Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu : Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO : 31 820 174, právne zastúpeného : JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO : 52 701 450, proti žalovanému : Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, Trnava, P. O. BOX 3, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania : Obec Veľké Blahovo, so sídlom 930 01 Veľké Blahovo 72, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-TT-OOP3-2020/011061-002 z 27. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov číslo : OU-TT-OOP3-2020/011061-002 z 27. januára 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žiadosťou doručenou Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako len „Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) dňa 8. augusta 2019 požiadala v zmysle ustanovenia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o posudzovaní vplyvov“) Obec Veľké Blahovo (ďalej aj ako len „navrhovateľ“) o vykonanie zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť „Zberný dvor obec Veľké Blahovo.“ Prílohou žiadosti bol zámer navrhovanej činnosti.

2. Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP ako príslušný orgán štátnej správy podľa a o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a a postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) začal konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie dňom doručenia zámeru navrhovateľom. Podľa bol zámer zaslaný povoľujúcemu, rezortnému a dotknutému orgánu prostredníctvom pošty a elektronickej adresy. Písomné stanoviská k zámeru navrhovanej činnosti mali byť podľa zaslané najneskôr do 21 dní od jeho doručenia. Súčasne boli príslušné

orgány poučené, že v prípade, ak nebude ich písomné stanovisko doručené, podľa sa stanovisko bude považovať za súhlasné.

3. Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP zaslal zámer dotknutej obci (písomnosť označená ako - zaslanie zámeru zo dňa 14.08.2019) a súčasne ju požiadal, aby postupom podľa , ako dotknutá obec, do 3 pracovných dní od doručenia zámeru informovala o zámere verejnosť na úradnej tabuli obec a zároveň verejnosti oznámila, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať.

4. Vyjadrenie v procese EIA k zámeru „Zberný dvor Obce Veľké Blahovo“ doručil Okresnému úradu Dunajská Streda, OSZP mailom dňa 17. augusta 2019 aj žalobca.

5. Stanoviská k zámeru doručili Okresnému úradu Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja (stanovisko zo dňa 21.08.2019), Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia (stanovisko zo dňa 23.08.2019), Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Dunajskej Strede (stanovisko zo dňa 20.08.2019), Trnavský samosprávny kraj, odbor cestného ruchu, podpory podnikania a životného prostredia (stanovisko zo dňa 05.09.2019), Regionálny úrad verejného zdravotníctva (záväzné stanovisko zo dňa 09.09.2019), Ministerstvo životného prostredia SR (odpoveď zo dňa 13.09.2019), Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie (stanovisko k zámeru zo dňa 04.09.2019). Po stanovenej lehote doručil stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

6. Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP listom zo dňa 23.09.2019 oznámil účastníkom konania, že majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy k danej veci súčasne ich oboznámiac, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť do 5 dní od doručenia tohto oznámenia u pracovníka vybavujúceho podanie, u ktorého možno uplatniť aj námietky. Súčasne boli účastníci konania upozornení, že na neskôr vznesené námietky a pripomienky nebude orgán prihliadať.

7. Obec Veľké Blahovo zaslalo Okresnému úradu Dunajská Streda, OSZP podanie označené ako doplňujúce informácie k zámeru „Zberný dvor obce Veľké Blahovo“, ktorým reagovalo na stanovisko Združenia domových samospráv doručené dňa 17.08.2019, zo záverov ktorého vyplýva, že proces zisťovacieho konania má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým povolením podľa osobitných predpisov, teda vychádza z podrobností riešenia v prvej etape prípravy, nepredstavuje žiadny druh povolenia a nemá takéto povolenia nahrádzať a preto všetky relevantné požiadavky budú riešené v rámci následných povoľovacích konaní. Obec Veľké Blahovo v závere tiež skonštatovala, že predložené oznámenie dostatočne definuje a hodnotí vplyvy navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a navrhnuté opatrenia zabezpečujú súlad navrhovaného riešenia s požiadavkami súčasnej platnej legislatívy o ŽP s tým, že legislatívne požiadavky sú v jednotlivých kapitolách popísané a pripomienky orgánov štátnej správy a obce budú zapracované do rozhodnutia zo zisťovacieho konania.

8. K podkladom rozhodnutia sa vyjadril aj žalobca a to mailom zo dňa 05.10.2019, pričom daným podaním, ani predchádzajúcim, ktorým sa vyjadroval k predloženému zámeru nežiadal o kópiu administratívneho spisu, pričom táto žiadosť nevyplývala z obsahu administratívneho spisu. Žalobca až v podanom odvolaní žiada, aby bol s podkladmi odvolacieho orgánu oboznámený podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku.

9. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím číslo : OU- DS-OSZP-2019/018534-19 z 10. októbra 2019 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“) postupom podľa a a správneho poriadku, po vykonaní zisťovacieho konania podľa rozhodol, že navrhovaná činnosť „Zberný dvor Obce Veľké Blahovo“ sa nebude posudzovať podľa a že pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Súčasne vo výroku uviedol, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k predmetnej činnosti.

10. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že predmetom navrhovanej činnosti bude výstavba a prevádzkovanie zberného dvora, ktorý bude určený na dočasné zhromažďovanie vyseparovaných zložiek z komunálneho odpadu zbieraných od obyvateľov obce. Riešené územie je situované v okrajovej časti Obec Veľké Blahovo. Predmetný pozemok je z východnej strany ohraničený cestou III. triedy, zo severu intravilánom obce, z juhu poľnohospodárskou pôdou a zo západu nelegálnou zástavbou objektov na bývanie. Areál zberného dvora bude dopravne napojený odbočením z cesty III. triedy smerom na Dunajskú Stredu. Areál zberného dvora bude oplotený a opatrený uzamykateľnou vstupnou bránou. Vo vnútornom priestore areálu sa rieši vnútroareálová dvojprúdová komunikácia a na spevnenej ploche budú riešené aj parkovacie státia pre vozidlá zamestnancov. Zber odpadov bude riešený donáškovým systémom, kde prinesené komodity budú ukladané do účelových veľkokapacitných kontajnerov. Ďalej v areáli zberného dvora bude umiestnená hala na uloženie kontajnerov a garáže pre nákladné vozidlá. Zberný dvor bude slúžiť na zber, zhromažďovanie, triedenie a skladovanie odpadov zo železných a neželezných kovov, elektroodpadov, papiera, plastov, akumulátorov, drobného stavebného odpadu a zeleného odpadu na kompostovanie.

11. Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP ďalej v odôvodnení citoval jednotlivé stanoviská, ktoré mu boli k zámeru zaslané vrátane stanoviska žalobcu, pričom v závere uviedol, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritéria stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5 a príloha č. 10 zákona), na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činnosti takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení s tým, že navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Tiež uviedol, že nemohol vyhovieť návrhom, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovanej činnosti z dôvodu, že neboli predložené konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by sa dali podrobnejšie posúdiť, rozpracovať a vyhodnotiť pri ďalšom posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti. Tiež poukázal na to, že účelom „zákona“ nie je povolenie navrhovanej činnosti, resp. súhlas s jej uskutočnením, ale určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, avšak nevytvára vecný ani časový priestor pre posúdenie navrhovaného umiestnenia stavby v rozsahu kompetencií stavebného úradu. Ďalej dôvodil, že v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom zobral do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a skutočnosť, že navrhovaná činnosť nezasahuje do chránených území európskeho významu Natura 2000. Tiež uviedol, že pri svojom rozhodovaní prihliadal aj na stanoviská rezortných orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov a dotknutej obce s tým, že akceptoval požiadavky, pripomienky a odporúčania Okresného úradu Dunajská Streda, OSZP, Ministerstva životného prostredia SR, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a dotknutej verejnosti.

12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ako účastník zisťovacieho konania. Namietal, že orgán verejnej správy nižšieho nerešpektoval ustanovenie , keď vo výrokovej časti nekonkretizoval, ktoré konkrétne opatrenia sú podmienkou rozhodnutia, čo následne vo vzťahu k územnému a stavebnému konaniu súčasne znamená, že nie je možné overiť splnenie podmienok nielen preto, že nie sú explicitne určené, ale najmä preto, že pri formulovaní stanoviska podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) sa ponecháva v podstate úplná svojvôľa pri interpretácii splnenia podmienok rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Odkazujúc ďalej na ustanovenia , a mal za to, že agregovanou aplikáciou citovaných ustanovení zákona sa v rozhodnutí musia uviesť aj podmienky, ktoré eliminujú negatívne vplyvy, pričom podľa sa pri tom zohľadňujú aj vyjadrenia verejnosti. Poukázal na to, že v predmetom zisťovacom konaní uplatnil návrh podmienok rozhodnutia o ďalšom neposudzovaní s cieľom zabezpečiť vysokú a účinnú včasnú ochranu životného prostredia založenú na zistení priamych a nepriamych vplyvov a na základe porovnania alternatív a napriek tomu, nie sú v rozhodnutí zo zisťovacieho konania tieto podmienky uvedené

