Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v právnej veci žalobcu N. R., H.. XX.X.XXXX, C. R. XX/X, XXXXXX K. Q. U., X. Q. U., B. N. K. Z. XXXX/X, C. C., právne zastúpený JUDr. Mgr. Luciou Príčovou, advokátkou, so sídlom Na Troskách 12, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému BELIEVE, s.r.o., IČO: 45 986 592, so sídlom Horná 12, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpenému JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 3.900,-EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.900,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.000,-EUR od 1.2.2020 do 7.2.2020 a zo sumy 3.900,-EUR od 8.2.2020 do zaplatenia, ktorú mu súd povoľuje splácať v mesačných splátkach po 200,-EUR mesačne, splatných vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlžnej sumy, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie čo i len jednej mesačnej splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 30.3.2020, domáhal v upomínacom konaní uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.900,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4000,-EUR od 1.2.2020 do 7.2.2020 a zo sumy 3.900,-EUR od 8.2.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom nevrátenia poskytnutej pôžičky.

2. Žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom, dňa 8.10.2019, zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy o pôžičke bola bezúročná pôžička vo výške 8.000,- EUR. Lehota splatnosti bola dohodnutá na dva termíny, a to do 31.12.2019 vo výške 4.000,-EUR a do 31.1.2020 vo výške 4.000,-EUR. Žalovaný uhradil žalobcovi iba prvú časť vo výške 4.000,-EUR v lehote do 31.12.2019 a dňa 7.2.2020 mu uhradil ešte sumu 100,-EUR. Zostatok dlžnej sumy vo výške 3.900,- EUR žalovaný žalobcovi neuhradil, a to ani výzvu na úhradu dlžnej sumy. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 11.3.2020. Žalovaný v odpovedi na výzvu v podstate uznal dlh voči žalobcovi a uviedol aj ďalšie tvrdenia, ktoré však nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami. V žalobe si žalobca uplatnil zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.900,-EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 4.000,-EUR od 1.2.2020 do 7.2.2020 a zo sumy 3.900,-EUR od 8.2.2020 do zaplatenia, trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

3. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy a to plnú moc zo dňa 17.2.2020, zmluvu o pôžičke zo dňa 8.10.2019, 2 výpisy z účtu, výzvu na uhradenie dlžnej sumy zo dňa 20.2.2020 s doručenkou a odpoveď na výzvu.

4. Žalovaný, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom v upomínacom konaní, pod sp. zn. , prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že približne v roku 2019 sa konateľ spoločnosti žalovaného zoznámil prostredníctvom spoločných známych so žalobcom. V priebehu jesene 2019 oslovil žalobca konateľa žalovaného so žiadosťou o spoločné podnikanie v oblasti maloobchod a veľkoobchod. Mal záujem predávať tovar - zimné čiapky, ktoré chcel nakupovať u podnikateľského subjektu CAPU - Z. V., R. s tým, aby si zabezpečil stabilný príjem pre svoju rodinu. Keďže ani on a ani jeho manželka nerozumejú po slovensky, nemohol podnikať sám. Dohodli sa preto, že najschodnejšou cestou pre vzájomnú spoluprácu bude uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve, na základe ktorej by žalobca vložil vklad do podnikania spoločnosti žalovaného a podieľal by sa aj na nákladoch podnikania. Žalovaný mal na tento účel vytvoriť samostatné stredisko účtovne oddelené od ostatnej podnikateľskej činnosti spoločnosti. Žalobca s tým spočiatku súhlasil. Po príprave návrhu zmluvy právnou zástupkyňou žalovaného a po upozornení z jej strany, že žalobca by mal byť zapísaný aj v obchodnom registri ako konečný užívateľ výhod, začal žalobca odďaľovať, pod rôznymi zámienkami, podpísanie zmluvy. Nakoniec mal záujem zmluvu podpísať až začiatkom roku 2020. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcom sa dohodol, že najskôr bude vystupovať ako tichý spoločník a v priebehu roku 2020 založia novú spoločnosť s ručením obmedzeným, kde bude ako jeden zo spoločníkov a konateľov vystupovať žalobca. Žalobca chcel, aby sa čo najskôr začalo podnikať a predávať tovar a navrhol, že poskytne pre tento účel sumu vo výške 10.000,-EUR. Táto suma mala byť uvedená ako jeho vklad do podnikania aj v samotnej zmluve o tichom spoločenstve, kde malo byť konštatované, že bola poskytnutá už v minulosti. Nielen zisk ale aj náklady súvisiace s dosiahnutím zisku sa mali deliť na polovicu. Žalobca s manželkou sa mali podieľať na predaji tovaru, mali vybrať a rozhodnúť kde budú umiestnené predajné miesta, mali ísť osobne vybrať tovar k dodávateľovi do R.Ř.. Ďalej žalovaný uviedol, že z dôvodu, aby mal žalobca nejaký doklad o vložení tejto sumy do podnikania, navrhol mu žalovaný vystavenie príjmové dokladu. Žalobca trval na spísaní zmluvy o pôžičke, ktorá mala slúžiť ako doklad do doby uzavretia zmluvy o tichom spoločenstve. Zmluva sa nakoniec spísala na sumu 8.000,-EUR. Žalobca zakúpil tovar u dodávateľa v R.. Po dvoch týždňoch od začatia predaja tovaru sa však žalobca s manželkou bez udania bližšieho dôvodu rozhodli, že sa nebudú naďalej podieľať na predaji tovaru. Uviedol, že nie je taká zima, aby zákazníci kupovali tovar a tento jeho podnikateľský zámer nebol dobrý. Žalovanému však pri predaji tovaru vznikli aj nemalé náklady, pričom museli zrušiť predajné miesta zriadené žalobcom. Tovar sa tiež nepodarilo žalovanému do dnešného dňa odpredať. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva žiadnu právnu ochranu. Dobré mravy sú výrazom konkretizácie noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov. Tvoria ucelený súbor zásad správania. Zo strany žalobcu ide o zneužitie práva. Zmluva o pôžičke v skutočnosti len simulovala právny úkon - zmluvu o tichom spoločenstve. Úmyslom žalobcu a ani žalovaného nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, ale úmyslom bolo zabezpečiť aby sa žalobca podieľal na podnikaní spoločnosti žalovaného a mal z tohto podnikania príjem. Žalovaný ani v účtovníctve neeviduje žiadny záväzok voči žalobcovi. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. K odporu žalovaný predložil plnomocenstvo zo dňa 26.5.2020 a zmluvu o tichom spoločenstve bez dátumu a bez podpisov.

6. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 20.7.2020 poprel v celom rozsahu všetky skutkové tvrdenia žalovaného. Opätovne poukázal na to, že zmluvné strany uzavreli dňa 8.10.2019 zmluvu o pôžičke. Táto bola uzavretá slobodne, vážne, bez nátlaku a zmluvné strany sa s jej obsahom oboznámili. Žalovaný je právnická osoba, ktorá bežne vstupuje do zmluvných vzťahov a z jej postavenia vyplýva, že už disponuje určitou odbornosťou, vedomosťou a obozretnosťou o uzatváraných právnych úkonoch. Žalovaný pozná význam zmluvy o pôžičke. Podľa ustanovenia , sa zmluvou o tichom spoločenstve zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Podľa ustanovenia , takáto zmluva vyžaduje písomnú formu. Keďže nedošlo k podpísaniu písomnej zmluvy o tichom spoločenstve, nemožno tvrdiť, že strany mali úmysel uzavrieť takúto zmluvu, a teda ani hovoriť o simulovanom právnom úkone. Žalovaný okrem uvedeného uhradil žalobcovi sumu vo výške 4.100,-EUR a postupoval podľa zmluvy o pôžičke aj vtedy, keď sumu vo výške 4.000,-EUR uhradil v lehote splatnosti do 31.12.2019 podľa článku

2 zmluvy o pôžičke. Riadil sa teda a postupoval podľa platne uzavretého právneho úkonu. Sumu vo výške 100,-EUR žalovaný uhradil dňa 7.2.2020. Okrem uvedeného aj v odpovedi na výzvu žalobcu, žalovaný uviedol, že zostávajúcu časť 3.900,-EUR by rád žalobcovi doplatil, ale súčasná situácia mu to nedovoľuje. Žalovaný tak potvrdil, že má vedomosť o dlhu voči žalobcovi, ktorý je povinný uhradiť a tento dlh uznal čo do dôvodu a výšky. Na podanej žalobe žalobca trval.

7. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 5.9.2020 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré uviedol zhodne. Nad ich rámec uviedol, že žalobca nezodpovedným prístupom spôsobil žalovanému nemalé problémy a zároveň náklady, na ktorých sa mali na základe ich vzájomnej dohody spolupodieľať. Žalovaný sa snažil viackrát kontaktovať žalobcu za účelom vysporiadania celej záležitosti, avšak bezúspešne.

8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 8.6.2021 žalovaný predložil súdu potvrdenie spoločnosti EKONEX, s.r.o. zo dňa 31.8.2020 a potvrdenie A. X. zo dňa 27.8.2020. V uvedených vyjadreniach uviedla spoločnosť EKONEX, s.r.o., že bola oslovená žalovaným a právnou zástupkyňou žalovaného v septembri 2019, aby z účtovného hľadiska vytvorili samostatnú časť spoločnosti, ktorá sa bude zaoberať výlučne maloobchodnou a veľkoobchodnou činnosťou z dôvodu, že do spoločnosti mal vstúpiť tichý spoločník. Úmyslom žalobcu a žalovaného bolo uzatvoriť zmluvu o tichom spoločníkovi a nie zmluvu o pôžičke. A. X., vo svojom vyjadrení uviedol, že bol pri rokovaní žalobcu a žalovaného, pri ktorom žalobca žiadal žalovaného o nakúpenie a predaj čiapok cez spoločnosť žalovaného, čo žalobca nazýval spoločné podnikanie. Zisk si mali deliť.

9. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle za prítomnosti obidvoch sporových strán a za prítomnosti tlmočníčky do ruského jazyka Z.. P.. E. E., ktorú súd uznesením sp. zn. -122 zo dňa 25.2.2021 ustanovil do konania na návrh žalobcu.

10. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní trvala na tom, že uzatvorená bola zmluva o pôžičke dňa 8.10.2019, pričom požičaná bola suma 8.000,-EUR. Do 31.12.2019 uhradil žalovaný žalobcovi sumu 4 000,-EUR a dňa 7.2.2020 mu uhradil sumu 100,-EUR. Zostatok dlžnej sumy žalovaný žalobcovi neuhradil a to ani na jeho výzvu. Na jeho výzvu reagoval tak, že uviedol, že vzhľadom na ekonomickú situáciu mu nemôže uvedenú sumu vrátiť. Viac spolu nekomunikovali. Poukázala ďalej na to, že žalobca nemal úmysel uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve. K čestným prehláseniam spoločnosti EKONEX s.r.o. a pána X. uviedla, že potvrdenie spoločnosti EKONEX s.r.o. iba potvrdzuje to, že mali byť nejaké účtovné podklady pripravované. Ani z jedného z týchto prehlásení nevyplýva, že by niektorá z týchto osôb bola prítomná pri rokovaní, na ktorom došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Tu v rámci rokovaní o spolupráci skončili u advokátky A.. U., ktorú zoznámil so žalobcom žalovaný a ktorá na základe oboznámenia sa so situáciou vypracovala práve zmluvu o pôžičke. Žalovaný túto slobodne, bez nátlaku podpísal a na základe nej následne aj platil žalobcovi, pričom do 31.12.2019 mu uhradil sumu 4.000,- EUR a dňa 7.2.2020 sumu 100,-EUR. Tu právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že dátum 7.2.2020 je dávno po údajnej lehote, v ktorej mal žalobca údajne vstúpiť do spoločnosti žalovaného ako tichý spoločník. Ani v danom čase, ani do dnešného dňa žalovaný nevyzval žalobcu, aby uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve. Žalobca mal vždy záujem uzatvoriť iba zmluvu o pôžičke. Na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.

11. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že žalovaný uplatnený nárok neuznáva ani do výšky, ani do právneho dôvodu. K právnemu dôvodu uviedla, že pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, ide iba o simulovaný a preto neplatný právny úkon. Úmyslom strán bolo uzatvorenie zmluvy o tichom spoločenstve. Do spoločného podnikania vložili sumu 10.000,-EUR, z toho žalobca sumu 8.000,-EUR a žalovaný sumu 2.000,- EUR. Z tejto čiastky sa na nakúpili čiapky, registračná pokladňa, financovala sa účasť na výstavách, a to predajné miesta, ubytovanie a strava počas výstav. Žalobca bol na týchto výstavách prítomný. Bol aj v ČR u Z. V. - CAPU. K uvedenému predložila o tejto skutočnosti potvrdenie zo dňa 30.9.2020. Uvedené skutočnosti potvrdzujú úmysel spoločne podnikať. Žalovaný v roku 2019 nepotreboval ako obchodná spoločnosť žiadnu pôžičku, keď už vtedy podnikal v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu. Žalobca oslovil žalovaného s tým, že musí uhradiť 2.500,-EUR ako daň, na ktorú nemá a tlačil naňho, aby podnikali spoločne. Okrem toho uviedol, že nemá ani takú spoločnosť, ktorá by bola plátcom DPH. Doslova ho prosil o pomoc. Spoločne hľadali cestu, pričom najlepším riešením sa javila zmluva o tichom spoločenstve. Išlo však o komplikovanú účtovnú operáciu, ktorá bola preto pripravovaná k 1.1.2020. Žalobca však v októbri a novembri 2019 tlačil na žalovaného, že treba nakúpiť tovar teraz,

