neuskutočnilo, nakoľko zásielka s predvolaním sa vrátila s poznámkou, že adresát je neznámy a zásielka adresovaná konateľovi spoločnosti na adresu

do Rumunska bola prevzatá, ale konateľ sa nedostavil. Preverovaním sídla spoločnosti bolo zistené, že sídlo je v neobývanej budove, bez jej označenia.

8. Správca dane v marci 2013 vypracoval a zaslal formulár „výmena informácií podľa čl. 7, 15, 16 a 25-27 Nariadenia 904/2010/EU, ktorým žiadal o informácie k osobe P. K. (bývalý konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o.) a o jeho výsluch. Dňa 28. 03. 2017 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým prerušil daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013, a to od 30. 03. 2017 z dôvodu, že zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska. Odpoveď maďarského správcu dane boli správcovi doručené dňa 04. 07. 2017 a konečná odpoveď mu bola doručená dňa 13. 09. 2017. V podaní zo dňa 05. 10. 2017 správca dane oznámil žalobcovi, že konečná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií mu bola doručená dňa 13. 09. 2017 a pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 26. 05. 2016. 9. Dňa 31. 10. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti konateľa žalobcu, predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu o skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly. Prítomný zástupca žalobcu oznámil, že k zisteniam správcu dane sa vyjadria po doručení protokolu. 10. Dňa 02. 11. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly, v ktorom podrobne popísal skutočnosti zistené v jej priebehu a tento protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu osobne prevzal zástupca žalobcu dňa 07. 11. 2017. Právny zástupca žalobcu podal k protokolu vyjadrenie zo dňa 28. 11. 2017, prílohou ktorého bola okrem iného plná moc zo dňa 12. 06. 2013, ktorou P. K. ako konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. splnomocnil Z. C. a kúpna zmluva zo dňa 02. 04. 2013 uzavretá medzi spoločnosťou FALTON s. r. o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bola repka olejná. 11. Dňa 13. 07. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol za prítomnosti konateľa žalobcu vypočutý Z. C. ako svedok a ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 27. 02. 2019, na ktorom bola ako svedok vypočutý P.. Z. U.. Na pojednávaní konanom dňa 06. 05. 2019 boli prerokované pripomienky žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a žalobca bol zároveň oboznámený s dokazovaním, ktoré bolo vykonané po doručení protokolu, o čom v uvedený deň bola spísaná zápisnica. 12. Dňa 20. 05. 2017 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 169.066,64 eur za zdaňovacie obdobie jún 2013. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 21. 06. 2017, ktoré na základe výzvy správcu dane doplnil v podaní zo dňa 02. 08. 2019. 13. Súčasťou administratívneho spisu je i zmluva o dodávke surového repkového oleja zo dňa 01. 04. 2014 uzavretá medzi spoločnosťou AP 22 s.r.o. ako dodávateľom a spoločnosťou Falton s. r. o. ako odberateľom a plná moc zo dňa 08. 08. 2013, ktorou Q. N. ako konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. splnomocnil Z. C. v tam uvedenom rozsahu.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

14. O podanom odvolaní žalobcu žalovaný rozhodol dňa 20. 11. 2019 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 05. 2019. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal priebeh daňovej kontroly ako i obsah jednotlivých úkonov v nej vykonaných tak, ako sú tieto úkony uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozsudku v 1. až 13. bode. Konštatoval, že na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že dodanie tovaru zo sporných faktúr nebolo žalobcom dostatočne preukázané. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, teda repky olejnej, ale spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia u dodávateľov a odberateľov, uvedených na faktúrach v reťazci spoločností (AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S., s.r.o.), ktoré preveroval. Sporné bolo, či prvotný dodávateľ, t.j. AP 22 s.r.o. obstaral a reálne dodal repku olejnú, nakoľko nebolo preukázané, od koho tento tovar nadobudol, akým spôsobom bola vykonaná jeho preprava pri obstaraní a pri jeho ďalšom predaji. Tento dodávateľ nepredložil správcovi dane doklady, nepreukázal dôkazmi vykonávanie ekonomickej činnosti v zdaňovacom období jún 2013 a nepodal ani daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za uvedené obdobie, čo správca dane považoval za dôkaz nepriznania a neodvedenia dane, resp. za dôkaz neuskutočnenia nákupu, ani predaja tovaru. Deklarované obchodné transakcie, ktoré boli predmetom faktúr, potom správca dane nepovažoval za bežné obchodné transakcie, ale také, ktoré boli deklarované s cieľom získať daňovú výhodu. Tým, že sa nedokázalo uskutočnenie zdaniteľného obchodu s tovarom v reťazci AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S., s.r.o. si žalobca neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 169.066,64 eur zo sporných faktúr, čím porušil ust. a následne , nakoľko

právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 15. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v odvolaní. K námietke, že správca dane nespochybnil samotnú existenciu tovaru, ale spochybnil reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia u dodávateľov a odberateľov uvedených na faktúrach v reťazci AP 22 s.r.o. › Falton s.r.o. › N.G.S., s.r.o., teda vlastne nadobudnutie tovaru od dodávateľa Falton s. r. o. a subdodávateľa AP 22 s.r.o., žalovaný uviedol, že ju považuje za irelevantnú. Správca dane pri dokazovaní získal pochybnosti o realizovaných zdaniteľných plneniach v zistenom reťazci dodávateľov (AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S., s.r.o.), a preto preveroval celý reťazec. Nespochybňoval existenciu tovaru, ale spochybňoval reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia u dodávateľov a odberateľov uvedených na faktúrach v označenom reťazci dodávateľov a odberateľov. Preverovaním spochybnil, že prvotný dodávateľ, t.j. AP 22 s.r.o. obstaral a reálne dodal tovar, nakoľko u neho nebolo preukázané, od koho tovar nadobudol, akým spôsobom bola vykonaná preprava tovaru pri obstaraní a pri jeho ďalšom predaji. Tento dodávateľ správcovi nepredložil doklady, nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti v zdaňovacom období jún 2013 a nepodal ani daňové priznanie za toto obdobie. Tým, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v reťazci AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S. s.r.o., si žalobca ako platiteľ dane neoprávnene odpočítal daň v sume 169.066,64 eur z faktúr vystavených spoločnosťou Falton s. r. o. ako dodávateľom, nakoľko právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane postupoval pri hodnotení dôkazov podľa ust. , a do úvahy vzal skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Pri správe daní sa neprihliada na právny úkon alebo inú skutočnosť, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti. Ani predloženie akýchkoľvek listinných dôkazov nie je bez ďalších navzájom preukázaných skutočností dôkazom toho, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Dôkazom uskutočnenia zdaniteľného obchodu nie je ani skutočnosť, že doklady boli zaúčtované a zahrnuté v účtovníctve žalobcu, resp. daňových subjektov v reťazci. Platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v zmysle predložených dokladov. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa toho, že správca dane vo svojom rozhodnutí uvádzal nepresné a nepravdivé informácie v súvislosti s výsluchom Z. C. a plnomocenstvom, ktoré mu bolo udelené od subdodávateľa, t.j. spoločnosti AP 22 s.r.o. ako i vyhodnotenia skutočností týkajúcich sa tejto spoločnosti na ťarchu žalobcu. Žalobca už vo vyjadrení k protokolu požadoval vypočutie svedka Z. C.. Na základe tejto požiadavky správca dane opakovane predvolal Z. C., ktorý reflektoval až na telefonické predvolanie a dňa 13. 07. 2018 s ním bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. V jeho odpovediach na položené otázky bolo množstvo nezrovnalostí, nevedel uviesť, kde sa nachádza účtovná evidencia spoločnosti AP 22 s.r.o. s tým, že vážne lístky predloží správcovi dane do dvoch týždňov. Správca dane urobil záver v tom zmysle, že spoločnosť AP 22 s.r.o. v čase od 10. 05. 2012 do 01. 08. 2013 mala konateľa spoločnosti P. K. s pobytom v Z., nezamestnávala žiadnych zamestnancov a dňa 12. 06. 2013 udelila plnú moc (GENERÁLNU PLNÚ MOC) Z. C., ktorý bol oprávnený v praxi konať v plnom rozsahu, ale ako splnomocnenec nemal žiadnu vedomosť o činnosti spoločnosti. S poukazom na uvedené potom nemohol dňa 01. 04. 2013 podpísať za spoločnosť AP 22 s.r.o. ako dodávateľa zmluvu o dodávke repky olejnej pre spoločnosť Falton s.r.o. ako odberateľa, nakoľko vtedy nemal udelenú plnú moc na zastupovanie spoločnosti AP 22 s.r.o., nebol jej zamestnancom a nebol s ňou v žiadnom vzťahu. Svedok nevedel, od koho spoločnosť AP 22 s.r.o. nadobudla tovar, kto a akým spôsobom vykonal jeho prepravu a kde sa nachádzajú účtovné a daňové dokumenty spoločnosti AP 22 s.r.o.. V ďalšej časti svojho rozhodnutia (k námietkam v III. bode odvolania žalobcu) žalovaný uviedol, že správca dane z predložených dokladov v priebehu daňovej kontroly zistil, že najväčším dodávateľom tovaru (repky olejnej) pre žalobcu v zdaňovacom období jún 2013 bola spoločnosť Falton s. r. o., ktorá vystavila sporné faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Podľa vyjadrenia z ústneho pojednávania faktúry vystavil P.. Z. U. ako konateľ spoločnosti Falton s. r. o.. Dožiadaný správca dane vykonal v mieste sídla tejto spoločnosti miestne zisťovanie, pri ktorom bolo zistené, že sa tu nikto nenachádzal, spoločnosť nebola v mieste svojho sídla ani označená a s dožiadaným správcom dane nespolupracovala. Dňa 06. 03. 2017 sa dostavil Z. U. k správcovi dane za účelom podania svedeckej výpovede. Na uvedenom ústnom pojednávaní sa nezúčastnil splnomocnený zástupca daňového subjektu. Svedok nevedel uviesť, kde bol tovar uskladnený, kto s ním v sklade a pri jeho

