Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Cob-17-2023.pdf
PDF · 164.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml. v spore žalobcu: FIRESTA-Fišer, rekonstrukce, stavby a.s., so sídlom Mlýnská 68, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 253 17 628, podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky FIRESTA - Fišer, rekonstrukce, stavby a.s., organizačná zložka, so sídlom V záhradách 17, 811 02 Bratislava, IČO: 31 802 338, právne zastúpený: JUDr. Zdenek Daňhel, advokát so sídlom Mlýnská 68, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému: MEIXNER - KALINA, s.r.o., so sídlom Pácerová cesta 487/15, 931 01 Šamorín, IČO: 36 261 173, právne zastúpený: Mgr. Peter Németh, advokát so sídlom Veterná 43, 931 01 Šamorín, o zaplatenie 45.328,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/47/2013 - 193 zo dňa 21. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 11Cb/47/2013 - 193 zo dňa 21. júna 2022 p o t v r d z u j e.
II. Zˇalobcovi súd p r i z n á v a právo na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30. 01. 2012 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 45.328,75 eur s príslušenstvom (úrok z omeškania). Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovanému v žalovanej výške poskytol peňažné plnenie bez právneho. Žalovaný dňa 14.01.2008 vystavil žalobcovi faktúru č. 2008001, ktorou fakturoval plnenie „na základe objednávky č. 298“ v cene 1.165.574 Sk vrátane DPH. Uvedenú faktúru žalobca žalovanému zaplatil dňa 30.01.2008. Žalovaný dňa 07.02.2008,vystavil žalobcovi faktúru č. 2008013, ktorou fakturoval plnenie „na základe objednávky č. 298“ v cene 1.178.528,50 Sk vrátane DPH. Uvedenú faktúru žalobca zaplatil žalovanému čiastočne, a to vo výške 200.000,- Sk dňa 02. 09. 2008. Žalobca ani žiadna jeho organizačná zložka však nevystavili žalovanému objednávku č. 298 a ani žiadnu inú objednávku. Žalobca ani žiadna jeho organizačná zložka neobdržali od žalovaného akceptáciu objednávky č. 298 ani akejkoľvek inej objednávky. Žalobca ani akákoľvek jeho organizačná zložka neobdržali od žalovaného žiadne plnenie, na základe ktorého by žalovaný bol oprávnený požadovať protihodnotu v peniazoch. Medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy v minulosti uzavretá žiadna platná zmluva. Žalovaný vystavil predmetné faktúry a prijal uvedené peňažné plnenia bez akéhokoľvek právneho dôvodu. K úhrade faktúr zo strany žalobcu došlo porušením pracovných povinností pracovníkov žalobcu. Žalobca listom zo dňa 06.10.2011 vyzval žalovaného, aby k obom uvedeným faktúram vystavil dobropisy a tieto doručil žalobcovi, a aby vrátil peňažné plnenia prijaté podľa uvedených faktúr žalobcovi v lehote 10 dní od
doručenia výzvy. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 10.10.2011. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil v poskytnutej lehote, čím sa od 21. 10. 2011 dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalobca si preto uplatnil tiež úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo žalovanej sumy, a to od 21. 10. 2011 do zaplatenia.
2. Žalovaný vo vyjadrení (v odpore proti platobnému rozkazu) k žalobe uviedol, že ju považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Plnenie z faktúry č. 2008013 v sume 6.638,78 eur spoukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka má nevyvrátiteľné účinky uznania záväzku (dlhu) v jeho celosti. Vzhľadom na úhradu časti pohľadávky žalobca uznal pohľadávku čo do dôvodu a výšky. Žalovaný poprel, že by žalobca nevystavil žiadnu objednávku, pričom svoje tvrdenia preukazoval potvrdenou objednávkou č. 298 s odtlačkom pečiatky a podpisom konateľa žalobcu. Predmetné faktúry do času výzvy zo strany žalovaného na úhradu neuhradenej časti pohľadávky žalobca nepopieral, pričom tieto faktúry boli riadne zahrnuté do účtovníctva žalovaného ako i žalobcu. Pokiaľ žalobca vo svojom účtovníctve neeviduje žiadnu faktúru, žalovaný to považoval za neplnenie si zákonných povinností spočívajúcich v riadnom vedení účtovníctva. Žalovaný poukázal na to, že prijaté platby riadne zaevidoval, pričom z nich v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty riadne odviedol štátu daň.
