Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-48-2017.pdf
PDF · 135.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/48/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: Ing. F. Q. , C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX H., zastúpená I.. I. Y., C.., trvale bytom B. XX, XXX XX H. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29.augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 31766-4/2017-BA zo dňa 21. apríla 2017 v spojení s rozhodnutím č. 31768-2/2017-BA zo dňa 21. apríla 2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobkyňa si dňa 20.01.2017 podala žiadosť č. B0850040 o priznanie nároku na materské a jeho výplatu od 18.01.2017, z poistného vzťahu zamestnankyne a zamestnávateľa TERMOCOM, spol. s r.o. Bratislava, na ktorej ošetrujúci lekár MUDr. S. U. vyznačil pravdepodobnosť pôrodu na deň 01.03.2017. Žiadosť bola potvrdená aj zamestnávateľom TERMOCOM, spol. s r.o., ktorý uviedol, že materská dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 18.01.2017, pričom naposledy pracovala dňa 17.01.2017. Podľa údajov v informačnom systéme sociálnej poisťovne, bola žalobkyňa ako zamestnankyňa zamestnávateľa TERMOCOM, spol. s r.o., Kladnianska 12, 821 05 Bratislava, povinne nemocensky poistená odo dňa 01.07.2015.
2. Dňa 20.01.2017 podala žalobkyňa aj ďalšiu žiadosť o priznanie nároku na materské a jeho výplatu od 18.01.2017, č. B0850046, z poistného vzťahu zamestnankyne a zamestnávateľa Ing. N. Q., IČO: XXX XX XXX, B. XX, XXX XX H., na ktorej ošetrujúci lekár MUDr. S. U. vyznačil pravdepodobnosť pôrodu na deň 01.03.2017 a bola potvrdená zamestnávateľom Ing. N. Q., ktorý uviedol, že materská dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 18.01.2017 a naposledy pracovala dňa 17.01.2017. Podľa údajov v informačnom systéme sociálnej poisťovne, bola žalobkyňa ako zamestnankyňa z dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Ing. N. Q., IČO: XXX XX XXX, H., povinne nemocensky poistená odo dňa 20.09.2016.
3. Z rodného listu syna žalobkyne, G. Q., vyplýva, že sa narodil dňa 05.03.2017.
4. Žalobkyňa tak splnila podmienku nároku na materské, najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom v období nemocenského poistenia od 01.07.2015 do 28.02.2017, v poistnom vzťahu so zamestnávateľom TERMOCOM, spol. s r.o. V sledovanom období dosiahla ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa z celkového počtu 609 dní, najmenej
270 dní nemocenského poistenia a v súlade s ust. § 48 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) splnila zákonnú podmienku pre nárok na materské. Tento nárok jej bol priznaný prvostupňovým rozhodnutím č. 200-017279-CA04/2017 zo dňa 30.01.2017, za obdobie od 18.01.2017 do zániku nároku na materské (žiadosť o materské č. B 0850040).
5. Podmienka nároku na materské, najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, nie je však v sledovanom období splnená v ďalšom poistnom vzťahu žalobkyne, a to so zamestnávateľom Ing. N. Q., keďže obdobie nemocenského poistenia od 20.09.2016 do 04.03.2017 má žalobkyňa iba v počte 166 dní nemocenského poistenia. Prvostupňový správny orgán žalobkyni z dôvodu nesplnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, určenej v ust. § 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) v znení zákona č. 555/2007 Z.z., rozhodnutím č. 200-013366-CA04/2017 zo dňa 24.01.2017 nárok na materské nepriznal (žiadosť o materské č. B 0850046).
6. V odvolaní, ktoré žalobkyňa podala proti obom uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam, s poukazom na ust. § 48 ZSP zdôraznila, že v žiadnom ustanovení ZSP nie je uvedené, že poistenec má v posledných dvoch rokoch pred pôrodom získať samostatných 270 dní nemocenského poistenia z každého nemocenského poistenia osobitne. Poukázala na to, že v období od 01.07.2015 do 28.02.2017, kedy bola zamestnaná u zamestnávateľa TERMOCOM spol. s r.o., t.j. v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, získala 609 dní nemocenského poistenia. Nárok na materské žiadala priznať z oboch poistných vzťahov a domnievala sa, že do obdobia nemocenského poistenia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, je na chýbajúce dni v poistnom vzťahu so zamestnávateľom Ing. N. Q., možné započítať dni z obdobia nemocenského poistenia o rozsahu 609 dní, dosiahnutých z poistného vzťahu so zamestnávateľom TERMOCOM, spol. s r.o. Bez uvedenia konkrétneho ustanovenia zákona tvrdila, že podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je to možné zohľadniť z akéhokoľvek skončeného alebo i aktuálne otvoreného nemocenského poistenia.