nakladaní do dopravných prostriedkov manipuloval, nevedel uviesť žiadnu identifikáciu osôb. Tvrdil, že tovar išiel od jeho dodávateľa t.j. od spoločnosti AP 22 s.r.o. (jej konateľom bol od 10. 05. 2012 do 01. 08. 2013 občan Maďarska P. K.) priamo k jeho odberateľovi, t.j. žalobcovi, pričom miestom vykládky boli E.. P.. Z. U. taktiež nevedel vysvetliť nesúlad v mieste dodania tovaru. K plnomocenstvu uviedol, že Q. N. ako konateľ a spoločník spoločnosti AP 22 s.r.o splnomocnil Z. C., aby počnúc dňom 08. 08. 2013 zastupoval spoločnosť vo všetkých právnych veciach a vykonával právne úkony vo všetkých právnych a faktických veciach voči tretím osobám v obchodných aj neobchodných veciach. Vo výpise z obchodného registra spoločnosti AP 22 s.r.o. je uvedený vznik funkcie Q. N. od 22. 07. 2013. Žalovaný poukázal na to, že v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, t.j. jún 2013 bol konateľom spoločnosti AP 22 s.r.o. P. K.. Až dňa 21. 11. 2017 bolo správcovi dane zaslané plnomocenstvo udelené spoločnosťou AP 22 s.r.o. pre Z. C., ktoré bolo podpísané konateľom tejto spoločnosti P. K.. Daňová kontrola bola ukončená dňa 07. 11. 2017 prevzatím protokolu s výzvou na prerokovanie pripomienok. Z uvedeného potom vyplýva, že správca dane nemohol vedieť a nemal vedomosť o tom, že existuje plnomocenstvo zo dňa 12. 06. 2013 pre Z. C.. K rozsudkom, na ktoré poukazoval žalobca v podanom odvolaní, žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že žalobca časti týchto rozsudkov citoval bez toho, aby označil konkrétne body, resp. spoločné znaky týchto rozsudkov s jeho prípadom. Pri poukazovaní na konkrétne rozsudky súdov a výklad v nich obsiahnutý, nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej, ktorej veci. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť, v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty, podmienky na zamedzenie zneužívania jej jednotného systému s prihliadnutím na zásadu proporcionality a v súvislosti so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane nimi zaplatenej. Výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Avšak Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru, dodanie služby platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04, C-440/04). Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočni, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom, ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho, ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében Kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Pokiaľ sa žalobca odvolával na tieto rozsudky, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, a nielen citovať z nich niektoré vytrhnuté časti a taktiež uviesť niektoré právne závery, ktoré sú v týchto rozsudkoch uvedené. Rozsudky súdov sú vydávané vždy v konkrétnej veci a nebolo postačujúce, keď žalobca z týchto rozsudkov, vydaných v skutkovo odlišnej veci, len citoval. V predmetnej veci bolo potrebné vychádzať zo skutkových okolností prípadu a z predložených dokladov, ktoré ovplyvnili i konečné rozhodnutie. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a správcom dane určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 169.066,64 eur je správny. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. V žalobe zo dňa 27. 01. 2020 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 11. 2019 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 05. 2019 z dôvodov uvedených v ust. , , , , a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V zdaňovacom období jún 2013 správca dane neuznal daňový nárok žalobcu v súvislosti s obchodmi s tovarom (repka olejná), ktoré boli realizované medzi subjektmi: AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S., s.r.o. › VV - AGRO, s.r.o..

Spoločnosť Falton s. r. o. vystupuje voči žalobcovi v pozícii dodávateľa, spoločnosť AP 22 s.r.o. v pozícii subdodávateľa a spoločnosť VV - AGRO, s.r.o. v pozícii odberateľa. 17. V II. časti žaloby žalobca uviedol, že daňové orgány nerozporovali samotnú existenciu tovaru ako takého, čo má o. i. podstatný vplyv na aplikovanie určitej judikatúry. Spochybnili však „reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia u dodávateľov a odberateľov, uvedených na faktúrach, v reťazci AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S., s.r.o.“. Žalovaný poukázal tiež na to, že subdodávateľ AP 22 s.r.o. bol nekontaktný, nekomunikoval so správcom dane a nepodával daňové priznania od roku 2014. Tieto okolnosti týkajúce sa subdodávateľa AP 22 s.r.o. pripísali na ťarchu žalobcovi, čo nie je správne a čo žalobca namieta. Spoločnosť AP 22 s.r.o. vystupovala voči žalobcovi v pozícii subdodávateľa, t.j. medzi touto spoločnosťou a žalobcom nebol priamy obchodný vzťah. Ten mal žalobca so svojim dodávateľom, t.j. Falton s. r. o., ktorý obchod s tovarom potvrdil, komunikoval so správcom dane a predmetné preverované obchody aj uviedol vo svojich daňových priznaniach. Žalobca nemal ako zistiť a nemal mať ako vedomosť o okolnostiach subdodávateľa AP 22 s.r.o., ktoré mu daňové orgány celkom nesprávne pripisujú na ťarchu. V tejto súvislosti existuje bohatá rozhodovacia prax súdnych autorít, v zmysle ktorej nenesie žalobca ako daňový subjekt zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti u svojho dodávateľa/odberateľa (a už vôbec nie u subdodávateľov/odberateľov), pričom za takejto situácie má práveže správca dane prenesené dôkazné bremeno, v zmysle ktorého musí preukázať, že daňový subjekt minimálne mal alebo mal mať vedomosť o takýchto nezrovnalostiach (v zmysle judikatúry SD EÚ označovaných za podvodné konanie v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty) u takýchto iných subjektov. Ak uvedené správca dane nepreukáže (čo v danom prípade nepreukázal) a ak je preukázaná existencia materiálneho plnenia = tovaru (čo v danom prípade je a daňové orgány ju nerozporujú), tak správca dane nemôže daňovému subjektu odoprieť právo na odpočítanie dane (čo v danom prípade správca dane neoprávnene urobil). V tejto súvislosti žalobca namietal, že daňové orgány postupovali v rozpore s ust. § 24 ods. 2 daňového poriadku, t.j. nedbali na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom neboli viazané iba návrhmi žalobcu. Taktiež namietal nesprávne vyhodnocovanie dôkazov zo strany správcu dane. 18. V III. časti žaloby (nepreverenie odberateľa VV - AGRO, s.r.o.) žalobca uviedol, že správca dane preveroval iba subdodávateľa, t.j. AP 22 s.r.o. a dodávateľa Falton s. r. o., ale nepreveroval odberateľa t.j. VV - AGRO, s.r.o., čo žalobca namietal napr. v doplnení odvolania zo dňa 02. 08. 2019. Napriek tomu vyvodil závery o preverovaných obchodoch, ktoré sú však z dôvodu nepreverenia žalobcovho odberateľa predčasné, a teda aj nesprávne. Toto považoval žalobca za hrubé pochybenie zo strany daňových orgánov, čo je žalobným dôvodom podľa ust. . 19. V IV. časti žaloby (splnomocnenec AP 22 s.r.o. - Z. C.) žalobca uviedol, že výsluch Z. C. sa uskutočnil dňa 13. 07. 2018, o čom bola spísaná zápisnica. Daňové orgány spochybnili plnomocenstvo udelené dňa 08. 08. 2013 subdodávateľom AP 22 s.r.o. (konkrétne konateľom Q. N.) Z. C. s tým, že kontrolovaným zdaniteľným obdobím je jún 2013, preto plnomocenstvo udelené až v auguste 2013 nie je postačujúce, resp. preukazné v tom smere, že v danom období vybavovala predmetné obchody za AP 22 s.r.o. uvedená osoba. Žalobca v rámci vyjadrenia k protokolu zaslal správcovi dane plnomocenstvo, ktoré dodatočne našiel konateľ spoločnosti dodávateľa Falton s. r. o. a zaslal ho žalobcovi, pričom ide o plnomocenstvo udelené Z. C. dňa 12. 06. 2013 vtedajším konateľom spoločnosti AP 22 s.r.o. P. K., ktorého podpis na plnomocenstve je osvedčený notárom, takže je vylúčené antidatovanie plnomocenstva. Touto skutočnosťou je preukázané, že Z. C. v období jún 2013 bol skutočne splnomocnencom subdodávateľa AP 22 s.r.o.. Žalovaný toto plnomocenstvo považoval za neštandardné, čo však nevysvetlil a žalobca namietal proti vyhodnoteniu tohto dôkazu. Z. C. bol vypočúvaný v júli 2018 o skutočnostiach, ktoré nastali v júni 2013, teda pred viac ako 5 rokmi a je prirodzené, že pamäťové stopy svedka sú po takom čase značne obmedzené o to viac, ak sa jednalo o činnosť, ktorú svedok vykonával dlhodobejšie a pre rôzne subjekty. Z. C. potvrdil, že spoločnosť AP 22 s.r.o. mu udelila plnú moc, a to na nákup a predaj kukurice a repky (repka je tovarom, s ktorým sa obchodovalo v rámci preverovaných obchodov). S poukazom na jeho výpoveď bol žalobca toho názoru, že potvrdil realizáciu preverovaných obchodov tak, ako boli deklarované. V súvislosti s plnomocenstvami udelenými spoločnosťou AP 22 s.r.o. Z. C. žalobca taktiež namietal proti nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaného, ktoré spočíva vtom, že žalovaný neuznal plnomocenstvo pre túto osobu zo dňa 12. 06. 2013 z dôvodu, že žalobca ho predložil správcovi dane až dňa 21. 11. 2017, kedy bola už daňová kontrola ukončená a vo veci prebiehalo vyrubovacie konanie. Žalobca ako daňový subjekt však môže predkladať dôkazy nielen počas daňovej kontroly, ale aj počas vyrubovacieho konania, nakoľko to zákon nezakazuje. V tejto súvislosti poukázal na ust. daňového poriadku, v ktorom nie je vyjadrená možnosť odvolacieho orgánu prihliadnuť na nové skutočnosti, ale je tam vyjadrená povinnosť na ne prihliadnuť. Argument žalovaného, že daňová kontrola