3. Žalobca na vyjadrenie (odpor) reagoval replikou v ktorej uviedol, že § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka predpokladá existenciu záväzku. Záväzkom nie je ani sporná objednávka, ani sporné faktúry, ale záväzkom môže byť iba povinnosť dlžníka zaplatiť dohodnutú, inak obvyklú, protihodnotu - cenu za plnenie poskytnuté veriteľom na základe zmluvného vzťahu s dlžníkom. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal existenciu konkrétneho zmluvného vzťahu medzi účastníkmi (vrátane obsahu takého vzťahu). Z § 407 ods. 3 ďalej vyplýva, že pre úvahu o uznaní zvyšku dlhu je potrebné získať i z čiastkového plnenia záväzku dlžníka dôvodný úsudok, že takým čiastkovým plnením chcel dlžník uznať a uznal i zvyšok záväzku, čo však žalovaný nepreukázal, že zo žalobcom poskytnutého čiastkového plnenia možno usudzovať, že žalobca uznal i zvyšok záväzku. Žalobca poukázal na to, že predmetom konania nie je doplatok „nároku“ žalovaného a podľa jeho názoru nie je možné uznať nárok na plnenie bez právneho dôvodu, resp. nárok na plnenie zvyšku plnenia bez právneho dôvodu. Čo sa týka dôkazného bremena ohľadom vyvrátiteľnej domnienky uznania záväzku, na žalobcovi leží dôkazné bremeno, aby preukázal, že čiastku, ktorej vrátenia sa žalobou domáha, žalovanému zaplatil. Na žalovanom leží dôkazné bremeno, aby preukázal existenciu, obsah a splnenie dohody, podľa ktorej bol žalovaný oprávnený prijať od žalobcu plnenie v dobrej viere, ktorej absenciu u žalovaného žalobca namieta. Pre oprávnenosť a úspešnosť návrhu v predmetnej veci, ktorej predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia, nie je dôležité, či žalobca popieral a namietal oprávnenosť požiadaviek žalovaného na zaplatenie faktúr č. 2008001 a č. 2008013 pred tým, ako žalobcovi žalovaný doručil výzvu na uhradenie neuhradenej časti faktúry č. 2008013. Najneskôr od 16. 08. 2011 sa žalobca intenzívne snažil mimosúdne so žalovaným vysporiadať platby, ktoré žalovanému uhradil bez právneho dôvodu. K žalovaným tvrdenej objednávke č. 298, žalobca uviedol, že sa mu nedostala do dispozície akákoľvek žalobcom vystavená objednávka voči žalovanému, ktorá by bola včas akceptovaná žalovaným a doručená včas späť do dispozície žalobcu. Rovnako tak žalobca neobdržal od žalovaného akékoľvek plnenie, ktoré by oprávňovalo žalovaného na vznik nároku na zaplatenie protihodnoty.
4. Žalovaný reagoval duplikou, v ktorej uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný si svoje povinnosti v zmysle objednávky riadne vykonal, pričom za túto prácu nebolo žalovanému do dnešného dňa riadne zaplatené. V danom prípade išlo o plnenie na základe právneho dôvodu, pričom práce boli riadne vykonané, tieto do času podania žaloby nikto nerozporoval, a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tak, ako sa to snaží žalobca bez relevantných dôkazov tvrdiť. Ak žalobca čiastočne uhradil faktúru č. 2008013 v sume 6.638,78 € (200 000,- Sk) a fa. č. 2008001 v sume 38.689,97 € (1 165 574,-Sk), má s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka takéto konanie nevyvrátiteľné účinky uznania záväzku (dlhu) v jeho celosti. Ďalej žalovaný argumentoval, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že práce neboli žalovaným vykonané, pričom ak žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, dôkazné bremeno preukázať, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu plneniu, zaťažuje žalobcu a žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Nie je jeho povinnosťou žalovaného preukázať vykonanie diela, ale práve naopak, dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o bezdôvodnom obohatení zaťažuje žalobcu. Žalovaný dielo riadne vykonal, žiaľ kvôli administratívnej chybe zamestnanca žalovaného pri vedení archívu žalovaný nemá k dispozícii doklady. Žalovaný však podľa jeho názoru nemá zákonnú povinnosť súdom prvej inštancie požadované doklady archivovať, aj s ohľadom na dobu, od kedy došlo k vykonaniu prác žalovaným. Žalovaný