II.
Zhrnutie napadnutých rozhodnutí žalovanej
7. Žalovaná ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 31766-4/2017-BA zo dňa 21.04.2017 v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-013366-CA04/2017 zo dňa 24.01.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 1“) o tom, že žalobkyňa nemá nárok na materské v období od 18.01.2017 (žiadosť o materské č. B 0850046).
8. Svoje rozhodnutie odôvodnila znením ust. § 30 písm. a/ ZSP, v znení zák.č. 543/2010 Z.z., podľa ktorého má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.
9. Podľa ust. § 48 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z., poistenka, ktorá je tehotná, alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
10. Maloletý syn žalobkyne sa narodil dňa 05.03.2017. Na žiadosti o materské č. B 0850046, z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa Ing. N. Q., ošetrujúci lekár uviedol pravdepodobný dátum pôrodu dňa 01.03.2017. Podmienka nároku na materské, najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, sa sleduje v období od 05.03.2015 do 04.03.2017. Žalobkyňa v sledovanom období od 20.09.2016 do 04.03.2017, dosiahla ako povinne nemocensky poistená zamestnankyňa zamestnávateľa Ing. N. Q., 166 dní nemocenského poistenia. Nárok na materské si uplatnila z dvoch nemocenských poistení, pričom v prípade oboch sa aplikuje ust. 58 ods. 1 ZSP, z ktorého vyplýva, že podmienky nároku na materské (všeobecné aj osobitné) musia byť splnené z každého nemocenského poistenia samostatne. Započítanie splnenia osobitnej podmienky nároku na materské, 270 dní nemocenského poistenia v poistnom vzťahu so zamestnávateľom Ing. N. Q., z obdobia nemocenského poistenia o rozsahu 609 dní, dosiahnutého žalobkyňou v poistnom vzťahu so zamestnávateľom TERMOCOM, spol. s r.o. (od 01.07.2015 do 28.02.2017), tak ako namietala žalobkyňa nie je možné, nakoľko si aj z tohto povinného nemocenského poistenia uplatnila ďalší nárok na materské, ktorý jej aj bol priznaný. Na splnenie tejto osobitnej podmienky sa započítava len obdobie nemocenského poistenia z toho nemocenského poistenia, ktoré v deň vzniku nároku na materské už
netrvá, tzn. je ukončené. Takýto právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžšo/58/2009 z 28.04.2010, v obdobnom prípade dávok z nemocenského poistenia pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
11. Keďže žalobkyňa nesplnila podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, ktorá je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na materské podľa ust. § 48 ods. 1 ZSP v spojení s ust. § 58 ods. 1 ZSP, nárok na materské uplatnený predložením žiadosti o materské č. B 0850046 z povinného nemocenského poistenia zamestnankyne u zamestnávateľa Ing. N. Q., jej od 18.01.2017 nevznikol.
12. V ďalšom rozhodnutí zo dňa 21.04.2017, č. 31768-2/2017-BA, žalovaná na základe odvolania žalobkyne zmenila výrok rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, Bratislava č. 200-017279- CA04/2017 zo dňa 30.01.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie č. 2“), že žalobkyňa má nárok na materské za obdobie od 18.01.2017 do zániku nároku na materské (žiadosť o materské č. B 0850040) a v ostatnom odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Svoje rozhodnutie odôvodnila znením ust. § 30 písm. a/ ZSP v znení zák. č. 543/2010 Z.z., podľa ktorého zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods.1 ZSP.
13. Podľa § 48 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu.
14. Podľa § 52 ods. 1 a § 53 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, materské sa poskytuje za dni. Výška materského je 70% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
15. Podľa § 54 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
16. Podľa § 55 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
17. Dôvod na poskytnutie materského vznikol žalobkyni dňa 18.01.2017, rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa ust. § 54 ods. 1 ZSP je kalendárny rok 2016. V súlade s ust. § 55 ods. 1 ZSP je denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky (materského) v sume 38,9910 Eur (13802,80 : 354 dní). Žalobkyňa má nárok na materské, ktoré si uplatnila predložením Žiadosti o materské č. B 0850040, od 18.01.2017 do zániku nároku na materské vo výške 70% denného vymeriavacieho základu 38,9910 Eur, t.j. v sume 27,29370000 Eur na deň.