a že v januári bude neskoro. Preto žalovaný pristúpil na spoločné podnikanie aj bez podpísania zmluvy. Asi po troch výstavách však žalobca zistil, že tovar sa nepredáva, a na ďalšiu výstavu už bez vysvetlenia neprišiel. Všetko nechal na žalovanom, ktorý musel čiapky predávať pod cenu. Všetko, čo žalovaný získal z predaja čiapok poukázal žalobcovi. Nenechal si z uvedeného žiadnu finančnú čiastku. Žalobca teda odmietol znášať riziko podnikateľskej aktivity, v čom žalovaný vidí rozpor s dobrými mravmi. Taktiež rozpor s dobrými mravmi vidí v tom, že žalobca sa odvoláva na zmluvu o pôžičke, ktorá bola len zastieraným právnym úkonom zmluvy o tichom spoločenstve. V decembri 2019 žalobca odmietol ďalej pokračovať v spoločnom podnikaní a preto nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o tichom spoločenstve. Účtovne je spoločnosť žalovaného však do dnešného dňa pripravená na vstup tichého spoločníka. Doktorka U. k zmluve o pôžičke mala uviesť, že zatiaľ sa to bude riešiť zmluvou o pôžičke a následne po účtovnej príprave spoločnosti žalovaného nech si potom uzatvoria ďalšiu zmluvu. Z uvedeného dôvodu je zmluva o pôžičke bezúročná. Napokon poukázala ja na to, že zmluva o pôžičke, ktorá bola súdu predložená nebola v skutočnosti uzatvorená 8.10.2019, ale až v decembri 2019. V pôvodnej zmluve o pôžičke nebola uvedená takáto splatnosť a nebola tam uvedená ani suma 8.000,- EUR, ale suma 10.000,- EUR. Žalobu žiadala zamietnuť ako nedôvodnú.

12. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaného pozná približne 1,5 roka. Pomáhal mu na polícii. Do predaja čiapok mu žalovaný ponúkal veľa iných možností, ktorými by mohol podnikať, pričom tieto čiapky boli iba jednou z možných variant. Pomáhal žalovanému aj s inými jeho podnikaniami. Bol s ním v Prahe kvôli tomu, že žalovaný podnikal s náramkami. 4 krát boli na výstavách v Prahe, Žiline a tak podobne, z toho dva krát išlo o záujem žalovaného o náramky. Žalobca uviedol, že on žalovanému pomáhal takýmto spôsobom a žalovaný žalobcovi mal pomôcť s medzinárodnou dopravou, pretože žalobca chcel, aby z Ruska a z Bieloruska vozili ľudí v rámci prepravy osôb. Taktiež žalobca uviedol, že stretával viacero známych žalovaného, ktorí mu mali vysvetliť veci okolo jeho podnikania. Tieto stretnutia vnímal žalobca ako zbytočné naťahovanie. Už v septembri 2019 v podstate podnikal sám. Robil nejaké podnikateľské kroky sám. V októbri 2019 už vedel, že spolupráca so žalovaným žiadna nebude. V januári 2020 si vytvoril podnikanie v rámci taxislužby a odťahovej služby, čomu sa doteraz venuje, pričom ak by chcel so žalovaným niečo robiť, nejakým spôsobom spoločne podnikať, už by na to mal určite vytvorenú zmluvu, pretože je v tomto smere rozumný človek. Na otázky svojej právnej zástupkyne uviedol, že žalovaný mu ponúkal rôzne tipy nápadov na spoločný biznis a spoločné obchodovanie (reality, predávanie kože na Sicíliu, obchody s Poľskom) a veľa krát mu alternatívu tichého spoločníka v rámci takýchto biznisov ponúkal. On ale zmluvu o tichom spoločenstve nemal záujem uzatvoriť. Pôžičku áno, tá je tu a je uzavretá. Keď prišli k advokátke U., na zmluve bolo uvedených 10.000,- EUR, pričom najskôr poskytol sumu 8.000,-EUR a keď sa následne dozvedel, že žalovaný má dlhy voči iným osobám, rozhodol sa, že ďalšiu sumu mu neposkytne. Žalovaný ho preto presvedčil, aby zmluvu prerobili na 8.000,-EUR, ktorá mala byť vrátená do 31.12.2019, Keď sa tak nestalo, žalovaný ho znova presvedčil, aby ešte raz navštívili uvedenú advokátku a predĺžili splatnosť pôžičky o jeden mesiac do 31.1.2020. Na otázky právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že dôvodom zmluvy o pôžičke bolo z jeho strany to, aby mu žalovaný pomohol s medzinárodnou dopravou. Preto je zmluva bez úrokov. O pôžičku ho žiadal žalovaný. Peniaze mali byť použité na čiapky. Žalobca sa nechcel tohto zúčastňovať. V októbri 2019 už nemal záujem o spoločné podnikanie so žalovaným. Vie, čo znamená zmluva o pôžičke. S žalovaným mali priateľské vzťahy. Žalovaný mu priamo nepovedal, že peniaze chce, ale chcel pomôcť. Chcel vlastne aj peniaze a aj pomoc. Suma 8.000,-EUR bola preto, že sa dozvedel, že žalovaný dlží iným osobám peniaze. Ak by mu teda nedal pôžičku, prečo žalovaný potom podpísal, že si tieto peniaze vezme a naozaj si ich aj vzal. Čo by to bolo, ak nie pôžička. Žalovaný zmluvu podpísal. Žalovanému pomáhal tak, že s ním išiel do Prahy, do Bratislavy, strážil tam veci. Nič iné nemohol robiť lebo nehovoril po slovensky. V Českej republike bol vyberať čiapky. So žalovaným bol aj v spoločnosti EKONEX s.r.o., kde sa tlačili rôzne dokumenty ale nevidel tam ani jednu papierovú zmluvu o tichom spoločenstve. U A.. U., nehovoril nič, hovoril žalovaný. Vedel o tom, že sa hovorilo o pôžičke.

13. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že so žalobcom sa zoznámil cez spoločnú známu s tým, že žalobca potreboval pomôcť prihlásiť sa na pobyt v Slovenskej republike. Pomáhal mu, začali sa navštevovať, skamarátili sa. Žalobca nevedel, čo chce na Slovensku vlastne robiť. Chcel robiť niečo s autodopravou. Žalobca jemu navrhoval rôzne biznisy, pretože potreboval na konci roka doložiť, že zarobil na Slovensku nejaké peniaze a potreboval zaplatiť daň. Žalobca mu navrhol, že ide zima, že by mohli obchodovať s čiapkami. Žalovaný našiel firmu na internete. Keďže sa mu to celé nepáčilo išiel do účtovnej spoločnosti EKONEX s.r.o., v ktorej mu navrhli, aby spísali zmluvu, na základe ktorej žalovaný vloží do podnikania 20 % a žalobca 80 % a časť firmy sa bude zaoberať iba čiapkami. On nedlžil žiadne

finančné prostriedky iným ľudom. Doktorka U. im navrhla, keďže príprava zmluvy o tichom spoločenstve bude dlho trvať, aby podpísali zmluvu o pôžičke. Túto aj podpísal a zaviazal sa vrátiť finančné prostriedky do konca roka. Biznis s čiapkami nešiel a preto chcel žalobca vrátiť tieto peniaze. Ďalej žalovaný uviedol, že túto zmluvu podpísal s tým, že tento biznis bude pokračovať aj v januári 2020, kedy to preklopia na spoločný biznis. Žalovaný nepotreboval peniaze žalobcu, naopak žalobca potreboval žalovaného a známosti, ktoré žalovaný mal. Ďalej žalovaný uviedol, že všetko financoval on, aj vstupy na výstavy, ktoré sú drahé. Žalovaný tam predával aj svoj tovar, pretože tieto čiapky sa nepredávali. Žalovanému tak ostali aj čiapky a aj dlžoba u žalobcu. Nikdy nemal záujem nejakým spôsobom žalobcu podviesť. Tieto peniaze si požičal na firmu s tým, že do budúcna to mal byť vklad do firmy. Do tohto celého išiel v dobrej viere. Pokiaľ ide o výstavy, zobral so sebou žalobcu preto, že nemal promotérku, avšak nepomohol mu s ničím, iba sa prechádzal po výstavisku, pretože nevedel po slovensky. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu, uviedol, že podpísal zmluvu o pôžičke, na prosby, nátlak žalobcu a chcel mu pomôcť. Nevidel dôvod, prečo nie. Až následne sa to celé ukázalo. Bola zlá sezóna na čiapky, do toho v januári prišiel COVID. Tie peniaze by mu bol aj zaplatil, ale čiapky sa jednoducho nepredávali, nemal z čoho. Je to celé prevrátené, mali byť spoločníci. Rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o tichom spoločenstve pozná. Sumu 3.900,-EUR by uhradil žalobcovi, ale ekonomická situácia mu to nedovoľovala. Chcel s tým mať pokoj. Do toho prišiel ešte aj COVID. Celé jeho podnikanie bolo veľmi obmedzené. Musel zatvoriť aj iné svoje biznisy.

14. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Podľa jej názoru aj z dokazovania vykonaného na dnešnom pojednávaní vyplynulo, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o pôžičke.

15. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči žiadala podanú žalobu zamietnuť. Zmluva o pôžičke bola simulovaným právnym úkonom. Je neplatná. Žalobca nevedel zodpovedať jej otázky, pričom z jeho odpovedí je zrejmé, že nemal v úmysle poskytnúť pôžičku žalovanému. V prípade, že by súd argumentáciu žalovaného neprijal a zaviazal by ho na uhradenie dlžnej sumy, pre tento prípad žalovaný požaduje možnosť uhradiť túto sumu v splátkach a to z dôvodu pandémie COVID-19. V dôsledku nariadení vlády s tým súvisiacich, mal zatvorené všetky prevádzky, nemal žiadny príjem a uhradenie takejto zmluvy by spôsobilo platobnú neschopnosť spoločnosti. Pokiaľ ide o trovy konania, navrhla prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že žalobca išiel do spoločného podnikania so žalovaným. Možno v dôsledku jazykovej bariéry došlo k nejakým nezrovnalostiam, avšak žalovaný nesie v súvislosti aj s touto jazykovou bariérou a nesprávnym podnikateľským zámerom, všetky podnikateľské riziká.

16. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 8.10.2019.

17. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

21. Podľa , ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

22. Podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

23. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva vyžaduje písomnú formu.

24. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

28. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 1-6), plnou mocou zo dňa 17.2.2020 (č.l. 7), zmluvou o pôžičke zo dňa 8.10.2019 (č.l. 10), 2x výpisom z účtu (č.l. 11-12), výzvou na uhradenie dlžnej sumy zo dňa 20.2.2020 s doručenkou (č.l. 13-14), odpoveďou na výzvu (č.l. 15-16), odporom žalovaného (č.l. 59-62), plnomocenstvom zo dňa 26.5.2020 (č.l. 63) a zmluvou o tichom spoločenstve bez dátumu a bez podpisov (č.l.66-69), replikou žalobcu (č.l. 85-89), duplikou žalovaného (č.l. 112-114), uznesením sp. zn. zo dňa 25.2.2021 o ustanovení tlmočníka a prekladateľa do konania, potvrdením spoločnosti EKONEX, s.r.o. zo dňa 31.8.2020 (č.l. 136-137), potvrdením A. X. zo dňa 27.8.2020 (č.l. 138), potvrdením Z. V. - CAPU (č.l. 150), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov strán na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

34. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému sumu vo výške 8.000,-EUR a že žalovaný z poskytnutej sumy vrátil žalobcovi sumu 4.100,-EUR.

35. Sporné medzi stranami bolo na základe akého právneho titulu poskytol žalobca žalovanému sumu 8.000,-EUR a na základe akého právneho titulu mu žalovaný vrátil sumu 4.100,-EUR.

36. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú v zmysle a nasl. prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie

požičiavaných vecí a dočasnosť zmluvy. Svojou povahou je zmluva o pôžičke neformálnou (na platnosť nevyžaduje písomnú formu), avšak reálnou zmluvou, čo znamená, že popri dohode zmluvných strán o podmienkach zmluvy, musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, v danom prípade finančných prostriedkov. Až týmto okamihom sa zmluva o pôžičke stáva právne perfektnou.

37. Súd z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 8.10.2019 zistil, že žalobca na jej základe požičal žalovanému sumu 8.000,-EUR, ktorú mu poukázal na účet uvedený v čl. 1 tejto zmluvy a to bezúročne. V konaní nebolo sporné, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov došlo ich poukázaním na účet žalovaného. Súd konštatuje, že predložená zmluva o pôžičke má v danom prípade písomnú formu aj keď zákon písomnú formu na platnosť zmluvy nevyžaduje. Zmluva je podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Z predloženej zmluvy o pôžičke súd ďalej zistil, že zmluvné strany sa v článku 2 zmluvy dohodli, že dlžník vráti veriteľovi dlžnú sumu v dvoch častiach tak, že sumu 4.000,-EUR mu vráti do 31.12.2019 a sumu vo výške 4.000,-EUR do 31.1.2020. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že dňa 3.12.2019 žalovaný poukázal žalobcovi na účet sumu 2.000,-EUR, dňa 30.12.2019 sumu 2.000,- EUR. Úhradu sumy vo výške 100,-EUR dňa 7.2.2020 žalobca nepreukázal listinným dôkazom. Jeho tvrdenie však žalovaný nerozporoval a súd ho tak považoval za nesporné.

38. Súd sa ďalej zaoberal aj predloženou zmluvou o tichom spoločenstve a zistil, že ide o návrh zmluvy, ktorý nie je datovaný ani podpísaný. Ako strany zmluvy sú uvedení žalovaný ako podnikateľ a žalobca ako tichý spoločník. Predmetom návrhu zmluvy je poskytnutie vkladu podnikateľovi vo výške 10.000,-EUR pre účely podnikania v stredisku nazvanom „stredisko maloobchodu a veľkoobchodu - tichý spoločník“ a právo tichého spoločníka na podiel zo zisku vo výške 50% z tohto strediska. Doba trvania zmluvy mala byť dohodnutá na dobu neurčitú. Súd konštatuje, že uvedená zmluva nie je podpísaná a uzavretá medzi žalobcom a žalovaným tak nebola. Ústna dohoda, resp. úmysel uzavrieť ju, nie je pri obligatórnej písomnej forme zmluvy postačujúci. Zmluva o tichom spoločenstve v danom prípade uzatvorená platne nebola.