zopakoval, že vystavené faktúry boli uhradené na základe dohody zmluvných strán a teda nejde o plnenie bez právneho dôvodu. Predmetné faktúry, do času výzvy zo strany žalovaného na úhradu neuhradenej časti pohľadávky žalovaného z fa. č. 2008013, nikto zo strany žalobcu nepopieral a nenamietal, pričom tieto faktúry boli riadne zahrnuté do účtovníctva žalovaného a žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vystavil objednávku č. 298. Pokiaľ žalobca tvrdil, že neobdržal žiadnu objednávku a vo svojom účtovníctve neeviduje žiadne faktúry, žalovaný takéto tvrdenie považoval za zavádzajúce, pričom opak potvrdzuje práve potvrdená objednávka č. 298, ako i čiastočné plnenie faktúr žalobcom. Keby žalobca predmetné faktúry neevidoval v účtovníctve, predmetné faktúry by nemohol ani uhradiť a to ani čiastočne. Žalovaný prijaté platby riadne zaevidoval, pričom z nich v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, riadne odviedol štátu daň z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný navrhol vykonať dôkaz týkajúci sa zaúčtovania faktúr č. 2008001 a 20080013 žalobcom v jeho účtovníctve, ako i otázke prípadného kontrolného výkazu, resp. spôsobu zúčtovania DPH, resp. uplatnenia alebo neuplatnenia DPH žalobcom, z ktorých skutočností následne možno vyvodzovať i právne významnú skutočnosť uznania pohľadávky žalobcom tak, ako to žalovaný opakovane uvádza. Žalovaný namietol premlčanie žalobcom uplatňovaného „nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia“. V zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba štyri roky, ak zákon pre jednotlivé práva neustanovuje inak. Pokiaľ ustanovenie § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka hovorí o premlčaní práva zo záväzkových vzťahov, možno dôjsť k záveru, že v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka bude na premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava podľa § 397 Obchodného zákonníka, čo v danom prípade je štvorročná premlčacia doba. Poukázal na rozhodnutie NS ČR z 15.5.2008, sp. zn. 32 Cdo 3800/2007. Nakoľko faktúra č. 2008001 bola vystavená dňa 14.01.2008 so splatnosťou ihneď, žalovaný tvrdil, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň po jej splatnosti, t.j. 15.01.2008. Žaloba bola podaná dňa 30.01.2012 po uplynutí zákonom stanovenej lehota štyroch rokov, počas ktorej si žalobca mohol svoje právo uplatniť na súde. k duplike žalovaný nepripojil žiadne dôkazy.
5. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11Cb/47/2013 - 193 zo dňa 21. júna 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45 328,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 45 328,75 EUR od 21. 10. 2011 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu (výrok III.).
6. V odôvdnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v súdnom spise. Nevykonal žalovaným navrhnutý výsluch X. Y., konateľa žalovaného, ktorý žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 10. 06. 2019 s tým, že na ďalšie pojednávanie (nariadené na 08. 07. 2019) zabezpečí účasť pána svedka. Na pojednávanie dňa 08. 07. 2019 sa svedok nedostavil, pričom právny zástupca žalovaného uviedol, že nepozná dôvod jeho neúčasti a na vykonaní tohto dôkazu netrval, ponechal to na zvážení súdu. Svedok sa následne sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 21. 06. 2022. Súd nepovažoval za nevyhnutné svedka vypočuť, keďže ako konateľa žalovaného by ho vypočúval iba ako stranu a samotné jeho vyjadrenia bez spojenia s inými (hodnovernými) dôkazmi, nemohli rozhodnutie súdu akokoľvek ovplyvniť.