18. K dôvodu zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaná v závere uviedla, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí nadbytočne uviedol ust. § 31, § 32 ods. 2 písm. b/, § 50 ZSP a že denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky a výšku materského za obdobie od 18.01.2017 do zániku nároku na materské určil prvostupňový orgán v súlade s príslušnými ust. ZSP, čo bol dôvod na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia.
III.
Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
19. Proti obom rozhodnutiam zo dňa 24.01.2017 podala žalobkyňa správnu žalobu, v ktorej žiadala obe rozhodnutia žalovanej ako i prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Poukázala na vzájomnú súvislosť oboch rozhodnutí žalovanej, ktoré sa podľa judikatúry
majú spolu aj preskúmavať. Tvrdila, že splnila všetky zákonné podmienky na materské z obidvoch nemocenských poistení, avšak nárok jej bol prvostupňovým rozhodnutím č. 200-017279-CA04/2017 zo dňa 30.01.2017 priznaný iba z nemocenského poistenia z pracovného pomeru, napriek tomu, že poistné na nemocenské poistenie si platila riadne, v potrebnom rozsahu a z oboch poistných vzťahov. Z právneho vzťahu na dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Ing. N. Q., jej prvostupňovým rozhodnutím č. 200-013366-CA04/2017 zo dňa 24.01.2017, materské priznané nebolo.
20. Žalobkyňa zdôraznila, že v argumentácii sa opiera o presný výklad zákona a že spor nie je o zistení skutkového stavu, ale len o právnom posúdení. Žalovaná podľa nej tým, že potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 200-013366-CA04/2017 zo dňa 24.01.2017 vec nesprávne právne posúdila s argumentáciou, že dôvodom nepriznania nároku na materské (žiadosť o materské č. B 0850046) z poistného vzťahu so zamestnávateľom Ing. N. Q., bolo nesplnenie podmienky najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, ktorá je osobitnou zákonnou podmienkou pre vznik nároku na materské podľa ust. § 48 ods. 1 ZSP, v spojení s ust. § 58 ods. 1 ZSP. Zdôraznila, že z ust. § 48, ust. § 58 ods.1 a ani zo žiadneho iného ustanovenia zák.č. 461/2003 Z.z. nevyplýva, že poistenka má v posledných dvoch rokoch pred pôrodom získať najmenej 270 samostatných dní nemocenského poistenia z každého nemocenského poistenia osobitne a že z ust. § 58 ods. 1 ZSP nevyplýva ani to, že túto podmienku je možné získať len u aktuálneho zamestnávateľa a z iných ukončených nemocenských poistení. Na nárok na materské sa vyžaduje získať najmenej 270 dní nemocenského poistenia z obdobia dvoch rokov pred pôrodom u všetkých zamestnávateľov, tzn. zo všetkých nemocenských poistení úhrnom. Táto osobitná podmienka je v citovanom zákone formulovaná jednoznačne pre všetky nemocenské poistenia žiadateľa o materské, tzn. je potrebné získať najmenej 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom a to z akéhokoľvek nemocenského poistenia, teda skončeného ale i aktuálne otvoreného nemocenského poistenia. Podľa názoru žalobkyne, zákonnú podmienku zakotvenú v ust. § 48 ods. 1 ZSP je možné posudzovať len tak, či je naplnené získanie najmenej 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom a to z akéhokoľvek nemocenského poistenia.
21. Konštatovala, že všeobecné podmienky na nárok na materské podľa ust. § 30 ZSP splnila, ku dňu očakávaného pôrodu bola nemocensky poistená a splnila aj osobitnú podmienku podľa ust. § 48 ods. 1 ZSP, keďže v posledných dvoch rokoch pred dňom pôrodu bola nemocensky poistená od 01.07.2015 do 04.03.2017, teda 613 dní, čo je viac ako 270 dní a táto podmienka je podľa jej názoru na nárok na materské splnená u oboch nemocenských poistení, nakoľko sa posudzuje získanie týchto 270 dní nemocenského poistenia v uvedenom období zo všetkých nemocenských poistení úhrnom, tzn. v jej prípade aj zo získaného obdobia nemocenského poistenia 613 dní u zamestnávateľa TERMOCOM, spol. s r.o..