a ani im obdobné dodajúc, že v odôvodnení rozhodnutia sa však neuvádza, že by ich uvedenie nezabezpečilo vysokú úroveň ochrany životného prostredia, ani že by boli uložené podmienky, ktoré by zabezpečili porovnateľnú úroveň ochrany životného prostredia. Ďalej namietal porušenie práva na informácie o životnom prostredí v rozpore s , tým, že tieto informácie neboli zverejnené predpísaným spôsobom. Mal za to, že medzi informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia sú aj stanoviská dotknutých orgánov, dotknutých obcí, verejnosti a doplňujúca informácia, ktoré mali byť zverejnené podľa V tejto súvislosti tiež dôvodil, že úrad podmienil právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia nahliadnutím do spisu podľa správneho poriadku, pričom takýto postup je podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nezákonný (napríklad rozhodnutie sp. zn. ). Ďalej namietal porušenie práva efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii s čl. 6 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia tým, že mu ministerstvo v rozpore s neumožnilo zúčastniť sa konzultácie, hoci to výslovne žiadal. Záverom odvolania požiadal, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely vyjadrenia podľa a správneho poriadku s tým, že žiadal, aby bol s podkladmi odvolacieho orgánu oboznámený podľa správneho poriadku.

13. Žalovaný rozhodnutím číslo : OU-TT-OOP3-2020/011061-002 z 27. januára 2020 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný hodnotiac porušenie ustanovenia , po citácii ustanovení a citovaného zákona uviedol, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSPZ vo výroku napadnutého rozhodnutia určil, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať a ďalej určil, že v ďalšom procese konania o povolení činnosti bude potrebné zohľadniť požiadavky, ktorý vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru navrhovanej činnosti s tým, že požiadavky dotknutých orgánov sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Tiež v súvislosti s touto námietkou poukázal na to, že na podmienky, ktoré navrhuje ZDS (žalobca) vo vyjadrení v dostatočnej miere odpovedal navrhovateľ v Doplňujúcich informáciách k zámeru, ako aj prvostupňový správny orgán vo vyjadrení uvedenom v odôvodnení rozhodnutia. Preto uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s ustanovením Poukázal na to, že pri rozhodovaní správny orgán prihliadal na kritéria stanovené zákonom o posudzovaní vplyvov ( a príloha č. 10) a keďže dotknuté orgány a povoľujúce orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, prvostupňový správny orgán ukončil proces posudzovania v zisťovacom konaní. Tiež dôvodil, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v rámci zisťovacieho konania dostatočne posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva dodajúc, že vo výroku napadnutého rozhodnutia určil podmienky, ktoré je nevyhnutné rešpektovať v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, a preto žalovaný zastal názor, že je dostatočne zabezpečená ochrana životného prostredia.

15. K námietke, ktorou odvolateľ (žalobca) poukazoval na porušenie práva verejnosti na informácie o životnom prostredí v rozpore s žalovaný uviedol, že táto je neopodstatnená z toho dôvodu, že uvedené ustanovenie o informáciách sa týka informácií dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia, pričom v tomto prípade nejde o vydanie záverečného stanoviska, ani o vydanie povolenia podľa osobitných predpisov. Žalovaný mal za to, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP postupoval v súlade so zákonom posudzovaní vplyvov, keď dňa 14.08.2019 na stránke enviroportál zverejnil informácie pre verejnosť podľa zákona a zároveň zaslal oznámenie o začatí konania dotknutej Obci Veľké Blahovo, aby v zmysle citovaného zákona informovala verejnosť do 3 pracovných dní od doručenia zámeru spôsobom v mieste obvyklým a zároveň verejnosti oznámila, kedy a kde je možné do zámeru navrhovanej činnosti nahliadnuť a preto skonštatoval, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa pri zverejňovaní zámeru postupoval správne, v súlade so zákonom.

16. Vo vzťahu k oboznámeniu sa s podkladmi rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný uviedol, že táto povinnosť je rozšírením povinnosti upravenej v § 3 ods. 2 správneho

poriadku, pričom spôsob, akým má správnym orgán dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia správny poriadok nestanovuje dodajúc, že najčastejším spôsobom je formou písomnej výzvy, pričom správny orgán môže určiť účastníkom konania primeranú lehotu na vyjadrenie. V tejto súvislosti uviedol, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP listom zo dňa 23.09.2019 oznámil účastníkom konania, že v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia, a to do 5 dní od doručenia oznámenia a tiež ich upozornil, že do spisu možno nahliadnuť (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) na Okresnom úrade Dunajská Streda, OSZP doplniac, že citované ustanovenie neukladá správnemu orgánu povinnosť robiť kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkom konania na vyjadrenie. Mal za to, že k porušeniu práv účastníka konania by došlo zo strany správneho orgánu iba v prípade, ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom.

