Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: PETRA - REAL Bratislava, spol. s r. o., Banská Bystrica, Rudohorská 1/A, IČO: 47 587 636, zast. v konaní: JUDr. Karina Uhrínová, advokátka AK so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, proti žalovanému: L. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. H. XXX, v konaní zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41 o žalobe na zaplatenie 1.250,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta podal na Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd) dňa 22.02.2021 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.250,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 28.09.2020 do zaplatenia. Žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia s argumentáciou, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol s poukazom na skutočnosť, že plnenie v rozsahu 1.250,- € poskytol žalobca pre žalovaného na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcom, žalovaným a treťou osobou dňa 27.11.2015 v zmysle Článku IV., bod 4.1, uvedený dôvod odpadol v súvislosti s Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica , v ktorom rozhodnutí súd konštatoval, že žalovanému v tomto konaní nevznikol nárok na zmluvnú pokutu.

2. Upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 03.03.2021 vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. . V zákonom stanovenej lehote žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor, a preto upomínací súd vec postúpil tunajšiemu súdu v zmysle ustanovení , na ďalšie konanie ako súdu vecne a miestne príslušnému dňa 15.04.2021.

3. Uznesením zo dňa 19.04.2021 spolu so zaslaním odporu žalovaného súd vyzval žalobcu na označenie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a označenie ďalších skutočností. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 21.04.2021 zopakoval svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalovaná prijala dňa 09.02.2016 zo strany žalobcu sumu 1.250,- €, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu za nedodržanie podmienok zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo strany záujemcu o kúpu nehnuteľnosti. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného, žalobca vo svojom podaní uviedol, že začiatok plynutia premlčacej lehoty (subjektívnej) začal plynúť až dňa 30.06.2020 (deň právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. ), a keďže subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr ako lehota objektívna, podľa názoru žalobcu nárok nie je premlčaný.

4. Vyjadrenie žalobcu spolu s uznesením v zmysle ustanovenia zo dňa 21.04.2021 súd zaslal na vyjadrenie strane žalovanej. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 07.05.2021 uviedol, že i s odkazom na odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. je zrejmé, že plnenie žalobca poskytol pre žalovaného v roku 2016 a už v tomto momente neexistoval právny nárok na plnenie a bolo na vôli žalobcu, či bezprostredne po poskytnutí plnenia mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nie je preto na mieste tvrdenie žalobcu o tom, že počiatok plynutia či už objektívnej, resp. subjektívnej premlčacej doby začal dňom právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica dňom 30.06.2020.

5. Súd určil termín pojednávania na deň 10.06.2021, na ktoré pojednávanie riadnym spôsobom včas predvolal strany sporu. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré predložili súdu žalobca a žalovaný, realizoval výsluch žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca v postavení sprostredkovateľa a žalovaná v postavení predávajúceho a tretia osoba (Q. V.) v postavení kupujúceho uzatvorili dňa 27.01.2016 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej zmluvy (Článok IV. bod 4.1) sa kupujúci zaviazal pre prípad ak neuzavrie kúpnu zmluvu s predávajúcim alebo iným spôsobom zmarí uzavretie kúpnej zmluvy v dojednanej lehote, k povinnosti zaplatiť predávajúcej a sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcu sa rezervačnej zálohe (2.500,- €). Záväzok kupujúceho sa započíta na zaplatenie zmluvnej pokuty s pohľadávkou kupujúcej na vrátenie rezervačnej zálohy. Sprostredkovateľ (žalobca) a predávajúci (žalovaný) majú každý samostatne nárok na polovicu dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú je kupujúca povinná zaplatiť podľa tohto ustanovenia zmluvy. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku neplatia v prípade ak kupujúca neuzatvorí kúpnu zmluvu z dôvodu, že jej nebol bankou poskytnutý hypotekárny úver na nadobudnutie nehnuteľnosti a zaplatenie kúpnej ceny v zmysle tejto zmluvy, v tom prípade má nárok na vrátenie rezervačnej zálohy. V zmysle uzatvorenej zmluvy poskytol budúci kupujúci rezervačnú zálohu vo výške 2.500,- €, ktorá suma žalobcom v rozsahu 1.250,- € bola vrátená budúcemu kupujúcemu a suma 1.250,- € bola žalobcom poukázaná pre žalovanú dňa 09.02.2016. Žalobca o takýchto tvrdeniach predložil listinné dôkazy, výpis bankového účtu ako znenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Takéto tvrdenia žalobcu nespochybňoval v konaní ani žalovaný, a preto súd tieto považoval za nesporné ( ). Žalobca v konaní predložil ďalší listinný dôkaz a to Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. , kde v súdnom konaní budúca kupujúca Q. V. uplatnila voči žalobcovi ako sprostredkovateľovi nárok na zaplatenie sumy 1.250,- € a odvolací súd KS Banská Bystrica Rozsudkom - 139 zo dňa 21.05.2020, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30.06.2020 rozhodol tak, že zaviazal žalobcu k zaplateniu sumy 1.250,- € ako i príslušenstva pre budúcu kupujúcu Q. V.. Týmto okamihom podľa žalobcu sa žalobca dozvedel o tom, že na strane žalovaného došlo k prijatiu bezdôvodného obohatenia z titulu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže až odvolací súd v rámci rozhodnutia konštatoval, že prijatie a zadržanie zmluvnej pokuty, ktorej časť bola vyplatená pre žalovaného žalobcom v rozsahu 1.250,- € je nedôvodný.

Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania s argumentáciou, že márne uplynula ako subjektívna tak i objektívna premlčacia doba s poukazom na ustanovenie , s tým, že ako subjektívna tak i objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom poskytnutého plnenia, t. j. vyplatenia sumy 1.250,- € žalobcom pre žalovaného dňom 09.02.2016.

7. Podľa (ďalej len ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

8. Vyššie citované ustanovenie ustanovuje kombinované premlčacie doby pri vydaní bezdôvodného obohatenia a to subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli splnené podmienky na uplatnenie subjektívnej premlčacej doby, a v ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bezdôvodné obohatenie bolo získané bez úmyselného konania je jej dĺžka tri roky a ak by bol takýto prospech získaný úmyselne, ustanovuje dĺžku v trvaní 10 rokov.

9. Uplynutie lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe vzájomne závislé. Osobitne je upravený začiatok plynutia týchto premlčacích lehôt ako pre subjektívnu tak i pre objektívnu lehotu.

10. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie, a tiež to, kto ho získal. Nie je rozhodujúcim či oprávnený sa mohol o získaní bezdôvodného obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne i skôr (pozri Nález ÚS SR ).

11. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

12. Žalobca ani žalovaný nespochybňovali skutočnosť, že 09.02.2016 prijala žalovaná plnenie od žalobcu vo výške 1.250,- € v zmysle Článku IV. bod 4.1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú uzatvorili strany sporu. Z odôvodnenia Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. bod 12 a nasledujúce je zrejmé, že v samotnej zmluve v Článku IV. bod 4.1 nie je nič uvedené o tom, že sprostredkovateľ (žalobca) a predávajúci (žalovaná) majú každý samostatne nárok na polovicu dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú je povinný kupujúci zaplatiť, pokiaľ kupujúci neuzavrie budúcu kúpnu zmluvu z dôvodu, že jej nebol bankou poskytnutý hypotekárny úver na nadobudnutie nehnuteľnosti a zaplatenie kúpnej ceny v zmysle uzatvorenej zmluvy. Takáto situácia nastala i pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a preto budúci kupujúci ani nemal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu a žalobca nemal ani zmluvnú povinnosť časť (polovicu dojednanej zmluvnej pokuty) poskytnúť žalovanému.

Podľa názoru súdu preto neodpadol zmluvný dôvod, na základe ktorého poskytol žalobca pre žalovaného plnenie v rozsahu 1.250,- € už dňa 09.02.2016 ako to tvrdil žalobca, ale takýto právny dôvod neexistoval od počiatku. Uvedené vyplýva i z vyššie citovaného rozsudku odvolacieho súdu KS Banská Bystrica . Keďže od počiatku neexistoval právny dôvod na plnenie zo strany žalobcu pre žalovaného tak plynutie objektívnej premlčacej doby v danom prípade v trvaní troch rokov, ako i plynutie subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov, započalo odo dňa nasledujúceho po poskytnutí plnení a nielen márnym uplynutím objektívnej premlčacej doby, ale i márnym uplynutím subjektívnej premlčacej doby došlo k premlčaniu práva na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka ( ) a pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorá podľa názoru je dôvodná, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatňovaného nároku zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zmysle ustanovenia súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu úspešnosti žalovaného v konaní.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).