Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: A.. U. P. - P., miesto podnikania a bydlisko J. XXX/XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s.: XXX/XXXX/XXX č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/R č.z.: XXXXX/ XXXX zo dňa 18. februára 2019 a rozhodnutia žalovaného č.s.: XXX/XXXX/XXX č.k.: PV XXX/XXXXX/ XXXX/R č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa 29. apríla 2019, takto

rozhodol:

Žaloby sa z a m i e t a j ú.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 06.05.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.s.: XXX/XXXX/XXX č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/R č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa 18.02.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie A“), ktorým bolo zmenené rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 28.08.2018, ktorým správny orgán uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v sume 185,43 Eur v zmysle o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle správneho poriadku v sume 5,- Eur do 15 dní od právoplatnosti platobného výmeru.

2. Žalobca sa ďalšou správnou žalobou doručenou dňa 22.07.2019 do toho istého konania vedeného pred správnym súdom domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.s.: XXX/XXXX/XXX č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/R č.z.: XXXXX/ XXXX zo dňa 29.04.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie B“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2018, ktorým správny orgán uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01.01.2018 do 31.10.2018 v sume 638,40 Eur v zmysle ustanovenia a a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle správneho poriadku v sume 5,- Eur do 15 dní od právoplatnosti platobného výmeru.

Administratívne konanie A (PV XXX/XXXXX/XXXX)

3. Žalobcovi bol výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.06.2018, vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Prievidza, predpísaný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2017 v sume 185,43 Eur, po odpočítaní preddavkov za rok 2017 v sume 556,29 Eur, ktoré boli predpísané výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.10.2017.

4. Žalobca proti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.06.2018 podal námietky. Notifikoval v nich Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., že dôvody pre podanie námietok sú totožné ako v konaní, ktoré rezultovalo správnou žalobou prejednávanou na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , v ktorých sa jedná najmä o uplatnenie jeho „základných práv Listiny - úst. článok 9, článok 26 ods. 2. Moja registrácia ako SZČO je len uplatnením základného práva čl. 26 ods. 2 Listiny. Základné práva sú podľa čl. 1 Listiny nezrušiteľné, nepremlčateľné, nescudziteľné, neodňateľné. Môj reálny príjem za rok 2017 nepresiahol sumu nezdaniteľného základu dane, ani sumu životného minima pre jednu dospelú osobu a dve nezaopatrené deti, ktoré vychovávam. Preto v zmysle mojich základných práv podľa Listiny čl. 9, čl. 26 ods. 2 - nemôžete mať právo vymáhať odo mňa poplatok za to, že vôbec žijem, teda ako absolútnu podmienku pre moju fyzickú existenciu. Nedovolávam sa svojho práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a akceptujem, že mi ani žiadnu zdravotnú starostlivosť neposkytnete.“ Bližšie rozpísal, že jeho základ dane za rok 2017 bol v sume 2.152,- Eur, čo bol jeho reálny príjem z vlastnej práce na zabezpečenie jeho životných potrieb, ktorý nedosiahol ani sumu nezdaniteľného základu dane 3.803,33 Eur podľa zákona o dani z príjmov. „Ani túto sumu som nedosiahol, a preto ani vy nemáte žiadne právo vymáhať odo mňa platby akoby som dosiahol sumu „minimálnej mzdy“, čím ohrozujete moju výživu a samotnú existenciu, lebo ja som takú sumu ak uvádzate vo svojom výkaze (5298 Eur!) - vôbec nezarobil! Odvody sú forma dane, a preto sa na ne musí vzťahovať „nezdaniteľný základ dane“ a nesmú byť uzákonené ako absolútna otrocká povinnosť pre samotnú existenciu človeka. Preto je váš výkaz absolútne v rozpore so základnými právami na život, je absolútne fiktívny a nezákonný.“

5. Podaním zo dňa 14.08.2018 podala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, spolu so svojím vyjadrením k námietkam žalobcu proti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.06.2018.

6. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. PV XXX/XXXXX/ XXXX zo dňa 28.08.2018 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v sume 185,43 Eur v zmysle a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle správneho poriadku v sume 5,- Eur do 15 dní od právoplatnosti platobného výmeru.

7. Proti platobnému výmeru č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 28.08.2018 podal žalobca odvolanie. Uviedol, že nie je povinný uhradiť žiadny nedoplatok na zdravotnom poistení, lebo zdravotné poistenie odmietol a ani nezarobil sumu prevyšujúcu nezdaniteľný základ dane. Svoj názor opiera o ustanovenia článku 9 Listiny, v zmysle ktorého nie je povinný uhrádzať žiadne zdravotné poistenie ako absolútnu otrockú podmienku pre jeho život. Odkázal na svoje predchádzajúce argumenty z komunikácie so správnym orgánom ako aj na argumenty jeho správnej žaloby prejednávanej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. . Doplnil, že „výkaz VŠZP a.s. je nezákonný a vaše rozhodnutie je úplne mimo rámca základnej podstaty právnosti SR, lebo ignoruje piliere fungovania tohto právneho systému, ktorými sú Listina a ostatné právne záväzky SR vzťahujúce sa k ochrane ľudských práv a slobôd a taktiež mimo povinností štátneho zamestnanca, lebo aj tí sú povinní rešpektovať tieto základné právne normy... Česť vašej mizernej zlodejskej práci súdruhovia, ja o ňu nemám záujem a ani nezarábam toľko, aby som z toho mohol platiť solidárne pre niekoho iného a už vôbec nie pre vás. A preto žiaden výkaz nemá žiadnu hodnotu - právnu, meritórnu, ľudskú, ani faktickú váhu, lebo mi nič neposkytujete - naopak, všetky vaše služby odmietam, čo je podstatná časť starostlivosti o zdravie človeka a ani som nemal taký príjem, aby som mohol niečo uhrádzať. A preto nie som ani povinný nikomu nič platiť za nejaké zúčtovanie „ničoho“!“

8. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č.s.: XXX/XXXX/XXX č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/R č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa 18.02.2019 na základe odvolania žalobcu zmenil

podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku platobný výmer č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 28.08.2018 tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v sume 741,32 Eur v zmysle a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania 5,- Eur. Nakoľko žalobcovi bol výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX predpísaná časť nedoplatku na preddavkoch na poistné za obdobie roka 2017 v sume 556,29 Eur, žalovaný žalobcu zaviazal uhradiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2017 v sume 185,43 Eur.

9. K odvolacej argumentácii žalobcu poukázal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia A na konkrétne ustanovenia a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného a poukázal na to, že výška nedoplatku na poistnom žalobcu za rok 2017 predstavuje sumu 741,72 Eur. Po zohľadnení nedoplatku na preddavkoch na poistné v sume 556,29 Eur predpísaného výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX je žalobca povinný uhradiť zdravotnej poisťovni sumu 185,43 Eur.

10. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca mal aj v období od 01.01.2017 do 31.12.2017, ktorého sa ročné zúčtovanie poistného za rok 2017 týka, platný živnostenský list, vydaný Okresným úradom v Prievidzi, číslo živnostenského registra XXX-XXXX, na obchodné meno A.. U. P. - P., IČO: XX XXX XXX. Keďže v rozhodujúcom období bol žalobca držiteľom platného živnostenského oprávnenia, vznikla mu za uvedené obdobie odvodová povinnosť ako osobe samostatne zárobkovo činnej, ktorá nemala pozastavenú živnosť.