17. K námietke, ktorou odvolateľ namietal porušenie práva hájiť svoje záujmy tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácii počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov, vyhodnotiac ju za neopodstatnenú žalovaný uviedol, že konzultácie podľa § 63 zákona sú vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, pričom Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „Zberný dvor Obce Veľké Blahovo“ nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci. Mal za to, že podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol odvolateľ vyjadriť v súlade s ustanovením správneho poriadku, sú dostatočné na rozhodnutie vo veci. Súčasne poznamenal, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa dodajúc, že zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou Obcou Blatná na Ostrove (správne malo byť uvedené Veľké Blahovo - poznámka správneho súdu).

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

18. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Okresnému úradu Dunajská Streda, OSZP na ďalšie konanie. Žalobca v správnej žalobe požiadal správny súd o nariadenie pojednávania podľa .

19. Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [ ], ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [ ] a tiež, že v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [ ].

20. Na úvod citujúc , a 2, , , a SR, čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie poukázal na to, že mu vždy ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať dodajúc, že vychádza pri tom z článku 4 Aarhurského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Mal za to, že definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby s využitím najmä správneho poriadku vybavenie veci Okresným úradom Dunajská Streda, OSZP viedlo k správnemu a efektívnemu vybaveniu veci a podľa možnosti s prevenciou zmierneho vybavenia veci medzi účastníkmi konania navzájom. Poukázal na to, že z dôkaznej situácie je zrejmé, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP jeho návrhy neakceptoval, avšak ani nerealizoval iný procesný postup, ktorý by viedol síce odlišným procesným postupom, avšak k porovnateľným výsledkom, čo sa týka efektivity konania, ale najmä naplnenia jeho hmotných práv dodajúc, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, a tým pádom konal v rozpore s a správneho poriadku.

21. Ďalej citujúc ustanovenia , , a a správneho poriadku dôvodil, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval a zákona o posudzovaní vplyvov a návrh jeho podmienok v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom v rozhodnutí neuviedol ani žiadne iné opatrenia, ktoré by bolo možné chápať ako opatrenia podľa

22. Ďalej namietal, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii s Aarhurským dohovorom tým, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie.

23. Vo vzťahu k dôvodom prvostupňového rozhodnutia uviedol, že tieto sú všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. „...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo...“

24. Žalobca poukázal na to, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach dodajúc, že svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Tiež poukázal na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania a preto bolo nevyhnutné, aby ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na životnom prostredí a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov.

25. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia dodajúc, že nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Mal za to, že povinnosťou prvostupňového aj žalovaného správneho orgánu je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie.

26. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nesprávne, keď sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s jeho pripomienkami náležitým spôsobom nevysporiadal majúc za to, že týmto postupom mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry, keď v odôvodnení oboch rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

27. Ďalej citoval z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a uviedol, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne s tým, že dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, keďže plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a musí jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu, pretože inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle.

28. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

29. Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného, vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení reagoval na námietky obsiahnuté v správnej žalobe. K námietke týkajúcej sa porušenia ustanovenia žalovaný poukázal na to, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP pri rozhodovaní prihliadal na kritéria stanovené zákonom o posudzovaní vplyvov, pričom v závere odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán vyhodnotil vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie konkrétne vplyv na horninové prostredie, na povrchovú a podzemnú vodu, na ovzdušie a klímu, na pôdu faunu a flóru a tiež vyhodnotil vplyv na obyvateľov a na dopravu dodajúc, že príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritéria stanovené zákonom, na doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Tiež uviedol, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom zobral do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a skutočnosť, že navrhovaná činnosť nezasahuje do chránených území európskeho významu Natura 2000. Poukázal na to, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP vo výroku napadnutého rozhodnutia určil, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať a ďalej určil, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie a v ďalšom procese konania o povolení činnosti bude potrebné zohľadniť požiadavky, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru navrhovanej činnosti, pričom požiadavky dotknutých orgánov sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia . V tejto súvislosti však uviedol, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP k pripomienkam dotknutých orgánov, ktoré vyplývajú priamo z legislatívnych ustanovení síce uviedol, že požiadavky berú na vedomie a budú zohľadnené v ďalších stupňoch prípravy a povoľovania navrhovanej činnosti, avšak nakoľko nejde o pripomienky, ktoré by boli nad rámec všeobecne platných ustanovení zákonov, teda o špeciálne pripomienky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti, ktorých dodržaním by došlo k zmierneniu vplyvu činnosti na životné prostredie, nebolo potrebné ich uviesť vo výroku rozhodnutia doplniac, že na podmienky, ktoré navrhuje žalobca vo vyjadrení v dostatočnej miere odpovedal navrhovateľ v Doplňujúcich informáciách k zámeru, ako aj prvostupňový správny orgán vo vyjadrení uvedenom v odôvodnení svojho rozhodnutia. S poukazom na uvedené uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s ustanovením a zákona o posudzovaní vplyvov.