7. Súd prvej inštancie konštntoval, žalovaný ako dodávateľ vystavil žalobcovi ako odberateľovi dňa 14.01.2008 faktúru č. 2008001, ktorou žalobcovi fakturoval za montáž výstuže, prevoz materiálu medzi deponiami a za montáž a demontáž debnenia sumu 1.165.574 Sk (vrátane 19 % DPH) (38.689,97 eur). Podľa faktúry bola faktúra vystavená na základe objednávky č. 298, s dátumom dodania: 14.01.2008 a dátumom splatnosti: „Ihneď“. Uvedenú faktúru žalobca žalovanému v celom rozsahu uhradil platbou zo dňa 30.01.2008. Uhradenie faktúry žalovaný nerozporoval, pričom na pojednávaní dňa 10. 06. 2019 žalovaný potvrdil, že prijal platbu dňa 31. 01. 2008. Žalovaný ako dodávateľ vystavil žalobcovi ako odberateľovi dňa 07. 02. 2008 faktúru č. 2008013, ktorou žalobcovi fakturoval za montáž výstuže, prevoz materiálu medzi deponiami a za montáž a demontáž debnenia sumu 1.178.528,50 Sk (vrátane 19 % DPH). Podľa faktúry bola faktúra vystavená na základe objednávky č. 298, s dátumom dodania: 07.02.2008 a dátumom splatnosti: „Ihneď“. Uvedenú faktúru žalobca žalovanému uhradil čiastočne, a to platbou zo dňa 02.09.2008 vo výške 200 000,- Sk (6 638,78 eur). Uhradenie faktúry vo výške 6.638,78 eur žalovaný nerozporoval, pričom na pojednávaní dňa 10. 06. 2019 žalovaný potvrdil, že prijal platbu dňa 03. 09. 2008. Prijatie sumy 6.638,78 eur žalovaným vyplýva i zo žalobcom predloženého listu žalovaného „Odpoveď na list zo dňa 16.08.2011“, ktorým žalovaný žiadal žalobcu o zaplatenie
neuhradenej časti faktúry č. 2008013, pričom pri vyčíslení požadovaného úroku z omeškania žalovaný zohľadnil úhradu sumy 6.638,78 eur dňa 03.09.2008.
8. K žalovaným namietnutému premlčaniu uplatneného bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie uviedol, že štvorročná premlčacia doba (§ 397 ObchZ) na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže začať plynúť skôr, ako vôbec k bezdôvodnému obohateniu dôjde a oprávnenému vznikne nárok na jeho vydanie. K bezdôvodnému obohateniu nedošlo vystavením faktúry či uplynutím dátumu jej splatnosti, ale až okamihom, keď sa žalovaný bezdôvodne obohatil, t.j. (v danom prípade) keď prijal plnenie bez právneho dôvodu, teda keď sa peňažné prostriedky žalobcu bez právneho dôvodu dostali do dispozície žalovaného, t.j. dňom prijatia platby na svoj bankový účet. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prijal prvú platbu dňa 31.01.2008 a druhú platbu v septembri 2008. Ak teda žaloba bola súdu doručená 30. 01. 2012, bola podaná pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby a žalobou uplatnený nárok nie premlčaný.
9. K spornej otázke dôkazného bremena súd prvej inštancie zaujal stanovisko totožné s názorom žalobcu. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Nie je na žalobcovi, aby preukázal, že nevystavil žiadnu objednávku, že mu nebola doručená žalovaným akceptovaná objednávka, ani že žalovaný žiadne práce nevykonal. Naopak, je povinnosťou žalovaného preukázať, že mu bola doručená objednávka žalobcu a že žalovaný včas doručil akceptáciu objednávky žalobcovi, prípadne že vykonal práce, za ktoré vystavil predmetné faktúry. Žalobca v konaní preukázal (resp. tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné), aké platby, v akom čase a na základe akých faktúr žalovanému uhradil. Bolo na žalovanom, aby preukázal, že faktúry vystavil oprávnene, čím by preukázal okolnosti vylučujúce žalobou tvrdené právo žalobcu.
