Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Cb/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: BK SERVIS s.r.o., Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, IČO: 36 586 188, práv. zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 1606,08 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1606,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1606,08 € od 20.02.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.01.2020 domáhal zaplatenia sumy vo výške 1606,08 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.08.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Superb, EČV: P., ktoré bolo spôsobené v dôsledku krupobitia, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej R. Ď., M. XXXX/XXB, XXX XX M. R. (ďalej aj len ako „poistená“). Predmetné vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného, tj. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9566274298. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Škoda Superb, EČV: P., v dôsledku poistnej udalosti č. 9566274298, si poistený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise: BK SERVIS s.r.o., so sídlom Prašná 6, Košice - Krásna 040 18, IČO: 36 586 188, konajúca prostredníctvom L. Q., konateľ, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 15604/V, tj. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1756,08 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180190. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.02.2019 oznámené, že dňa 04.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti 9566274298, v ktorom bolo oznámené, že poistnú udalosť uzatvárajú bez nároku na poistné plnenie. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9566274298 predstavuje sumu 1756,08 €., po odpočte spoluúčasti vo výške 150 €, predstavuje sumu vo výške 1606,08 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 1606,08 €. Táto neuznaná suma vo výške 1606,08 € bola poškodenou, tj. p. R. Ď., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.01.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 04.02.2019: „Na základe uvedeného si KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., VIG dala v rámci objektívneho posúdenia predmetnej škodovej udalosti vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého

znalca k priebehu dopravnej nehody na vozidle EČV: P.. Odborné vyjadrenie nezávislého znalca v plnom rozsahu vylúčilo vznik dopravnej nehody spôsobom, ako ste uviedli v písomnom uplatnení škody. Na základe vyššie uvedených skutočností, predmetnú škodovú udalosť uzatvárame bez nároku na poistné plnenie.“ Žalovaný tvrdí, že si dal vypracovať Odborné vyjadrenie nezávislého znalca, avšak v Oznámení o poistnom plnení sa toto vyjadrenie, nenachádza, nie je priložené ani ako príloha, preto máme za to, že predmetné Odborné vyjadrenie nezávislého znalca ani len neexistuje a poisťovňa sa takto len účelovo vyhýba poskytnúť poistné plnenie.

3. Žalobca uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Žalovaný nepredložil žiadne Odborné vyjadrenie nezávislého znalca, ani len neuviedol na základe akých skutočností znalec vychádzal, v čom konkrétne spočíval vznik dopravnej nehody podľa znalca, alebo na základe akých skutočností znalec vylúčil vznik dopravnej nehody spôsobom, ktorý bol uvedený v oznámení o poistnej udalosti. Poistná udalosť vznikla v dôsledku krupobitia, počas búrky cca 2 km za zjazdom do Chminianskej Novej Vsi. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie na základe odborného vyjadrenia znalca, ktoré vylúčilo priebeh dopravnej nehody. V zmysle uvedeného je zrejmé, že poistná udalosť nevznikla v dôsledku dopravnej nehody a preto nemohol byť vylúčený ani jej celkový priebeh. Preto pokladáme predmetné šetrenie zo strany poisťovne, ktorého výsledky uviedla v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 04.02.2019 za nezákonné, neodôvodnené a nepreskúmateľné. Poistná udalosť bola spôsobená živelnou udalosťou - krupobitím a jediným zúčastneným vozidlom tejto poistnej udalosti bolo vozidlo poisteného, keďže z dikcie § 64 písm. d) je predpoklad vzniku dopravnej nehody účasť viacerých vozidiel, vyjadrené slovným spojením „na niektorom zo zúčastnených vozidiel“, je rovnako vylúčené to, aby sa mohlo jednať o dopravnú nehodu podľa znenia tohto ustanovenia. Rovnako tak, škoda spôsobená poistnou udalosťou bola vyčíslená na sumu 1756,00 EUR a teda nemohlo sa jednať o škodu, ktorá by zrejme prevyšovala jedenapolnásobok väčšej škody podľa , teda škodu vyššiu ako 3990 EUR. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou.

4. Žalobca poukázal na znenie ust. : „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie aţ opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou.