22. V žalobe žalobkyňa tiež podala námietky a výklad príslušných ust. ZSP k argumentom žalovanej z odôvodnení jej rozhodnutí: a/ K argumentu žalovanej, že nárok na nemocenskú dávku je potrebné posudzovať z každého nemocenského poistenia samostatne, z čoho vyplýva, že do získania obdobia nemocenského poistenia 270 dní v sledovanom období, sa nemôže hodnotiť iné neukončené nemocenské poistenie konštatovala: • Nárok na materské získala samostatne z každého (oboch) nemocenského poistenia, pričom spĺňa všeobecné i osobitné podmienky nároku na materské aj pri každom nemocenskom poistení samostatne. Samostatne je totiž možné posudzovať všeobecné podmienky podľa ust. § 30 ZSP, samostatne ich splnila v prípade nemocenského poistenia z pracovného pomeru (TERMOCOM, spol. s r. o.), kde jej nemocenské poistenie trvá a takisto samostatne splnila podmienku, že z tohto pracovného pomeru nemá počas nároku na výplatu materského žiadny príjem. V prípade nemocenského poistenia z dohody o pracovnej činnosti (Ing. N.) takisto samostatne splnila podmienku, že jej nemocenské poistenie trvá a samostatne splnila aj podmienku, že z tejto dohody nemá počas nároku na výplatu materského žiadny príjem. • Splnila aj osobitnú podmienku nároku na materské podľa ust. § 48 ods. 1 ZSP a v posledných dvoch rokoch pred pôrodom získala najmenej 270 dní nemocenského poistenia, nakoľko nemocensky poistená bola reálne najmenej 270 dní (613 dní) a splnenie tejto osobitnej podmienky platí pre obe nemocenského poistenia „samostatne“ (z pracovného pomeru i z dohody o pracovnej činnosti). Spojenie „samostatne“ nemožno vykladať, že samostatne má získať 270 dní z jedného nemocenského poistenia a samostatne má získať 270 dní z iného nemocenského poistenia. Zákon uvádza len to, že v posledných dvoch rokoch pred pôrodom má byť poistenka nemocensky poistená najmenej 270 dní. Spojenie „samostatne“ má
význam pri posudzovaní všeobecných podmienok na nemocenskú dávku a tiež pre výpočet sumy každej nemocenskej dávky. b/ Žalovaná vo vzťahu k nenaplneniu inštitútu čakacej lehoty 270 dní uviedla, že ak by na splnenie osobitnej podmienky získania 270 dní nemocenského poistenia započítavala aj dni z neukončeného nemocenského poistenia, potom by stačilo zamestnankyni pri viac ako 270 dňoch nemocenského poistenia napríklad získať iba 1 deň z tohto ďalšieho NP a v sledovanom období by mala nárok na materské z oboch nemocenských poistení a vzniklo by jej zároveň ďalšie nemocenské poistenie, čo nie je účelom inštitútu čakacej lehoty. • Žalobkyňa konštatovala, že toto však jej prípad nie je, keďže ona získala 166 dní z jedného nemocenského poistenia a 613 dní z druhého nemocenského poistenia. Zákon však na nárok na materské vyžaduje získať najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred pôrodom a ona túto podmienku spĺňa, a preto jej nárok na dávku má byť priznaný. Žalovaná v jej prípade vyžaduje podmienky, ktoré zákon nepozná. c/ K rozhodnutiu NS SR sp.zn. 4Sžso/58/2009 zo dňa 28.04.2010, ktorým žalovaná argumentovala, žalobkyňa uviedla, že v tomto rozhodnutí sa rieši iná právna vec (iné ustanovenia zákona). Žalovaná vo svojom rozhodnutí potvrdila, že do získania 270 dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom započítava len aktuálne otvorené nemocenské poistenie (z jedného poistného vzťahu) a ostatné ukončené nemocenské poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom a nezapočítava iné otvorené nemocenské poistenie (z druhého poistného vzťahu ). • Takýto postup nie je podľa žalobkyne v súlade so zák.č. 461/2003 Z.z., ktorého žiadne ustanovenie neupravuje, že na započítanie poistného obdobia musí byť nemocenské poistenie ukončené alebo neukončené. V opačnom prípade by nastávali neadekvátne situácie, na dokladovanie čoho uviedla dva príklady fiktívnej poistenky, ktoré porovnala s jej prípadom. Namietla, že odlišný výklad zákona je možný len v prípade, ak zákon sám rozoznáva rozličné zákonné skutkové podstaty. Ak možno situáciu subsumovať pod rovnakú skutkovú podstatu, nie je možné prijímať odlišný právny výklad podľa kritérií, ktoré nepozná ani sám zákon (rozlišovanie medzi ukončenými a neukončenými obdobiami nemocenského poistenia). 23. Žalobkyňa konštatovala, že rozhodnutím žalovanej (nekonkretizovala ktorým) bola poškodená, pretože, aj keď splnila všetky zákonné podmienky na materské z obidvoch nemocenských poistení, nárok jej bol priznaný iba z nemocenského poistenia z pracovného pomeru v spoločnosti TERMOCOM, spol. s r. o., napriek tomu že poistné na nemocenské poistenie si riadne platila z oboch poistných vzťahov.
