Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-11-2021.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. júna 2021, v trestnej veci obž. K. I. stíhaného pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa 171 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/30/2020 zo dňa 01. marca 2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/30/2020 zo dňa 01. marca 2021 bol obžalovaný K. I. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa č. Pv 38/20/7710-24 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal odpustiť na tom skutkovom základe, že
- dňa 25.1.2020 do 05:35 hod. na zadnom sedadle osobného motorového vozidla zn. Subaru Impreza, striebornej farby, ev. č.: SL-495BY, do času prehliadky uvedeného osobného motorového vozidla na Mýtnej ulici č. 28 v Starej Ľubovni pred prevádzkarňou Caffe Bar, neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu rastliny rodu konope (Cannabis) s hmotnosťou 1,17 g s priemerným 6,8 % obsahom THC (tetrahydrokanabinolu), obsahujúce 80 mg THC, ktoré boli uskladnené v alobale a vložené do uzatvárateľného obalu od žuvačiek značky Orbit Spearmint, pričom z uvedených rastlín rodu konope by bolo možné pripraviť najmenej 3 až 8 obvykle jednorazových dávok na použitie, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom rastliny z rodu Cannabis (konope) patria do I. skupiny omamných látok podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, pričom v neskoršie predložených písomných dôvodoch uviedol, že v predmetnej trestnej veci z vykonaného dokazovania síce nevyplynul žiaden priamy dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného, avšak je potrebné poukázať na celý rad nepriamych dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného K. I. zo spáchania žalovaného skutku. Upriamuje pozornosť na to, že obžalovaný sa priznal k tomu, že inkriminovaného dňa tesne pred svojim zaistením fajčil marihuanu, čo bolo preukázané aj následným vyšetrením moču obžalovaného. Je nepochopiteľné, aby obžalovaný ako donedávna aktívny konzument marihuany a aj jej díler, náhodne pri upratovaní domu našiel posledné zvyšky marihuany a tieto vzal so sebou do rôznych pohostinských zariadení, riskujúc pritom ďalšie trestné stíhanie v priebehu plynutia skúšobnej doby. Poukazuje aj na to, že obžalovaný bol dňa 08.01.2020 právoplatne odsúdený za skutok právne kvalifikovaný ako
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a k žalovanému skutku v tejto trestnej veci malo dôjsť dňa 25.01.2020, teda len niekoľko dní po vyhlásení rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste s obžalovaným K. I.. Z prvotných výsluchov svedkov vyplývalo, že do úvahy ako páchateľ žalovaného skutku nepripadala žiadna iná osoba ako K. I., ktorá by inkriminovaného dňa mala mať v aute pri sebe sáčok s marihuanou. Z výsluchov svedkov tiež vyplynulo, že jedine obžalovaný sa správal po zastavení auta hliadkou polície podozrivo, iba on sa v aute krútil, hľadal niečo vo vreckách. Neskôr niektorí svedkovia priznali, že sa o tom v škole rozprávali, nakoľko obžalovaný bol ich spolužiakom a vedeli aj o tom, že obžalovaný K. I. už bol za obchodovanie s marihuanou odsúdený a v kontexte vedomostí tejto skutočnosti možno zdôvodniť aj zmenu ich výpovedí. Taktiež zo všetkých zaistených osôb mali pozitívny test na THC v moči iba dve osoby a to obžalovaný K. I. a N. I., ktorá priznala, že spolu s obžalovaným v inkriminovaný večer tesne pred zastavením hliadkou polície vyfajčili „jointa“, ktorý ušúľal obžalovaný. Ostatné 3 osoby, ktoré sa nachádzali s obžalovaným a svedkom N. I. v aute, neboli pozitívne testovaní na prítomnosť THC v moči. Samotný obžalovaný K. I. sa jednoznačne vyjadril, že nájdená marihuana určite nepatrila svedkovi N. I.. Z výsluchov svedkov D. Y., I. H. a I. G. vyplynulo, že títo neboli v inkriminovanom čase konzumentmi marihuany, mali však s ňou už skúsenosti. Jediným aktívnym užívateľom marihuany v inkriminovanom čase bol obžalovaný K. I., čo je podporené aj závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Viery Jenčovej, ktorá u obžalovaného zistila závislosť od marihuany, taktiež zistila, že nie je schopný prestať s užívaním marihuany, stále má silnú neodolateľnú chuť na marihuanu, okrem toho u obžalovaného zistila stratu kontroly ako aj, že obžalovaný nie je schopný mať úplne pod kontrolou to, kedy začne užívať, koľko užije a kedy s užívaním marihuany prestane. Má za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď nebral komplexne v úvahu všetky nepriame dôkazy, vykonané dôkazy vyhodnotil v prospech obžalovaného, následkom čoho bolo jeho oslobodenie spod obžaloby. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. K takto podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Považuje rozsudok za spravodlivý a správny, vydaný na základe vykonaného prípravného konania, trestného konania a dôsledne vykonaného dokazovania pred súdom, na základe starostlivého hodnotenia dôkazov, ale hlavne na základe starostlivého, priameho a bezprostredného vnímania všetkých skutočnosti zo strany zákonného samosudcu. Odôvodnenie odvolania okresného prokurátora zo dňa 24.03.2021 je založené iba na samotných hypotézach, konštruovaných iba okresným prokurátorom, ktoré nie sú v súlade so základnými zásadami trestného konania v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4, 10, 12, 14 a 19 Tr. poriadku. Okresný prokurátor veľmi správne skonštatoval, že v predmetnej veci z vykonaného dokazovania nevyplynul žiaden priamy dôkaz svedčiaci v neprospech obvineného zo spáchania žalovaného skutku. Avšak prokurátor poukazuje, údajne, na celý rad nepriamych dôkazov, ktorými však môžu byť veľmi dobre podporené nesprávne, tendenčné hypotézy, ktoré však vôbec nevedú k spravodlivému rozhodnutiu súdu ale k pravdepodobnej nespravodlivosti. Obvineného priznanie, že v inkriminovaný večer fajčil marihuanu, neznamená, že skutok z ktorého bol obžalovaný aj naozaj spáchal, ale poukazuje na skutočnosť, že obvinený vravel pravdu, lebo mu to bolo následne potvrdené vo výsledkoch vyšetreného moču. Aj keď mali svedkovia najprv označovať za páchateľa obžalovaného, teda, že to mohol byť on, neskôr títo svedkovia začali označovať I. H. za osobu, ktorej zrejme patrila marihuana, na základe priamo vnímaných skutočnosti, ktoré si všimli a skutočne si uvedomili. To, že sa našlo v moči obžalovaného THC, automaticky neznamená, že bol aj majiteľom predmetného obalu od žuvačiek. Najmä z výpovede D. Y. vyplýva, že uvedený zelený obal od žuvačiek zn. ORBIT videl práve u I. H., ktorý ho mal získať od kamaráta D. a zároveň potvrdil u neho aj prítomnosť marihuany v inom momente, dávnejšie pred inkriminovaným večerom. Aj keď znalkyňa konštatuje u obžalovaného určitú závislosť od marihuany a údajnú neschopnosť prestať užívať marihuanu, na druhej strane obvinený zároveň preukázal viacerými testami, že od inkriminovaného dňa je od marihuany a od prítomnosti THC v testoch čistý a negatívny už dlhú dobu až do súčasnosti. Neexistuje pritom jediný dôkaz o tom, že by marihuana, ktorá sa našla v aute, patrila práve obžalovanému. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku odvolanie okresného prokurátora zo dňa 24.03.2021 zamietol ako nedôvodné a aby potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a procesné správny v zmysle § 285 písm. c) Tr. poriadku.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Úvodom je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal celé do úvahy prichádzajúce dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor sa v rámci odvolacieho konania nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, tak ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne, s nimi sa stotožnil a keďže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že skutok, spáchal obžalovaný, odôvodnil predovšetkým tým, že v danom prípade nebol proti obžalovanému predložený žiaden priamy dôkaz preukazujúci jeho vinu. Ostatné nepriame dôkazy podľa názoru okresného súdu nevytvárajú ucelenú reťaz, z ktorej je možné vyvodiť iba jediný záver a to, že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný. Práve naopak. Nikto z vypočutých svedkov, ktorí boli prítomní spolu s obžalovaným v bare a následne v osobnom aute, v ktorom sa marihuana našla, nevedeli s určitosťou uviesť, komu patril sáčok od žuvačiek, v ktorom sa našla sušina marihuany. Nikto z osôb v osobnom aute sa k vlastníctvu sáčku so sušinou marihuany nepriznal. Z výpovedí svedkov je zrejmé, že sa len na základe svojich úvah domnievali, komu sáčok od žuvačiek mohol patriť, pričom svedok I. D. svoju úvahu a názor na to, komu tento sáčok patril, sa v priebehu trestného konania zmenil. Nikto zo svedkov v danej veci pritom takýto sáčok v inkriminovaný deň nevidel u nikoho zo zúčastnených osôb. Na sáčku sa nenašli ani žiadne daktyloskopické stopy, ktoré by umožňovali určiť jeho vlastníka, resp. ktoré by aspoň mohli preukázať, kto mal tento sáčok v rukách. Len skutočnosť, že obžalovaný fajčil v daný deň marihuanu ešte neznamená, že mal ešte aj nejakú ďalšiu marihuanu a že mu patrila aj marihuana, ktorá sa našla v aute. Spolu s ním v daný deň fajčila marihuanu aj ďalšia osoba, N. I., pričom ako vyplýva z výpovedí obžalovaného a svedkov, každý z nich mal minimálne v minulosti aspoň nejakú skúsenosť s marihuanou. Ani zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viery Jenčovej, že obžalovaný je závislý na marihuane, nemožno bez ďalších dôkazov vyvodiť iba jediný a žiaden iný záver, že nájdený sáčok patrí obžalovanému. Bez existencie akéhokoľvek iného dôkazu nemožno za daného dôkazného stavu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že skutok spáchal obžalovaný. Naopak z vyššie uvedených okolností prípadu a záverov vyvodených z vykonaného dokazovania, ako sú popísané, je zrejmé, že v danej veci existujú závažné pochybnosti, že skutok spáchal obžalovaný. Pri piatich osobách v aute bez akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, ktorý by umožňoval identifikovať vlastníka nájdeného sáčku, je z matematického hľadiska len 20% pravdepodobnosť, že tento patril obžalovanému (100% : 5 osôb = 20%). Navyše nebola jednoznačne vylúčená ani možnosť, že sáčok sa v aute mohol nachádzať už pred tým, ako do neho nastúpil obžalovaný spolu s ďalšími štyrmi osobami. Aj keď I. D. uvádzal, že naposledy auto kontroloval niekedy v inkriminovaný deň, ak však bol sáčok s marihuanou pod sedačkou spolujazdca, tak tento si nemusel ani všimnúť. V tejto súvislosti súd prvého stupňa dodal, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné vykladať tieto v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani prípadný vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.
