Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-3-2017.pdf
PDF · 88.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 263,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp/23/2016-183 zo dňa 31.01.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.
Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 156,46 Eur, všetko v lehote od 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 18 % zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzatvorili 07.10.2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadil a viesť účet pre žalovanú. Z výpisu z účtu žalovanej u žalobcu súd prvej inštancie zistil, že táto mala na účte mínusový zostatok v sume 263,73 eur. Z dôvodu, že žalovaná neuhradila predmetný debetný zostatok, žalobca účet uzatvoril. Žalobca špecifikoval žalovanú istinu ako debetný zostatok, ktorý pozostával z celkovej sumy debetu ako aj z poplatkov za upomienky v celkovej sume 30,- eur, za výzvu - nepovolený debet vo výške 30,- eur, za vedenie účtu postihnutého exekúciou vo výške 15,- eur ako aj iných poplatkov. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovanej a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená je zmluvou spotrebiteľskou a bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže žalovaná čerpala finančné prostriedky od žalobcu.
4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie podrobil prieskumu okrem reálne vykonaných obratov na účte žalovanej, smerujúcich k celkovému debetu, aj vyššie uvedené poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie strán o povinnosti žalovanej platiť tieto poplatky (za upomienky, výzvu a pod.), ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje, nie sú zmluvným dojednaním účastníkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky poukázal
na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 126/2012. Navyše, žalobca žiadny spôsobom ani nepreukázal, že by vyššie uvedené upomienky boli žalovanej zaslané, a preto v tejto časti ani neuniesol dôkazné bremeno.
5. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky žalovanou, ktoré sú uvedené v petite žaloby, t. j. vo výške 28 % ročne. Sadzobník poplatkov nemôže predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov.
6. Súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi oproti žalovanej sumu 156,46 eur. Žalovaných 263,73 - 75,- eur, t. j. 2x15,- eur za upomienky, 30,- eur za výzvu a 15,- eur za vedenie účtu postihnutého exekúciou, rovnako súd prvej inštancie odrátal zo žalovanej sumy sumu 32,27 eur predstavujúcu kapitalizovaný úrok. Z týchto dôvodov, súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
7. Výrok trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. l a 2CSP. Vo veci mal žalobca úspech vo výške 59 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 18 % zo zaplateného súdneho poplatku, nakoľko len tieto trovy v prípade úspechu v žalobe požadoval.
8. Proti rozsudku v rozsahu zamietavej časti a v časti trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.
9. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolateľ namietal, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, čo len potvrdzuje rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nákladov a zaslania upomienky a výzvy odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie mal postupovať v súlade s ust. § 129 ods. 1 CSP a vyzvať žalobcu na ich doplnenie. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.
10. Žalovaná sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
15. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
16. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami sporu, založeným dňa 07.10.2008 Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadil a viesť účet pre žalovanú. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah.
18. Preto na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
19. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ ide o nárok, ktorý v prevyšujúcej časti zamietol, teda nepriznal žalobcovi sumu 75,- eur, ktorá pozostáva z poplatkov za upomienky, výzvy a vedenie účtu postihnutého exekúciou. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty za služby by bola a za akých podmienok žalovaná povinná platiť, táto len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP. Úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj poplatky za poskytovanie služieb (okrem iného) a sadzby, ktorými bolo nepovolené prečerpanie úročené. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.
20. V súvislosti s uplatnenými poplatkami spolu s úrokmi žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné články všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou a klientom, a tvoria časť ich obsahu.
21. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
22. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej pohľadávky odkazuje na VOP a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 OZ. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a/ OZ) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ). Teda v tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že VOP, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh žalobcu ohľadom sumy 75,- eur, tvorenej poplatkami za upomienky, výzvy a vedenie účtu postihnutého exekúciou napadnutým výrokom zamietol.
23. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
24. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.
25. Odvolateľ ďalej namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
26. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR so sp. zn. IV. ÚS 252/04: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
27. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
28. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje, a ktoré považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.
30. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
31. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).