24. Na základe uvedeného žiadala napadnuté rozhodnutia žalovanej č. 31766-4/2017-BA zo dňa 21.04.2017 v spojení s rozhodnutím č. 31768-2/2017-BA zo dňa 21.04.2017 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom jej žalovaná prizná nárok na materské aj z nemocenského poistenia u zamestnávateľa TERMOCOM, spol. s r. o. a rovnako jej prizná aj nárok na materské z nemocenského poistenia u zamestnávateľa Ing. N. Q.. IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej správnej žalobe
25. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.03.2020 žalovaná uviedla, že žalobkyňa si od 18.01.2017 uplatnila dva nároky na materské a jeho výplatu. Z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa TERMOCOM, spol. s r. o., jej vzniklo nemocenské poistenie od 01.07.2015 a z tohto poistného vzťahu jej bol prvostupňovým rozhodnutím č. 200-017279-CA04/2017 zo dňa 30.01.2017 priznaný nárok na materské za obdobie od 18.01.2017 do zániku nároku na materské, ktoré bolo v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím č. 31768-2/2017-BA zo dňa 21.04.2017 potvrdené.
26. K námietkam žalobkyne k nezapočítaniu neukončeného poistného vzťahu do podmienky 270 dní nemocenského poistenia uviedla žalovaná nasledovné:
• V systéme sociálneho poistenia Slovenskej republiky platí poistný princíp v spojení s princípom solidárnosti, v rámci ktorého sa uplatňuje proporcionalita, tzn. platí aj medzi odvodovou povinnosťou na nemocenské poistenie a poberaním (nárokom) dávok z nemocenského poistenia počas trvania sociálnej udalosti. • Pri uplatnení nároku na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, splnenie podmienok nároku na nemocenskú dávku z jedného nemocenského poistenia (samostatne) a samostatné splnenie týchto podmienok z druhého nemocenského poistenia, explicitne vymedzuje ust. § 58 ods. 1 ZSP.
• Pri posudzovaní nároku na materské, určuje povinnosť skúmať splnenie podmienky existencie nemocenského poistenia alebo plynutia ochrannej lehoty v čase vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (materské), ako všeobecnú podmienku nároku na nemocenské dávky, ust. § 30 písm. a/ ZSP v znení zák.č. 543/2010 Z.z.. Následne sa sledujú osobitné podmienky nároku na materské a jednou z nich je získanie 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (§ 48 ods. 1 ZSP). • Po splnení zákonných (všeobecných i osobitných) podmienok, sa pri výpočte materského zhodnotia vymeriavacie základy získané za určitú dobu nemocenského poistenia poistenca (rozhodujúce obdobie). Zhodnotí sa mu tým získaná doba nemocenského poistenia (ukončeného) a odvodov na nemocenské poistenie, uskutočnených v tejto dobe. • Táto prax je podporená aj nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, kde je v čl. 10 uvedené, že nie je možné priznať ani zachovať nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia. • Zápočet neukončeného poistného vzťahu do podmienky 270 dní nemocenského poistenia, je v rozpore s uvedenými princípmi ZSP a aj s právom Európskej únie. 27. Žalovaná svoj postup pri posudzovaní podmienky nároku na materské označila za správny, nakoľko poistenka (žalobkyňa) musí spĺňať podmienku 270 dní nemocenského poistenia samostatne z jedného nemocenského poistenia (TERMOCOM, spol, s r. o.) a pri súčasnom uplatnení nároku na materské z iného nemocenského poistenia (Ing. N. Q.) musí spĺňať podmienku 270 dní nemocenského poistenia tiež samostatne, pričom nemožno započítať to isté obdobie nemocenského poistenia dvakrát pre obidva samostatne uplatnené nároky na dávku materského (2 rovnaké dávky). Žalobkyňa tak podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nesplnila a nárok na materské dávky z nemocenského poistenia so zamestnávateľom Ing. N. Q. jej nevznikol.