bola ukončená dňa 07. 11. 2017 a plnomocenstvo pre Z. C. zo dňa 12. 06. 2013 bolo správcovi dane predložené dňa 21. 11. 2017 (teda počas vyrubovacieho konania) a teda správca dane nemohol vedieť o jeho existencii, je absolútne nesprávny a v rozpore s daňovým poriadkom. Správca dane sa mal s predmetným plnomocenstvom vysporiadať počas vyrubovacieho konania, prípadne tak mohol a mal spraviť žalovaný ako odvolací orgán počas odvolacieho konania. Predmetné plnomocenstvo zo dňa 12. 06. 2013 preukazuje, že Z. C. najneskôr už v júni 2013 vedel, že spoločnosť AP 22 s.r.o. existuje a vedel aj o spoločnosti Falton s. r. o., nakoľko to vyplýva z jeho výsluchu, kde potvrdil obchody s touto spoločnosťou v období jún 2013, pričom zo žiadneho dôkazu nevyplýva opak, teda že by v júni 2013 nevedel, že spoločnosť Falton s. r. o. neexistuje, ako to nepodložené tvrdí žalovaný. 20. V V. časti žaloby (dodávateľ Falton s. r. o.) žalobca uviedol, že za dodávateľa Falton s. r. o. predmetné obchody vybavoval P.. Z. U., ktorý bol viac krát vypočutý, pričom potvrdil realizáciu preverovaných obchodov tak, ako boli deklarované. Potvrdil i komunikáciu s Z. C. za spoločnosť AP 22 s.r.o., od ktorej tovar - repku nakupoval, ako i komunikáciu s konateľom žalobcu. Daňové orgány poukazovali na údajnú nezrovnalosť v dátumoch na zmluve uzavretej medzi AP 22 s.r.o. a Falton s. r. o., k čomu sa žalobca vyjadril v rámci výsluchu Z. C. dňa 13. 07. 2018, keď uviedol, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní (v názve zmluvy bol uvedený dátum 01. 04. 2014 a pri podpisovej doložke dátum 01. 04. 2013), pričom je zjavné, že zmluva bola podpísaná dňa 01. 04. 2013. Rovnako tak je v názve zmluvy zle označený tovar ako repkový olej, aj tu sa jedná o chybu v písaná. Z obsahu zmluvy je zrejmé (množstvo tovaru bolo označené v tonách, nie v litroch), že obchodovaným tovarom bolo semeno repky olejnej, resp. repka olejná, čo bolo vyznačené ďalej v texte zmluvy. Uvedené chyby v písaní však správca dane považoval za veľké nezrovnalosti, s čím sa nemožno stotožniť. 21. V VI. časti žaloby „rozhodnutia najvyšších súdnych autorít (judikatúra)“ žalobca uviedol, že vo svojich písomných vyjadreniach v priebehu administratívneho konania poukazoval na viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, ale žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nevysvetlil, v čom konkrétnom má táto judikatúra spoločné znaky s prejednávaným prípadom. Judikáty prezentované žalobcom však vždy korešpondovali s jeho tvrdeniami a podporovali jeho argumenty. Závery prijaté v predmetných judikátoch sú všeobecného charakteru a sú všeobecne aplikovateľné, nie iba na jeden konkrétny prípad, pričom judikatúra Súdneho dvora Európskej únie má de facto záväzný charakter, nakoľko poskytuje výklad európskeho práva. Žalobca dal do pozornosti súdu judikatúru Súdneho dvora EÚ, a to vo veciach Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG proti Finanzamt Malchin (C-271/06), Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03), Bonik EOOD C-285/11, Mahagében Kft. C-78/12, Transport Service C-395/02), rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 19. 08. 2010, sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011, sp. zn. zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. zo dňa 28. 02. 2018, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. -45 zo dňa 25. 03. 2005, rozsudok vo veci pod sp. zn. zo dňa 30. 01. 2018 (Vyrtych), nález Ústavného súdu ČR v konaní pod sp. zn. zo dňa 15. 05. 2001, nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 16. 12. 2015, sp.. zn. zo dňa 18. 09. 2008, pričom časti z týchto rozhodnutí citoval, vrátane citácie niektorých rozsudkov Krajského súdu v Bratislave, Trnave, resp. v Trenčíne s tým, že vyššie uvádzané rozhodnutia a rozsudky považuje za plne aplikovateľné i v tejto prejednávanej veci. Uviedol, že súdy (vrátane správneho súdnictva) sú povinné rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít - uvedené je súčasťou princípu právnej istoty. Z tohto dôvodu tak má význam zo strany žalobcu poukázať na takúto judikatúru, aby ju príslušný správny súd mohol pri svojom rozhodovaní zohľadniť. pričom uviedol i dôvody, pre ktoré

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16. 07. 2020 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku svojho žalobou napadnutého rozhodnutia o odvolaní s poukazom na odôvodnenie tohto rozhodnutia ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Bol toho názoru, že žalobca v žalobe neuviedol také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského súdu v Nitre. 23. K námietkam žalobcu v II. časti žaloby (nespochybnenie samotnej existencie tovaru, ale reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia u dodávateľov a odberateľov v reťazci) žalovaný uviedol, že správca dane pri dokazovaní získal pochybnosti o realizovaných zdaniteľných plneniach v reťazci dodávateľov AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S., s.r.o. a z uvedeného dôvodu preveroval celý reťazec. Správca dane nespochybňoval existenciu tovaru (repky olejnej), ale spochybňoval reálne uskutočnenie zdaniteľného