11. Žalovaný ďalej vysvetlil, že podľa SR možno ukladať povinnosti zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Z SR vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V Ústave SR čl. 40 sa definuje, že „každý má právo na ochranu zdravia“. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre občana má byť bezplatnosť zdravotnej starostlivosti realizovaná na základe poistenia (zdravotného). Bez poistenia občan nemá nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, t.j. hradenú zdravotnou poisťovňou. Skutočnosť, že v Ústave SR nie je priamo upravené povinné verejné zdravotné poistenie, neznamená, že takúto povinnosť nesmie fyzickej osobe uložiť zákon.

12. Žalovaný pripomenul, že verejné zdravotné poistenie vzniká a zaniká okamihom splnenia skutočností uvedených v Aj keď platiteľ poistného odmietne zdravotnú starostlivosť, resp. zdravotnícke služby, je povinný byť zúčastnený na verejnom zdravotnom poistení, pričom v ustanovení zákonodarca vymedzil osoby povinne verejne zdravotne poistené; teda ide o povinné zdravotné poistenie a nie o dobrovoľné poistenie, založené na solidárnom princípe. Ustanovenie tohto zákona stanovil zánik verejného zdravotného poistenia; teda stanovil, kedy zaniká verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako platiteľ poistného nijako nepreukázal, že by nemal byť povinne verejne zdravotne poistený na území Slovenskej republiky ( ) a že by takéto verejné zdravotné poistenie u neho zaniklo ( ), má povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie ako osoba samostatne zárobkovo činná (z dôvodu aktívneho živnostenského listu) podľa a podľa citovaného zákona, nakoľko povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie včas a v správnej výške mu vyplýva priamo zo Zákon zároveň umožňuje samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá príjem, určiť si vymeriavací základ sama, avšak súčasne pre neho určuje minimálny vymeriavací základ (, , zákona) a minimálnu výšku preddavku na poistné ( a zákona), ktoré platia pre všetky osoby uvedené v zákona bez výnimky.

13. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí A ďalej uviedol, že povinná účasť na verejnom zdravotnom poistení je uložená zákonom a má svoje opodstatnenie. Podstatou zdravotníckeho systému v Slovenskej republike je povinné zdravotné poistenie a existencia viacerých zdravotných poisťovní. Zdravotné poistenie je jedným z verejnoprávnych systémov poistenia zabezpečujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa spravuje pravidlami zásadne odlišnými, aké platia v súkromnoprávnej sfére. Systém verejného zdravotného postenia je povinný sociálnopoistný systém, založený na všeobecnej/ generálnej solidarite poistencov tohto systému. Povinné zdravotné poistenie zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti každému občanovi, pričom princípy solidarity sa môžu uplatňovať len pokiaľ sú všetci povinne do tohto systému zapojení. Na základe vyššie uvedeného, každý je povinne zdravotne poistený, a to bez ohľadu na jeho postoj k systému zdravotného poistenia, na jeho vierovyznanie alebo svetonázor, ktoré sú plne rešpektované, ale nemajú vplyv na povinnosť byť zúčastnený na verejnom zdravotnom poistení, na základe čoho nie je možné platiteľa poistného z tohto systému vylúčiť. K námietke žalobcu, že odmieta platiť zdravotné poistenie, nakoľko nežiada „protislužbu“ v podobe ponúkaného zdravotného ošetrenia a všetky služby s tým spojené, žalovaný uviedol s odkazom na platnú povinnosť účasti samostatne zárobkovo činných osôb na zdravotnom poistení, že žalobca sa v uvedenej otázke má obrátiť na zákonodarcu, resp. iniciovať konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade porušenia základných práv a slobôd žalobcu.

Administratívne konanie B (PV XXX/XXXXX/XXXX)

14. Žalobcovi bol výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2018, vydaným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Prievidza, predpísaný nedoplatok z neodvedeného preddavku na poistnom na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01.01.2018 do 30.10.2018 v sume 638,40 Eur a poplatok.

15. Žalobca proti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2018 podal námietky. Notifikoval v nich Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., že dôvody pre podanie námietok sú totožné ako v konaní, ktoré rezultovalo správnou žalobou prejednávanou na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , v ktorých sa jedná najmä o uplatnenie jeho „základných práv Listiny - úst. článok 9, článok 26 ods. 2. Moja registrácia ako SZČO je len uplatnením základného práva čl. 26 ods. 2 Listiny. Základné práva sú podľa čl. 1 Listiny nezrušiteľné, nepremlčateľné, nescudziteľné, neodňateľné. Môj reálny príjem za rok 2018 nepresiahne sumu nezdaniteľného základu dane, ani sumu životného minima pre jednu dospelú osobu a dve nezaopatrené deti, ktoré vychovávam. Preto v zmysle mojich základných práv podľa Listiny čl. 9, čl. 26 ods. 2 - nemôžete mať právo vymáhať odo mňa poplatok za to, že vôbec žijem, teda ako absolútnu podmienku pre moju fyzickú existenciu. Nedovolávam sa svojho práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a akceptujem, že mi ani žiadnu bezplatnú zdravotnú starostlivosť neposkytnete. Ja zdravotnú starostlivosť odmietam ako úplne a kontinuálne od roku 2010. Navyše ste mne ani mojim deťom neboli schopní zabezpečiť zdravie. Mám právo chrániť si zdravie sám, mám právo zabezpečovať si prostriedky na existenciu sám a nikto nemá právo podrobovať akejkoľvek nútenej službe, teda ani voči vám, v zmysle čl. 9 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je nadradenou právnou normou k zákonu, od ktorého odvodzujete svoj ne. Preto vaše argumenty nemajú žiadnu váhu. Dokážte svoj nárok, že ja môžem byť vami nútený k povinnej službe voči vám, na základe článkov ľudských práv našej Listiny, ktorá je základom fungovania nášho spoločného poriadku.“

16. Podaním zo dňa 12.12.2018 podala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, spolu so svojím vyjadrením k námietkam žalobcu proti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2018.

17. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. PV XXX/XXXXX/ XXXX zo dňa 19.12.2018 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01.01.2018 do 31.10.2018 v sume 638,40 Eur v zmysle ustanovenia a a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle správneho poriadku v sume 5,- Eur do 15 dní od právoplatnosti platobného výmeru.

18. Proti platobnému výmeru č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2018 podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol nasledovné: „Od roku 2004 odmietam zdravotnícku starostlivosť a od roku 2009 za ňu neplatím. Odmietam aj iné „sociálne“ či na zdravie vyplývajúce služby spoločnosti a o svoju výživu a zdravie sa starám sám. Odmietam zamestnaneckú prácu, lebo v žiadnej nie je zabezpečená zdraviu neškodiaca strava. Takéto konanie mi umožňujú moje základné - prirodzené! - práva pre život človeka Žiadna spoločenská „objednávka“ ani záujem mi moje základné práva nemá právo obmedzovať. To je garantované v Listine základných práv a slobôd. Základné práva sú preto základné, aby ich nikto, ani žiadne sociálne nároky spoločnosti, nemohli obmedzovať. V opačnom prípade sa jedná o spoločenskú diktatúru... Vaše nekončené nezmyselné nároky na moju povinnosť platiť za nič odmietam. Vy za vaše dlhoročné porušovanie základných práv ľudí, za nekonečné generovanie nešťastných životov a bezdomovcov s nekonečnými dlhmi, si práve vy zaslúžite zbavenie všetkého majetku a bezdomovecký život. Opakujem už 10. rok: Ja tvrdím, že nie som povinný uhradiť žiaden nedoplatok na zdravotnom poistená, lebo som zdravotné poistenie odmietol a ani som nezarobil sumu prevyšujúcu nezdaniteľný základ dane. Ja svoj názor opieram o články Listiny základných práv a slobôd. Najmä o článok 9 Listiny... V zmysle tohto článku nie som povinný uhrádzať žiadne zdravotné poistenie ako absolútnu otrockú podmienku pre život. Naopak vy, ak chcete tvrdiť, že som povinný ju uhrádzať, tak musíte svoje stanovisko doložiť rozhodnutím Ústavného súdu SR, alebo ESĽP v Štrasburgu, ktorý by preukazoval, že váš právny názor je správny. Nedoložili ste nič, iba sa dementne odvolávate na Listine podriadený zákon 580/2004. Ďalšie moje argumenty ostávajú v platnosti podľa mojej žaloby sp. zn. -41, ktorá nie je právoplatne ukončená. Váš názor, že článok 9 Listiny sa nedotýka prijatia zdravotnej starostlivosti, je chorý od základu. Tu ide o to, že ja odmietam povinnosť platiť a teda povinne slúžiť obchodným spoločnostiam. Prijatie zdravotnej starostlivosti nie je povinné automaticky - aj bez článku 9 - predsa mi nemôžete vnucovať, aby som povinne užíval nejaké „medikamenty“, alebo sa podriadil akýmkoľvek cudzím nariadeniam voči fyzickej integrite mojej bytosti... Výkaz VŠZP a.s. je nezákonný a vaše rozhodnutie je úplne mimo rámca základnej podstaty právnosti SR, lebo ignorujete piliere fungovania tohto právneho systému, ktorými sú Listina a ostatné právne záväzky SR vzťahujúce sa k ochrane ľudských práv a slobôd, a taktiež mimo povinností štátneho zamestnanca, lebo aj tí sú povinní rešpektovať tieto základné právne normy... Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je len „Právo“ - a to právo nemusí byť naplnené povinne, ale len za splnenia podmienok toho, kto by ho mal prijať. Ak tie podmienky nesplní, jednoducho stratí právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Voči strate tohto práva nič nenamietam - naopak - súhlasím s touto stratou svojho práva. Nič vás neoprávňuje vynucovať odo mňa, aby som si toto právo uplatňoval povinne.“

19. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č.s.: XXX/XXXX/XXX č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/R č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa 29.04.2019 odvolanie žalobcu zamietol a platobný výmer č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2018 v časti istiny potvrdil v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku. Trovy konania zdravotnej poisťovni nepriznal.

20. K odvolacej argumentácii žalobcu poukázal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia B na konkrétne ustanovenia a uviedol, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. evidovala u žalobcu pohľadávku na preddavkoch na poistnom za obdobie od 01.01.2018 do 31.10.2018 ako u samostatne zárobkovo činnej osoby podľa , ktorá podľa a uvedeného zákona je povinná vypočítať platiť a odvádzať preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca mal aj v období od 01.01.2018 do 31.10.2018 platný živnostenský list, vydaný Okresným úradom v Prievidzi, číslo živnostenského registra XXX-XXXX, na obchodné meno A.. U. P. - P., IČO: XX XXX XXX. Keďže v rozhodujúcom období bol žalobca držiteľom platného živnostenského oprávnenia, vznikla mu za uvedené obdobie odvodová povinnosť ako osobe samostatne zárobkovo činnej, ktorá nemala pozastavenú živnosť.

21. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia B ďalej uviedol, že podľa SR možno ukladať povinnosti zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Z SR vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v

čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V Ústave SR čl. 40 sa definuje, že „každý má právo na ochranu zdravia“. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pre občana má byť bezplatnosť zdravotnej starostlivosti realizovaná na základe poistenia (zdravotného). Bez poistenia občan nemá nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, t.j. hradenú zdravotnou poisťovňou. Skutočnosť, že v Ústave SR nie je priamo upravené povinné verejné zdravotné poistenie, neznamená, že takúto povinnosť nesmie fyzickej osobe uložiť zákon.

22. Žalovaný ďalej vysvetlil, že verejné zdravotné poistenie vzniká a zaniká okamihom splnenia skutočností uvedených v Aj keď platiteľ poistného odmietne zdravotnú starostlivosť, resp. zdravotnícke služby, je povinný byť zúčastnený na verejnom zdravotnom poistení, pričom v ustanovení zákonodarca vymedzil osoby povinne verejne zdravotne poistené; teda ide o povinné zdravotné poistenie a nie o dobrovoľné poistenie, založené na solidárnom princípe. Ustanovenie tohto zákona stanovil zánik verejného zdravotného poistenia; teda stanovil, kedy zaniká verejné zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako platiteľ poistného nijako nepreukázal, že by nemal byť povinne verejne zdravotne poistený na území Slovenskej republiky ( ) a že by takéto verejné zdravotné poistenie u neho zaniklo ( ), má povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie ako osoba samostatne zárobkovo činná (z dôvodu aktívneho živnostenského listu) podľa a podľa citovaného zákona, nakoľko povinnosť platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie včas a v správnej výške mu vyplýva priamo zo Zákon zároveň umožňuje samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá príjem, určiť si vymeriavací základ sama, avšak súčasne pre neho určuje minimálny vymeriavací základ (, , zákona) a minimálnu výšku preddavku na poistné ( a zákona), ktoré platia pre všetky osoby uvedené v zákona bez výnimky.

23. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí B ďalej uviedol, že povinná účasť na verejnom zdravotnom poistení je uložená zákonom a má svoje opodstatnenie. Podstatou zdravotníckeho systému v Slovenskej republike je povinné zdravotné poistenie a existencia viacerých zdravotných poisťovní. Zdravotné poistenie je jedným z verejnoprávnych systémov poistenia zabezpečujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré sa spravuje pravidlami zásadne odlišnými, aké platia v súkromnoprávnej sfére. Systém verejného zdravotného postenia je povinný sociálnopoistný systém, založený na všeobecnej/ generálnej solidarite poistencov tohto systému. Povinné zdravotné poistenie zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti každému občanovi, pričom princípy solidarity sa môžu uplatňovať len pokiaľ sú všetci povinne do tohto systému zapojení. Na základe vyššie uvedeného, každý je povinne zdravotne poistený, a to bez ohľadu na jeho postoj k systému zdravotného poistenia, na jeho vierovyznanie alebo svetonázor, ktoré sú plne rešpektované, ale nemajú vplyv na povinnosť byť zúčastnený na verejnom zdravotnom poistení, na základe čoho nie je možné platiteľa poistného z tohto systému vylúčiť. K námietke žalobcu, že odmieta platiť zdravotné poistenie, nakoľko nežiada „protislužbu“ v podobe ponúkaného zdravotného ošetrenia a všetky služby s tým spojené, žalovaný uviedol s odkazom na platnú povinnosť účasti samostatne zárobkovo činných osôb na zdravotnom poistení, že žalobca sa v uvedenej otázke má obrátiť na zákonodarcu, resp. iniciovať konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade porušenia základných práv a slobôd žalobcu.

24. Žalovaný uzavrel, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal povinnosť odvádzať preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie podľa , najmenej však v zákonom stanovenej minimálnej sume. Bolo preukázané, že zdravotná poisťovňa pri výpočte preddavkov na poistné na rok 2018 vychádzala zo základu dane za rok 2016, na základe údajov z elektronickej databázy Finančnej správy. U žalobcu sa vzhľadom na jeho základ dane vychádzalo z minimálneho vymeriavacieho základu.

Argumentácia žalobcu

25. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 06.05.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s.: XXX/XXXX/XXX č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/R č.z.: XXXXX/ XXXX zo dňa 18.02.2019. Nadväzujúc na argumentáciu z administratívneho konania žalobca zopakoval, že keďže aj v tomto prípade ide o nedoplatky na poistnom na zdravotné poistenie, podstata jeho

námietok je stále rovnaká už od roku 2009. Pre oboznámenie sa s podrobnejšou argumentáciou odkázal na konanie vedené pred tunajším správnym súdom pod sp. zn. . Zdôraznil, že v období rozhodujúcom pre vyrubenie poistného nezarobil z vlastnej činnosti ani sumu prevyšujúcu nezdaniteľný základ a dokonca sa ním zarobená suma približuje len sume životného minima pre neho a dve vyživované deti.

26. Ďalej žalobca uviedol, že jeho „reálny príjem, v porovnaní s garantovaným životným minimom, však bol iba polovičný, pričom si sám svojím hospodárením zabezpečujem časť potravín, nakoľko sa sám starám o svoje zdravie a výživu, lebo oficiálnu starostlivosť o zdravie, ale aj potraviny a stravovacie zariadenia považujem za zdraviu škodlivé. Ako môže teda odo mňa žalovaný zákonne žiadať platiť akési solidárne platby, ak zároveň mňa - absolútne nesolidárne vystavuje podmienkam nezlučiteľným so životom, ak mi zoberie časť peňazí, vytvára na mňa psychický tlak exekúciami, čomu sa musím brániť už desať rokov, aby som neprišiel aj o samotnú pôdu, nevyhnutne potrebný (starý) malotraktor, auto, vlečku či strechu nad hlavou, čím mi znemožní zabezpečovať si zdravie a výživu samostatne, teda opäť závažne zasahuje do mojich najzákladnejších prirodzených práv na samotný život, výživu, ale aj ochranu vlastného zdravia, na ktorú má každý právo, pričom ochrana vlastného zdravia neznamená len to, že môžem navštíviť zdravotné zariadenia, ale najmä to, že zdravie mám právo chrániť si sám, tak ako uznám za vhodné ja sám a nikto nemá právo vnucovať mi akékoľvek sociálne benefity, lebo štát sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo, teda sa jeho konanie nemôže viazať ani na žiadnu formu „sociálnej diktatúry“ ale v prvom rade musí garantovať absolútnu nedotknuteľnosť základných práv a slobôd, ktoré sú nezrušiteľné, okrem prípadov, ktoré definuje samotná Listina vo svojich ustanoveniach pre konkrétne situácie a prípady.“

27. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal, aby správny súd:

- pozastavil „právoplatnosť rozhodnutia PV XXX/XXXXX/XXXX/R do doby právoplatného skončenia súdneho konania “,

- nariadil žalovanému „pozastaviť právoplatnosť budúcich výkazov nedoplatkov na zdravotnom poistení do doby právoplatného skončenia súdneho konania č. , pokiaľ sa principiálne nezmenia okolnosti v postavení žalobcu vo vzťahu k VŠZP a.s., t.j. pokiaľ žalobca nebude mať príjem zo závislej činnosti a osobné príjmy žalobcu z vlastnej činnosti budú na principiálne rovnakej úrovni vzhľadom k nezdaniteľnej časti príjmov a životného minima ako v prebiehajúcej žalobe “,

- pre prípad nesúhlasu správneho súdu s pozastavením platnosti rozhodnutí žiadal, aby sa správny súd pred rozhodnutím obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky a prerušil konanie v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

28. Na výzvu správneho súdu žalobca doplnil petit návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia A.

29. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 22.07.2019, ktoré správny súd vyhodnotil ako ďalšiu správnu žalobu, rozšíril medze súdneho prieskumu aj o ďalšie rozhodnutie a žiadal, aby správny súd preskúmal aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.s.: XXX/XXXX/XXX č.k.: PV XXX/XXXXX/XXXX/ R č.z.: XXXXX/XXXX zo dňa 29.04.2019 (napadnuté rozhodnutie B). Odkázal na argumentáciu pôvodnej žaloby.

Argumentácia žalovaného

30. K správnym žalobám sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný, požadujúc nariadenie pojednávania. Správne žaloby ako nedôvodné navrhol zamietnuť. V plnom rozsahu odkázal na svoju argumentáciu z napadnutých rozhodnutí.

31. Uznesením č.k. -41 zo dňa 23.10.2019 Krajský súd v Trenčíne návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol a súčasne zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania podľa , nevidiac na takýto postup dôvod. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 29.04.2020 odmietol ako podanú oneskorene.

Konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

32. V konaní vedenom pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. , na ktoré žalobca opakovane poukazoval v rámci svojej argumentácie a žiadal aj argumentáciu z tohto konania zohľadniť, sa žalobca domáhal preskúmania

- rozhodnutia žalovaného č.s. XXXXX/XXXX/XXX, č.k. PV XXX/XXXXX/XXXX/R, č.z. XXXXXX/XXXX, potvrdzujúceho platobný výmer č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2016, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť preddavky na verejné zdravotné poistenie podľa má povinnosť zaplatiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01.09.2015 do 31.12.2015 v sume 230,72 Eur podľa a

- rozhodnutia žalovaného č.s. XXXXX/XXXX/XXX, č.k. PV XXX/XXXXX/XXXX/R, č.z.XXXXXX/XXXX, potvrdzujúceho platobný výmer č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 10.11.2015, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť preddavky na verejné zdravotné poistenie podľa za obdobie od 18.03.2015 do 31.08.2015 v sume 314,42 Eur podľa a

33. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutočnosti, že v roku 2015 mal žalobca postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, keď bol živnostníkom. S poukazom na uvedené mu vznikla odvodová povinnosť a v zmysle platiť preddavky určené v jeho prípade z minimálneho vymeriavacieho základu.

34. Žalobca v správnej žalobe prejednávanej pod sp. zn. namietal zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. Konkrétne mal za to, že rozhodnutia žalovaného a jeho pobočky porušujú jeho základné práva a slobody, ktoré sú mu garantované Listinou základných práv a slobôd (ďalej len Listina) a to čl. 9 ods. 1, z ktorého vyplýva zákaz nútenej práce a služby. Poukázal na to, že výnimky z tohto zákazu sú stanovené v odseku 2 tohto článku, pričom uložená povinnosť nespadá ani pod jednu z týchto výnimiek. Zdôraznil, že nie je vo výkone trestu, vo výkone vojenskej ani náhradnej služby, nevyskytla sa ani žiadna mimoriadna udalosť. Iné obmedzovanie tohto práva garantovaného v čl. 9 ods. 1 neumožňuje ani článok 4 Listiny, na ktorý sa pravidelne odvoláva žalovaný, pričom jeho znenie skracuje o posledných osem slov, čím mu prisudzuje úplne iný význam a zmysel. Zmysel článku pritom vyplýva zo všetkých jeho odsekov a nielen z niektorých. Žalobca ďalej uviedol, že aj keď sú všetkým občanom nariadené "povinné

- zdanlivo solidárne - odvody", čo vyzerá ako rovnocenné obmedzenie ľudských práv, je takýto postup v rozpore s odsekom 1 článku 4 ako aj článkom 9 Listiny. Úpravou medzí základných práv a slobôd sa nerozumie prijatie zákona v akomkoľvek prípade a za akýmkoľvek účelom. K takejto úprave môže dochádzať len v prípadoch, kde to Listina výslovne povoľuje, teda tam kde Listina jasne definuje možnosť úpravy konkrétneho práva, resp. kde špecifikuje potrebu prijatia zákona upravujúceho podrobnosti k aplikácii Listinného práva. Avšak tam, kde Listina udeľuje jasné právo, musí byť toto právo rešpektované bez prijatia upresňujúceho zákona. V tomto ohľade poukázal aj na znenie . Zdôraznil, že sa nedovoláva svojho práva na ochranu zdravia v zmysle článku 40 a ani práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Naopak, ponuku zdravotníckych služieb poskytovanú na základe poistenia v plnom rozsahu odmieta a zakazuje poskytovateľom vykonávať v jeho prospech akúkoľvek zdravotnú starostlivosť a službu, akceptuje, aby mu žiadna zdravotná služba nebola poskytnutá bezplatne. Žalobca mal za to, že na rešpektovanie jeho základného ľudského práva o zákaze nútenej služby nie je potrebný žiadny právny predpis. Naopak zákony sú potrebné iba na definovanie obmedzení tohto práva, pričom k obmedzovaniu tohto práva môže dochádzať len v prípadoch definovaných v ods. 2 písm. a), b), c) d) Listiny, a v žiadnych iných prípadoch. Pričom k uvedeným prípadom obmedzovania tohto práva sa musí postupovať podľa zákonov prijatých na tieto konkrétne prípady. Jeho prípad nezodpovedá žiadnej z uvedených možností podľa písmen a), b), c), d), podľa ktorých by mohlo dochádzať k obmedzeniu jeho práva, a preto trval na tom, že je povinnosť žalovaného toto jeho právo rešpektovať bez akýchkoľvek podmienok. Namietal porušenie čl. 4 Listiny, ktorý žalovaný vykladá účelovo, pričom jeho chápanie úplne neguje opodstatnenosť existencie samotných ľudských práv. Zdôraznil, že povinnosti smú byť ukladané len pri zachovaní základných práv a slobôd. Znenie článku 4 Listiny znamená, že medze jeho práva podľa článku 9 ods. 1 Listiny môžu byť upravené výlučne v prípadoch definovaných Listinou v odseku 2, a len k týmto prípadom musia byť prijaté zákony, ktoré definujú jasné medze obmedzenia tohto práva. V iných prípadoch nesmie byť základné právo garantované listinou obmedzované. Rozhodnutia žalovaného porušujú tento princíp, a obmedzujú jeho právo spôsobom, ktorý Listina nepovoľuje. Z tohto dôvodu sú rozhodnutia žalovaného nezákonné. Taktiež bolo namietané porušenie práva podľa čl. 26 ods. 3 Listiny, podľa ktorého má každý právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Systém a právna

úprava zdravotných odvodov vôbec nijako nerešpektuje toto právo, neumožňuje žalobcovi ponechať si prostriedky na existenciu ním zarobených peňazí, ale bez akéhokoľvek rešpektu na zabezpečenie jeho výživy a holej existencie môžu byť od neho vymáhané peniaze len na základe toho, že žije a snaží sa zabezpečovať si prostriedky na život. Systém zdravotných odvodov a žalovaný ako výkonný orgán nerešpektujú v tejto súvislosti žiadne potreby človeka, žiadne hranice životného minima, žiadne hranice nezdaniteľnej časti vychádzajúcej zo životného minima. Povinnosť platenia zdravotných odvodov je postavená nad všetky právne normy o základných právach a slobodách. Dokonca môže človeka aj priviesť k smrti vyhladovaním, pričom toto nehumánne konanie je odôvodnené farizejským, humánne sa tváriacim záujmom v prospech zabezpečovania zdravia. Žalobca sa domnieval, že systém zdravotných odvodov likviduje jeho holú existenciu tým, že z dôvodu exekúcií môže prísť aj o strechu nad hlavou, čo rozhodne nepovažuje za niečo, čo je v záujme jeho zdravia. Nedovoláva sa toho, aby ho štát hmotne zabezpečoval, ale aby mu ponechal to, na čo má právo z vlastnej práce, a až potom, po odrátaní nákladov na základné životné potreby mu ukladal povinnosť solidárneho participovania na verejnom zdravotnom poisťovacom systéme. Avšak aj tento princíp je deformovaný, lebo sa nejedná o verejný poisťovací systém, ale systém súkromných zdravotných poisťovní, ktoré si "garantovanými platbami od povinných platiteľov" vytvárajú a rozdeľujú zisky, ale samotné zdravotné služby a zdravotné zariadenia sa neustále zadlžujú, pričom tento dlh nevykrývajú zdravotné poisťovne, ale prenášajú sa na ľudí, platiteľov daní do štátneho rozpočtu. Trval na tom, že právo žalovaného vymáhať od neho povinné odvody môže existovať až potom, keď mu z jeho zarobených finančných prostriedkov ostane suma na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, na čo má právo v zmysle Listiny. Žalovaný podľa neho nepreukázal, že finančné ekonomické ukazovatele žalobcu umožňovali uhradiť jeho nároky bez poškodenia jeho práva na zabezpečenie svojich základných životných potrieb a výživy, vrátane prostriedkov na výchovu jeho detí. Naopak sám uvádza v oboch rozhodnutiach údaje z jeho daňových priznaní, na ktorých je žalobcov základ dane nulový. Namietal výšku „solidárnej sumy“. V konečnom dôsledku žalobca namietal aj porušenie čl. 1 Listiny, keď ľudia sa narodením stávajú povinnými platcami odvodov pre obchodné spoločnosti vykonávajúce služby zdravotného poistenia. S tým súvisí aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Listiny. Na rozdiel napríklad od dane z príjmov platenie zdravotných odvodov, tento princíp vôbec nerešpektuje a núti človeka povinne platiť z nereálneho príjmu. Záverom skonštatoval, že nikto nemusí byť povinným tvorcom kapitálu pre iného - ani pre štát, a už vôbec nie pre akúkoľvek obchodnú spoločnosť, ktorej nároky voči žalobcovi žalovaný obhajuje. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca stavia na odpor voči princípu, ktorý žalovaný zastáva vo svojich rozhodnutiach za účelom uplatnenia jeho prirodzených práv.

35. Krajský súd v Trenčíne o veci rozhodol rozsudkom č.k. -105 zo dňa 10.12.2018, ktorým správnu žalobu zamietol a zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania, nemajúc za splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V odôvodnení rozsudku uviedol správny súd okrem iného nasledovné: „Správny súd konštatuje, že systém verejného zdravotného poistenia v zmysle zákona predstavuje hlavný zdroj financovania zdravotníckej starostlivosti poskytovanej poskytovateľmi zdravotných služieb v Slovenskej republike. Garantom fungovania tohto systému je štát, ktorý tak realizuje najmä svoj záväzok, ktorý pre neho vyplýva z článku 31 Listiny, ktorý mu ukladá zaistiť svojim občanom bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia a každému zaručiť právo na ochranu zdravia. Verejné zdravotné poistenie je založené na princípe solidarity. Účasť na systéme verejného zdravotného poistenia vyplýva priamo zo zákona, ktorý stanovuje okruh osôb, ktoré sa na ňom zúčastňujú, ako aj podmienky vzniku a zániku tejto účasti na verejnom zdravotnom poistení. Po dobu svojej účasti na tomto systéme má osoba právo bezplatne čerpať zdravotnú starostlivosť, ktorá je z nej hradená. Podstatou zdravotného poistenia je sústredenie finančných prostriedkov pravidelným prispievaním do fondu zdravotného poistenia (platenie poistného) a v prípade náhodilej sociálnej udalosti (choroby, úrazu) sa z tohto fondu realizuje úhrada nákladov zdravotnej starostlivosti. Toto riešenie vzniklo na princípe vzájomnosti a solidarity, keďže fyzická osoba nie je schopná sama pokryť náročnejšie liečenie vlastnými prostriedkami. Princíp vzájomnosti rieši uspokojovanie potrieb jednotlivcov pomocou veľkého počtu jednotlivcov, ktorí pociťujú rovnaké potreby. Preto štát stanovuje zdravotné poistenie ako všeobecné, teda povinné pre všetkých obyvateľov štátu. Verejné zdravotné poistenie je teda obligatórne poistenie, ktorého podmienky sú upravené zákonom. Povinné zdravotné poistenie majú všetky európske krajiny a väčšina vyspelých neeurópskych zemí. Zdravotné poistenie umožňuje oprávneným osobám poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorá je hradená z prostriedkov tohto poistenia. Ako už bolo uvedené vyššie, jeho podstatou je sústredenie finančných prostriedkov pravidelným prispievaným do fondu zdravotného poistenia. Je potrebné zdôrazniť, že štát je subjektom zodpovedným za zaistenie a naplnenie práva na ochranu zdravia, a

preto je na ňom, aby za týmto účelom prijal adekvátne opatrenia. Uvedené okrem iného štát realizuje aj vytváraním podmienok pre širokú dostupnosť lekárskej starostlivosti. Primárnou povinnosťou štátu je pritom prijať zodpovedajúcu legislatívnu úpravu, ktorá stanoví a vytvorí nevyhnutný legislatívny rámec pre zaistenie práva na ochranu zdravia v praxi. Súčasťou pozitívnych povinností štátu vyplývajúcich pre štát z čl.31 vety prvej Listiny je i zaistenie fungujúceho systému ochrany zdravia dostupného každému. Prístup ku zdravotnej starostlivosti musí byť založený na princípe rovnosti, bez toho, aby dochádzalo k neoprávnenej diskriminácii. Právo na ochranu zdravia je súčasťou tzv. sociálnych práv, ktoré sa neodvodzujú iba od postulátu ochrany ľudskej dôstojnosti, ale ich základom je solidarita obyvateľstva. Človek je prirodzene súčasťou spoločnosti ako skupiny osôb a solidarita v rámci týchto skupín je podstatnou hodnotou pre fungovanie spoločnosti. Prosperujúca spoločnosť nemôže fungovať bez viery svojich príslušníkov v možnosť sociálnej priestupnosti. Určitá miera kohézie je základom bezpečného pocitu z verejného priestoru pre všetkých a má tak priamu väzbu na mieru slobody všetkých obyvateľov. Záväzky štátu zo sociálnych práv sú teda odvodzované z povahy vzťahu medzi daným jednotlivcom a štátom.

36. Predmetom konania je rozhodovanie o povinnosti žalobcu zaplatiť preddavky na povinné zdravotné poistenie za obdobie od 18.03.2015 - 31.08.2015 a od 01.09.2015 do 31.12.2015. Žalobca vo svojej podstate nenamieta, že v zmysle zákona na neho dopadá povinnosť zaplatiť preddavky na povinné poistenie tak, ako mu bolo uložené. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v roku 2015 bol žalobca živnostníkom a zo zákona bol povinný platiť odvody, v jeho prípade v minimálnej výške 57,68 eura mesačne. Žalobca vo svojej podstate namieta celý systém verejného zdravotného poistenia tak, ako je stanovený , a to okrem jeho povinnej účasti na tomto poistení, jeho povinnosti platiť preddavky na toto poistenie aj určenie minimálneho vymeriavacieho základu, ktoré nezohľadňujú právo jednotlivca na život, na užívanie svojho zárobku. Jeho námietky smerujú k ústavnosti tých zákonných ustanovení, ktoré mu takúto povinnosť stanovujú. Má za to, že sú týmto zákonom porušované jeho práva, ktoré sú mu garantované Listinou práv a slobôd a to konkrétne v čl. 1, čl. 9 a z týchto dôvodov žiadal, aby správny súd prerušil konanie za účelom podania návrhu na posúdenie ich súladnosti s . Žalobca teda tvrdí, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z právnej úpravy, ktorá je v rozpore s Listinou práv a slobôd, a ktorá porušuje práva, ktoré mu Listina garantuje, a to najmä jeho právo na dôstojnosť, právo na to, aby nebol podrobený nútenej práci a službe. Práva, ktorých ochrany sa dovoláva sú v zmysle Listiny základnými ľudskými právami. Naproti tomu systém verejného zdravotníctva, ktorého súčasťou je aj koncepcia platenia preddavkov na poistné, je výsledkom realizácie sociálneho práva v zmysle čl. 31 Listiny. Správny súd poukazuje na to, že priamo Listina v uvedenom článku stanovuje, že realizácia tohto sociálneho práva sa zabezpečí prostredníctvom verejného poistenia. Listina teda sama stanovuje pre štát povinnosť realizovať prostredníctvom verejného zdravotného poistenia právo na ochranu zdravia, ktoré garantuje. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že štát je subjektom zodpovedným za zaistenie a naplnenie práva na ochranu zdravia a preto je na ňom, aby za týmto účelom prijal adekvátne opatrenia. Uvedené okrem iného štát realizuje aj vytváraním podmienok pre širokú dostupnosť lekárskej starostlivosti. Primárnou povinnosťou štátu je pritom prijatie zodpovedajúcej legislatívnej úpravy, ktorá stanoví a vytvorí nevyhnutný legislatívny rámec pre zaistenie práva na ochranu zdravia v praxi. Súčasťou pozitívnych povinností štátu vyplývajúcich pre štát z čl.31 Listiny je i zaistenie fungujúceho systému ochrany zdravia dostupného každému. Prístup ku zdravotnej starostlivosti musí byť založený na princípe rovnosti, bez toho, aby dochádzalo k neoprávnenej diskriminácii. Ako už bolo uvedené, právo na ochranu zdravia je súčasťou tzv. sociálnych práv, ktoré sa neodvodzujú iba od postulátu ochrany ľudskej dôstojnosti, ale ich základom je solidarita obyvateľstva. Človek je prirodzene súčasťou spoločnosti ako skupiny osôb a solidarita v rámci týchto skupín je podstatnou hodnotou pre fungovanie spoločnosti. Z uvedenej solidarity je potom odvodená povinná účasť na verejnom zdravotnom poistení, s ktorou priamo súvisí povinnosť platiť preddavky na toto poistenie. Samotné platenie preddavkov teda predstavuje verejnoprávnu povinnosť. Pričom je však potrebné zobrať na zreteľ, že preddavky na poistné sú iba zálohovo odvádzané finančné čiastky poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa (za určitých zákonom stanovených podmienok) zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného. Poistné potom predstavuje celoročnú čiastku, zúčtovanú v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (vymeriavacieho základu), dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, ktorým je príslušný kalendárny rok, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Samotná potreba platenia preddavkov vychádza so zabezpečenia priebežného toku finančných prostriedkov do systému zdravotného poistenia tak, aby bol zabezpečený jeho riadny chod a mohlo byť zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti a naplnenie pozitívneho záväzku štátu, ktorý

pre neho vyplýva z ust. čl. 31 Listiny ako aj práva osôb v zmysle uvedeného článku. Povinnosť platiť preddavok ako aj platiť poistné pritom v zásade dopadá na osoby v produktívnom veku, ktoré majú príjem, resp. sú spôsobilé ho dosiahnuť. Systém je teda nastavený tak, aby táto povinnosť zaťažila najmä uvedenú skupinu obyvateľstva, do ktorej patrí aj žalobca. Takýto postup nie je v rozpore s inými právami, ktoré sú žalobcovi garantované Listinou, vo všeobecnosti neohrozuje právo na ľudskú dôstojnosť, naopak práve z tohto práva pramení právo na ochranu zdravia.

37. Platenie poistného, resp. preddavkov nepredstavuje podľa správneho súdu ani vykonávanie nútenej služby v zmysle čl. 9 Listiny, a to najmä z dôvodu, že realizácia akejkoľvek platby sa vo všeobecnosti nepovažuje za službu. Ak má žalobca za to, že by mal byť systém nastavený tak, aby viac zohľadňoval potreby poistenca v zmysle zachovania jeho finančných prostriedkov, ktoré získa svojou pracovnou, resp. podnikateľskou činnosťou, tak je potrebné uviesť, že pri zachovaní potrebnej solidarity ako aj logickej požiadavky, aby povinnosť prispievania do systému verejného zdravotníctva dopadala najmä na osoby v produktívnom veku, zohľadňuje uvedená verejnoprávna povinnosť ekonomické možnosti tej

- ktorej povinnej osoby. K uvedenému dochádza najmä tým, že sa výška konkrétnej sumy poistného, resp. preddavkov odvíja od príjmu tej - ktorej osoby, od vymeriavacieho základu. Pokiaľ ide o stanovenie minimálneho vymeriavacieho základu pre SZČO, tak ten v rozhodnom období vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR v rozhodnom období. Je teda naviazaný na vývoj priemerných zárobkov, ktoré reflektujú ekonomickú a sociálnu situáciu v krajine. Do konca roku 2009 bol pritom naviazaný na minimálnu mzdu. K zmene došlo , pričom z dôvodnej správy k tomuto zákonu vyplýva, že k uvedenému došlo na základe spoločenského konsenzu. Správny súd pritom poukazuje na to, že akékoľvek verejnoprávne povinné peňažité plnenie nemôže mať vo svojich dôsledkoch konfiškačné dopady vo vzťahu k majetkovej podstate jednotlivca. Existenciu takéhoto značného disproporčného až konfiškačného charakteru pritom nie je možné skúmať vždy individuálne, teda v každom individuálnom prípade. Nie je teda vecou súdu a ani žalovaného skúmať konkrétnu finančnú situáciu žalobcu a dopad platenie preddavkov práve na jeho osobu. Pokiaľ ide o zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ pre SZČO a následné stanovenie minimálneho poistného resp. preddavkov, tak podľa názoru správneho súdu nemá takéto zákonom uložené plnenie likvidačný charakter, resp. nie je značne disproporciálne. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že uloženie povinnosti platiť sumu necelých 60 eur mesačne /rok 2015/ ekonomicky aktívnej osobe vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, nepredstavuje takýto výrazne disproporčný zásah do práva jednotlivca na majetok. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že zamestnanci prispievajú vo všeobecnosti do systému vyššími odvodmi. V porovnaní s nimi sa SZČO podieľajú v menšej miere na solidárnom financovaní zdravotníctva, pričom nárok na zdravotnú starostlivosť je univerzálny, teda poskytovaný v rovnakom rozsahu pre SZČO ako aj zamestnancov. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalobca na základe vlastného rozhodnutia odmieta zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe verejného poistenia, na ktorom je zo zákona účastný.

38. Ďalej správny súd konštatuje, že pre zásahy do práva na ochranu majetku sa vo všeobecnosti vyžaduje existencia určitého legitímneho cieľa, resp. podľa čl. 1 protokolu k Dohovoru, existenciu verejného záujmu. V danom prípade je bez pochybností takýmto legitímnym cieľom realizácia sociálneho práva garantovaného Listinou, a to práva na ochranu zdravia tak, ako bolo uvedené vyššie. Z pohľadu rozhodovacej praxe ESĽP majú členské štáty pri vymedzení takéhoto záujmu ako dôvodu pre zásah do práva na ochranu majetku široký priestor pre uváženie, resp. je možné konštatovať, že ESĽP je pri preskúmavaní splnenia podmienky existencie verejného záujmu veľmi zdržanlivý. Nespochybňuje, že zákonodarca disponuje voľnosťou pri rozhodovaní o ekonomickej a sociálnej politike. ESĽP tak rešpektuje spôsob, akým zákonodarca vymedzuje verejný záujem, okrem prípadov keď rozhodnutie “zjavne postráda racionálny základ”. V prípade účasti žalobcu na povinnom verejnom zdravotnom poistení, ktorého súčasťou je aj platenie preddavkov je takýmto legitímnym cieľom zabezpečenie fungovania systému verejného zdravotníctva založeného na solidarite tak, aby bola každému zabezpečená a sprístupnená adekvátna zdravotná starostlivosť. Rozsah zdravotnej starostlivosti pritom nie je závislý na výške odvodu tej - ktorej poistenej osoby, ale je univerzálny pre všetky zúčastnené osoby, bez ohľadu na výšku odvodu. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti uzavrel, že v oblasti tzv. politických otázok, ktoré zahŕňajú aj problematiku daní a odvodov, ústavné súdy v rámci svojho prieskumu zasahujú len celkom výnimočne, a to predovšetkým vtedy, ak je napadnutá právna úprava prejavom svojvôle zákonodarcu, resp. predstavuje intenzívny zásah do sféry hodnôt chránených . Je zrejmé, že otázka nastavenia systému verejného zdravotného poistenia je otázkou politického a spoločenského konsenzu, pri ktorom

je teda takýto prieskum ústavnosti obmedzený. Ak žalobca namietal, že ide o systém, ktorý ľudí zotročuje a je spôsobilý ich vyhladovať k smrti, tak správny súd opakovane uvádza, že povinná účasť na tomto poistení vychádza zo solidarity, ktorá je vo fungujúcej spoločnosti základom jej existencie a umožňuje zhromaždiť a sústrediť finančné prostriedky, z ktorých je potom jednotlivcom hradená adekvátna zdravotná starostlivosť, a to v rovnakej miere bez ohľadu na výšku odvodu, ktorú reálne zaplatili. Takýmto spôsobom je potom efektívne realizované ich právo na zdravie a občanom na dostupnú zdravotnú starostlivosť. Zaplatenie minimálneho preddavku v sume 57,68 eura mesačne pritom ekonomicky aktívnej osobe nemôže spôsobiť takú ujmu, ktorá by jej spôsobila absolútnu nemožnosť uspokojiť svoje základné potreby.“

39. Na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom rozhodoval o veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.07.2020 kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol, stotožnil sa s právnymi závermi Krajského súdu v Trenčíne, pričom reagujúc na kasačné námietky žalobcu uviedol nasledovné: „Kasačný súd neuznal námietku sťažovateľa, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že konanie neprerušil a nepredložil ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Kasačný súd pripomína, že prerušiť konanie podľa druhej vety ustanovenia (predtým ) možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania (R 53/1999). Krajský súd v odôvodnení rozsudku vysvetlil (viď body 20-31), prečo nepovažuje právnu úpravu za v rozpore s právami, ktoré priznáva a Listina základných práv a slobôd. K rovnakému záveru ohľadom ústavnosti sťažovateľom uvádzaných ustanovení dospel aj kasačný súd. Ustanovenie sa spája s úpravou zakladajúcou ústavný pozitívny záväzok Slovenskej republiky. Ústavný súd výslovne potvrdil existenciu tohto pozitívneho záväzku: „Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje . Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia (. Nález z 10. decembra 2014). To znamená, že orgány verejnej moci v Slovenskej republike zaťažuje ústavná povinnosť pripravovať a prijímať zákony, ktoré zabezpečia reálnu dostupnosť bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia. Takýmto , ktorého protiústavnosť sťažovateľ namieta. Verejné zdravotné poistenie, ako už bolo viackrát uvedené, je tvorené z poistného odvádzaného na základe solidárneho princípu. Z takto zhromaždených prostriedkov je potom všetkým poisteným jednotlivcom hradená adekvátna zdravotná starostlivosť, a to v rovnakej miere bez ohľadu na výšku odvodu, ktorou reálne prispeli. Prostredníctvom verejného zdravotného poistenia sa realizuje právo všetkých občanov v zmysle . Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy“. V uvedenom rozhodnutí ústavný súd poukazuje na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné. Správny súd nie je oprávnený udeľovať jednotlivcom výnimky z povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie v rozpore s platnou právnou úpravou, či znižovať odvodové zaťaženie vyplývajúce zo zákona. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že súd by mal nariadiť ukončenie exekučných konaní z dôvodu premlčania, kasačný súd uvádza, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného uvedených v záhlaví tohto rozsudku. Kasačný súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je oprávnený nariaďovať zastavenie exekúcie.“

40. Z ďalších listín, ktoré žalobca predložil do konania pred správnym súdom, vyplýva, že sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky so sťažnosťou zo dňa 12.11.2020 podľa požadujúc vydanie nálezu, ktorým by Ústavný súd Slovenskej republiky

skonštatoval porušenie základných práv a slobôd žalobcu vyplývajúcich z , , čl. 4, čl. 9 ods. 1, ods. 2 a čl. 26 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd

- rozhodnutím a postupom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 29.12.2016, č.s. XXXXX/XXXX/XXX, č.k. PV XXX/XXXXX/XXXX/R, č.z. XXXXXX/XXXX, ktorým bol potvrdený platobný výmer č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 10.11.2015,

- rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.s. XXXXX/XXXX/XXX, č.k. PV XXX/ XXXXX/XXXX/R, č.z. XXXXXX/XXXX, ktorým bol potvrdený platobný výmer č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2016,

- rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.07.2020.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

41. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

42. Podľa každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

43. Podľa zdravotné poistenie je a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len "") za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len "zdravotná starostlivosť") v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.

44. Podľa povinnosť platiť poistné vzniká dňom, od ktorého je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa .

45. Podľa poistné sa platí preddavkami na poistné () a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (). 46. Podľa veta prvá platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci.

47. Podľa platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činnou osobou alebo platiteľom poistného podľa , je povinný vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni ( až 17 a ) a odvádzať preddavky na poistné za poistencov, ktorých potvrdené prihlášky sa stali predmetom prevodu poistného kmeňa podľa osobitného predpisu.

48. Keďže medzi účastníkmi konania nebola spornou metodológia, akou sa správne orgány s využitím databáz Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a pravidiel štatistických analýz a matematiky dopracovali k výške preddavkov, resp. nedoplatku na poistnom na verejné zdravotné poistenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v obdobiach určených napadnutými rozhodnutiami, správny súd sa pri citácii príslušných právnych predpisov obmedzil iba na tie ustanovenia, ktoré deklarujú obligatórnosť zdravotného poistenia v podmienkach Slovenskej republiky.

49. Preskúmaním oboch napadnutých rozhodnutí (A aj B) najmä v intenciách žalobných námietok, po oboznámení sa s pripojenými administratívnymi spismi a po prejednaní veci na pojednávaní za účasti ďalšieho účastníka a za účasti žalobcu, ktorý pojednávaciu miestnosť opustil ešte pred vyhlásením rozsudku, dospel správny súd v zhode s názorom žalobcu k záveru, že podstata sporu je totožná s tou, aká bola riešená vo veci prejednávanej pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. , ku ktorej zaujal právny názor aj kasačný súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.07.2020, t.j. či má alebo nemá žalobca povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie s poukazom na základné práva a slobody deklarované v čl. 9 a čl. 26 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd za situácie, keď sa opakovanými deklaráciami adresovanými príslušným orgánom zrieka svojho práva na poskytovanie

mu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Keďže sa správny súd plne stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -105 zo dňa 10.12.2018 (body 20. až 31.), už raz v tomto rozsudku citovanom v bodoch 35. až 38., ako aj s právnym názorom kasačného súdu (viď už raz citovaný právny názor v bode č. 39 tohto rozsudku), v plnom rozsahu na tieto logicky vysvetlené a presvedčivo zdôvodnené právne názory odkazuje, pričom zdôrazňuje, že účasť na systéme verejného zdravotného poistenia vyplýva priamo zo , ktorého dotknuté ustanovenia doposiaľ neboli označené ako nesúladné s ani s Listinou základných práv a slobôd, stanovuje okruh osôb, ktoré sa na ňom zúčastňujú, ako aj podmienky vzniku a zániku tejto účasti. Správny súd nenašiel zákonný dôvod, pre ktorý by správne orgány nemali považovať žalobcu ako samostatne zárobkovo činnú osobu za subjekt podliehajúci povinnej účasti na zdravotnom poistení. Ak žalobca na viacerých miestach argumentuje o atribútoch neodňateľnosti, nescudziteľnosti, nepremlčateľnosti a nezrušiteľnosti základných práv a slobôd, potom nadväzujúc na takto ním argumentačne pootvorené dvere možno postulovať, že právo na prístup k zdravotnej starostlivosti prostredníctvom povinného zdravotného poistenia je tiež nescudziteľné a neodňateľné, z čoho okrem iného vyplýva právna neúčinnosť akejkoľvek vôľovej deklarácie povinne poistenej osoby vyhlasujúcej, že sa zrieka poskytovania jej úkonov zdravotnej starostlivosti.

50. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti správnych žalôb a preto ich podľa zamietol.

51. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nepožadoval. Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi správny súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia , v zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalšiemu účastníkovi žiadne povinnosti subsumovateľné pod ustanovenie neukladal, nevzniklo mu ani právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.