28. Správnosť jej postupu potvrdzuje aj právny názor NS SR v dvoch rozsudkoch, sp.zn. 1Sžso/25/2016 zo dňa 17.10.2017 a sp.zn. 4Sžso/58/2009 zo dňa 28.04.2010, keďže podmienka 270 dní nemocenského poistenia sa rovnako posudzuje, bez ohľadu na to, či ide o dávku nemocenského alebo o materské. NS SR v cit. rozsudkoch vyslovil právny názor, že do uvedenej doby (270 dní nemocenského poistenia) sa započítava len obdobie ukončeného nemocenského poistenia, čo zodpovedá účelu ZSP, rešpektujúceho princípy zásluhovosti a solidarity nemocenského poistenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná zotrvala na správnosti oboch rozhodnutí vydaných dňa 21.04.2017, označila ich za zákonné a súladné so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príslušnými ustanoveniami zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a s účelom zákona. Žalobu navrhla zamietnuť. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
29. Krajský súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia žalovanej sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a správny súd preto žalobu na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
31. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
32. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
33. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov.
34. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a dvoch rozhodnutí žalovanej zo dňa 21.04.2017 a posúdiť, či odvolací správny orgán potvrdením rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.01.2017 a zo dňa 30.01.2017 postupoval vo vzťahu k žalobkyni v súlade so zákonom.
35. Pri preskúmavaní rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
36. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov z hľadiska náležitého právneho posúdenia veci. Správny súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej, vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaná. Rozhodnutím č. 31766-4/2017-BA zo dňa 21.04.2017 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 200-013366-CA04/2017 zo dňa 24.01.2017 vo veci nepriznania nároku na materské žalobkyni od 18. 01.2017 (žiadosť o materské č. B 0850046). Sporným medzi účastníkmi konania zostalo splnenie zákonných podmienok na priznanie materského ako nemocenskej dávky, z nemocenského poistenia z poistného vzťahu žalobkyne ako zamestnankyne zamestnávateľa (dohoda o pracovnej činnosti) Ing. N. Q..
37. Žiadosťou č. B 0850046 podanou dňa 20.01.2017, na ktorej ošetrujúci lekár MUDr. S. U. uviedol, že pôrod u žalobkyne nastane pravdepodobne dňa 01.03.2017, žiadala žalobkyňa o priznanie nároku na materské a jeho výplatu od 18.01.2017, z poistného vzťahu zamestnankyne a zamestnávateľa Ing. N. Q., IČO: XXX XX XXX, B. XX, XXX XX H.. Žiadosť bola potvrdená zamestnávateľom Ing. N. Q., ktorý uviedol, že materská dovolenka bola žalobkyni poskytnutá od 18.01.2017 a naposledy pracovala dňa 17.01.2017. Dňa 05.03.2017 porodila syna, G. Q..
38. Z uvedeného je zrejmé, že podmienku nároku na materské, najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, t.j. od 05.03.2015 do 04.03.2017 žalobkyňa nesplnila, nakoľko v sledovanom období od 20.09.2016 do 04.03.2017 dosiahla ako povinne
nemocensky poistená zamestnankyňa zamestnávateľa Ing. N. Q., 166 dní nemocenského poistenia, čo bol dôvod na zamietnutie jej žiadosti o materské. V správnej žalobe namietala nesprávne právne posúdenie veci žalovanou, spočívajúce v nesprávnej aplikácii relevantných noriem, upravujúcich nárok na materské a to na splnenie zákonných podmienok pre nárok (priznanie) materského podľa ust. § 48 ods. 1 ZSP, v spojení s ust. § 58 ods. 1 ZSP, v zmysle ktorých bol jej nárok na nemocenskú dávku (materské) posudzovaný z hľadiska splnenia podmienky podľa ust. § 48 ods. 1 ZSP, samostatne z poistného vzťahu u zamestnávateľa Ing. N. Q., bez zohľadnenia nemocenského poistenia (613 dní) dosiahnutého v ďalšom poistnom vzťahu so zamestnávateľom TERMOCOM, spol. s .r.o..
39. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňových rozhodnutí obsahuje zákonnú úpravu podmienok nároku na materské v piatom diele, v časti Materské. Zákonnú úpravu nárokov z nemocenského poistenia v osobitných prípadoch obsahuje v siedmom diele, kde je upravený nárok na nemocenské dávky (t.j. i materské) z viacerých nemocenských poistení.
