Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cob-20-2021.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Subarea
6Cob/20/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 35 595 545, proti žalovanému: M.. E. U. - D., H. D. E. O. XXX/XX, XXX XX V., M.: XXXXXXXX, o zaplatenie 996,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/146/2018-122 zo dňa 28.1.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zamietol návrh žalobcu na vydanie dopĺňacieho rozsudku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.8.2018 domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 996,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 996,40 eur od 13.8.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Rozsudkom č.k. 22Cb/146/2018-112 zo dňa 7.12.2020, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 996,40 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Dňa 29.12.2020 doručil žalobca súdu návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku, v ktorom uviedol, že súd chybou opomenul rozhodnúť o uplatnenom nároku čo do úroku z omeškania, ktorý priznal ako to vyplýva z bodu 31 odôvodnenia rozsudku. Navrhol preto aby súd dopĺňacím rozsudkom v súlade s § 225 CSP rozhodol o uplatnenom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 996,40 eur od 13.8.2017 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Aplikujúc ustanovenie § 225 v spojení s § 216 CSP, ako aj § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 10c a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd prvej inštancie konštatoval, že po preskúmaní návrhu žalobcu, rozsudku č.k. 22Cb/146/2018-112 zo dňa 7.12.2020 a ostatného spisového materiálu súd zistil, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť.
6. Predovšetkým má súd prvej inštancie za to, že rozsudkom č.k. 22Cb/146/2018-112 zo dňa 7.12.2020 bolo o uplatnenom príslušenstve rozhodnuté, a to tak, že v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Nie je preto splnená podmienka vydania dopĺňacieho rozsudku, keďže nejde o časť predmetu konania, o ktorej súd opomenul rozhodnúť.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že po podaní žaloby, ktorou žalobca pôvodne žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 996,40 eur od 13.08.2017 do zaplatenia, súd prvej inštancie výzvou zo dňa 6.11.2018 vyzval žalobcu, aby uviedol, či trvá na priznaní úroku z omeškania v tejto výške s poukazom na to, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 18.9.2010, teda do 31.01.2013, pričom k vzniku omeškania došlo dňa 13.8.2017 (§ 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013).
8. Napriek výzve súdu, žalobca trval na priznaní úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, keďže takto uplatnený úrok z omeškania považoval za uplatnený v súlade s predpismi obchodného práva. Nakoľko súd prvej inštancie takto uplatnený úrok z omeškania nepovažoval za uplatnený v súlade so všeobecne záväznými predpismi, súd preto pokračoval v konaní bez vydania platobného rozkazu.
9. Z obsahu tiež vyplýva, že ani v ďalšom priebehu konania žalobca nevykonal dispozičný úkon, ktorým by uplatnený úrok z omeškania modifikoval.
10. Z obsahu bodov 28 a nasl. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o priznaní alebo nepriznaní úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
11. V zmysle týchto zákonných ustanovení predstavovala výška zákonného úroku z omeškania, ktorú žalobca mohol žalobou požadovať 8 %. Nakoľko však žalobca trval na priznaní úrokov z omeškania vo výške 9 %, súd prvej inštancie v tejto časti žalobe nevyhovel a žalobu v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky zamietol, ako to zreteľne vyplýva aj z bodu 31 odôvodnenia rozsudku, na ktorý žalobca poukazuje.
12. S ohľadom na uvedené, súd prvej inštancie návrhu na doplnenie rozsudku nevyhovel. Súd na záver dodáva, že návrh žalobcu na doplnenie rozsudku nebolo možné podľa obsahu posúdiť ako odvolanie, keďže žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v návrhu jasne vymedzil, že sa domáha vydania dopĺňacieho rozsudku a tomu zodpovedajúcim spôsobom aj návrh odôvodnil. Z návrhu nevyplýva, že by rozhodnutie považoval za nesprávne a žiadal jeho zmenu.
13. Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, v ktorom uviedol, že napriek skutočnosti, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, konkrétne v bode 31, uviedol, že žalobca bol oprávnený požadovať úrok z omeškania len vo výške 8 % ročne, a preto vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva žalobu zamietol. Vo výroku II. uvedeného rozsudku zamietol žalobu v časti celého uplatneného príslušenstva.
14. Z vyššie uvedeného dôvodu podal žalobca dňa 27.12.2020 návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku a žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 996,40 eur od 13.8.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odôvodnenie a samotný výrok rozsudku boli v zjavnom nesúlade. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov tento návrh zamietol ako nedôvodný. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo vyššom rozsahu a v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi. To však podľa žalovaného nie je dôvodom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu.
15. Správnym procesným postupom by okresný súd vydal dopĺňací rozsudok a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 996,40 eur od 13.6.2017 do zaplatenia a nepriznal žalobcovi len časť uplatneného príslušenstva uplatneného v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi.
16. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 996,40 eur od 13.8.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s „obnovou konania“, nakoľko protistrana sa na súdnom pojednávaní nezúčastňuje a odmieta ináč komunikovať.
18. K uvedenému vyjadreniu žalovaného žalobca svoje vyjadrenie nepodal.
19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
20. Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
21. Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
22. Podľa § 225 ods. 2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
23. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak súd rozhoduje rozsudkom vo veci samej, v zásade má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V prípade, že z akéhokoľvek dôvodu opomenie rozhodnúť o celej prejednávanej veci, má možnosť tento nedostatok odstrániť formou dopĺňacieho rozsudku. Zo samotnej podstaty tohto procesného inštitútu je zrejmé, že vydaním dopĺňacieho rozsudku v zásade nie je možné založiť prekážku rozsúdenej veci. Dopĺňacím rozsudkom totiž možno rozhodnúť len o tej časti predmetu konania o ktorej súd rozsudkom nerozhodol. Preto dopĺňať teda nemožno to, o čom už bolo rozhodnuté.
24. Podľa § 219 ods. 4 CSP len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
25. Odvolací súd zo zápisnice o vyhlásení rozsudku dňa 7.12.2020 zistil, že súd prvej inštancie II. výrokom v prevyšujúcej časti, t.j. okrem tej časti žaloby, ktorej čiastočne prvou výrokovou časťou vyhovel, žalobu zamietol. Pokiaľ teda súd prvej inštancie verejne vyhlásil rozsudok, v ktorom žalobe čiastočne vyhovel s tým, že v prevyšujúcej časti (okrem tej, ktorej žalobe vyhovel) žalobu zamietol, tento výrok ho zaväzuje. K námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje omeškanie žalovaného od 13.8.2017, ako aj nárok žalobcu požadovať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, ale rozhodujúcim je tak, ako to uviedol vyššie, výrok vyhláseného rozsudku, ktorý je nielen pre súd prvej inštancie záväzný a ak by aj súd po vyhlásení rozsudku zistil, že rozhodol nesprávne, nemá možnosť rozhodnúť inak, nakoľko znenie výroku rozsudku uvedené v zápisnici z pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok (§ 99 CSP), musí byť v zásade totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobca má za to, že tak rozhodol v časti uplatnenia úroku z omeškania nesprávne, mal možnosť podať riadny opravný prostriedok, nie však návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku. Dopĺňací rozsudok by bol opodstatnený iba v prípade, ak by druhou výrokovou časťou súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania presahujúcich 8 % ročne, avšak nerozhodol by o úroku z omeškania do tejto výšky. Za použitia akéhokoľvek výkladu (jazykový, gramatický, teleologický) je možné bezpochyby konštatovať, že pokiaľ súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, znamená to, že túto žalobu zamietol ohľadom všetkých ostatných nárokov, než tých, ktoré boli žalobcovi I. výrokom priznané.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).