Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-61-2018.pdf
PDF · 123.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/61/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu B.. D. R. Y. A. L. K., bývajúceho v E. XX, XXX XX E. D., proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KaPO 1N 13586/17, ČRZ: 89184/2017 zo dňa 03.10.2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalované, Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, rozhodnutím zo dňa 03.10.2017 č. spisu KaPO 1N 13586/2017, ČRZ: 89184/2017, ako príslušný správny orgán podľa § 1 a 2 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1992 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci B.. D. R., nar. XX.XX.XXXX, v konaní pred súdom v právnej veci o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 810165/2017 zo dňa 29.05.2017.
2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 10.08.2017 mu bola doručená žiadosť žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o neplatnosť vyššie označeného rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a z predložených dokladov vyplynulo, že žiadateľ podal na Krajskom súde v Košiciach (podaním na poštovú prepravu dňa 07.07.2017) žalobu o neplatnosť rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 810165/2017 zo dňa 29.05.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane Mesta E. D. č. 17915204 zo dňa 02.02.2017, ktorým bola žiadateľovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške 18,10 EUR. V žalobe žiadateľ navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zrušil.
3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, je vo výške 18,10 EUR, ktorá suma predstavuje daň z nehnuteľnosti za rok 2014 vyrubenej rozhodnutím správcu dane Mesta E. D., ktorej vyrubenie žiadateľ napadol odvolaním, o ktorom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo ako odvolací orgán tak, že podané odvolanie žiadateľa zamietlo. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z., t.j. sumu 435 EUR a preto
žalovaný mal za to, že v danom prípade nie je splnená podmienka hodnoty sporu vyplývajúca z § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
4. Žalovaný ďalej konštatoval, že v minulosti v obdobných právnych veciach bol nárok na poskytovanie právnej pomoci priznávaný, avšak žalovaný pristúpil k zmene rozhodovacej praxe, a to po oboznámení sa s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015, ktorým krajský súd v obdobnej právnej veci, a to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 EUR nepriznal žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu, keď sa stotožnil so záverom krajského súdu, ktorý uviedol: „Ak teda v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) hodnota sporu nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy a vec možno oceniť peniazmi, neposkytnutie právnej pomoci v takom prípade nepredstavuje žiaden významný zásah do života občana. Nestanovenie tohto limitu by mohlo znamenať vážne riziko, že inštitút právnej pomoci by bol zneužívaný osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Zmyslom tohto ustanovenia v neposlednom rade je aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu“.
5. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí odvolal na znenie § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a konštatoval, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sa splnením ďalších podmienok žalovaný nezaoberal.
6. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a priložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci, preto výrokom rozhodnutia nárok na poskytovanie právnej pomoci mu nebol priznaný.
7. Včas podanou správnou žalobou z 31.10.2017, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.11.2017 (podanou na poštovú prepravu dňa 03.11.2017), žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Centra právnej pomoci č. sp.: KaPO 1N 13586/17, ČRZ: 89184/2017 a na základe ním uplatnenej argumentácie navrhol označené rozhodnutie žalovaného zrušiť ako nezákonné a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. Tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzalo centrum za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku). Zdôraznil, že ako účastník administratívneho konania bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, čo odôvodnil tým, že v tejto právnej veci mu už žalovaným bol nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný, a to predchádzajúcim rozhodnutím sp. zn. 1N 974/15- KaPO, RZ 29027/2015 zo dňa 05.05.2017 a bol mu určený právny zástupca, advokát JUDr. H. U., na zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci žaloby proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu
- Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100305/328717/2014/5053 zo dňa 17.07.2014, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/106/2014. V uvedenom konaní žiadateľ napadol rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta E. D. č. 179152014 zo dňa 15.05.2014, ktorým mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v sume 18,10 EUR.
8. Ďalej uviedol, že rozsudkom č. k. 7S/106/2014-87 zo dňa 28.09.2016 Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie žalovaného, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, č. 1100305/328717/2014/5053 zo dňa 17.07.2014, ako aj rozhodnutie správcu dane Mesta E. D. č. 179152014 zo dňa 15.05.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správca dane však opakovane rozhodnutím č. 179152014 zo dňa 02.02.2017 vydal rozhodnutie o vyrubení dane v totožnej výške. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo rozhodnutím č. 810165/2017 zo dňa 29.05.2017,
ktorým opakovane potvrdilo rozhodnutie Mesta E. D. č. 179152014 zo dňa 02.02.2017. Vzhľadom na takýto skutkový stav žalobca podaním zo dňa 04.07.2017 podal opätovne na príslušný súd správnu žalobu o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 810165/2017 zo dňa 29.05.2017.
9. Podľa názoru žalobcu, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je rozhodnutie žalovaného o nepriznaní nároku na právnu pomoc v tejto veci nezákonné a právne irelevantné, pretože aj keď žiadateľovi v minulosti v obdobných právnych veciach bol priznávaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný pristúpil k zmene rozhodovacej praxe. Žalobca opakovane zdôraznil, že v tej istej veci centrum rozhodlo dvakrát, a to rozdielnym spôsobom a tvrdil, že:
- nejde v žiadnom prípade o obdobnú právnu vec, ktorou argumentuje centrum v odôvodnení,
- neobstojí ani ďalší argument, že hodnota sporu, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, preto nie je splnená podmienka hodnoty sporu,
- odôvodnenie rozhodnutia č. KaPo 1N 13586/2017, ČRZ: 89184/2017 zo dňa 03.10.2017 je vo vážnom rozpore s odôvodnením rozhodnutia sp. zn. 1N 974/15-KaPO, RZ 29027/2015,
- keďže v zmysle vyššie uvedeného žalobca spĺňa podmienku hodnoty sporu, je zrejmé, že žiadateľ kumulatívne spĺňa všetky podmienky na poskytnutie právnej pomoci,
- v preskúmanom rozhodnutí žalovaného teda ide o ďalšie nezákonné a svojvoľné rozhodnutie žalovaného a
- žalovanému zrejme nič nehovorí litispendencia.
10. Žalobca ďalej vyslovil názor, že žalovaný vo veľmi veľa prípadoch prezentuje svoju „......vlastnú právnu normotvorbu a svojimi vyjadreniami v odôvodneniach rozhodnutí navodzuje dôvodnú pochybnosť, či disponuje schopnosťou racionálne rozlíšiť dôsledky svojho procesného postupu, a či vôbec disponuje žiaducou mierou právneho vedomia, a či nezneužívajú svoje práva a vôbec nezaťažujú súd nad nežiaducu mieru.“ V závere správnej žaloby žalobca zhodnotil, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď odôvodnenie rozhodnutia je absolútne nedostačujúce a nedáva zásadný podklad pre výrok rozhodnutia.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2020 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení zopakoval podstatu svojej argumentácie z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a na podporu svojho právneho výkladu pojmu hodnota sporu poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v ktorom uviedol: „… že pojem sporu nie je možné vykladať striktne gramaticky, ale vychádzajúc z vymedzenia rozsahu pôsobnosti zákona č. 327/2005 Z. z. a vymedzenia pojmu právna pomoc v tomto zákone, je možné pod pojmom porozumieť akúkoľvek právnu pomoc týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania, ako aj preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Uvedené platí aj vo vzťahu k výkladu pojmu hodnota sporu, a teda aj prípady v rámci správneho súdnictva (preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov) je potrebné posudzovať v zmysle podmienky stanovenej v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z., teda podmienky hodnoty sporu. Rovnako bola správnosť postupu pri posudzovaní hodnoty sporu konštatovaná aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11 2016.“
12. Žalobca v replike zo dňa 08.02.2021 poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza iba rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré mu vyhovujú a ktoré vie prispôsobiť pre svoju potrebu, argumentáciu a obhajobu. Ide však iba o snahu zakryť nesprávne, nezákonné a v celom rozsahu účelové odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. Podľa žalobcu argumentácia rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zavádzajúca, pretože v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia, ako aj následne v čase podania správnej žaloby, boli právoplatne aj iné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj konajúceho súdu, ktoré už žalovaný neuviedol, ako napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/67/2013, sp. zn. 5Sžo/62/2013, sp. zn. 4Sžk/20/2019, sp. zn. 8Sžo/70/2016 atď.. Práve s poukazom na obsah týchto rozhodnutí podľa žalobcu argumentácia hodnotou sporu, pre ktorú nebola splnená podmienka pre poskytnutie právnej pomoci neobstojí. Bez uvedenia podrobností tvrdil, že v čase rozhodovania o právnom zastúpení pre danú právnu vec žalovaný správny orgán za obdobnej situácie (rovnakí účastníci konania, rovnaký predmet sporu vo veci samej) už priznal žalobcovi nárok na právnu pomoc a určil nekvalifikovaných právnych
zástupcov, ako napr. JUDr. K., JUDr. U., JUDr. M., a pod.. V závere repliky žalobca tvrdil, že takýmto účelovým rozhodovaním žalovaného mu vzniká škoda v rozmedzí od 1.000 - 1.500 EUR.
13. Žalovaný sa k podanej replike duplikou nevyjadril napriek tomu, že replika spolu s výzvou súdu zo dňa 25.02.2021 mu bola doručená dňa 25.02.2021.
14. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP), rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu, na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.06.2021 dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, preto túto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
15. Na pojednávaní pred súdom žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a dodal, že nepriznávanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi sa u žalovaného stalo prakticky systémom ich práce. Nejde iba o individuálne nepriznávanie v jednotlivých prípadoch, ale o dlhodobý proces, ktorý, podľa jeho názoru, je až zneužitím právomoci verejného činiteľa zo strany žalovaného. Žalobca s hodnotením žalovaného v tejto konkrétnej veci nesúhlasil a tvrdil, že výška vyrubenej dane v tomto prípade nie je rozhodujúca, pretože ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva, teda ide o prieskum postupu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, keď schválilo rozhodnutie správcu dane Mesta E. D., kde predmetom prieskumu je zákonnosť rozhodnutia, pričom nikdy nenamietal výšku zaplatenej dane. Tvrdil, že právne názory, ktoré sú vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje žalovaný, sú už prekonané, pretože Najvyšší súd v poslednom období zaujíma v danej veci rovnaké stanoviská, ako aj žalobca. Odvolal sa aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Košiciach, ktorý vo viacerých rozhodnutiach (konkrétne sudca JUDr. Konček) zastáva názor, že ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie o hodnotu sporu. V závere svojho prednesu uviedol, že platcom vyrubenej dane by v skutočnosti mal byť nájomca, ktorý predmetné pozemky užíva a preto podľa jeho názoru došlo k obmedzeniu práva žalobcu na súdnu a inú ochranu.
16. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní pred súdom nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil žalovaný listom zo dňa 19.05.2021, a to z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti jeho zamestnancov. Nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s rozhodnutím vo veci v neprítomnosti ich zástupcu, preto súd v zmysle § 114 Správneho súdneho poriadku konal v neprítomnosti zástupcu žalovaného.
17. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému písomnú žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu zo dňa 04.07.2017 (doručená žalovanému dňa 10.07.2017), ktorou žiadal poskytnutie právnej pomoci vo veci o vyslovenie neplatnosti rozhodnutia správneho orgánu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 810165/2017 zo dňa 29.05.2017. Po doručení výzvy žalovaného žalobcovi na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žalobca zaslal žalovanému odpoveď z 03.08.2017, prílohou ktorej bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na predpísanom tlačive, datovaná dňom 03.08.2017. Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že žalobca žiada o právnu pomoc vo veci: „…nezákonné vyrubenie dane z nehnuteľnosti za rok 2014 v sume 18,10 EUR. Táto nezákonná daň bola už prejednaná rozsudkom na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 7S/106/2014-87 zo dňa 21.09.2016. Taktiež táto nezákonná daň bola už v marci 2016 vymožená v exekučnom konaní JUDr. Mgr. L.. Táto daň bola skôr vymožená v exekučnom konaní, ako sa o nej právoplatne rozhodlo.“ Žalobca zároveň pripojil k tomuto podaniu aj fotokópiu rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.: 810165/2017 zo dňa 29.05.2017, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo rozhodnutie Mesta E. D. č.179152014 zo dňa 02.02.2017, ktorým bola podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2014 v sume 18,10 EUR daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní.
18. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi, aj inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
19. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby bolo úlohou súdu v tejto veci posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný, ako príslušný správny orgán, rozhodol o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci na zastupovanie v rámci súdneho preskúmavacieho konania týkajúceho sa správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 810165/2017 zo dňa 29.05.2017, ktorým nepriznal žalovaný nárok žalobcovi na poskytovanie právnej pomoci, čo odôvodnil tým, že hodnota predmetu sporu, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z., t.j. sumu 435 EUR ku dňu podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, preto centrum malo za to, že podmienka hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nie je splnená a vzhľadom na nutnosť kumulatívneho splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok tak neprichádza do úvahy priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi.
20. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osoba v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresiahne 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
22. Podľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
23. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
24. Správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžk/20/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/45/2018-43 zo dňa 21.02.2019, z ktorého sa pre toto konanie javí potrebným citovať body 39. až 47. odôvodnenia tohto rozhodnutia: „39. Za kľúčovú v danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky označuje otázku právneho posúdenia potreby skúmania podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v podobe hodnoty sporu v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. v prípadoch, kedy navrhovateľ žiada o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaniach pred súdom v správnom súdnictve (konkrétne v konaniach, ktorých predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy). 40. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že základným účelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákonodarca stanovil tieto podmienky v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. kumulatívne, čo
znamená, že na to aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne. je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky. Dve z troch predmetných podmienok musia byť navyše splnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci (viď § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.). Jednou z takýchto podmienok je práve určenie hodnoty sporu v rámci ktorého sa o právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej v príslušnom období. 41. V prípade žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci žalovaný ustálil, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca ako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou o právnu pomoc, predstavuje sumu 5,01 €, ako suma úroku z omeškania za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2016, ktorá mu bola vyrubená z dôvodu nezaplatenie prvej splátky dane z nehnuteľnosti na rok 2012 v lehote splatnosti rozhodnutím Obce Studenec ako prvostupňovým orgánom a potvrdená odvolacím orgánom. Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie špecifikovaná suma neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z.z. nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Krajský súd sa s uvedeným právnym posúdením žalovaného nestotožnil a ustálil. že predmetom sporu, v ktorom žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyššie uvedeného druhostupňového správneho orgánu - žalovaného, čo nie je možné vyčísliť či posudzovať v peniazoch. Podľa názoru krajského súdu ide v danom prípade o spor, v ktorom nie je možné jeho hodnotu vyčísliť. 42. Po dôkladnom preskúmaní danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sa s názorom krajského súdu nestotožňuje a jeho rozhodnutie považuje za nesprávne. V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov. v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Účelom stanovenia takéhoto peňažného limitu je predovšetkým zabezpečiť, aby náklady. ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Medzi základné ciele sledované ustanovením tejto podmienky patrí taktiež snaha zamedziť zneužívaniu inštitútu právne pomoci osobami, ktoré sa neprimerane často obracajú na súdy. 43. Zákon č . 327/2005 Z. z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona v zmysle § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ : možné rozumie akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania. ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. Predmetný záver je potrebné primerane aplikovať aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napríklad konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného možno zaujať stanovisko, že prípady týkajúce sa správneho súdnictva (preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci. je taktiež potrebné posudzovať z hľadiska. či spĺňajú podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. podmienku hodnoty sporu. 44. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom kontexte dodáva. že vyššie špecifikované závery platia za predpokladu, že hodnota sporu v rámci správneho súdnictva sa dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia druhostupňového finančného orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým mu bol vyrubený úrok z omeškania v presne stanovenej výške z dôvodu nezaplatenie prvej splátky dane z nehnuteľnosti. Naproti tomu. iným prípadom V rámci správneho súdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch. sú napríklad konania podľa štvrtej časti Správneho súdneho poriadku. t. i. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a i. 45. Na podporu svojej argumentácie Najvyšší súd Slovenskej republiky, obdobne ako žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra 2016, v ktorom bola posudzovaná obdobná vec a konštatovaná správnosť postupu žalovaného pri posudzovaní hodnoty sporu. Rovnako ako v prípade žalobcu, aj vo veci posudzovanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžo/371/2015 nebola priznaná právna pomoc v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu.
46. Vo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. na ktoré žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/61/2013 zo dňa 30. januára 2014, sp. zn. 5Sžo/62/2013 zo dňa 30. januára 2014. sp. zn. 7Sžo/13/2014 zo dňa 24. septembra 2015. sp. zn. 5Sžo/11/2014 zo dňa 27. júna 2014. sp. zn. 5Sžo/55/2013 zo dňa 31. októbra 2013), Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že tieto sa týkajú skutkovo odlišných vecí, v ktorých žalovaný rozhodol o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu zrejmej neúspešnosti sporu a nie z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu tak. ako tomu bolo v prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu nemožno závery vyslovené v týchto rozhodnutiach aplikovať, resp. odkázať na ne za účelom podpory stanoviska žalobcu v danej veci. 47. Ak teda krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. a ustálil. že v prípade žalobcu nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. v ktorom bude v zmysle § 469 SSP viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“
25. Na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc najnovší vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri riešení právnej otázky posudzovania hodnoty sporov v súvislosti so splnením zákonných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (obdobne napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019) správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia bol v súlade so zákonom a aj samotné rozhodnutie žalovaného zodpovedá príslušným ustanoveniam zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. S poukazom sa právne názory vyslovené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Sžk/20/2019 z 05.11.2019 súd hodnotí ako správny záver správneho orgánu, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o pomoc, nie je splnená podmienka hodnoty sporu, pretože predmet súdneho prieskumu, voči ktorému smeruje správna žaloba vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 18,10 EUR (daň z nehnuteľnosti za rok 2014), ktorá neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú Nariadením vlády SR č. 280/2016 Z. z., t.j. sumu 435 EURO ku dňu rozhodnutia žalovaného. Keďže zákonom stanovené podmienky uvedené v § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi musia byť splnené kumulatívne, žalovaný postupoval správne, ak k hodnoteniu ďalších zákonných podmienok už nepristúpil a rozhodol tak, že nárok na právnu pomoc žalobcovi nepriznal.
26. K námietkam žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a právne irelevantné správny súd uvádza, že vzhľadom na právne závery vyplývajúce z vyššie uvedených úvah vyplývajúcich z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj krajských súdov k danej problematike, posudzovania hodnoty sporu pre potreby rozhodovania o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi možno uzavrieť, že tieto nie sú opodstatnené, pretože preskúmavané rozhodnutie žalovaného je plne v súlade s výkladom príslušných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a je aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené. Žalovaný tak pri rozhodovaní vychádzal zo správneho právneho názoru na aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pre potreby rozhodnutia dostatočne zistil a ustálil skutkový stav, ktorý tvorí základ pre rozhodnutie a odráža stav obsiahnutý v administratívnom spise a zároveň súd konštatuje, že v administratívnom procese posudzovania žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci súd nezistil ani žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by prípadne mohli mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného o jeho žiadosti vo veci týkajúcej sa tej istej dane z nehnuteľnosti za rok 2014, mu žalovaný na rozdiel od preskúmavaného rozhodnutia priznal nárok na právnu pomoc, súd uvádza, že od uvedeného rozhodnutia došlo k zmene rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority, názory ktorej pri uplatnení jednotlivých inštitútov zákona o právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je povinný vo svoje rozhodovacej praxi rešpektovať tak žalovaný, ako aj v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutí príslušný správny súd. Žalobca poukázal v správnej žalobe, a aj neskôr, v priebehu konania, na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj krajských súdov, z ktorých vyplýva právny názor o nemožnosti určiť hodnotu sporu v správnom súdnictve, pretože ide primárne o súdny prieskum rozhodnutia, k čomu správny súd dodáva, že tieto rozhodnutia, ako aj právne názory z nich vyplývajúce, sú súdu známe, avšak práve posun vo výklade zákona Najvyšším súdom Slovenskej republiky navodil stav, keď : ..... pojem „spor“ preto nie je možné
vykladať striktne gramaticky. Predmetný záver je potrebné primerane aplikovať aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napríklad konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného možno zaujať stanovisko, že prípady týkajúce sa správneho súdnictva (preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci. je taktiež potrebné posudzovať z hľadiska, či spĺňajú podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. podmienku hodnoty sporu.“ (bod 24. odôvodnenia tohto rozhodnutia).
27. Z vyššie uvedených dôvodov súd aj ďalšie jednotlivé námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných dôvodoch vyhodnotil ako nedôvodné a po dôkladnom zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
28. V závere správny súd konštatuje, že vydaním rozhodnutia žalovaného, ktorým žalobcovi v tejto konkrétnej veci nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci neplatnosti rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 810165/2017 zo dňa 29.05.2017, právo navrhovateľa domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované.
29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.