39. Podstatnými náležitosťami zmluvy o tichom spoločenstve je písomná forma zmluvy, záväzok tichého spoločníka poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na podnikaní podnikateľa a záväzok podnikateľa na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

40. K spornej otázke titulu poskytnutia sumy 8.000,-EUR a následne titulu vrátil sumy 4.100,-EUR súd poukazuje na to, že simulovaný právny úkon je úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako vážny úkon, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný právny úkon je neplatný. Tu súd poukazuje na ustanovenie , z ktorého v ods. 2 vyplýva, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Teda, v prípade ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý nechcú uzavrieť a ktorým simulujú iný právny úkon, je tento simulovaný právny úkon absolútne neplatným a platný je tzv. zastretý právny úkon, ktorý v skutočnosti chceli uzavrieť. Podmienkou platnosti zastretého právneho úkonu však je, že okrem zhodnej vôle účastníkov na jeho uzatvorení, t.j. o simulácii právneho úkonu majú vedomosť obidve zmluvné strany a že tento súčasne spĺňa aj všetky zákonné náležitosti pre jeho platnosť. Ak by trpel nejakou vadou spôsobujúcou jeho neplatnosť, bol by rovnako neplatný (NS SR sp. zn. ).

41. Žalobca sa v konaní vyjadril, že nemal záujem uzavrieť zmluvu o tichom spoločenstve, takúto zmluvu nikdy nevidel a nebola mu ani žalovaným predložená. Mal záujem uzatvoriť zmluvu o pôžičke.

42. Žalovaný naopak tvrdil, že on ako aj žalobca mali obojstranný záujem uzatvoriť iba zmluvu o tichom spoločenstve a nie zmluvu o pôžičke.

43. Súd poukazuje na to, že v danom prípade nebola vykonaným dokazovaním preukázaná zhoda vôle zmluvných strán na uzatvorení zmluvy o tichom spoločenstve. Žalovaný sa tak nemôže dovolávať neplatnosti ním tvrdeného simulovaného právneho úkonu, teda zmluvy o pôžičke, ktorú žalobca považoval za skutočný a reálny (nie simulovaný) právny úkon a mal vôľu ho uzavrieť. Dôkazné bremeno o preukázaní opaku bolo v danom prípade na strane žalovaného. Listinné dôkazy, ktoré žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil a to vyhlásenie spoločnosti EKONEX, s.r.o. zo dňa 31.8.2020, potvrdenie A. X. zo dňa 27.8.2020 a potvrdenie Z. V. - CAPU zo dňa 30.9.2020 však nepreukazovali

skutočnosť, že by žalobca, resp. obidve zmluvné strany, nemali v skutočnosti vôľu uzatvoriť dňa 8.10.2019 zmluvu o pôžičke. Predložené listiny navyše vznikli z časového hľadiska ešte skôr ako malo dôjsť k vzniku simulovaného právneho úkonu a preto ani z tohto hľadiska nemohli preukázať, čo sa v deň uzatvorenia daného právneho úkonu stalo a aká bola v danom čase vôľa žalobcu. Predložená zmluva o tichom spoločenstve nespĺňala okrem zhodnej vôle strán ani jej obligatórnu písomnú formu podľa , preto ani v tomto smere súd nemohol o jej vzniku ako platného právneho úkonu uvažovať ( ).

44. Okrem uvedených skutočností súd poukazuje aj na to, že v čase, kedy mala byť zmluva o tichom spoločenstve uzatvorená, t.j. v januári 2020, už žalovaný uhradil žalobcovi prvú splátku zo zmluvy o pôžičke (a to v dvoch častiach, dňa 3.12.2019 sumu 2.000,-EUR a dňa 30.12.2019 sumu 2.000,-EUR) a následne dňa 7.2.2020 mu uhradil aj časť druhej splátky vo výške 100,-EUR. Žalovaný tak reálne konal a postupoval podľa podmienok, ktoré boli dohodnuté v zmluve o pôžičke. Zmluva o pôžičke sa ďalej podľa tvrdení obidvoch sporových strán viackrát prerábala a menila, čo taktiež nenasvedčuje tomu, že by malo ísť o simulovaný právny úkon. Žalovaný súdu nepreukazoval a ani netvrdil, že by plnil žalobcovi titulom zmluvy o tichom spoločenstve, podiel na zisku, po skončení účtovného obdobia, resp. po uskutočnení valného zhromaždenia a podobne. V čase uhradenia splátok (3.12.2019, 30.12.2019, 7.2.2020) netvrdil ani nepreukazoval konanie valného zhromaždenia o rozdelení zisku z podnikania. Nepredložil súdu ani účtovnú závierku, z ktorej by vyplývali jeho plnenia titulom podielu na zisku a ani iné účtovné doklady o tom, akým titulom plnil žalobcovi vyššie uvedené splátky. Naopak, jeho faktické konanie nasvedčovalo plneniu splátok práve titulom zmluvy o pôžičke. Súd potom musel konštatovať, že ak by vôľa žalovaného pri zmluve o pôžičke ako právnom úkone nebola daná, nepreukázal prečo aj v ďalšom období postupoval podľa nej.