40. Podľa § 48 ods. 1 ZSP, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
41. Podľa § 58 ods.1 ZSP, nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
42. Žalobkyňa namietala, že ust. § 48 ZSP neuvádza, nevyplýva to ani z ust. § 58 ods. 1 ZSP a ani zo žiadneho iného ustanovenia ZSP, že poistenka má získať najmenej 270 samostatných dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, z každého nemocenského poistenia osobitne. Namietala, že z ust. § 58 ods. 1 ZSP tiež nevyplýva, že túto podmienku získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia z obdobia dvoch rokov pred pôrodom, je možné získať len u aktuálneho zamestnávateľa a z iných ukončených nemocenských poistení. Podľa žalobkyne je táto osobitná podmienka formulovaná v ust. § 48 ods. 1 ZSP pre všetky nemocenské poistenia žiadateľa o materské, tzn. v období dvoch rokov pred pôrodom je potrebné získať najmenej 270 dní nemocenského poistenia, z akéhokoľvek nemocenského poistenia, t.j. skončeného ale i aktuálne otvoreného. Z uvedeného dôvodu preto splnila aj osobitnú podmienku podľa ust. § 48 ods. 1 ZSP, keďže v posledných dvoch rokoch bola nemocensky poistená pred dňom pôrodu viac ako 270 dní a to 613 dní, od 01.07.2015 do 04.03.2017. Podmienku nároku na materské splnila z oboch nemocenských poistení, nakoľko získanie týchto 270 dní nemocenského poistenia sa v uvedenom období posudzuje zo všetkých nemocenských poistení úhrnom, tzn. aj zo získaného obdobia nemocenského poistenia 613 dní u zamestnávateľa TERMOCOM, spol. s r.o..
43. Výklad citovaných ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z., podaný žalobkyňou, podľa názoru súdu nie je v súlade so znením zákona a ani s judikatúrou NS SR a jej námietky sú potom nedôvodné. Žalobkyňa nesplnila osobitnú zákonnú podmienku kladenú ust. § 48 ods. 1 ZSP na priznanie materského ako nemocenskej dávky, ktorú si uplatnila z nemocenského poistenia (žiadosťou o materské č. B 0850046) z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa (dohody o pracovnej činnosti) Ing. N. Q.. Nemocenské poistenie z tohto poistného vzťahu jej vzniklo dňa 20.09.2016, a keďže v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená iba od 20.09.2016 do 04.03.2017, čo je 166 dní, nebola potom v tomto poistnom vzťahu nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, v zmysle podmienky nároku na materské zakotvenej v ust. § 48 ods. 1 ZSP.
44. Vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia, v spojení s ust. § 58 ods. 1 ZSP, nárok na nemocenskú dávku (materské) sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Žalobkyňa ako zamestnankyňa bola v pracovnom pomere v spoločnosti TERMOCOM, spol. s .r.o., a v dobe uplatnenia nároku na materské, dňa 18.03.2017, mala súčasne aj pracovný pomer na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Ing. N. Q.. Oba pracovnoprávne vzťahy založili samostatný poistný vzťah a z každého z nich si osobitne, dvoma samostatnými žiadosťami, uplatnila nárok na materské. V konaní o dávku, začatom podaním žiadosti, sa potom samostatne posudzujú aj zákonné podmienky vzniku nároku na materské, t.j. či poistenka v tomto konkrétnom (samostatnom) poistnom vzťahu splnila zákonné podmienky nároku na nemocenskú dávku (materské). Uvedený výklad vychádza z ust. § 58 ods. 1 ZSP, v zmysle ktorého nárok na nemocenskú dávku, teda aj materské (keďže materské je jedna z dávok nemocenského poistenia) sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. To znamená, samostatne, jednotlivo sa posudzuje nárok žalobkyne na materské, za poistný vzťah s TERMOCOM
spol. s r.o. a tiež za poistný vzťah so zamestnávateľom Ing. N. Q. a súčasne aj splnenie podmienky byť v sledovanom období najmenej 270 dní nemocensky poistená (§ 48 ods. 1 ZSP) pre nárok na materské z poistného vzťahu zamestnanca u zamestnávateľa Ing. N. Q..
45. Nárok na materské vznikne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení a judikatúrou NS SR, aj z viacerých nemocenských poistení, ale za kumulatívneho splnenia všeobecných a osobitných zákonných podmienok, ak poistenka požiada o materské z každého (jednotlivého) nemocenského poistenia osobitne, tzn. začne sa konanie o dávku na plnenie z tohto ktorého samostatného nemocenského poistenia. ZSP v zásade zachováva pravidlo platné podľa právnej úpravy účinnej do 1. januára 2004, podľa ktorého pri výkone viacerých činností, ktoré zakladajú nemocenské poistenie, je potrebné podmienky nároku na nemocenskú dávku sledovať osobitne z každej z týchto činností. Konanie o priznanie dávky sa podľa ZSP začína spravidla na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na jej výplatu.