31. K opatreniam, ktoré v rámci zisťovacieho konania navrhol žalobca žalovaný uviedol, že v zmysle § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru, pričom pripomienky žalobcu sú takmer pre každú navrhovanú činnosť, ktorá podlieha zisťovaciemu konaniu v SR identické, či už ide o výrobnú činnosť, činnosť pre bývanie, rekreáciu alebo iné navrhované činnosti, či ide o umiestnenie v zastavanom území alebo v krajine, či ide o činnosť, ktorá môže mať značný vplyv na životné prostredie alebo aj činnosť, ako v tomto prípade s pozitívnym vplyvom na životné prostredie. Mal za to, že podmienky žalobcu sú vznesené bez dôkladného oboznámenia sa s navrhovanou činnosťou a preto nie sú primerané pre túto činnosť - prevádzku zberného dvora doplniac, že v stanovisku verejnosti musia byť uvedené opodstatnené dôvody k jednotlivým pripomienkam, aby sa zabránilo podávaniu nedôvodných pripomienok.

32. S poukazom na ustanovenie poukázal žalovaný na to, že vybudovaním a prevádzkou zberného dvora odpadov na území s prvým stupňom ochrany podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorá bude vykonávaná v zmysle ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov platných v oblasti odpadového hospodárstva na základe súhlasu orgánu odpadového hospodárstva odboru životného prostredia, nemôže byť porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia za dodržania požiadaviek uvedených v jednotlivých stanoviskách dotknutých orgánov.

33. Ďalej dôvodil, že žalobca vo svojej žalobe uvádza, že došlo k porušeniu jeho práv, pretože mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. V tejto súvislosti poukázal na to, že konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov sú vykonávané v súlade s § 64 tohto zákona ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku dodajúc, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v

konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti „Zberný dvor Obce Veľké Blahovo“ nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, pretože to nevyžadovala povaha veci, keď poklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa žalobca mohol vyjadriť v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku, sú dostatočné na rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov uvedúc zároveň, že oznámenie o navrhovanej činnosti bolo v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona o posudzovaní vplyvov zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a zároveň bolo dostupné prostredníctvom zverejnenia dotknutou Obcou Veľké Blahovo.

34. Záverom s odkazom na ustanovenie navrhol správnemu súdu, aby sa žalobou nezaoberal a žalobu odmietol.

35. Žalobca zaslal správnemu súdu repliku, ktorou reagoval na vyjadrenie žalovaného k dôvodom správnej žaloby nesúhlasiac s tvrdeniami ohľadom aplikácie ustanovení a . Taktiež reagoval svojím vyjadrením aj na proces konzultácií podľa zákona o posudzovaní vplyvov majúc za to, že ide o osobitný právny termín a nie o ústne pojednávanie podľa správneho poriadku.

36. Replika bola zaslaná žalovanému (č. l. 71), ktorý dupliku nepodal.

37. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, ako aj replika žalobcu bola doručená aj ďalšiemu účastníkovi konania (č.l.70), ktorý sa v danej veci písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa , ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa .

40. Podľa , zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

41. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

42. Podľa účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

43. Podľa na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

44. Podľa na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.

45. Podľa predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "") musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

46. Podľa ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa .

47. Podľa príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa .

48. Podľa dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.

49. Podľa rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

50. Podľa príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

51. Podľa ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa .

52. Podľa výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.

53. Podľa výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

54. Podľa príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

55. Podľa obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

56. Podľa príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa a 29 a v záverečnom stanovisku podľa a 37.

57. Podľa na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa a , upustenia od variantného riešenia podľa , určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa , určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa , f) konfliktu záujmov podľa .

58. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

59. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

60. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), nariadil na prejednanie veci samej podľa pojednávanie na deň 10. júna 2021 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

61. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v správnej žalobe. Na zvýraznenie jej dôvodnosti uviedol, že žalobca si v danom konaní uplatnil právo na efektívnu ochranu životného prostredia a to v zmysle , ako aj v zmysle správneho poriadku. Mal za to, že v rámci zisťovacieho konania neboli rešpektované

zásady ochrany životného prostredia, ktoré vyplývajú z ustanovenia zákona o ochrane životného prostredia. Mal za to, že v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí neboli dostatočne uvedené opatrenia tak, ako to vyplýva z s tým, že tieto opatrenia boli určené iba všeobecne. Rovnako mal za to, že rozhodnutia konajúcich orgánov verejnej správy sú nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k uplatneným požiadavkám žalobcu a v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú citované v správnej žalobe. Mal za to, že v rámci zisťovacieho konania bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, keď pre žalovaného boli relevantné len stanoviská dotknutých orgánov, pričom predložené stanovisko zo strany žalobcu nepovažoval za rovnocenné. Ďalej namietal, že neboli vykonané konzultácie v zmysle , čím došlo k porušeniu zásady súčinnosti v zmysle správneho poriadku. V súvislosti s konaním konzultácií poukázal a citoval z dôvodovej správy k novele , z ktorej vyplýva, že konzultácie konajúce orgány mali uskutočniť. Mal za to, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nevykonávajú svoju činnosť v súlade s účelom a preto s poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby správny súd rozhodol v zmysle uplatneného žalobného petitu.

62. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvajú na písomnom stanovisku doručenom správnemu súdu s tým, že navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala tiež na to, že v zmysle je úlohou okresného úradu posudzovanie vplyvov konkrétnej navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania, čo znamená, že sa posudzujú vplyvy navrhovanej činnosti dodajúc, že pripomienky žalobcu nie sú konkrétne vo vzťahu k navrhovanej činnosti. Rovnako poukázala na to, že k podmienkam žalobcu sa vyjadril tak navrhovateľ, ako aj Okresný úrad Dunajská Streda. Záverom poukázala na to, že pripomienky žalobcu nie sú nárokovateľné a tak nemusia byť uvedené v rozhodnutí.

63. Ďalší účastník konania (starostka Obce Veľké Blahovo) na pojednávaní uviedla, že príslušnému orgánu predložili navrhovaný zámer, bolo im vydané rozhodnutie, pričom súčasný stav je taký, že bolo vydané stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, avšak zberný dvor v súčasnosti nie je funkčný.

64. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu poverenej zástupkyne žalovanej, konkrétne k tvrdenej nenárokovateľnosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom najvyšší súd konštatoval ich nenárokovateľnosť, označil ich za námety s tým, že tieto sú dostatočne všeobecné na to, aby mohli byť uplatniteľné pri jednotlivých zámeroch. Mal za to, že konajúce orgány verejnej správy sa mali s jednotlivými návrhmi riadne vysporiadať. Právom záverečnej reči uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na všetky písomné vyjadrenia, ako aj na obsah ústneho prednesu na pojednávaní, mal za to, že správna žaloba je dôvodná a preto navrhol, aby jej správny súd vyhovel.

65. Poverená zástupkyňa žalovaného právom záverečnej reči navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

66. Ďalší účastník konania právo záverečnej reči nevyužil.

67. Na úvod správny súd uvádza, že dôvodnosť správnej žaloby posudzoval výlučne v rozsahu uplatnených žalobných bodov a to s poukazom na ustanovenie v nadväznosti na samotný priebeh administratívneho konania a následne vydaných rozhodnutí. Podstatný priebeh administratívneho konania správny súd zosumarizoval v bodoch 1 až 17 rozsudku.

68. Z obsahu správnej žaloby mal správny súd preukázané, že žalobca namietal nedostatočnosť výroku prvostupňového rozhodnutia s poukazom na ustanovenie , nekonanie konzultácii podľa citovaného zákona, nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového a to aj vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý mu neboli doručené kópie spisov. Tiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

69. Vychádzajúc z vydaných rozhodnutí v nadväznosti na obsah žalobných bodov mal správny súd preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovaná činnosť „Zberný dvor Obce

Veľké Blahovo“ sa nemá posudzovať podľa Spornou, práve vo vzťahu k samotnému účelu , bola skutočnosť, že konajúce orgány verejnej správy nezohľadnili pripomienky a požiadavky žalobcu k predkladanému zámeru, ktoré by sa následne odrazili vo výroku prvostupňového rozhodnutia s odkazom na ustanovenie citovaného zákona.

70. Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP svojím rozhodnutím určil, že navrhovaná činnosť „Zberný dvor Obce Veľké Blahovo“ uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa s tým, že pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Ďalej vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktorý vyplynuli zo stanovísk doručených k predmetnej navrhovanej činnosti.

71. Z takto formulovaného výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, správnemu súdu vyplýva, že zo stanovísk doručených k predmetnej navrhovanej činnosti vyplynuli požiadavky, ktoré sa mali zohľadňovať v ďalšom procese konania o povolení činnosti a preto tieto, s poukazom na ustanovenie , mali byť konkretizované priamo vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Z ustanovenia totiž explicitne vyplýva, že v prípade, ak sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu, výroková časť obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, samozrejme za predpokladu, že tieto podmienky boli určené na to príslušnými orgánmi.

72. Žalovanému je v súvislosti s uvedenou námietkou potrebné vytknúť, že napriek tomu, že ju žalobca uplatniť rovnako v odvolaní, žalovaný jej v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval náležitú pozornosť, v porovnaní s vyjadrením k správnej žalobe. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že žalovaný v ňom uzavrel, že je dostatočne zabezpečená ochrana životného prostredia, nakoľko požiadavky dotknutých orgánov sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia a tiež, že vo výroku napadnutého rozhodnutia Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP určil podmienky, ktoré je nevyhnutné rešpektovať v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Žalovaným spomínané podmienky však správny súd vo výroku napadnutého rozhodnutia nevzhliadol, pričom ich uvedenie v odôvodnení rozhodnutia je na účely ustanovenia nedostatočné.

73. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe dokonca uviedol, že vo výroku nebolo potrebné uviesť žiadne špeciálne podmienky, pretože nejde o podmienky, ktoré by boli nad rámec všeobecne platných ustanovení zákonov. K uvedenému správny súd dodáva, že pokiaľ tomu tak skutočne je, je potrebné, aby bola táto skutočnosť v nadväznosti na ustanovenie výslovne skonštatovaná v napadnutom rozhodnutí vrátane prvostupňového rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že nie je úlohou správneho súdu zisťovať, či predložené stanoviská obsahujú konkrétne podmienky, ktoré majú eliminovať alebo zmierňovať vplyv na životné prostredie, nakoľko táto skutočnosť musí byť zrejmá z výrokovej časti rozhodnutia, ktorej musí následne zodpovedať odôvodnenie rozhodnutia.

74. Rovnako správny súd upriamuje pozornosť žalovaného, že je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby účastníkovi konania bolo zrejmé, na základe akých skutkových a právnych dôvodov vo veci meritórne rozhodol, pričom nedostatky odôvodnenia, tak ako v danom prípade, nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetľovaním, resp. doplňujúcim vyjadrením práve prostredníctvom vyjadrenia k správnej žalobe.

75. Z dôvodov uvedených v bodoch 69 až 74 rozsudku preto správny súd vzhliadol relevanciu žalobného bodu, ktorým žalobca namietal nedostatočnú aplikáciu ustanovenia , keď mal preukázané, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP napriek tomu, že vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k predmetnej navrhovanej činnosti, tieto vo výroku rozhodnutia, v rozpore s ustanovením citovaného zákona, neuviedol. Táto nedostatočnosť výrokovej časti rozhodnutia spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť resp. pre nedostatok dôvodov ( ), keďže správny súd nateraz nevie, či požiadavky mali alebo nemali byť uvedené vo výroku

prvostupňového rozhodnutia a to s poukazom na doplňujúce vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán môže prvostupňové rozhodnutie aj zmeniť, nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie, nakoľko táto vada výroku prvostupňového rozhodnutia môže byť odstránená aj samotným odvolacím orgánom. Či však odvolací orgán zvolí tento postup, zostáva na jeho úvahe.

76. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku, ktorou žalobca poukazoval na to, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii s Aarhurským dohovorom tým, že mu Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v rozpore s ustanovením neumožnil zúčastniť sa konzultácie.

77. Z ustanovenia správnemu súdu explicitne nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť pri posudzovaní vplyvov navrhovaných činností vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, pričom či konzultácie budú alebo nebudú vykonané bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu, pričom pochopiteľne príslušný orgán bude musieť svoje „rozhodnutie“ nevykonať konzultácie v zmysle citovaného zákona v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite odôvodniť, a to za účelom preskúmania zákonnosti tohto postupu.

78. V danom prípade, vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že táto sa nebude posudzovať podľa , nebolo, podľa názoru správneho súdu, vykonanie konzultácii v zmysle ustanovenia citovaného zákona potrebné. Správny súd zastáva názor, že na vydanie rozhodnutia boli postačujúce jednotlivé písomné stanoviská, ktoré tvorili podklad prvostupňového rozhodnutia, pričom žalovaný práve na túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal, keď skonštatoval, že v danom prípade si nariadenie konzultácií, ktoré by sa pochopiteľne uskutočnili na ústnom pojednávaní ( správneho poriadku), nevyžadovala povaha veci, keď podklady zhromaždené v danej veci boli dostatočné na rozhodnutie vo veci s tým, že s uvedenými podkladmi sa žalobca mal možnosť oboznámiť. Nakoľko sa konzultácie podľa v danom prípade neuskutočnili, nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu efektívne hájiť záujmy na životnom prostredí tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na konzultácii. S poukazom na uvedené, táto námietka žalobcu neobstojí.

79. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné len pre nezrozumiteľnosť alebo len pre nedostatok dôvodov - poznámka správneho súdu) z dôvodu, že neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov (v takomto prípade ide o nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov - poznámka správneho súdu). K uvedenej námietke správny súd uvádza, že obsahom administratívneho spisu mal preukázané, že žalobca v konaní pred Okresným úradom Dunajská Streda, OSZP nepožiadal o doručenie kópie spisu, pričom v rámci podaného odvolania požiadal žalovaného, aby bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia o odvolaní, postupom podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku s tým, že rovnako výslovne neuviedol, že žiada o kópiu spisu. Preto správnemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho sa mal žalovaný žalobcovi vysvetľovať, že mu nedoručil kópiu spisu.

80. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca bol oboznámený s podkladmi prvostupňového rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny súd mal tiež preukázané, že Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP v oboznámení sa s podkladmi rozhodnutia zo dňa 23.09.2019 oznámil žalobcovi, že má možnosť sa s podkladmi oboznámiť tým spôsobom, že do nich nahliadne na Okresnom úrade Dunajská Streda, OSZP v stanovenej lehote. Žalobca zaslal svoje písomné vyjadrenie k podkladom rozhodnutia dňa 05.10.2019, v ktorom sa vyjadroval predovšetkým k Doplňujúcej informácie k zámeru, ktorú doručila Obec Veľké Blahovo. Ani v danom vyjadrení žalobca nepožadoval doručenie kópie spisu a rovnako nenamietal skutočnosť, že nemal možnosť sa oboznámiť s podkladmi prvostupňového rozhodnutia.

81. Pokiaľ ide o priebeh odvolacieho konania, Okresný úrad Dunajská Streda, OSZP na základe podaného odvolania žalobcu postupom podľa § 56 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní a vyzval ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Z obsahu administratívneho spisu

mal správny súd preukázané, že tak orgán verejnej správy nižšieho stupňa, ani žalovaný nedoplnili dokazovanie, čo znamená, že v odvolacom konaní neboli prítomné nové dôkazy, nové podklady, s ktorými mal byť žalobca oboznámený. Z uvedeného dôvodu v rámci administratívneho konania (pred Okresným úrad Dunajská Streda, OSZP, ani pred žalovaným) nedošlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. S poukazom na uvedené preto správny súd danú žalobnú námietku vyhodnotil za nedôvodnú.

82. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku zodpovedajúcu ustanoveniu , nakoľko žalobca vo vzťahu k nej nekonkretizoval žiadne skutočnosti, z ktorých by mal tento dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia vyplývať.

83. Záverom nedá správnemu súdu neuviesť, že v žiadnom prípade nespochybňuje potrebu účasti žalobcu v postavení zainteresovanej verejnosti na posudzovaní vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie v zmysle , avšak je potrebné, aby sa predtým, ako podá písomné stanovisko k zámeru podľa citovaného zákona, náležite oboznámil s konkrétnym zámerom a v rámci svojho stanoviska navrhoval konkrétne riešenia, avšak výlučne vo vzťahu k podanému zámeru. Správny súd má totiž aj na základe iných správnych súdnych konaní preukázané, že žalobca podáva takmer totožné vyjadrenia bez ohľadu na to, o aký zámer sa jedná. Napríklad v danom prípade, v ktorom sa jedná o zberný dvor navrhol, aby boli parkovacie miesta riešené formou podzemných garáží pod objektmi stavieb, čo správnemu súdu skutočne evokuje záver, že žalobca sa s predloženým zámerom neoboznámil a len, bez znalosti podrobností, podal svoje písomné vyjadrenie. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na požiadavku, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov v podobe fasády, exteriérov spoločných interiérových prvkov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, fontána na pod.). Vychádzajúc z uvedeného správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že na to, aby účinne hájil verejný záujem v oblasti životného prostredia je nevyhnutné, aby bol riadne oboznámený s predloženým zámerom a práve vo vzťahu k nemu navrhoval konkrétne požiadavky, ktoré budú spôsobilé zmierňovať alebo eliminovať vplyvy na životné prostredie. Práve to je úloha zainteresovanej verejnosti na procese posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle

84. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nedostatočnosť, resp. zmätočnosť samotného výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy je tak závažnou vadou rozhodnutia, ktorú nie je možné prehliadnuť a to ani s poukazom na bod 83 rozsudku.

85. Záverom správny súd dodáva, že sa nestotožnil s názorom žalovaného ohľadom aplikácie ustanovenia (odmietnutie správnej žaloby) a túto v danom prípade ako šikanóznu nevzhliadol.

86. Správny súd preto s poukazom na body 69 až 74 rozsudku zrušil, podľa , napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému podľa na ďalšie konanie.

87. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného posúdiť, či vo výroku prvostupňového rozhodnutia mali alebo nemali byť, v súlade s , určené podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, a v závislosti od výsledku tohto zistenia vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

88. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

89. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom povinnosť zaplatiť trovy konania bude uložená žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

90. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého ďalší účastníci konania majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania vyslovene žiadne povinnosti neukladal, pričom tento ani nevyužil svoje právo sa v správnom súdnom konaní písomne vyjadriť. S poukazom na uvedené správny súd ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

91. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.