45. Argumentácia žalovaného o tom, že zmluva o pôžičke mala byť iba simulovaným právnym úkonom, resp. že mala simulovať zmluvu o tichom spoločenstve, ktorá mala byť uzatvorená o 2-3 mesiace, potom nebola pre súd presvedčivá. Rovnako potom aj argumentáciu žalovaného o tom, že neeviduje v účtovníctve záväzok voči žalobcovi, súd považoval za účelovú, keď súd mal z výpisu z účtu žalobcu preukázané, že žalobca poukázal žalovanému na jeho účet (uvedený v zmluve o pôžičke) dňa sumu 8.000,-EUR. Uvedené finančné prostriedky tak žalovaný musel nejakým spôsobom zaúčtovať vo svojom účtovníctve.

46. Tu súd pre úplnosť konštatuje, že v konaní nebolo vylúčené, že by sporové strany vôbec nejednali o možnosti uzatvorenia zmluvy o tichom spoločníkovi. Naopak vykonané dokazovanie a to najmä výsluchy sporových strán nasvedčovali tomu, že sporové strany uvažovali do budúcna aj o takejto možnosti spolupráce. Avšak v prípade ak žalobca návrh zmluvy o tichom spoločenstve napokon nepodpísal (súd podotýka, že nebolo preukázané, že tento mu bol vôbec predložený), pretože si jej uzavretie rozmyslel, neznamená to, že predtým uzatvorená zmluva o pôžičke je z toho dôvodu neplatná a že by zastierala zmluvu o tichom spoločenstve, ktorá mala byť uzatvorená o 2-3 mesiace neskôr. Rovnako to nijako nepreukazuje, že by žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi.

47. Po preskúmaní veci zo skutkovej a právnej stránky, súd s poukazom na citované ustanovenia právnych predpisov konštatuje, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd vychádzal z preukázateľne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ako aj z konania žalovaného po jej uzatvorení a považoval za preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo, že na jej základe boli finančné prostriedky poukázané na účet žalovaného, ktorý ich titulom tejto zmluvy o pôžičke aj vracal žalobcovi. Žalovaný porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z článku 2 zmluvy a finančné prostriedky žalobcovi vrátil iba sčasti.

48. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.900,-EUR. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, keď dlžnú sumu neuhradil žalobcovi riadne a včas, súd priznal žalobcovi v zmysle , aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4000,-EUR od 1.2.2020 do 7.2.2020 a zo sumy 3.900,-EUR od 8.2.2020 do zaplatenia, ktoré si žalobca uplatnil vo výške v súlade s vyhl. MS SR č.

49. Súd ku svojim záverom podporne poukazuje aj na judikatúru súdov Slovenskej a Českej republiky k tejto právnej otázke. Napríklad: „Pri výklade právneho úkonu je možné v zmysle vôle toho, kto úkon urobil, usudzovať taktiež s prihliadnutím k následnému chovaniu zmluvných strán” (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. decembra 2008 sp. zn. ). Rovnako aj

rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. Zn. konštatoval, že: „O neplatnosti smlouvy pro nedostatek vážnosti vůle stran spočívající v simulaci lze uvažovat jen v případě, že vůli smlouvu uzavřít nemá žádná ze stran smlouvy. Pokud jedna strana chce smlouvu uzavřít a být jejím obsahem vázána, zatímco druhá jedná na oko , aniž by to druhé straně muselo být zřejmé, jde u strany jednající nevážně jen o mentální rezervaci, která nemůže mít vliv na platnost právního úkonu. Vytvoří-li se v souladu s vnitřními předpisy, příp. s obecně závaznými právními předpisy vůle právnické osoby učinit právní úkon určitého obsahu a tento úkon je tak učiněn, nemůže mít vnitřní výhrada osoby jednající za právnickou osobu, resp. její odhodlání práva a povinnosti vzniklé na základě učiněného úkonu nerespektovat, vliv na existenci vůle právnické osoby.“

50. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti ( veta prvá ). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný ( )(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. ).

51. Súd povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 200,-EUR, so splatnosťou vždy k 25. dňu v mesiaci, až do úplného zaplatenia dlhu.

52. Túto možnosť uloženia plnenia súdneho rozhodnutia v splátkach, súdu umožňuje ustanovenie . Súd tak nanovo upravil splatnosť dlhu medzi sporovými stranami, pričom určil aj doložku straty výhody splátok. Súd pri rozhodovaní o výške splátky dlhu, vzal do úvahy celkovú výšku pohľadávky spolu s príslušenstvom a skutočnosť, že splátky dlhu v takejto výške sú v reálnych schopnostiach a možnostiach žalovaného, aj napriek pandemickej situácii v spoločnosti, takto dlh splatiť. Žalobca ako veriteľ so splátkami ako takými taktiež súhlasil, čo uviedol v rámci pokusu súdu o ukončenie sporu medzi stranami zmierom. Na strane žalovaného súd prihliadol aj na prejavenú snahu žalovaného o uhradenie dlžnej sumy.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , t.j. pomerne podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal náhradu trov konanie v rozsahu 100%. V súlade s st. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.