plnenia u dodávateľov uvedených na faktúrach vo vyššie označenom reťazci spoločností. Preverovaním správca dane spochybnil, že prvotný dodávateľ AP 22 s.r.o. obstaral a reálne dodal tovar, nakoľko nebolo preukázané, od koho tovar nadobudol, akým spôsobom bola vykonaná preprava pri obstaraní a pri jeho ďalšom predaji. Prvotný dodávateľ, t.j. AP 22 s.r.o. nepredložil správcovi dane doklady, nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti v zdaňovacom období jún 2013, nepodal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty, bol nekontaktný a so správcom dane nekomunikoval. Tým, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v reťazci AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S., s.r.o., platiteľ dane si neoprávnene odpočítal daň v sume 169.066,64 eur z faktúr uvedených v 4. bode tohto rozsudku od spoločnosti Falton s. r. o., čím porušil ust. a následne , nakoľko právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodaných tovarov a služieb musia mať povahu faktu, to znamená, že všetky účtovné a daňové doklady preukazujúce dodanie predmetných tovarov musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nestačí len ich formálna deklarácia, teda predloženie dokladov s predpísaným obsahom, pričom správca dane je v prípade pochybností oprávnený preverovať celý obchodný reťazec. Z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru v reťazci, uvedenom vyššie, správca dane nebol povinný preskúmavať odberateľa. Žalobca musí reálne dodania tovaru preukázať po formálnej (listinnej), ako aj po materiálnej (hmotnej) stránke. nestojí len na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, preto aj keby doklady mali všetky požadované náležitosti, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je to deklarované na faktúrach. Samotná existencia dokladov, faktúr, nie je dôkazom toho, že dodanie tovaru sa uskutočnilo aj reálne, pričom toto dodanie tovaru musí byť preukázané aj listinnými dôkazmi u obchodného partnera, čo v preverovanom zdaňovacom období nebolo. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Daňová kontrola vykonávaná správcom dane preverila prípustnosť, prípadne akceptovateľnosť právnych úkonov vo vzájomných záväzkových vzťahoch daňových subjektov z pohľadu daňových následkov. Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nevyplynulo potvrdenie obchodných transakcií tak, ako boli prezentované žalobcom na sporných faktúrach, ale naopak, žalobca svoje tvrdenie nevedel podložiť žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane nespochybnil existenciu nakúpeného tovaru, ale spochybnil dodanie tovaru tak, ako to bolo uvedené na faktúrach. Žalobca si dodávateľa vybral sám, a preto mal vynaložiť všetky potrebné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z podnikateľskej zodpovednosti. Nie je neobvyklé preveriť si spoločnosť, s ktorou daňový subjekt má vstúpiť do zmluvného vzťahu. Je vecou žalobcu ako daňového subjektu, či a ako preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov, za výber ktorých je zodpovedný, rovnako ako aj za prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti nesie zodpovednosť za všetky obchodné transakcie a musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane sú oprávnené. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty upravuje ust. až 51 , pričom ide o podmienky hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nemožno odpustiť ani pri zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, ani pri dobromyseľnosti konania platiteľa. Pokiaľ správca dane zistil, že predložené doklady sa nezhodujú s účtovníctvom dodávateľa a ich správnosť nebola potvrdená, je to dostatočný dôkaz na ich neuznanie na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré správca dane vykonal, zodpovedá zásade logického myslenia. Žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal reálne dodanie tovaru a samotné predloženie listinných dokladov bez ďalších dôkazov nemožno považovať za relevantné dôkazy. 24. K námietkam uvedeným v III. časti žaloby (nepreverenie odberateľa) žalovaný uviedol, že ak sa žalobca domáha svojich zákonných práv, musí si v prvom rade splniť svoju zákonnú povinnosť, v danom prípade preukázať oprávnenosť nároku na odpočítanie dane, a to tým, že už pri podaní daňového priznania, v ktorom vykazuje odpočítanie dane, musí mať za preukázané, že údaje, uvedené v daňovom priznaní sú vierohodné a pravdivé. Ak žalobca nevie preukázať pravdivosť svojich tvrdení, musí rátať s dôsledkami svojho konania, v danom prípade neuznania práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Pokiaľ však správca dane má za preukázané, že daňový subjekt si neoprávnene odpočítal daň na základe faktúr, ktoré má zahrnuté vo svojom účtovníctve, ale ktoré nezakladajú reálne plnenia, potom

je správca dane povinný konať tak, aby chránil záujmy štátu a zabránil neoprávnenému vyplácaniu takto uplatňovaných odpočtov a tak aj konal. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia. Správca dane nie je povinný donekonečna čakať na dôkazy, ktoré si žalobca zabezpečí (zo žiadneho ustanovenia mu táto povinnosť nevyplýva). Správca dane musí iba umožniť, aby žalobca mohol dôkazy predložiť a preukázať ich pravdivosť. V predmetnej veci správca dane skúmal, či sa deklarované zdaniteľné obchody reálne uskutočnili v súlade so . Z.z. a bolo na ňom a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Správca dane v zmysle viedol dokazovanie, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi žalobcu. Všetky prostriedky, ktoré boli správcom dane použité ako dôkazy, boli získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 25. K tvrdeniam žalobcu v IV. časti žaloby (splnomocnenec AP 22 s.r.o. Z. C.) žalovaný k plnomocenstvu uviedol, že Q. N. ako konateľ a spoločník spoločnosti AP 22 s.r.o. splnomocnil osobu Z. C., aby počnúc dňom 08. 08. 2013 zastupoval spoločnosť vo všetkých právnych veciach, vykonával právne úkony, pričom táto plná moc je udelená ako GENERÁLNA PLNÁ MOC. Dátum spísania uvedenej plnej moci je 08. 08. 2013. Vo výpise z obchodného registra spoločnosti AP 22 s.r.o. sa uvádza vznik funkcie pre Q. N. dňa 22. 07. 2013. Žalovaný poukázal na to, že v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia (jún 2013) bol konateľom P. K.. Až dňa 21. 11. 2017 bolo správcovi dane zaslané plnomocenstvo pre Z. C. spoločnosťou AP 22 s.r.o., ktoré bolo podpísané konateľom uvedenej spoločnosti P. K.. Daňová kontrola skončila dňa 07. 11. 2017 prevzatím protokolu s výzvou na prerokovanie pripomienok. Z uvedeného jasne vyplýva, že správca dane nemohol vedieť a nemal vedomosť o tom, že uvedené plnomocenstvo zo dňa 12. 06. 2013 pre Z. C. existuje. Pri ústnom pojednávaní dňa 06. 03. 2017 s P.. U. uviedol, že prepravu zabezpečuje spoločnosť AP 22 s.r.o., uvedené bolo dohodnuté so splnomocneným zástupcom Z. C., ktorého splnomocnil konateľ spoločnosti P. K.. Uvedené je v plnom rozpore so skutočnosťou, nakoľko správca dane kontroloval uskutočnenie zdaniteľného plnenia za zdaňovacie obdobie jún 2013. Všetky vystavené faktúry od spoločnosti AP 22 s.r.o. pre spoločnosť Falton s. r. o. vyhotovoval aj podpisoval K. P. a na uvedených faktúrach je miesto určenia E.. Dňa 13. 07. 2018 sa dostavil splnomocnený zástupca spoločnosti AP 22 s.r.o. Z. C., s ktorým bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kde uviedol, že mu bola udelená plná moc ako GENERÁLNA PLNÁ MOC. Uviedol, že vystavoval faktúry pre spoločnosť Falton s. r. o., kamarát U., ktorý už zomrel, im robil účtovníctvo. Následne správca dane predložil svedkovi k nahliadnutiu vydané faktúry spoločnosti AP 22 s.r.o. pre spoločnosť Falton s. r. o., kde bolo zaznamenané, že uvedené faktúry vystavoval K. P.. V odpovediach svedka bolo množstvo nezrovnalostí. Na základe týchto zistení správca dane urobil záver v tom zmysle, že spoločnosť AP 22 s.r.o. v čase od 10. 05. 2012 do 01. 08. 2013 mala len konateľa P. K., Maďarsko a nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Táto spoločnosť, v zastúpení konateľom P. K. dňa 12. 06. 2013 udelila plnú moc (GENERÁLNU PLNÚ MOC) Z. C., ktorý ako splnomocnenec nemal žiadnu vedomosť o činnosti spoločnosti. Rozpory v odpovediach, protichodné tvrdenia svedkov zúčastnených na tejto obchodnej transakcii (P.. U. ako konateľa spoločnosti Falton s. r. o., Z. C. ako splnomocneného zástupcu spoločnosti AP 22 s.r.o. a T. E. ako konateľa spoločnosti N.G.S., s.r.o.), len potvrdili správcu dane v jeho záveroch. 26. K V. časti žaloby (dodávateľ Falton s. r. o.) žalovaný uviedol, že z predložených dokladov v priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, že najväčším dodávateľom tovaru (repky olejnej) pre žalobcu v zdaňovacom období jún 2013 bola spoločnosť Falton s. r. o., ktorá vystavila pre žalobcu sporné faktúry. Podľa vyjadrenia P.. Z. U. na ústnom pojednávaní, faktúry vystavil on sám a spoločnosť Falton s. r. o. dodala tovar žalobcovi. Jeho výpoveď však bola nepresná a k niektorým skutočnostiam sa nevedel vyjadriť. Keďže odpovede P.. U. boli rozporuplné, správca dane zaslal dožiadanie na Daňový úrad Bratislava za účelom preverenia spoločnosti AP 22 s.r.o.. V odpovedi dožiadaný správca dane uviedol, že tejto spoločnosti bola zrušená a ukončená registrácia pre daň z pridanej hodnoty s účinnosťou od 15. 08. 2014. Správca dane preveroval sídlo spoločnosti a zistil, že spoločnosť AP 22 s.r.o. sídli v neobývanej budove, bez označenia. Na základe uvedeného správca dane nemal možnosť preveriť obchodné transakcie, nakoľko zo strany spoločnosti AP 22 s.r.o. neboli predložené žiadne doklady, spoločnosť sa na adrese svojho sídla nezdržiava, je nekontaktná. Nekontaktný je aj súčasný konateľ spoločnosti L. H.. V záujme hospodárnejšieho a rýchlejšieho vykonania daňovej kontroly u žalobcu, správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska. Správca dane z daňového informačného systému zistil, že táto spoločnosť za zdaňovacie obdobie jún 2016 nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií a žiadal vypočuť svedka P. K., ktorý bol v kontrolovanom období konateľom spoločnosti AP 22 s.r.o..

