Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-6-2020.pdf
PDF · 100.27 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: RAI - INTERNACIONAL, s.r.o., IČO: 36 629 855, Nám. Slobody 2, 974 00 Banská Bystrica, zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406, Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Union poisťovňa, a. s., IČO: 31 322 051, Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, o zaplatenie 479,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 479,77 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.6.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 23.05.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 479,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Superb s EČV: I., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť RAI - INTERNACIONAL, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 2, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 36 629 855 (ďalej aj ako „žalobca“). Škoda spočívala v prasknutí čelného skla na motorovom vozidle poškodeného, a to po tom, ako bol doňho vymrštený kamienok spod kolies vozidla VW Sharan s EČV: I., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni Union poisťovňa, a. s.. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako škodovú udalosť č. XXXX-XXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo Škoda Superb s EČV: I. opraviť v servise, pričom náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 575,72 € s DPH, resp. 479,77 € bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. L.. Žalobcovi bolo listom zo dňa 14.06.2018 oznámené, že: „po dôkladnom prešetrení predmetnej škodovej udalosti, zohľadnení všetkých relevantných skutočností nevyhnutných k posúdeniu oprávnenosti K. nároku na náhradu škody sme nútený konštatovať, že náš poistený nezodpovedá za vzniknutú škodu. Poistený (resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň) resp. predmety (kamene), ktoré poškodili čelné sklo na Vašom motorovom vozidle, boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného. Ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti preto nepreukazuje, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného v udanom čase na uvedenom mieste. Na
základe uvedeného bola škodová udalosť uzavretá v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že nie je zrejmý vznik poistnej udalosti, v kontexte s vyššie uvedeným, pričom tvrdenia poškodeného o vzniku škody a jej rozsahu nezakladajú vo vzťahu k prevádzkovateľovi a teda aj voči našej spoločnosti povinnosť poskytnúť poistné plnenie, rovnako toto tvrdenie nie je spôsobilé obstáť ako jediný dôkaz svedka - poškodeného c akomkoľvek konaní.“ Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé, z akých dôvodov považuje za nepreukázanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla škodcu a vzniknutou škodou, keďže žalobca resp. poškodený poskytol všetky potrebné dokumenty pre priame uplatnenie nároku. Navyše zo stanovísk Národnej banky Slovenska, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je zrejmé, že škoda spôsobená kamienkom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla je škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla. Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) na základe množiacich sa dotazov poškodených dňa 16.07.2013 vydala tzv. Stanovisko k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla. V tomto stanovisku NBS pripomína, že poistený má z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla (teda z tzv. povinného ručenia) právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené nároky na náhradu škody v rozsahu podľa §4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. NBS v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že v prípade škody na čelnom skle možno vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies). Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je preto príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Znamená to, že zodpovednosť vodiča vozidla, od ktorého kolies kamienok odskočil, je zodpovednosťou objektívnou, nezávislou na jeho zavinení. Ak má takýto vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie, je jeho poisťovňa povinná takúto škodu zaňho nahradiť. V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.06.2014, Cpj 5/2014: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“ Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) Na základe vyššie uvedeného si žalobca uplatňuje žalovaným nevyplatený nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. XXXX-XXXX, a to vo výške 479,77 EUR (bez DPH) aj s príslušenstvom. Z listu žalovaného zo dňa 04.06.2018 bolo zrejmé, že ukončil šetrenie škodovej udalosti č. XXXX-XXXX. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 479,77 € od 20.06.2018 do zaplatenia.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že medzi stranami sporu je sporné, či dňa 17.04.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej mala byť spôsobená škoda na poškodenom vozidle, ktorého držiteľom v čase škodovej udalosti bol žalobca. Škoda spočíva v prasknutí čelného skla na poškodenom vozidle, a to po tom, ako bol doňho vymrštený kamienok spod kolies vozidla VW Sharan s EČV: I., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a zaregistrovaná pod č.Z. XXXX-XXXX. Žalovaný v priebehu likvidácie škodovej udalosti vykonal šetrenie priebehu vzniku škodovej udalosti. Z predloženej správy o nehode vyplýva, že vinníkom škodovej udalosti mal byť vodič vozidla VW Sharan. Z daného dôvodu, žalovaný listom zo dňa 17.04.2018 informoval žalobcu, že poistený nezodpovedá za vzniknutú škodu a žalobcovi nebolo poskytnuté poistné plnenie. Žalovaný vykonal šetrenie škodovej udalosti a zaslal tak poistenému ako aj poškodenému dotazník s podrobnými otázkami, týkajúcimi sa vzniku škodovej udalosti. Poistený v
dotazníku uviedol, že o vzniku škody nemal vedomosť a dozvedel sa o nej až od poškodeného, ktorý ho na ceste vytrúbil a vyblikal. Obaja účastníci škodovej udalosti zhodne uviedli, že na obchvate v Bratislave bolo viac áut a z toho dôvodu nie je možné jednoznačne určiť, z ktorého auta odskočil kameň a spôsobil vznik škody. Samotné označenie poškodeným nie je dostačujúce pre zistenie vinníka škodovej udalosti. Navyše poškodené vozidlo malo byť požičané z autopožičovne a preto je potrebné predložiť záznam, že bolo zapožičané bez poškodenia.
4. Žalobca vo vyjadrení zo 6.11.2020 uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu, že „ Poistený (resp. vodič) si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň) resp. predmety (kamene), ktoré poškodili čelné sklo na Vašom vozidle, boli odmrštené prevádzkou motorového vozidla poisteného.“ V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na mechanizmus vzniku škodovej udalosti v tomto, ako aj v obdobných prípadoch, je logické, že vodič vozidla, z pod ktorého kolies je kamienok vymrštený smerom do motorového vozidla za ním idúceho, nemá vedomosť o tom, že prevádzkou jeho motorového vozidla došlo k škodovej udalosti. Žalovaný teda zakladá dôvod odmietnutia poistného plnenia na subjektívnej stránke tejto škodovej udalosti akou je zavinenie a s tým súvisiaca vedomostná zložka zavinenia. Avšak v danom prípade sa jedná o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá škodca v zmysle § 427 a nasl. OZ, a v korelácií s § 15 ZPZ za túto škodu spôsobením prevádzkou motorového vozidla zodpovedá priamo žalovaný. Ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku bez ohľadu na zavinenie, zavinenie sa ex lege nijako neskúma, preto žalovaný postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa. Pri tejto zodpovednosti za škodu sa nepreukazuje naplnenie subjektívnej stránky, akým je zavinenie a s tým súvisiaca vedomostná zložka škodcu. Postačuje tá skutočnosť, že škoda vznikla v dôsledku prevádzky dopravného prostriedku, teda podľa ustálenej judikatúry a najmä záväzného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu aj vymrštením kamienka spod kolies, ktorým bola spôsobená škoda na čelnom sklo vozidla idúcom za týmto vozidlo spod, ktorého došlo k vymršteniu daného kamienka. Žalobca zastáva názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, ktorým v zmysle ustálenej judikatúry je preukázať tú skutočnosť, že žalobcovi nevznikla škoda uvedeným spôsobom teda, že ku poškodeniu čelného skla došlo inak ako to zhodne tvrdí žalobca spolu s vinníkom nehody. V zmysle predložených dôkazov a ustálenej judikatúry bolo by rovnako tak v rozpore s princípom spravodlivosti a princípom právnej istoty, ak by poškodenému nebola priznaná náhrada škody v uvedenom rozsahu, v zmysle predloženej faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, poukazujúc na uvedenú judikatúru týkajúcu sa totožného skutkového a právneho stavu, akým je rozbitie čelného skla v dôsledku vyletenia kamienku spod kolies idúceho vozidla pred ním.
5. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 žalovaný zdôraznil, že motorové vozidlo poškodeného bolo z autopožičovne, pri takýchto vozidlách sú poškodenia bežné. Žalobca doposiaľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že vozidlo bolo bez poškodení a preto má za to, že poškodenie čelného skla mohlo vzniknúť už aj pred škodovou udalosťou. Žalovaný nedisponuje fotografiami poškodeného motorového vozidla pred škodovou udalosťou, na čo ani nie je žiadny dôvod, disponuje len fotografiami z obhliadky vozidla, kde je vidieť rozbité čelné sklo, čo v danom konaní nie je sporné a preto žalovaný nepovažuje za podstatné tieto fotografie predkladať. Žalovaný ale predložil fotografie z dezénu pneumatiky, na ktorú žalobca poukazuje s tým, že má za to, že na fotografii je dezén pneumatiky plný kamienkov, čo má byť dôkazom o tom, že práve z tohto vozidla odletel kamienok. Podľa názoru žalovaného je výskyt kamienkov v dezéne pneumatiky bežný a preto nepovažuje takúto fotografiu za relevantný dôkaz. Škodový spis žalovaného neobsahuje žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by prispeli k vyriešeniu predmetného sporu. Žalovaný má preto naďalej za to, že s ohľadom na okolnosti a miesto vzniku škodovej udalosti je možno spoľahlivo tvrdiť, že škodovú udalosť zavinil práve poistený u žalovaného.
6. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 žalobca uviedol, že splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona, poskytol poisťovateľovi všetky potrebné doklady, napriek tomu mu nebola uhradená vzniknutá škoda v zmysle predložených podkladov. Posádka poškodeného vozidla potvrdila, ako došlo ku škodovej udalosti, bol predložený dotazník od poisťovne, kde logickým spôsobom odpovedali na každú otázku vodič poškodeného vozidla. Bol spísaný záznam o nehode bezprostredne po škodovej udalosti. Navyše boli doložené do likvidačného spisu fotografie kolies vozidla, od ktorého sa kameň vymrštil a z ktorých vyplýva, že v dezéne pneumatík bolo množstvo kamienkov, táto skutočnosť je tiež nesporná, žalovaný ju ani nerozporuje, To sú dôkazy jednoznačne svedčiace o tom, že ku škodovej udalosti došlo tak, že ako
bola popísaná v zázname o nehode. Navyše žalovaný samotný priebeh ani explicitne nespochybňuje, ale spochybňuje vedomostnú zložku vodiča vinníka nehody. Vodič vinníka nehody nikdy nemôže mať vedomosť o tom, že kamienok odskočil od jeho zadných kolies vozidla, táto skutočnosť sa nemôže ani relevantne dokázať a v zmysle judikatúry to nie je a ani nemôže byť dôvod na nevyplatenie náhrady škody. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, teda že k poškodeniu čelného skla došlo inak, ako to zhodne tvrdí žalobca spolu s vinníkom nehody.
7. Podľa § 4 ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania bola náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi počas škodovej udalosti dňa 17.04.2018, kedy došlo k prasknutiu čelného skla na motorovom vozidle po tom, ako bol doňho vymrštený kamienok spod kolies vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a žalobca si dal
vozidlo opraviť, pričom náklady tejto opravy predstavovali sumu 479,77 eur bez DPH (faktúra č. L.). Po tom, čo si žalobca uplatnil u žalovaného predmetnú faktúru, žalovaný mu zaslal stanovisko, že poistený u žalovaného nezodpovedá za vzniknutú škodu. Odôvodnil ho tým, že poistený si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet (kameň), ktorý poškodil čelné sklo bol odmrštený prevádzkou motorového vozidla poisteného. Žalovaný ďalej v priebehu konania tvrdil, že na obchvate v Bratislave bolo viac áut a z toho dôvodu nie je možné jednoznačne určiť, z ktorého auta odskočil kameň a spôsobil vznik škody. Navyše poškodené vozidlo malo byť požičané z autopožičovne a preto je potrebné predložiť záznam, že bolo zapožičané bez poškodenia. Súd sa v danom prípade plne stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu v tomto konaní. Z listinných dôkazov založených do spisu (záznam o dopravnej nehode, hlásenie škodovej udalosti, vyplnené dotazníky k oznámeniu o vzniku škodovej udalosti) má súd za dostatočne preukázané, čo spôsobilo vznik škodovej udalosti - vymrštenie kamienka z pneumatiky vozidla idúceho pred poškodeným vozidlom a poisteného u žalovaného. Účastníci tejto škodovej udalosti sa zhodli na tom, čo spôsobilo poškodenie čelného skla a nebola medzi nimi žiadna pochybnosť o tom, že kamienok bol vymrštený z kolesa vozidla poisteného u žalovaného. Napriek tomu, že sa škodová udalosť stala na obchvate v Bratislave, kde sa nachádzali aj iné vozidlá na vozovke v čase škody, zo žiadneho dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že by kamienok spod kolesa mal byť vymrštený z iného vozidla, teda že by škodová udalosť prebehla inak ako tvrdia zúčastnené strany. Okrem toho považuje súd za málo pravdepodobné, že by si žalobca požičal predmetné vozidlo z autopožičovne s poškodeným čelným sklom, preto je vo veci irelevantné tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca má predložiť záznam, že vozidlo bolo zapožičané bez poškodenia. Súd tiež poukazuje na stanovisko Národnej banky Slovenska, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých je zrejmé, že škoda spôsobená kamienkom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla je škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla. Národná banka Slovenska na základe množiacich sa dotazov poškodených dňa 16.07.2013 vydala Stanovisko k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla. V tomto stanovisku NBS pripomína, že poistený má z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla (teda z tzv. povinného ručenia) právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené nároky na náhradu škody v rozsahu podľa §4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. V tejto súvislosti ďalej konštatuje, že v prípade škody na čelnom skle možno vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies). Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je preto príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Znamená to, že zodpovednosť vodiča vozidla, od ktorého kolies kamienok odskočil, je zodpovednosťou objektívnou, nezávislou na jeho zavinení. Ak má takýto vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie, je jeho poisťovňa povinná takúto škodu zaňho nahradiť. Zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.06.2014, Cpj 5/2014 vyplýva: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca má právo od žalovaného na náhradu škody v sume 479,- eur za opravu čelného skla na predmetnom vozidle, keďže k jeho poškodeniu došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojej zákonnej povinnosti, žalobca má od žalovaného právo aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 479,77 eur, a to od 20.06.2018 (čiže po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia škodovej udalosti) až do zaplatenia.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.