Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/10/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: L. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. Č.. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 470,31 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2017 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 470,31 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 20.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 23.10.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 580,-Eur na kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve (kancelárska a výpočtová technika - notebook HP 250). Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ L. P., IČO: XXXXXXXX. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 58 mesačných splátkach v sume 10,29 Eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 50,-Eur ako akontáciu. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 25.01.2014 listom

- predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.03.2014 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 470,31 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po zosplatnení dlhu. Zmluvnú pokutu ani náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca neuplatnil.

3. Žalovaný vo vyjadrení sa k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko uvedenú zmluvu o pôžičke nikdy neuzatvoril a nepodpísal a tým ju považuje za neplatnú. Podal trestné oznámenie za podvod, ktorý bol spáchaný na jeho osobu. Uvedená zmluva bola podpísaná dňa 23.10.2013, ale on bol v tom čase vo výkone trestu v Českej republike (03.07.2013 - 19.09.2014).

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.04.2021 spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní uviedol, že vyjadrenie žalobcu považuje za účelové a zavádzajúce s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných povinností. Tvrdené skutočnosti ničím nepreukázal a o podaní trestného oznámenia nemá žalobca vedomosť.

5. Na základe návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu doručeného súdu dňa 30.06.2017, súd uznesením sp. zn. -34 zo dňa 20.07.2017 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 10.06.2021, na ktorom vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním zo dňa 04.06.2021 a zároveň navrhli, aby súd rozhodol vo veci bez ich účasti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci mu predvolanie bolo riadne a včas doručené (č. l. 64 spisu), svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 23.10.2013 (č. l. 3-4 spisu), predžalobnou upomienkou zo dňa 25.01.2014 s doručenkou (č. l. 5 - 6 spisu), prehľadom splátok a úhrad (č. l. 7 spisu), vyhlásením klienta zo dňa 23.10.2013 (č. l. 70 rub), štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.10.2013 (č. l. 70 spisu), informáciami o finančnom sprostredkovaní zo dňa 23.10.2013 (č. l. 71 spisu).

8. Podľa čl. 8 Základných princípov z. č. (ďalej len „“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa Základných princípov , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa až 3 , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

9. ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Dôkazná povinnosť strán sporu v priebehu konania je definovaná tak, že strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdenia, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať iba zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.

. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 692-693, resp. 696-697). Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu.

10. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

11. V spore o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť uplatnenú sumu, ktorú žalobca odvodzuje od existencie zmluvy, musí predovšetkým žalobca tvrdiť a preukázať, že zmluvný vzťah, od ktorého odvodzuje svoj nárok vznikol a je platný. Vzhľadom na námietku žalovaného, v ktorej uviedol, že predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 23.10.2013 so žalobcom neuzatvoril a nepodpísal, nakoľko bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, musel sa súd touto skutočnosťou prioritne zaoberať, keďže žalovaný spochybnil existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. V súvislosti s vyjadrením žalobcu, že žalovaný tieto svoje tvrdenia nepreukázal, súd zdôrazňuje, že žalobca bol vzhľadom na predmet konania a skutkové vymedzenie v žalobe povinný preukázať pravosť podpisu na predmetnej zmluve a teda, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy so žalovaným a to aj s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva je súkromnou listinou. U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je uvedený ako vystaviteľ a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi (resp. strane sporu), ktorá zo skutočnosti v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (uznesenie NS SR z 24.02.2010, sp. zn. ). V prípade, ak žalovaný v danej veci pravosť svojho podpisu na takejto súkromnej listine v konaní poprel, musí byť pravosť tohto podpisu v konaní preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadne pravosti podpisu je na tej strane sporu, ktorá zo skutočnosti uvedených v tejto listine, teda zo skutočnosti uvedenej v predloženej zmluve vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda v tomto prípade na žalobcovi. Potom možno uzavrieť, že predmetom povinnosti tvrdenia žalobcu je aj tvrdenie, že zmluva bola podpísaná žalovaným, čomu korešponduje tiež dôkazné bremeno žalobcu, že skutočnosť podpísania zmluvy musí preukázať ako osoba, ktorá z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba určité právne závery. Nie je možné, aby dôkazné bremeno v priebehu konania prešlo na žalovaného. Ak teda žalovaný v spore poprel pravosť svojho podpisu, je na žalobcovi, ktorý zmluvu predložil a ktorý na základe tejto súkromnej listiny uplatňuje nárok voči žalovanému, aby v rámci svojho dôkazného bremena preukázal, že žalovaný túto súkromnú listinu podpísal, teda, že žalovaný uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu. Žalobca bol preto povinný súdu navrhnúť alebo predložiť také dôkazy, ktoré potvrdia jeho tvrdenie o pravosti podpisu žalovaného na týchto súkromných listinách. Žalobca však v priebehu súdneho konania žiadne dôkazy, ktoré mali preukázať pravosť podpisu žalovaného na zmluve nepredložil a ani vykonanie žiadnych dôkazov v tomto spore nenavrhol.

12. V konaní tak nebolo preukázané, že by žalovaný predmetnú zmluvu o pôžičke skutočne podpísal, a teda že by so žalobcom zmluvu uzavrel. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom pravosti podpisu žalovaného. Žalobca nepreukázal, že žalovaný zmluvu podpísal a teda, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy, z ktorej by žalovanému vznikla nejaká povinnosť. Predložené listinné dôkazy na vyvrátenie námietky žalovaného boli samé o sebe nedostačujúce, pričom žalobca na preukázanie svojich tvrdení o pravosti podpisu žalovaného nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva a nezabezpečil ani iné dôkazy, ktorými by bolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že žalovaný predmetnú zmluvu podpísal, uzavrel. Predpokladom úspešnosti uplatneného nároku bolo preukázanie uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami sporu. Okresný súd preto žalobu žalobcu zamietol.

13. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Žalovaný ako úspešná strana sporu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.