Maďarský správca dane v odpovedi uviedol, že požadovanej osobe bolo zaslané predvolanie , ktoré sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Opätovné predvolanie zaslané na adresu, kde daňovník vlastní podiely, sa vrátilo s poznámkou ,,neprevzatý“. V prípade, ak finančné orgány v daňovom konaní zistia objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva (umelý charakter transakcií, personálne prepojenie platiteľov dane, nepreukázanie sídla ekonomickej činnosti, nekontaktnosť platiteľa dane, nepodávanie daňových priznaní, neplatenie vlastnej daňovej povinnosti a mnohé ďalšie objektívne skutočnosti), sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach, ako dôkazy nasvedčujúce zneužitiu práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie. Tým, že v priebehu dokazovania nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v reťazci AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › N.G.S., s.r.o., žalobca ako platiteľ dane si neoprávnene odpočítal daň v sume 169.066,64 eur zo sporných faktúr, čím porušil ust. a následne , nakoľko právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Ani predloženie akýchkoľvek listinných dôkazov nie je bez ďalších navzájom preukázaných skutočností dôkazom toho, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Dôkazom uskutočnenia zdaniteľného obchodu nie je ani skutočnosť, že doklady boli zaúčtované a zahrnuté v účtovníctve daňového subjektu, resp. daňových subjektov v reťazci. Platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v zmysle predložených dokladov. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodaných tovarov a služieb musia mať povahu faktu, to znamená, že všetky účtovné a daňové doklady preukazujúce dodanie predmetných tovarov a služieb musia byť vystavené na materiálnom podklade, teda na základe preukázateľného dodania a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nestačí len ich formálna deklarácia, teda predloženie dokladov s predpísaným obsahom a správca dane je v prípade pochybností oprávnený preverovať celý obchodný reťazec. 27. K VI. časti žaloby (rozsudky súdnych autorít, vrátane ESD) žalovaný uviedol, že žalobca opätovne aj v žalobe (ako aj v odvolaní) cituje jednotlivé časti z uvedených rozsudkov, ktoré mu vyhovujú, ale neuvádza, ktoré sú spoločné znaky z týchto rozsudkov s jeho prejednávaným prípadom. Pri poukazovaní na právny výklad súdov, nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobité okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej, ktorej veci. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, ale s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane zaplatenej ním na vstupe, pričom otázka, či daň splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru, resp. služby bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry ESD, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Súdny dvor však vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru, dodanie služby platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04, C-440/04). Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

K rozsudkom Krajského súdu v Bratislava, Trnave a Trenčíne žalovaný skonštatoval, že žalobca iba opätovne cituje nejaké ich časti, ale neuvádza spoločné znaky s jeho prípadom. Pri výkone daňovej kontroly správca dane nie je právne viazaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR, pretože závery z rozsudkov majú iba informatívny charakter. Správca dane nedisponuje všetkými dôkazmi a písomnosťami, ktoré sú súčasťou predmetného rozsudku, a pokiaľ sa žalobca odvolával na tieto rozsudky, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov. Akýkoľvek rozsudok je vždy len rozhodnutím NS SR, resp. ESD v konkrétnej veci. V danom prípade bolo treba vychádzať zo zistených skutkových okolností a z predložených dokladov. Je bežnou praxou súdov pri rozhodovaní vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru ESD, ale nemožno opomínať ani povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na rozsudok tunajšieho súdu č.k. -200 zo dňa 12. 02. 2020 vo veci tých istých účastníkov konania, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu vo veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2012. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku, ktorú rieši Najvyšší súd SR. 28. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

VI. Ďalší priebeh súdneho konania

29. Žalobca podal prostredníctvo svojho právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa 26. 08. 2020. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovaných obchodov. Realizáciu obchodov dokazujú najmä predložené listinné dôkazy a svedecké výpovede, ako aj skutočnosť, že daňové orgány nespochybnili samotnú existenciu obchodovaného tovaru, čo má vplyv aj na aplikáciu príslušnej poukazovanej judikatúry, o ktorej sa žalovaný nedôvodne vyjadril, že žalobca nepreviazal jej použitie s predmetným riešeným prípadom. Namietal, že žalovaný na jednej strane nerozporuje existenciu tovaru - cukru, no na druhej strane spochybňuje obstaranie a reálne dodanie tovaru „prvotným dodávateľom" (žalobcovým subdodávateľom) AP 22 s.r.o.. Tieto tvrdenia sú protichodné, nakoľko na jednej strane žalobca nespochybňuje, že tovar reálne existoval, na druhej strane ale spochybňuje, že by bol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom. Žalovaný poukazoval na nezrovnalosti týkajúce sa subdodávateľa AP 22 s.r.o., ktoré však ani nezrovnalosťami nie sú. Niektoré tvrdenia žalovaného sú irelevantné, naviac sa jedná o skutočnosti, o ktorých žalobca nevedel a na ktoré nemal a ani nemohol mať žiadny vplyv. Opätovne dal do pozornosti súdu poukazovanú judikatúru, v zmysle ktorej za prípadné nezrovnalosti, ktoré vznikli u subdodávateľov preverovaného daňového subjektu, nemôže niesť žalobca ako daňový subjekt zodpovednosť a nemôžu mu byť pripisované na ťarchu. Opätovne citoval z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. - 60 zo dňa 30. 01. 2018, ktorý je aplikovateľný v prejednávanej veci, vzhľadom na podobnosť nezrovnalostí zistených u subdodávateľa, ale aj pre podobnosť týkajúcu sa tvrdenia o údajnom podvodnom konaní, ktoré sa v predmetnej veci u žalobcu podľa tvrdenia žalovaného vyskytlo. Zistenia žalovaného ohľadne spoločnosti AP 22 s.r.o. ako subdodávateľa žalobcu, boli mimo sféry vplyvu žalobcu a nemôžu mu byť pripisované na ťarchu. Poukazovaná judikatúra pritom takúto situáciu rieši, a to tak, že ak je preukázané materiálne plnenie, t.j. existencia tovaru (čo v danom prípade je a ani žalovaný to nerozporuje), a ak zároveň preverovaný daňový subjekt disponuje formálnymi dokladmi ako napr. faktúry, CMR, a pod., tak zo strany daňového subjektu došlo k splneniu jeho dôkazného bremena a k vzniku nároku na uplatnený daňový nárok, a je na správcovi dane, aby preukázal opak (dochádza k tzv. prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane). V danom prípade však správca dane opak nepreukázal. Daňové orgány nepreverovali žiadne skutočnosti týkajúce sa spoločnosti VV - AGRO, s.r.o., ktorá bola odberateľom žalobcu. Nie je potom v súlade so skutočnosťou tvrdenie žalovaného o preverovaní celého obchodného reťazca a ani ďalšie jeho tvrdenie, že prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Práve aj preverením žalobcovho odberateľa mohli byť zistené rozhodné skutočnosti. Odmietnutím preverenie skutočností na strane odberateľa žalobcu malo znamená pochybenie daňových orgánov, malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu. Tvrdenia žalovaného ohľadne nezrovnalostí plnomocenstva spoločnosti AP 22 s.r.o. pre Z. C. z augusta 2013 sú nesprávne, neaktuálne, irelevantné a zmätočné, nakoľko boli prekonané predložením ďalšieho plnomocenstva z júna 2013, ktoré sa vzťahovalo na kontrolované zdaňovacie obdobie a už nevykazovalo vytýkané nezrovnalosti, pričom obsahovalo aj úradne osvedčený podpis konateľa spoločnosti AP 22 s.r.o., čo potvrdzuje autenticitu tohto plnomocenstva a vylučuje jeho prípadné antidatovanie. Toto plnomocenstvo zo dňa 12. 06. 2013 bolo predložené správcovi dane v rámci vyrubovacieho konania,

na základe čoho mal a mohol zrevidovať svoje predchádzajúce tvrdenia a závery. Úlohou Z. C. bolo iba nakupovať a predávať repku a kukuricu, resp. zabezpečovať platby, o čom sa vyjadril v rámci jeho výsluchu dňa 13. 07. 2018 vrátane toho, že napriek udelenia plnej moci, nezabezpečoval všetky úlohy, ale iba tie, ktorými ho spoločnosť poverila. Vystavovanie faktúr medzi tieto úlohy nepatrilo. Žalobca poukázal na nesprávne a žalovaným zrejme účelovo prezentované tvrdenia Z. C. pri jeho výsluchu dňa 13. 07. 2018 ohľadne vystavovania, resp. vyhotovovania faktúr v júni 2013, pričom tento výsluch bol vykonaný po viac ako piatich rokoch. O žalovaným tvrdených nezrovnalostiach vo výpovedi T. E.alobca nemá vedomosť. Zo žiadnych zistení správcu dane žiadnym spôsobom nevyplýva, že by k podvodu v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty malo dôjsť. Nakoľko žalovaný napriek tomu existenciu podvodu tvrdí, s poukazom na príslušnú žalobcom uvádzanú a všeobecne aplikovateľnú judikatúru najvyšších súdnych autorít, je to práve správca dane, ktorý musí preukázať (podozrenie nestačí), že žalobca ako daňový subjekt minimálne mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje plnení poznačených podvodom na dani z pridanej hodnoty. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne a zmätočne argumentuje údajným podvodom na dani, ale absolútne nijako nepreukázal, že by o takomto údajnom podvode mal mať žalobca čo i len vedomosť. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že T. E. - jediný spoločník a konateľ žalobcu, podniká aj prostredníctvom spoločnosti IRIS Company s.r.o., ktorá v r. 2012 a 2013 tiež obchodovala s rovnakým tovarom - cukrom a to obdobným spôsobom, tiež ho dodávala maďarským odberateľom a tiež bola dodávateľom spoločnosť Falton s. r. o.. Správca dane aj v IRIS Company s.r.o. vykonával daňové kontroly dane z pridanej hodnoty, čo bolo napokon riešené aj všeobecnými správnymi žalobami, o ktorých rozhodoval Krajský súd v Trnave. Ten v rámci zdaňovacieho obdobia júl 2012 v IRIS Company s.r.o. vydal rozsudok č.k. -61 zo dňa 04. 05. 2017, ktorým zrušil administratívne rozhodnutia správcu dane a žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie správcovi dane, ktorý v rámci ďalšieho konania po vykonaní ďalších úkonov priznal spoločnosti IRIS Company s.r.o. uplatnený nadmerný odpočet takmer v celej výške. IRIS Company s.r.o. bola úspešná aj v prípade všeobecnej správnej žaloby za obdobie máj 2012 (kde bola obdobná právna i skutková situácia ako v prípade žaloby N.G.S., s.r.o. za jún 2013), o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. -112 zo dňa 19. 09. 2018 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorú však Najvyšší súd rozsudkom v konaní pod sp. zn. zo dňa 28. 04. 2020 zamietol. 30. Na prejedanie správnej žaloby žalobcu súd na základe žiadosti žalobcu nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobcu v zmysle písomných podaní (žaloby a vyjadrenia).

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

31. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 11. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom dňa 09. 06. 2021 zamietol.

32. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 12. 2013, teda i v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Podľa § 70 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 3 veta prvá vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d/ neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Podľa § 74 ods. 1 písm. a/ až i/ vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a/ meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b/ meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c/ poradové číslo faktúry, d/ dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e/ dátum vyhotovenia faktúry, f/ množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g/ základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h/ uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia "dodanie je oslobodené od dane",

i/ výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66,

33. Podľa , , , , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 11. 2019, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) Podľa , , , vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 169.066,64 eur (daň vyrubená podaním daňovým priznaním za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 826,88 eur, daň zistená správcom dane v sume 169.893,52 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach tovaru (repkové semeno), u ktorých dostatočne nepreukázal existenciu deklarovaných obchodných transakcií. 35. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od dodávateľa Falton s. r. o. deklarovaných na faktúrach uvedených v 4. bode tohto rozsudku.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. , ako i v ust. vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v 4. bode tohto rozsudku za dodávku repkového smena vystavených spoločnosťou Falton s. r. o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. , vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného dodávateľa, t.j. od spoločnosti Falton s. r. o. len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla uvedenému dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov, výsluchom svedkov a preverením ďalších spoločností, nakoľko bolo nesporne preukázané, že s tovarom - repkovým semenom, resp. repkou olejnou mal obchodovať reťazec dodávateľov a odberateľov, t.j. spoločnosti AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › žalobca, ktorý mal podľa svojho tvrdenia v podaní zo dňa 02. 08. 2019 (doplnenia odvolania proti rozhodnutiu správu dane zo dňa 20. 05. 2019) tento tovar ďalej dodať spoločnosti VV - AGRO, s.r.o.. 36. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v 4. bode tohto rozsudku vystavené v júni 2013 za dodávku repkového semena dodávateľom označeným ako Falton s. r. o., ktorý mal žalobcovi ako odberateľovi dodať tento tovar podľa dodacích listov pripojených k týmto faktúram, pričom na každej faktúre a k nej prislúchajúcom dodacom liste je tri až osem dodávok a niektoré dodacie listy sú opatrené pečiatkou dodávateľa a odberateľa a nečitateľnými podpismi. Predloženie uvedených dokladov (niektorých opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi medzi spoločnosťou Falton s. r. o. (dodávateľ žalobcu) a spoločnosťou žalobcu (odberateľ) v zdaňovacom období jún 2013, predmetom ktorých malo byť dodanie repkového semena žalobcovi, správca dane vykonal dokazovanie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že v predmetnom zdaňovacom období s týmto tovarom obchodovalo viacero spoločností (reťazec dodávateľov a odberateľov), a preto správca dane preveroval obchody deklarované medzi jednotlivými dodávateľmi a odberateľmi v zmysle predložených faktúr. 37. Predloženými listinnými dokladmi - faktúrami v počte 13 kusov uvedenými v 4. bode tohto rozsudku žalobca deklaroval nadobudnutie repkového semena od dodávateľa Falton s. r. o. v zdaňovacom období jún 2013, pričom na každej faktúre je uvedené, že ju vystavil P.. Z. U. (konateľ dodávateľa). Tento bol vypočutý dňa 06. 03. 2017 v rámci daňovej kontroly u žalobcu (čomu predchádzalo vykonanie miestneho zisťovania dožiadaným správcom dane na adrese sídla spoločnosti Falton s. r. o. s negatívnym výsledkom) a uviedol, že adresa sídla spoločnosti je od začiatku virtuálna a nechodí tam každý týždeň. Tovar mu dodala spoločnosť AP 22 s.r.o., nevedel, kde bol naskladnený, pretože išiel od dodávateľa (spoločnosť AP 22 s.r.o., ktorej konateľom bol občan Maďarska P. K.) priamo k odberateľovi (žalobca), ktorý mu oznámil miesto vykládky - E.. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ a bola zahrnutá priamo v cene tovaru. V administratívnom spise sa nachádza i 13 faktúr od dodávateľa AP 22 s.r.o. pre odberateľa Falton s. r. o. vystavených v priebehu mesiaca jún 2013 s predmetom fakturácie repka olejná, pričom na každej je uvedené, že faktúru vyhotovil K. P. (konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. od 30. 04. 2012 do 22. 07. 2013). Všetky faktúry sú opatrené pečiatkou dodávateľa AP 22 s.r.o. a odberateľa Falton s. r. o. a nečitateľnými podpismi, pričom ale podpis za dodávateľa zodpovedá podpisu jeho konateľa, a to i s poukazom podpis na plnej moci zo dňa 12. 06. 2013, na ktorej je podpis P. K. osvedčený notárom. Následne správca dane v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie skutočností týkajúcich sa spoločnosti AP 22 s.r.o., pričom výsledkom bolo oznámenie dožiadaného správcu dane zo dňa 21. 03. 2017 (na základe zistení v inom preverovaní spoločnosti AP 22 s.r.o.), že sídlom spoločnosti je neobývaná budova, ktorá bola uzamknutá, nebolo tam žiadne