5. Žalobca poukázal aj na článok IX ods. 1 a 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet: „(1) Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. (2) Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu

ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla. b) Pri zmluvných opravovniach poisťovne, akceptuje poisťovňa dojednanú výšku normohodiny, pri použití predpísanej technológie opravy vozidla výrobcom a za použitia náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni náhradných dielov originálnych alebo aftermarketov (v náväznosti na dobu prevádzky vozidla). Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov k oprave poškodeného vozidla a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely c) Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.“

6. Poistený si riadne splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistných podmienok a taktiež si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z . Poistený sa teda nedopustil vedomého porušenia povinnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom krátenia poistného plnenia. žalovaný aj napriek skutočnosti, že poistený si splnil všetky svoje povinnosti nedôvodne krátil poistné plnenie.

7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 31.01.2020 platobný rozkaz, sp. zn.: , ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 1606,08 Eur , úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1606,08 Eur od 20.02.2019 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 244,78 Eur a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.

8. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené má žalovaný za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere má žalovaný za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval ani základné údaje o priebehu Škodovej udalosti alebo podrobnostiach jej príčiny - krupobitia a ani nebol schopný akokoľvek opísať, ako sa tvrdený poveternostný jav prejavil na MV. Pritom Žalobca postavil základ žaloby na tomto jave, avšak nevie ho v žalobnom návrhu opísať ináč, než strohým tvrdením o jeho existencii a následne sa celý žalobný návrh zaoberá tvrdenou povinnosťou Žalovaného hradiť za služby poskytnuté Žalobcom Poškodenej. Máme za to, že takto predložená žaloba nenaplnila náležitosti v zmysle vyššie citovaného ust. . Vzhľadom na to, že iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci, je potrebné uviesť, že predložená žaloba nespĺňa toto kritérium a podľa názoru Žalovaného ju nemožno bez ďalšieho riadne prejednať a rozhodnúť. V nadväznosti na uvedené je potrebné vyvodiť rovnaký záver o procesnej povinnosti žalobcu podľa ust. , a to označiť dôkazy na preukázanie rozhodných skutočnosti a najmä v zmysle ust. a to „Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť“. Žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz o rozhodných skutočnostiach, a to Škodovej udalosti ako takej, o prejavoch tvrdenej príčiny Škodovej udalosti na MV, a ani tieto dôkazy neoznačil. Preto aj samostatne k povinnosti označenia resp. pripojenia dôkazov k žalobe máme za to, môže predložená žaloba nie je formálne spôsobilá na vecné prejednanie.

9. Žalovaný má ďalej za to, že Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Mimo neopísaných a nepreukázaných rozhodných skutočností z obsahu žaloby vyplýva, že Poškodená mala voči

Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bola práve Poškodená. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko Poškodená predstavovala dlžníka Žalobcu, nemohla so Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení. Uzatvorením Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodenej na Žalobcu (nakoľko z predmetnej Faktúry Poškodenej nevyplývala žiadna pohľadávka), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodenou ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením .

10. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení medzi Poškodenou ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení malo byť (podľa tvrdení Žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany Poškodenej, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenej ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný.

11. K samotnej opodstatnenosti tvrdeného nároku Poškodenej resp. Žalobcu žalovaný uviedol, že sa odvoláva na uvedené v Oznámení o poistnom plnení, a to na skutočnosť, že pri šetrení Škodovej udalosti bolo zistené, že je vylúčené, aby škody na MV boli spôsobené, tak ako to uviedlo Poškodená. To znamená, že predmetné plnenie nebolo priznané, nakoľko pri likvidácii z tvrdení, dokladov a vykonaných obhliadok nevyplynula kauzalita medzi tvrdenou príčinou vzniku Škodovej udalosti a prejavmi na MV, ktoré boli zdokladované ako škody spôsobené Škodovou udalosťou, v zmysle čoho bol vyvodený záver, že k Škodovej udalosti nemohlo dôjsť na základe príčiny, z ktorej odvodzovala Poškodená nárok na plnenie. Žalobca pritom uvádza, že skutočnosti uvedené Žalovaným v Oznámení o poistnom plnení nemajú zákonnú či zmluvnú oporu, pritom sám cituje ust. o tom, že právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Pokiaľ teda bolo nahlásené, že príčinou Škodovej udalosti bol poveternostný jav krupobitie a táto skutočnosť, ako príčina bola v rámci šetrenia vylúčená, potom platí, že pokiaľ nenastala skutočnosť (krupobitie), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, právo Poškodenej na plnenie nemohlo vzniknúť. Z Oznámenia o poistnom plnení sa teda Poškodená resp. Žalobca preukázateľne dozvedel, z akého dôvodu nebolo poistné plnenie zo strany Žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nárok. Z tohto dôvodu máme za to, že akékoľvek tvrdené nároky Žalobcu alebo Poškodenej sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