Okresný súd preto dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci je potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktorej aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne posúdenie stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. Súd prvého stupňa ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov a dôkazov, ktoré strany navrhli, nemohol spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností, uzavrieť, že skutok uvedený v obžalobe spáchal jedine obžalovaný a nikto iný. S poukazom
na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie preto okresný súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku.
Vzhľadom na vykonané dôkazy a ich hodnotenie odvolací súd sa preto stotožnil so záverom okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu. Krajský súd považoval rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku za zákonné a správne.
Ani krajský súd po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo (teda bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku, spáchal obžalovaný. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorý z variantov skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variant pre obžalovaného najpriaznivejší. Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Odvolací súd je preto toho názoru, že bolo na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného).
K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne úvahy, ktorými sa riadil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, odvolací súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby obžalovaný konal takým spôsobom, ako mu to kládla obžaloba za vinu. Podstatou podaného odvolania je totiž snaha prokurátora dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky strany obžaloby dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili prvostupňový súd. Je ale potrebné konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne bolo vo veci aj zákonne rozhodnuté. Ani samotná skutočnosť, že na počiatku trestného stíhania vypočutí svedkovia podozrievali obžalovaného z toho, že nájdený sáčok s marihuanou by mohol patriť jemu, pričom v neskorších štádiách zmenili svoj názor a začali upodozrievať inú osobu (I. H.) nepostačuje k uznaniu viny. Ani jeden zo svedkov nevidel, a teda nebol priamym očitým svedkom toho, že obžalovaný odhodil sáčok s marihuanou v motorovom vozidle pod nohy svedka H., ktorý sedel vzadu vpravo. Dokonca ani žiaden zo svedkov nevidel predmetný sáčok u kohokoľvek zo zistených osôb vrátene obžalovaného. Svedkyňa N. I., ktorá sedela v aute vzadu v strede uviedla, že si nevšimla, že by cez ňu nikto niečo prehadzoval, pričom auto bolo malé, oni sedeli vzadu v zimných bundách natesno, ona sa osobne nemohla ani hýbať a predpokladá, že ani ostatní, čo boli vzadu. Keď sa chceli dostať k občianskym preukazom, tak sa každý trochu hýbal, ale nikto sa nenahýnal cez ňu. Nie je pravdivé ani tvrdenie prokurátora o tom, že z prvotných výsluchov svedkov vyplývalo, že do úvahy ako páchateľ žalovaného skutku nepripadala žiadna iná osoba ako K. I., pretože svedkyňa I. dňa 25.01.2020 uviedla, že fakt nevie povedať koho bol sáčok, či H. alebo I.. Svedok D. Y. taktiež dňa 25.01.2020 (teda v deň zaistenia marihuany) na otázku povereného príslušníka PZ uviedol, že nemá podozrenie na niekoho, koho boli veci, ktoré sa našli v aute. I. H. pri výsluchu dňa 25.01.2020 vypovedal, že si iba myslí, že obal patrí obžalovanému, lebo nebol jeho. Teda len 2 svedkovia z 5 osôb v aute (H., G.) sa domnievali, že sáčok s marihuanou patril obžalovanému. Aj keď orgány činné v trestnom konaní vyvinuli dostatok úsilia k vypátraniu páchateľa, žiadny z vykonaných dôkazov (napr. odtlačky prstov) neusvedčuje priamo obžalovaného z vlastníctva zaistenej drogy. Nemožno vylúčiť, ako to správne konštatoval aj okresný súd, že marihuana sa mohla nachádzať v aute aj pred nasadnutím obžalovaného a svedkov do motorového vozidla. Ani predchádzajúce potrestanie obžalovaného za drogovú trestnú činnosť nemožno vyhodnotiť za takú rozhodnú skutočnosť, na podklade ktorej by mohol súd dospieť k záveru o vine obžalovaného.
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. totiž vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie
iba o pravdepodobnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Nie je ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku skutočnosť, že prokurátor na základe svojho presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného. V uvedenom smere je nutné stotožniť sa s postupom súdu prvého stupňa, nakoľko výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného záveru, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania spáchal obžalovaný a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.