10. K problematike bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie uviedol, že je ním majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Faktúra nie je právnym dôvodom vzniku záväzku uhradiť fakturovanú sumu, ale má charakter výzvy na plnenie. Povinnosť (právny dôvod) uhradiť fakturovanú sumu musí vyplývať zo zmluvy alebo zo zákona. Podľa sporných faktúr žalovaný fakturoval žalobcovi žalovaným vykonané práce, pričom v prípade odplaty za vykonanie prác môže byť právnym dôvodom pre vznik povinnosti žalobcu uhradiť žalovanému sumy podľa sporných faktúr iba zmluva, na základe ktorej žalovaný vykonal dohodnuté práce za dohodnutú odmenu, alebo zákonná povinnosť žalobcu uhradiť žalovanému primeranú peňažnú náhradu za skutočne vykonané práce, ak tieto boli vykonané bez platnej zmluvy, napr. v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy pre nedojednanie všetkých podstatných náležitostí jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom a pod. (§ 451 ods. 2 v spojení s § 458 ods. 1 OZ). Žalovaný bol preto povinný preukázať existenciu zmluvy o vykonaní prác za dohodnutú cenu (ktorá bola fakturovaná spornými faktúrami), alebo skutočné vykonanie prác. Hoci žalobca upozorňoval, že žiadna z týchto skutočností nebola preukázaná (žalobca tvrdil, že nikdy nevystavil objednávku, nikdy mu nebola doručená akceptácia objednávky zo strany žalovaného a teda nevznikla ani zmluva o vykonaní prác, pričom žalovaný nepreukázal ani vykonanie prác a tieto práce žalovaný pre žalobcu nikdy nevykonal), žalovaný v konaní predložil iba kópiu objednávky č. 298, v ktorej je uvedené, že dodávateľom prác má byť iný subjekt, než je žalovaný, konkrétne X. Y., IČO: 30 907 691. Objednávka - ak vôbec bola vystavená
- nebola vystavená žalovanému, ale tretiemu subjektu a žalovanému z nej nemohli vzniknúť žiadne práva a povinnosti (odhliadnuc od toho, že žalovaný ani nepreukázal, že by túto objednávku akceptoval a svoju bezvýhradnú akceptáciu včas doručil žalobcovi). Súd mal preto z vykonaného dokazovania za nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikla žiadna zmluva, ktorej obsahom by bolo vykonanie fakturovaných prác žalovaným a s tým spojené práva a povinnosti žalobcu a žalovaného, vrátane práva žalovaného na zaplatenie dohodnutej odplaty.
11. Žalovaný nepreukázal podľa súdu prvej inštancie splnenie predpokladov pre fakturáciu z titulu peňažnej náhrady za ním vykonané práce. Žalovaný nepreukázal, že pre žalobcu vykonal akékoľvek práce. Nepredložil jediný listinný dôkaz (preberacie protokoly, dodacie listy, stavebný denník, fotodokumentácia a pod.), nenavrhol vypočuť žiadneho svedka (stavbyvedúci, iní jeho pracovníci uskutočňujúci predmetné práce). Svoju procesnú obranu žalovaný založil na tom, že žalobca by mal preukázať, že žiadne práce vykonané neboli alebo že mu nebola doručená akceptovaná objednávka, pričom súd prvej inštancie túto argumentáciu vyhodnotil ako účelovú, neopodstatnenú a odporujúcu požiadavkám na dôkazné bremeno znášané jednotlivými sporovými stranami. Žalovaný nepreukázal existenciu právneho dôvodu pre ním vystavené faktúry ako okolnosť vylučujúcu žalobou uplatnený nárok.
12. Súd prvej inštancie poukázaj aj na skutočnosť, že faktúry boli vystavené so splatnosťou „Ihneď“, čo možno považovať za mimoriadne neštandardné a zároveň v zjavnom rozpore so žalovaným predloženou kópiou objednávky č. 298, v ktorej je uvedená splatnosť 60 dní od doručenia faktúry. Táto skutočnosť sama o sebe, ale tiež v spojení so zistením, že k realizácii stavebných prác v objeme takmer 80 000,- eur neexistuje vôbec žiadna písomná dokumentácia či záznam, potvrdzuje predpoklad žalobcu, že žalovaný od počiatku konal nepoctivo, v úmysle bezdôvodne sa obohatiť.
13. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dokumentáciou nedisponuje kvôli administratívnej chybe zamestnanca spoločnosti žalovaného pri vedení archívu, toto tvrdenie súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové a neopodstatnené tvrdenie, keďže je nemožné, aby zamestnanec poverený vedením archívu (alebo ktorýkoľvek iný zamestnanec) stratil všetky poklady k realizácii zákazky (vrátane stavebného denníka, všetkej elektronickej či písomnej komunikácie pri dojednávaní a realizácii zákazky a pod.); okrem toho toto tvrdenie žalovaný nijako nepreukázal.