12. Vo vyjadrení k odporu žalobca ku náležitostiam podania uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade máme za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/ neúspech žalobcu v spore. Poistná udalosť vznikla v dôsledku živelnej udalosti - krupobitia, ktorú Poškodená riadne ohlásila Žalovanému a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný vykonal aj samotnú obhliadku poškodeného motorového vozidla a označil v nej aj diely potrebné na výmenu. Preto skutočnosť, ktorou je opísanie priebehu živelnej udalosti ako je krupobitie, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca.

13. Žalobca poukázal na praktiky žalovaného k čomu viedol, že Národná banka nedala poisťovniam pokutu za samotné neuznanie škody, ale za to, že klientovi nedostatočne vysvetlili, prečo jeho nárok

nepovažujú za preukázaný. Okrem uloženia pokút NBS na základe rozhodnutí zakázala používať túto praktiku v budúcnosti aj iným poisťovniam. Žalovaný je teda ten, kto určil meritom sporu práve uvedením dôvodu odmietnutia poistného plnenia, a teda Žalobca sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv na súde, aby práve súd preskúmal postup Žalovaného pri odmietnutí poistného plnenia, keďže má za to, že Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a následne ho aj náležite odôvodniť. Žalobca má rovnako tak za to, že jeho nárok je v celom rozsahu oprávnený, keďže uzatvoril poistnú zmluvu so Žalovaným, a v prípade poistnej udalosti, ktorá nastala má právo v zmysle § 797 ods. 2 poistné plnenie.

14. Žalovaný tak ako v oznámení o poistnom plnení, ani len v konaní pred súdom nepredložil základný dôkaz na základe, ktorého odôvodnil odmietnutie poskytnúť poistné plnenie, ktorým je „údajné odborné vyjadrenie znalca“, ktoré máme za to, že do dnešného dňa ešte ani len neexistuje. V zmysle vyššie uvedeného takéto konanie Žalovaného označil inštitút NBS za nekalú obchodnú praktiku, preto žiadame ctený súd, aby na dané ukončenie šetrenie poistnej udalosti neprihliadal, a preto žalovaný ani neodôvodnil, a ani nepreukázal odmietnutie poskytnúť poistné plnenie. Záverom ku náležitostiam podania žalobca uviedol, že argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania považuje za bezpredmetnú a právne irelevantnú.

15. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol v dôsledku poistnej udalosti, pri ktorej Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie, ktoré si uplatnila poistená, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Nárok na poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodená preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení . Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a . Uvádzame, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistená, ako veriteľ, postúpila nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mala voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpila svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú, z dôvodu, že podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v .

16. K postúpeniu pohľadávky žalobca uviedol, že účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, tj. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho súlade. V predmetnom prípade poistená z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukazujeme aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

17. Ku svojmu nároku žalobca uviedol, že má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Opätovne apelujeme na skutočnosť, že Žalovaný nepredložil žiadne odborné vyjadrenie na základe, ktorého odmietol poskytnúť poistné plnenie a len sa odvoláva na ničím jeho nepodložené tvrdenie, ktoré uviedol vo svojom Oznámení o poistnom plnení. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený odmietnuť poistné plnenie iba s vyjadrením, že sa tak nestalo, keď mal v rámci šetrenia poistnej udalosti, hneď na základe prvej obhliadky možnosť oboznámiť sa s poškodeniami na motorovom vozidle, a vzhľadom na poškodenie, ktoré bolo spôsobené krupobitím, (podľa žalovaného tomu tak nebolo), by malo byť zrejmé hneď na základe prvej vykonanej obhliadky, či došlo k poškodeniu v dôsledku krupobitia alebo nie.

18. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.

19. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2021 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, nezúčastnil sa právny zástupca žalovaného.

20. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:

21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 31.08.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Superb, EČV: P., ktoré bolo spôsobené v dôsledku krupobitia, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej R. Ď., M.Á. XXXX/XXB, XXX XX M. R.. Predmetná škodová udalosť bola nahlásená poškodeným u žalovaného kde má poškodený uzatvorené havarijné poistenie a žalovaný ju zaregistroval pod č. 9566274298. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise : BK SERVIS s.r.o., so sídlom Prašná 6, Košice - Krásna 040 18, IČO: 36 586 188. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1756,08 Eur, ktoré boli následne uplatnené u žalovaného faktúrou č. 20180190. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.02.2019 oznámené, že bolo dňa 04.02.2019 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566274298. Žalovaný ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti bez nároku na poistné plnenie s odôvodnením, že si dal vypracovať odborné vyjadrenie nezávislého znalca v zmysle ktorého bol vylúčený vznik dopravnej nehody ako to uviedol poškodený v písomnom uplatnení škody.

22. Medzi stranami bolo sporné to, či návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) má všetky náležitosti podľa ust. a , aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby, náležitosti a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj poškodenie motorového vozidla dôsledku dopravnej nehody.

23. Podľa ust. , ods. 1 (ďalej len „“), Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

24. Podľa ust. , (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný ) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

25. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru č. 20180190 oznámenie o poistnom plnení, zmluvu o postúpení pohľadávky, Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Auto komplet ako aj zápis o poškodení motorového vozidla.

26. Súd taktiež poukazuje na ust. , ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné resp. vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré považuje súd za sporné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení o náležitostiach žaloby ( a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti pod ktorou žalovaná poistnú udalosť zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.

27. Medzi stranami bola ďalej sporná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávok má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluva je v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa a ; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa

vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.

28. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 1606,08 Eur, z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 07.01.2010, medzi postupcom, R. Ď., M. XXXX/XXB, XXX XX M. R., a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 1606,08 Eur a prísl. , čo predstavuje pohľadávku z poistnej udalosti č. 9566274298.

29. Podľa ust. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

30. Podľa ust. poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

31. Podľa ust. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

32. Podľa ust. povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

33. Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

34. Podľa ust. poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( ) bolo určené nižšie poistné.

35. Podľa ust. poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

36. Podľa ust. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

37. Podľa ust. poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

38. Podľa ust. , Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

39. Podľa s.2 , Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa ust. Nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Podľa článku IX ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet, Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

42. Podľa článku IX ods. 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet, Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla. b) Pri zmluvných opravovniach poisťovne, akceptuje poisťovňa dojednanú výšku normohodiny, pri použití predpísanej technológie opravy vozidla výrobcom a za použitia náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni náhradných dielov originálnych alebo aftermarketov (v náväznosti na dobu prevádzky vozidla). Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov k oprave poškodeného vozidla a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely, c) Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného

vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.

43. Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla z 06.09.2018 (č.l. 61) súd zistil, že poškodená je predná kapota, predné sklo a stĺpik. Žalovaný v rámci oznámenia o poistnom plnení ani v rámci konania nepreukázal akým iným spôsobom mohlo poškodenie vzniknúť. Žalovaný zároveň ani nepredložil znalecký posudok na ktorý sa odvolával v rámci šetrenia poistnej udalosti. Preto má súd za to, že žalovaný ako procesnú obranu nevyužil možnosť predkladať odborné posúdenie ani znalecké posudky, súd preto nemá za preukázané, že oprava poškodeného motorového vozidla v dôsledku krupobitia , ktorá bola fakturovaná žalobcom nebola v príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej poistnej udalosti.

44. K predmetnej námietke žalovaného súd záverom len dodáva, že žalobca vykonával opravu podľa zápisu o poškodení motorového vozidla (v spise na č.l: 61), ktorý bol vypracovaný spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. , z ktorého jednoznačne vyplýva, že dielom na výmenu je predné sklo a práce je potrebné vykonať na prednej kapote a stĺpiku. Zároveň z predloženej faktúry (v spise na č.l.:11) vyplýva, že oprava bola vykonaná v zmysle zápisu o poškodení motorového vozidla, pričom fakturované bolo za tieto opravy. Zároveň žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak aby poškodené motorové vozidlo bolo z funkčného ak aj estetického hľadiska v stave ako pred poškodením. Žalovaný svoje interné šetrenie nijako nepreukázal a nie je ani možné bez pochybností zistiť aké šetrenie žalovaný vykoval.

45. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 20180190. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 04.02.2019, je deň 20.02.2019 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

47. Podľa ust. , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ).