Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/98/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. E. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpeného JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 1.790,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou v upomínacom konaní (upravené ), doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.05.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.790,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.550,- eur od 11.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.385,- eur od 19.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.220,- eur od 19.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.055,- eur od 18.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.890,- eur od 21.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.840,- eur od 04.07.2019, zo sumy 1.790,- eur od 09.07.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasl. , zo dňa zo dňa 10.12.2018 medzi postupcom: Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

3. Žalobca ďalej konštatoval, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 18.03.2011 zmluvu č. 004140862R, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalobca bol toho názoru, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia až 507 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 01.11.2017 oznámil žalovanému, že dňom 31.10.2017 vyhlásil

celý úver za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3.637,02 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.550,- eur, z riadneho úroku vo výške 784,05 eur, z úroku z omeškania vo výške 277,97 eur a z poplatkov vo výške 25,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal úhrady dňa 18.02.2019 vo výške 165,- eur, dňa 18.03.2019 vo výške 165,- eur, dňa 17.04.2019 vo výške 165,- eur, dňa 20.05.2019 vo výške 165,- eur, dňa 03.07.2019 vo výške 50,- eur, dňa 08.07.2019 vo výške 50,- eur. Žalobca si v tomto konaní zároveň uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia , počnúc dňom 11.12.2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

4. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v upomínacom konaní dňa 10.06.2020 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením (ďalej ako ).

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil upomínaciemu súdu odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 29.07.2020, v ktorom uviedol, že považuje podanú žalobu za nedôvodnú. Zmluva č. 004140862R uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 18.03.2011 podľa žalovaného neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. 004140862R zo dňa 18.03.2011 chýba ustanovenie o možnosti žalovaného, ako spotrebiteľa, odstúpiť od zmluvy. Právny predchodca žalobcu takouto formulárovou zmluvou neúplne žalovaného informoval o jeho zákonných právach, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. Neuvedením tejto podstatnej náležitosti podľa v spojení s , postavil žalovaného, ako slabšiu zmluvnú stranu, do nerovnovážneho postavenia. Zároveň zmluva ani okrajovo neupravuje prípadnú výšku poplatkov súvisiacich so spotrebiteľským úverom a ich podmienky ich zmeny počas trvania zmluvného vzťahu. Len formálne uvádzanie náležitostí odkazom na dokumenty, ktoré boli k návrhu žalobcu priložené a to VOP, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu podľa žalovaného nevyvažujú, ale prehlbujú nevyváženosť postavenia žalovaného ako spotrebiteľa voči právnemu predchodcovi žalobcu, ako dodávateľovi. Priložené dokumenty žalovaný ani neverifikoval svojím podpisom. Výslovne z dikcie zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva povinnosť označená slovným spojením ako „..zmluva musí obsahovať..“ odkazom na , právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy a zároveň výšku poplatkov spojených s úverom, teda nutnosť toho, aby tieto náležitosti boli uvedené priamo v texte zmluvy a nie len odkazom na iné, so zmluvou súvisiace dokumenty.

6. Podľa žalovaného napriek skutočnosti omeškania sa s určitými platbami, žalovaný sa snažil vždy právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť čerpané prostriedky a doplniť prostriedky na svojom bežnom účte, čo je vidieť aj z prehľadu platieb priložených žalobcom. K dnešnému dňu dokonca vrátane platieb uhradených v roku 2019 uhradil viac, ako reálne od právneho predchodcu žalobcu čerpal. Po výzvach zo strany žalobcu sa snažil žalovaný so žalobcom dohodnúť na možnosti splátok, čomu svedčia aj úhrady vykonané v roku 2019, avšak jeho finančná situácia mu ďalej neumožňovala podieľať sa na hradení záväzkov požadovaných žalobcom. Poukazujúc na chýbajúce podstatné náležitosti zmlúv, mal za to, že úver je v zmysle § 11 ods. 1 bezúročný a bezpoplatkový. Nakoľko žalovaný uhradil viac, ako to čo reálne od právneho predchodcu čerpal, považuje žalobu za nedôvodnú. Konštatoval, že zosplatnenie úveru vykonané právnym predchodcom žalobcu nebolo uskutočnené v zmysle zákonných predpokladov v spojení s , nakoľko oznámenie o využití práva na zosplatnenie zo dňa 18.09.2017 predchádza dátumu splnenia podmienky omeškania po dobu troch mesiacov. Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver k 31.10.2017, z čoho vyplýva, že podmienky na zosplatnenie mali byť splnené až k 31.09.2017, t. j. ku dňu, kedy by bol žalovaný v omeškaní po dobu troch mesiacov s úhradou splátky. Po splnení podmienky lehoty omeškania nebol žalovaný upovedomený vopred 15 dní, že právny predchodca chce využiť právo podľa , keď je oznámenie datované k 18.09.2017. Poukazujúc na skutočnosť bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru návrh žalobcu nie je dôvodný a odvíjajúc sa od nesplnenia zákonných podmienok pre zosplatnenie, nárok žalobcu by bol v konečnom dôsledku premlčaný, keďže k poslednému čerpaniu zo strany žalovaného došlo vo februári 2016.

7. Upomínací súd upovedomil a vyzval žalobcu v súlade s o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), aby v lehote do 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa .

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednaní veci podľa . Mal za to, že zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Dňa 18.03.2011 uzavrel pôvodný veriteľ a žalovaný zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania. Konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy a sú spolu s ňou vytlačené na jednom liste papiera. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal pri podpise zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť a v prípade, že z ich ustanoveniami nesúhlasil, zmluvu o úvere nepodpísať. Podľa žalobcu žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. Mal za to, že to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch môže byť tvorená viacerými listinami, právnym putom previazanými komponentmi, ktoré sú spotrebiteľovi odovzdané pred podpisom zmluvy, už zodpovedal Súdny dvor EÚ (vo veci Home Credit C-42/15).

9. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, v zmysle ktorého postupca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nedodržal ustanovenie , v dôsledku čoho by súd na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany postupcu neprihliadal. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že mimoriadna splatnosť úveru bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 01.11.2017, pričom postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zvolil, je plne v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ust. , v spojení s ust. . Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z , t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Pre úplnosť treba dodať, že 15-dňová lehota však môže najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, teda nasledujúci deň po dni, ktorý bol v splátkovom plnení dohodnutý ako deň splatnosti splátky. Zákonodarca sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete , podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ (dodávateľ) použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa v malo ustanoviť, že posledná veta v sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky uvedené v . Postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 01.11.2017 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t. j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle ust. . Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu troch mesiacov. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými.

10. Žalobca pre úplnosť poukázal záverom aj na to, že postupca žalovaného pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti opakovane vyzýval k úhrade omeškaných splátok úveru, pričom v týchto výzvach nad rámec svojich zákonných povinností upozorňoval žalovaného aj na možnosť uplatnenia práva, vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo právne účinné bez ohľadu na vykonanie týchto výziev postupcom, nakoľko postupca v podaní zo dňa 01.11.2017 dodržal všetky zákonné náležitosti, ktoré mu ust. , ukladá. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas, pôvodný veriteľ vyhlásil podaním zo dňa 01.11.2017 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 31.10.2017. Všeobecná trojročná premlčacia doba na

uplatnenie práva teda uplynie dňa 01.11.2020. Nakoľko bola žaloba podaná dňa 18.05.2020 nemohlo dôjsť podľa žalobcu k premlčaniu. Zastával názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca trval na podanej žalobe a navrhol, aby jej konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel.

11. Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle , upomínací súd dňa 31.08.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril vo svojom podaní, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 07.04.2021, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca nijakým relevantným spôsobom neverifikoval skutočnosť, kvôli ktorej splátke využil právo na zosplatnenie dlžnej čiastky úveru. Žalobca síce konštatuje, že zosplatnenie úveru bolo uskutočnené v súlade so zákonnými požiadavkami, avšak z predložených listinných dôkazov (posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 18.09.2017 a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) vyplýva práve skutočnosť nenaplnenia zákonných predpokladov zosplatnenia, ktoré majú byť splnené kumulatívne. Žalovaný dal súdu do pozornosti aj skutočnosť, že zmluva ani neobsahovala dohodu podľa . Právo na zosplatnenie neprináleží dodávateľovi (žalobcovi) automaticky zo zákona, toto právo vyvstáva pre dodávateľa až po vzájomnej dohode so spotrebiteľom, ktorá má spĺňať podmienky určitosti, zrozumiteľnosti, jasnosti bez pochybnosti o vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany ju uzatvoriť. Dohoda vyžadovaná zákonným zmocnením špecifikovaným v ust. nebola súčasťou obsahu zmluvy. Na platnosť predmetnej dohody sa vyžaduje výslovný prejav vôle oboch zmluvných strán vyslovený vo forme verifikácie - podpisom oboch účastníkov. Ani všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP") túto skutočnosť nepotvrdili. Poukazujúc na čl. VII bod 1 písm. a) v spojení s bodom 2 písm. a) „ Oprávnenia banky" obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu súčinnosťou od 01.01.2011, tento neobsahuje právo veriteľa na zosplatnenie v línii podmienok predpokladaných , čím sa takéto ustanovenie, odlišné od zákona, podľa žalovaného javí ako neprijateľná a nejasná zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa a v zmysle , sa považuje za neplatnú. Nakoľko v danom prípade ide o formu spotrebiteľského úveru s plnením spotrebiteľa uhradiť záväzok kedykoľvek na požiadanie veriteľa, nie je podľa názoru žalovaného zrejmé, s úhradou ktorej splátky mal byť žalovaný v omeškaní pri zmluvne nedohodnutom zosplatnení, ktoré právny predchodca žalobcu využil v rozpore s požiadavkami predpokladanými ust. a bez naplnenia zákonných lehôt ustanovených v . Zároveň žalovaný zdôraznil, že ak by aj súd mal za to, že dohoda medzi žalovanou a žalobcom o práve na zosplatnenie existuje, žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na úhradu záväzku zo dňa 18.09.2017.

13. Žalovaný považoval právne argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odporu v celosti za nesprávne. Zmluva podľa jeho názoru preukázateľne neustanovuje zákonom vyžadovanú náležitosť zakotvenia práva na odstúpenie od zmluvy priamo v zmluvnom dokumente. Z dôvodu nedodržania zákonných podmienok pre platné zosplatnenie úveru táto skutočnosť zakladá neplatnosť postúpenia pohľadávky uskutočnenej zmluvou o postúpení pohľadávky priloženej k žalobe, čím nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania k celému žalobou uplatňovanému nároku. Z vyššie uvedených skutočností, ako z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy ( ) neúčinného zosplatnenia, čím je založená neplatnosť zmluvy o postúpení neexistujúcej pohľadávky v čase postúpenia a tým aj dopadu na premlčanie celého záväzku voči žalovanému, žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

14. Žalobca sa vyjadril ďalším podaním doručeným súdu dňa 07.04.2021, v ktorom okrem iného uviedol, že pri kontokorentnom úvere sa veriteľ zaväzuje dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu uvedeného v kontokorentnej zmluve aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti v rozsahu úverového rámca, dohodnutého v zmluve o kontokorentnom úvere. Zároveň uviedol, že kontokorentný úver je možnosť prečerpať finančné prostriedky na vlastnom účte. Poskytujú ho banky pre svojich klientov ako doplnok k ich bežnému účtu. Pokiaľ má klient na účte prostriedky a s peniazmi aktívne manipuluje (platby, výbery, prevody) bude sa tento účet správať ako bežný bankový účet. Ako

náhle však na účte dôjde k vyčerpaniu vlastných prostriedkov, sprístupní sa mu možnosť peniaze vyberať aj naďalej. Všetky pohyby, ktoré po vyčerpaní vlastných prostriedkov na účte uskutoční, sa stávajú predmetom kontokorentného úveru. Povolené prečerpanie na účte sa môže opakovať, čiže keď predchádzajúcu „pôžičku“ splatí, t. j. navýši stav svojho bežného účtu o čiastku, ktorá bola požičaná a o sumu úrokov a môže často z princípu revolvingu (revolving je možnosť čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti znovu žiadať banku o povolenie čerpania prostriedkov) znovu využiť čerpanie prostriedkov do mínusu. V predmetnom prípade teda nebola dohodnutá pravidelná mesačná splátka a nie je teda možné určiť, ktorou sa dostal žalovaný do omeškania. Konštatoval, že pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia (10.12.2018) predstavovala sumu 3.637,02 eur, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny z poskytnutého úveru vo výške 2.550,- eur, riadnych úrokov úveru vo výške 784,05 eur, úrokov z omeškania vo výške 277,97 eur a neuhradeného poplatku vo výške 25,- eur. Poukázal tiež na výšku debetných operácií žalovaného (ktoré aj podrobne rozpísal) spolu 35.282,43 eur a kreditných operácií (úhrad žalovaného) spolu vo výške 34.862,18 eur (ktoré tiež aj podrobne rozpísal). Vzhľadom na to, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 35.282,43 eur a na istinu bola žalobcom započítaná suma vo výške 32.732,43 eur, na riadny úrok suma vo výške 2.020,90 eur, na úrok z omeškania suma vo výške 8,85 eur a na poplatky suma vo výške 100,- eur, ostala podľa žalobcu na istine neuhradená suma vo výške 2.550,- eur. Žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatňuje v tomto konaní len neuhradenú istinu úveru vo výške 1.790,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný po postúpení pohľadávky vykonal úhrady, žalobca ponížil istinu v zmysle žaloby. Žalobca zároveň uviedol, že súhlasí s plnením záväzku žalovaného v primeraných mesačných splátkach. V zmysle vyššie uvedeného navrhol, aby konajúci súd vyhovel podanej žalobe.

15. Súd nariadené pojednávanie dňa 09.06.2021 vykonal v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu.

16. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

17. Právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka, a. s. uzatvoril dňa 18.03.2011 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania č. 004140862R. Výška úverového limitu bola schválená do výšky 350,- eur. Výška úrokovej sadzby v čase uzavretia zmluvy bola 16,90 % ročne. Výška sadzby úroku z omeškania predstavovala 9 % ročne. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dlžník bol povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie banky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky.

18. Podľa čl. VII bod 1 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, banka je oprávnená urobiť jedno alebo viac opatrení uvedených v ods. 2) tohto článku, ak nastane skutočnosť, ktorá znamená alebo vyvolá podstatnú zmenu podmienok, podľa ktorých bolo poskytnuté povolené prečerpanie a ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta, najmä pokiaľ: a) klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, prípadne inému subjektu, ktorý mu poskytol úver; b) klient bude v omeškaní s úhradou svojich záväzkov voči subjektom uvedeným v čl. V ods. 2);

19. Podľa čl. VII bod 2 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, banka je oprávnená kedykoľvek potom, ako nastane čo i len jedna zo skutočností podľa ods. 1) tohto článku, oznámením odoslaným klientovi vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v písomnom oznámení banky.

20. Žalovaný si svoje povinnosti splácať povolené prečerpanie riadne a včas nesplnil, preto právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 10.07.2017, 02.08.2017, 17.08.2017 a 18.09.2017 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy s tým, že ho upozornil, že ak dlžná suma uhradená nebude, bude oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

21. Právny predchodca žalobcu písomným oznámením zo dňa 01.11.2017 vyhlásil dňa 31.10.2017 mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 3.109,69 eur.

22. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2018 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Písomným oznámením zo dňa 13.02.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu.

23. Pred podaním žaloby vyzval žalobca opätovne listom zo dňa 05.05.2020 žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba.

24. Z platobnej histórie predloženej žalobcom (č. l. 147, 148) vyplýva, že žalovaný čerpal kontokorentný účet (povolené prečerpanie) celkovo v sume 35.282,43 eur a uhradil sumu 34.862,18 eur, z ktorej právny predchodca žalobcu započítal na istinu sumu vo výške 32.732,43 eur.

25. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný čerpal z povoleného prečerpania sumu 35.282,43 eur a právny predchodca žalobcu započítal na istinu sumu 32.732,43 eur, žalobca v tomto konaní požaduje od žalovaného zaplatenie rozdielu medzi sumou čerpanou a tou ktorú z úhrad realizovaných žalovaným započítal na istinu, t. j. vo výške 2.550,- eur (35.282,43 - 32.732,43 eur), po odpočítaní úhrad žalovaného spolu vo výške 760,- eur, vykonaných po postúpení pohľadávky (dňa 18.02.2019 vo výške 165,- eur, dňa 18.03.2019 vo výške 165,- eur, dňa 17.04.2019 vo výške 165,- eur, dňa 20.05.2019 vo výške 165,- eur, dňa 03.07.2019 vo výške 50,- eur, dňa 08.07.2019 vo výške 50,- eur). Celkovo teda žiada v tomto konaní zaplatenie sumy 1.790,- eur s príslušenstvom.

26. Podľa ust. až 4 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa ust. , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa ust. , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.

30. Podľa ust. , zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

31. Podľa ust. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa , , , , , a , povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

32. Podľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa

zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu.

33. Podľa , , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

34. Podľa , ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

35. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

36. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než je prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

37. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení a nasl. , keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch.

38. Podľa ust. účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

39. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

42. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania súd konštatuje, že pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh (tak ako je tomu v tomto spore) stanovuje v , veta druhá, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle veta druhá , ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd má za preukázané, že k premlčaniu pohľadávky v uvedenom prípade nemohlo dôjsť. Z prehľadu splátok a úhrad úverového účtu žalovaného (č. l. 20 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že posledná platba žalovaného je zo dňa 12.06.2017 (splátka za obdobie 6/2017), z uvedeného

dôvodu najskôr mohlo dôjsť k omeškaniu žalovaného so splátkou za obdobie 7/2017, splatnou ku dňu 20.07.2017, avšak žaloba žalobcu bola podaná na súd ešte dňa 25.06.2020, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby uvedenej v ust. .

43. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania účtu. Povolené prečerpanie na účte znamená, že klient môže používať nielen vlastné finančné prostriedky, ale aj finančné prostriedky banky. Svojím obsahom ide o vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy ( v spojení s ).

44. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva, v tomto prípade zmluva o povolenom prečerpaní, spĺňať. Z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu, súd podrobil súdnej kontrole obsahové náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní, pričom zistil, že táto neobsahuje náležitosť v zmysle § 10 ods. 1 písm. c) zákona o spotrebiteľskom úvere a to výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa môžu tieto poplatky meniť. Zmluva odkazuje len na všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky a neobsahuje žiadne poplatky, ktoré by mal žalovaný v súvislosti s prečerpaním platiť.

45. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že poplatky boli špecifikované vo všeobecných obchodných podmienkach a sadzobníku poplatkov, súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. zo dňa 28.06.2017, podľa ktorého: „Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky odkazuje na VOP a Sadzobník. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie . Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle , ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky ( ) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť ( ). Teda v tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že VOP, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované.“

46. Súd sa zároveň stotožňuje s tvrdením žalovaného, že v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, chýba ustanovenie o možnosti žalovaného ako spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v zmysle

47. Vzhľadom na to, že zmluva o povolenom prečerpaní neobsahovala zákonné náležitosti v zmysle a to výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť a taktiež náležitosti v zmysle , sa spotrebiteľský úver poskytnutý formou povoleného prečerpania považuje v zmysle , za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženej platobnej histórie ako aj z vyjadrenia žalobcu (ktorú žalovaný nespochybnil a preto ju súd považuje za nespornú medzi sporovými stranami) vyplýva, že žalovaný z úverového účtu vyčerpal sumu 35.282,43 eur, pričom na úverový účet vložil (uhradil) sumu 34.862,18 eur. So zreteľom na uvedenú skutočnosť by súd považoval za dôvodnú žalobu žalobcu len v tej časti, v ktorej požadoval zaplatenie rozdielu v peňažných prostriedkoch, ktoré žalovaný čerpal z úverového účtu právneho predchodcu žalobcu (debetné operácie) a tých ktoré žalovaný v prospech úverového účtu uhradil (kreditné operácie) a to bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Vzhľadom však na čiastkové platby realizované žalovaným po postúpení pohľadávky na žalobcu, avšak ešte pred podaním žaloby žalobcom na súd spolu vo výške 760,- eur, mal súd za to, že žalovaný realizoval úhrady (kreditné operácie v prospech kontokorentného účtu a úhrady po postúpení pohľadávky na žalobcu) spolu v sume 35.622,18 eur, teda vo vyššej sume ako skutočne čerpal (35.282,43 eur), súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

48. Nakoľko súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby a túto zamietol, považoval za nadbytočne sa venovať ďalším námietkam žalovaného, ktoré by viedli k rovnakému právnemu následku (k zamietnutiu žaloby). Z uvedeného dôvodu už ďalšie námietky žalovaného (napr. platnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru a iné) z dôvodu hospodárnosti konania neposudzoval.

49. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. ).

50. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník ( ).

52. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u žalobcu a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).