46. Podľa § 184 ods. 1 ZSP, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
47. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
48. Žalobkyňa si Žiadosťou o materské č. B 0850046, uplatnila nárok na dávku (materské) a nárok na výplatu dávky na určenom tlačive Sociálnej poisťovne, odo dňa 18.01.2017, čo je deň nástupu na materskú dovolenku. Podľa informačného systému žalovanej, je odo dňa 20.09.2016 zamestnaná u zamestnávateľa Ing. N. Q., a jej nemocenské poistenie trvalo až do dňa nástupu na materskú dovolenku, t.j. dňa 18.01.2017. Z tohto poistného vzťahu získala iba 166 dní nemocenského poistenia, od 20.09.2016 do 04.03.2017.
49. Započítanie aj 613 dní nemocenského poistenia z ďalšieho poistného vzťahu so zamestnávateľom TERMOCOM, spol. s r.o., do určeného počtu 270 dní nemocenského poistenia v sledovanom období posledných dvoch rokov pred pôrodom (§ 48 ods. 1 ZSP) nie je možné, keďže si aj z tohto poistného vzťahu uplatnila nárok na materské a jeho výplatu a to jej bolo prvostupňovým rozhodnutím č. 200-017279-CA04/2017 zo dňa 30.01.2017 aj priznané, od 18.01.2017. V prípade ak by si aj z tohto druhého poistného vzťahu (TERMOCOM s.r.o.) o nárok na materské nepožiadala, započítaniu by bránila skutočnosť, že ku dňu nároku na dávku dňa 18.01.2017 žalobkyňa nemala ukončené nemocenské poistenie v ďalšom poistnom vzťahu. Postup žalovanej považuje súd za plne v súlade so zák.č. 461/2003 Z.z. a judikatúrou NS SR, na ktorú poukázala vo svojich rozhodnutiach a s odôvodnením jej postupu pri posudzovaní splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia žalobkyne (ukončeného či neukončeného) sa v tomto smere stotožňuje. Postup žalovanej vychádzal aj z právneho názoru prezentovaného v rozsudku NS SR sp.zn. 4 Sžso/58/2009 zo dňa 28.04.2010, na ktorý odkázala v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalobkyňa nemala žiadne ďalšie nemocenské poistenie, ktoré by žalovaná mohla podľa jej praxe v súlade s princípmi solidarity a proporcionality a príslušnými ustanoveniami ZSP započítať do chýbajúcich dní nemocenského poistenia pre splnenie podmienky najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Keďže žalobkyňa nesplnila podmienku vyžadovanú ust. § 48 ods. 1 ZSP, najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, nárok na materské, uplatnený predložením Žiadosti o materské č. B0850046 z nemocenského poistenia zamestnávateľa Ing. N. Q., jej nevznikol.
50. Súd konštatuje, že žalobkyňa nevzniesla v žalobe žiadne námietky smerujúce k zrušeniu rozhodnutia žalovanej č. 31768-2/2017-BA zo dňa 21.04.2017, ktorým na základe odvolania žalobkyne zmenila výrok a v ostatnom odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-017279-CA04/2017 zo dňa 30.01.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie č. 2“), z výrokovej časti ktorého vyplýva, že žalobkyňa má nárok na materské za obdobie od 18.01.2017 do zániku nároku na materské. V tomto samostatnom konaní začatom podaním žiadosti o materské č. B 0850040, žalovaná posúdila splnenie zákonných podmienok pre nárok žalobkyne na materské, ktoré si uplatnila súčasne aj z druhého (samostatného) poistného vzťahu so zamestnávateľom TERMOCOM, spol. s r.o. a výplata
nemocenskej dávky, bola žalobkyni prvostupňovým rozhodnutím č. 2 priznaná od 18.01.2017. V tomto nemocenskom poistení od 01.07.2015 mala žalobkyňa 613 dní, nemocenské poistenie jej trvalo ku dňu nároku na materské 18.01.2017 a materské bolo žalobkyni po splnení zákonných podmienok z poistného vzťahu TERMOCOM, spol. s r.o. odo dňa 18.01.2017 priznané.
51. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neposkytli dostatočnú argumentáciu na zmenu právneho posúdenia veci, a preto postupom podľa ust. § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
52. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).