označenie spoločnosti a nikto sa tam nenachádzal. Konateľom spoločnosti je od 02. 05. 2014 L. H., ktorý bol predvolaný z adresy jeho pobytu v Rumunsku, ktorý sa k dožiadanému správcovi dane nedostavil, napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené. Po zistení týchto skutočností správca dane prostredníctvom žalovaného žiadal o medzinárodnú výmenu informácií a konkrétne o výsluch P. K., ktorý bol konateľom spoločnosti AP 22 s.r.o. v období od 30. 04. 2012 do 22. 07. 2013, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období. Maďarská finančná správa oznámila, že nebolo možné vykonať preverenie P. K., nakoľko nebol zistený jeho pobyt a zásielky sa z viacerých adries vrátili ako neprevzaté, resp. s tým, že adresát je neznámy. V priebehu daňovej kontroly bola správcovi dane dňa 22. 03. 2017 predložená plná moc zo dňa 08. 08. 2013, ktorou Q. N. (konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. v období od 22. 07. 2013 do 02. 05. 2014) splnomocnil Z. C. (splnomocnenec) na zastupovanie spoločnosti a vykonávanie úkonov v tam uvedenom rozsahu. Táto plná moc sa však nemohla týkať kontrolovaného zdaňovacieho obdobia jún 2013, nakoľko bola udelená až dňa 08. 08. 2013 a teda splnomocnenec Z. C. nemohol na základe nej konať v júni 2013 za spoločnosť AP 22 s.r.o.. S poukazom na vyššie uvedené zistenia, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, potom správca dane vyvodil podľa názoru súdu správny záver o tom, že na začiatku reťazca nebola preukázaná existencia obchodnej transakcie medzi dodávateľom (AP 22 s.r.o.) a odberateľom (Falton s. r. o.). Pokiaľ nebola preukázaná a potvrdená transakcia na začiatku identifikovaného reťazca dodávateľov a odberateľov, resp. jej reálne uskutočnenie, nie je možné uznať deklarované obchodné transakcie medzi ďalšími článkami reťazca. S výsledkami vykonaného dokazovania a záverom správcu dane, ktorý z neho vyvodil, bol konateľ žalobcu oboznámený na pojednávaní konanom dňa 31. 10. 2017, pričom uviedol, že sa vyjadrí až po doručení protokolu z daňovej kontroly. 38. Žalobca až vo vyrubovacom konaní ako prílohu vyjadrenia zo dňa 28. 11. 2017 k protokolu z daňovej kontroly predložil plnú moc zo dňa 12. 06. 2013, ktorou P. K. ako konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. (od 30. 04. 2012 do 22. 07. 2013) splnomocnil Z. C. (splnomocnenec), aby od 12. 06. 2013 zastupoval splnomocniteľa okrem iného vo všetkých právnych veciach, vykonával právne úkony, zastupoval vo všetkých právnych a faktických veciach voči tretím osobám v obchodných aj neobchodných veciach s tým, že plná moc je udelená ako generálna plná moc. Následne správca dane za prítomnosti konateľa žalobcu dňa 13. 07. 2018 vypočul Z. C. ako svedka, o čom spísal zápisnicu. Svedok uviedol, že spoločnosť AP 22 s.r.o. mu udelila plnú moc na nákup a predaj kukurice a repky. Faktúry vystavoval kamarát, podľa toho obchodovali a tento robil aj účtovníctvo, ale minulý rok zomrel. K pripomienke správcu dane, že na faktúrach je uvedené, že ich vyhotovil P. K., svedok uviedol, že ich vystavila firma. K preprave tovaru a jeho nakladaniu sa nevedel vyjadriť, nebola to jeho úloha, vozili ho z Maďarska (vozil ten, od koho kupovali), ale nevedel, kam bol prepravovaný, ani kde bol vyskladnený. Mali skládku v Košútoch, tam boli prenajaté priestory, ale prepravu z Košútov si musel zabezpečiť odberateľ, t.j. Falton s. r. o.. Nevedel, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti AP 22 s.r.o.. Vo vyrubovacom konaní dňa 27. 02. 2019 správca dane za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu opätovne vypočul P.. Z. U. (konateľ spoločnosti Falton s. r. o.), ktorý okrem iného uviedol, že od svojich dodávateľov vždy žiadal, aby dodal tovar na miesto určené spoločnosťou žalobcu ako odberateľom. Čo sa týka tovaru od spoločnosti AP 22 s.r.o., tak on nikdy nezabezpečoval dopravu a ani ju neobjednával. 39. S poukazom na výsledky takto vykonaného dokazovania je i súd toho názoru, že správcovi dane okrem listinných dokladov - faktúr vystavených spoločnosťou AP 22 s.r.o. ako dodávateľom pre spoločnosť Falton s. r. o. ako odberateľa a faktúr vystavených spoločnosťou Falton s. r. o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa (pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období) a dodacích listov k nim ako i zmlúv neboli predložené žiadne relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia v reťazci deklarovaných dodávateľov a odberateľov, t.j. spoločností AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › žalobca. Predmetom fakturácie, a teda zdaniteľného plnenia mala byť repka olejná, resp. repkové semeno. Na začiatku správcom dane zisteného reťazca mala byť spoločnosť AP 22 s.r.o. ako dodávateľ repky olejnej pre spoločnosť Falton s. r. o.. Konateľom spoločnosti AP 22 s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2013 bol P. K. s pobytom v Maďarsku. Jeho vypočutie nebolo možné ani prostredníctvom maďarskej finančnej správy, nakoľko sa nepodarilo zistiť ani jeho adresu, na ktorej by sa mal zdržiavať. Po zistení, že táto spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádza a nie je možné od nej získať žiadne relevantné listinné doklady, sa správca dane zameral na preverenie predložených faktúr (v počte 13) vystavených v mesiaci jún 2013 pre spoločnosť Falton s. r. o. ako odberateľa a vyvodil záver, že tieto nie sú spôsobilé relevantným spôsobom preukázať deklarované obchodné transakcie. K predmetným faktúram správny súd uvádza, že na každej faktúre je uvedené, že ju vyhotovil K. P., teda osoba, ktorá bola v júni 2013 konateľom spoločnosti AP 22 s.r.o.. Táto spoločnosť nebola na adrese

svojho sídla (neobývaná budova) kontaktná ani v roku 2015 a jej konateľa nebolo možné vypočuť ani prostredníctvom maďarskej finančnej správy, o čo správca dane žiadal, z čoho bolo treba jednoznačne vyvodiť záver, že obchody deklarované v júni 2013 spoločnosť a ani jej konateľ nepotvrdili. Plná moc zo dňa 08. 08. 2013 udelená Q. N. (konateľ spoločnosti AP 22 s.r.o. od 22. 07. 2013) pre Z. C. ako splnomocnenca na zastupovanie spoločnosti AP 22 s.r.o., ktorá bola predložená správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, neoprávňovala splnomocnenca na zastupovanie spoločnosti v júni 2013. Plná moc zo dňa 12. 06. 2013, ktorú udelil konateľ spoločnosti P. K. (konateľ od 30. 04. 2012 do 22. 07. 2013) splnomocnencovi Z. C. a mala charakter generálne plnej moci oprávňovala splnomocnenca na konanie od 12. 06. 2013. Niektoré faktúry (v počte šesť z trinástich) však boli touto spoločnosťou vyhotovené dňa 03. 06. 2013, 04. 06. 2013, 05. 06. 2013, 06. 06. 2013, 10. 06. 2013 a 11. 06. 2013, teda v čase, keď Z. C. jednoznačne nebol ešte oprávnený konať za spoločnosť na základe plnej moci zo dňa 12. 06. 2013. Na týchto faktúrach je uvedené, že ich vyhotovil K. P. a tomuto menu zodpovedá i nečitateľný podpis na týchto faktúrach s poukazom na osvedčenie jeho podpisu na plnej moci. Z obsahového hľadiska sa však nič nezmenilo ani na ďalších faktúrach (7 faktúr) vyhotovených od 12. 06. 2013, teda dňa 12. 06. 2013, 14. 06. 2013 (2x),), 17. 06. 2013, 18. 06. 2013, 19. 06. 2013 a 25. 06. 2013, keď už na konanie za spoločnosť AP 22 s.r.o. bol oprávnený Z. C.. I na týchto faktúrach je uvedené, že ich vyhotovil K. P. a tomuto menu zodpovedá i nečitateľný podpis na faktúrach. Z. C. vo výpovedi zo dňa 13. 07. 2018 uviedol, že faktúry vystavoval kamarát U. a podľa toho obchodovali. Udelenie plnej moci pre Z. C. ako splnomocnenca podľa názoru súdu nezbavilo možnosti, aby faktúry aj naďalej vyhotovoval konateľ spoločnosti, ale v danej veci nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že za spoločnosť konal jej konateľ (K. P.), resp. splnomocnený zástupca Z. C. na základe plnej moci zo dňa 12. 06. 2013, ktorý sa vyjadril, že faktúry vystavoval kamarát U., (ktorý podľa jeho udania zomrel), resp. že ich vystavila spoločnosť. Za právnickú osobu vždy v obchodných veciach musí niekto konať, teda musí existovať fyzická osoba, ktorá obstaráva jej agendu a tvrdenie, že „faktúry vystavila spoločnosť“ je nepreukazné, pretože vždy to musí urobiť konkrétna fyzická osoba. Tvrdenia Z. C. v jeho výpovedi zo dňa 13. 07. 2018 (napr., že mal plnú moc na nákup a predaj kukurice a repky, zabezpečoval len to, o čo bol požiadaný, teda nie všetky činnosti za spoločnosť, nemal na starosti evidenciu spoločnosti) nekorešpondujú s plnou mocou zo dňa 12. 06. 2013, ktorá má charakter generálnej plnej moci. Naviac je potrebné konštatovať, že Z. C. ako splnomocnenec na základe plnej moci vo svojej výpovedi neosvedčil potrebné vedomosti o predmetných obchodných transakciách so spoločnosťou Falton s. r. o. (nevedel sa vyjadriť, od koho spoločnosť tovar nakupovala, nevedel, kto ho prepravoval, kde bol vyskladnený a pod.), ktoré by s poukazom na charakter plnej moci mal mať. Všetky vyššie uvedené zistenia vyvolali dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení medzi spoločnosťou AP 22 s.r.o. ako dodávateľom a spoločnosťou Falton s. r. o. ako odberateľom, v dôsledku čoho konštatoval, že dodanie tovaru nebolo dostatočne preukázané, ale existenciu tovaru (repky olejnej) nespochybnil. Pochybnosti o deklarovaných obchodoch s repkou olejnou (medzi dodávateľom AP 22 s.r.o. a odberateľom Falton s. r. o.), resp. repkovým semenom (medzi dodávateľom Falton s. r. o. a odberateľom

- žalobcom) neboli odstránené ani výsluchom P.. Z. U. ako konateľa spoločnosti Falton s. r. o. dňa 27. 02. 2019, keď potvrdil nákup tovaru od spoločnosti AP 22 s.r.o., ale zároveň uviedol, že od svojich dodávateľov vždy žiadal, aby zabezpečili dopravu na miesto vykládky, že tovar nevidel a jeho dodávateľ dodal tovar na miesto určenia, ktoré určil žalobca ako odberateľ, nie je pravdou, že dopravu zo skladu v Košútoch zabezpečovala jeho spoločnosť, nevedel kto vykonal prepravu od AP 22 s.r.o. na miesto vykládky určené žalobcom ako odberateľom. V tomto je jeho výpoveď jednoznačne v rozpore s výpoveďou Z. C.. Naviac je potrebné uviesť, že správcovi dane v priebehu daňovej kontroly neboli predložené žiadne doklady preukazujúce evidovanie obchodovaného tovaru, jeho dovoz a výdaj zo skladu, skladová evidencia, doklady o preprave tovaru, pričom ani z jednej faktúry nevyplýva, že by súčasťou fakturácie mala byť aj preprava tovaru. Vychádzajúc z uvedeného bolo vykonaným dokazovaním dôvodne a jednoznačne spochybnené, či spoločnosti AP 22 s.r.o. ako zistenému prvému článku v reťazci spoločností, ktoré deklarovali obchodovanie s repkou olejnou, resp. s repkovým semenom, vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, z čoho vyplýva pochybnosť o tom, či daňovému subjektu Falton s. r. o. (druhý článok zisteného reťazca) vzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane podľa ust. a zároveň daňová povinnosť pri preukazovanom dodaní tovaru žalobcovi (tretí článok reťazca). 40. Listinné doklady predložené žalobcom, teda faktúry, dodacie listy, zmluvy, resp. ďalšie doklady predložené v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ešte sami osebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane stanovené v ust. a nasl.

Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom období a že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej odpočet. Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval nadobudnutie tovaru - repkového semena v podstate len na základe vyššie označených listinných dokladov a nevedel preukázať na materiálnom základe jeho reálne dodanie od spoločnosti Falton s. r. o.. Vykonaným preverovaním správcu dane nebol zistený pôvod fakturovaného tovaru v reťazci spoločností (AP 22 s.r.o. › Falton s. r. o. › žalobca), pretože ani jeden z konateľov spoločností zapojených do reťazca a ani splnomocnený zástupca spoločnosti AP s.r.o. neuviedol, odkiaľ tovar pochádza, kde sa uskutočnila jeho nakládka, nebol pri nej ani prítomný, teda nebolo preukázané, s akým tovarom spoločnosti obchodovali, odkiaľ pochádzal a akým spôsobom (cez ktorú spoločnosť) sa do reťazca dostal, čo jednoznačne spochybnilo reálnosť žalobcom deklarovanej transakcie. Na základe vyššie uvedených zistení a deklarovaných obchodov, bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť celý obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca dane správne konštatoval, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že tieto plnenia boli skutočne dodané spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od spoločnosti Falton s. r. o., daňový subjekt Falton s. r. o. vlastní doklady od spoločnosti AP 22 s.r.o. ešte nedokazuje, že plnenia uvedené na faktúrach boli skutočne týmito spoločnosťami aj dodané. Predloženie dokladov je len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so zákonom. 41. V uvedenom prípade správca dane podľa názoru súdu správne vyhodnotil žalobcom deklarovaný obchodný prípad vo veci uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty tak, že sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu vychádzajúce z predložených faktúr, že dodávateľ, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach (Falton s. r. o.) fakturovaný zdaniteľný tovar skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarovaný zdaniteľný tovar reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Podľa tvrdení všetkých zúčastnených sa mal tovar skladovať v prenajatom sklade v Košútoch, ale žiadny z nich neuviedol, kde bola nakládka tohto tovaru, odkiaľ teda pochádzal. Nepreukázalo sa teda tvrdenie, podľa ktorého bol tovar dodaný do skladu v Košútoch, nakoľko nebolo preukázané, ako a kedy sa tovar do tohto skladu dostal, kedy, kým a akým spôsobom bol z neho vyvezený. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane nepreveril celý obchodný reťazec, teda nepreveril jeho odberateľa, t.j. spoločnosť VV - AGRO, s.r.o. tak správny súd k tomu uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne doklady preukazujúce obchodovanie žalobcu s týmto daňovým subjektom. Naviac súd je toho názoru, že pokiaľ nebolo preukázané uskutočnenie obchodnej transakcie na prvom článku reťazca spoločností, nemohli byť preukázané ani transakcie s deklarovaným tovarom na ďalších článkoch reťazca. V daňovom konaní správca dane nevykonáva dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu, resp. údaje na ním predložených dokladoch, ani nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože označenie týchto dôkazov, resp. ich predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. 42. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu bol potom dôvodný postup správcu dane, ktorý žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnené pri faktúrach vystavených spoločnosťou Falton s. r. o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa, nakoľko nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia u dodávateľa a odberateľa na predchádzajúcom článku reťazca (AP 22 s.r.o. a Falton s. r. o.) a teda vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru pre žalobcu (Falton s. r. o.), ktorý je podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane. Preprava deklarovaného tovaru v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebola preukázaná do a zo skladu v Košútoch, ani do a zo žiadneho iného skladu. V súvislosti so zmluvami, ktoré sa nachádzajú v spise je potrebné bez ohľadu na ich obsah a dátum uzavretia uviesť, že žiadna z nich nie je dôkazom o dodaní tovaru. 43. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarovanú obchodnú transakciu (dodanie tovaru od spoločnosti Falton s. r. o. ako dodávateľa). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovanému dodávateľovi tovaru nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v

spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že žalobca bol jedným z účastníkov obchodného reťazca, v rámci ktorého prebiehala fakturácia tovaru, avšak bez jeho reálneho dodania od deklarovaného dodávateľa. Je nepochybné, že vo vzťahu k priamemu dodávateľovi mal žalobca k dispozícii viaceré možnosti, ako si preveriť pôvod tovaru, ktorý mal nadobudnúť svojho dodávateľa, okolnosti jeho skladovania, prepravy a pod. do nadobúda. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar reálne dodal ním tvrdený dodávateľ, keď na predchádzajúcom stupni reťazca (AP 22 s.r.o. - Falton s. r. o.) správca dane dôvodne spochybnil uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky tovaru v júni 2013, neoveroval si jeho pôvod, miesto nakládky, prepravu, motorové vozidlá, vodičov, napriek tomu, že sa jednalo o dodávky v celkovej hodnote viac ako 1.000.000,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty za jeden mesiac. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a jeho dodávateľom, nakoľko toto bolo dôvodne spochybnené na predchádzajúcom stupni. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. 44. V podanej žalobe žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ a viacero rozhodnutí súdov, ktoré považoval za aplikovateľné i v jeho veci. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť, v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty, podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling

(C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Súdny dvor EÚ však vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod repkového semena, miesto jeho nakládky a vykládky, subjekty, ktoré mali vykonať prepravu a pod.. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s poľnohospodárskou komoditou, akou je repkové semeno, resp. repka olejná v takom množstve a cene za jeden mesiac, ako bolo deklarované, prijatie náležitých a potrebných opatrení (i keď nie predpísaných) vyžadovalo. Jedná sa o komoditu určenú druhovo a nie individuálne. Z tohto dôvodu nemusí byť zrejmé, či predmetný tovar skutočne pochádza od dodávateľa deklarovaného na faktúrach. V takýchto prípadoch nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady (ako to urobil žalobca), ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov, odberateľov a dopravcov (týchto neoznačil žiadny zo subjektov, ktorí sa mali zúčastniť obchodných transakcií). Nie je úlohou správcu dane, aby v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly inštruoval kontrolovaný daňový subjekt, akými konkrétnymi dôkaznými prostriedkami má disponovať, resp. aké konkrétne dôkazné prostriedky si mal zabezpečiť, aby mu bolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 45. Dôkazné bremeno bolo teda jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. a v ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov. Tu je ale potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu v konaní pod sp. zn. zo dňa 29. 02. 2016). 46. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 20. 05. 2019 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 v sume 169.066,64 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. 05. 2019 potvrdil podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. 47. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,

pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. K námietkam žalobcu v podanej žalobe sa správny súd podrobne vyjadril v predchádzajúcich bodoch svojho rozsudku a považoval ich za nedôvodné v plnom rozsahu. 48. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. . 49. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

50. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.