14. K tvrdenému uznaniu pohľadávky z dôvodu jej čistočnej úhrady súd prvej inštancie uvideol, že podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v spojitosti s § 323 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje inštitút uznania záväzku, podľa ktorého ak niekto písomne uzná svoj záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Predmetom konania pred súdom nebolo zaplatenie nezaplatenej časti faktúry č. 2008013, ale povinnosť žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Preto tvrdenia o tom, že platbou časti uvedenej faktúry žalobca uznal aj jej zvyšnú časť, boli pre toto konanie bezpredmetné. Ak mal žalovaný na mysli to, že čiastočnou úhradou faktúry žalobca uznal záväzok ako celok, vrátane už zaplatenej časti faktúry (a teda nie je dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia), potom i v tomto smere žalovaný nesprávne aplikuje ustanovenia Obchodného zákonníka o uznaní záväzku. Zaplatením peňažného záväzku dochádza k zániku tohto záväzku jeho splnením (§ 324 ods. 1 a 2') a teda z logiky veci je vylúčené, aby zaplatenie peňažnej sumy bolo interpretované ako potvrdenie, že záväzok trvá (keď záväzok zanikol). Rovnako to platí pri úplnej úhrade dlhu, ako i v prípade čiastočného splnenia záväzku. Súd prvej inštancie nesúhlsil so žalovaným, ktorý vníma uznanie záväzku ako inštitút, ktorý je spôsobilý založiť právny záväzok i tam, kde dosiaľ neexistoval. Uznanie záväzku predpokladá existenciu záväzku. Ak záväzok podľa práva neexistuje, jeho uznanie nemôže mať žiadne právne účinky a ani ním právny dôvod, resp. záväzok, nevzniká. V predmetnom prípade, ak neexistovala zmluva o vykonaní prác, neboli vykonané žiadne práce, a teda nevznikol právny dôvod pre úhradu sporných faktúr (t.j. záväzok nevyplýva zo zmluvy ani zo zákona), potom čiastočná úhrada faktúry č. 2008013 nemôže absenciu právneho dôvodu zhojiť, právny dôvod nahradiť či založiť. Dôsledkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom trval (por. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka - „predpokladá sa...“), a teda strany môžu v súdnom konaní namietať neexistenciu uznaného záväzku.
15. Za bezpredmetné považoval súd prvej inštancie tvrdenie žalovaného, že predmetné faktúry do času výzvy zo strany žalovaného na úhradu neuhradenej časti pohľadávky nikto zo strany žalobcu nepopieral a nenamietal, pričom tieto faktúry boli riadne zahrnuté do účtovníctva žalovaného ako i žalobcu. Existenciu resp. neexistenciu právneho dôvodu nemožno vyvodzovať z toho, kedy a akým spôsobom sa žalobca domáha svojho práva. Jediným limitom je uplatnenie práva v premlčacej dobe, čo v danom prípade bolo splnené. Nebolo preto potrebné sa ani bližšie zaoberať tým, či faktúry boli zaradené do účtovníctva žalobcu a v tejto súvislosti zabezpečovať žalovaným navrhnutý dôkaz - kontrolný výkaz k DPH a účtovné doklady žalobcu.
II. Odvolanie
16. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu poľa § 365 ods. 1 písm. a, b), c), d), e), f), g) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby žalobu ako neôvodnú zámietol.
17. Žalovaný uviedol, že je jeho výlučným ústavným právom verejne sa vyjadriť k prejednávanej veci bolo porušené, keď nedošlo k vypočutiu konateľa žalovaného X. Y., ktorý vo veci chcel uviesť relevantné okolnosti na preukázanie skutočností, ktoré výrazne spochybňujú tvrdenia žalobcu.
18. Poukázal v tejto súdislosti na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 54/08, uverejnený pod publikačným číslom 56/2008: „K prirodzeným právam každého človeka a občana patrí právo, aby mu v zložitom procese hľadania práva a spravodlivosti aspoň raz bolo umožnené predstúpiť pred nezávislý súd so svojou vecou, teda aby bol vypočutý. Inak povedané, ide o to, aby mohol predstúpiť so svojou vecou pred konkrétneho sudcu či skôr sudcov, ktorí sú vybavení právom a povinnosťou zvážiť všetky okolnosti, ktorých individuálna a neopakovateľná povaha uplatneného nároku presahuje to, čo možno vteliť do abstraktnej právnej normy.“ A tiež na čI. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
19. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu bola prax taká, že sa objednávky vystavovali aj na meno konateľa spoločnosti žalovaného, nakoľko tento vystupoval v právnych vzťahoch medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaného. Takáto bola obchodná zvyklosť medzi stranami. Nie je teda pravdou skutočnosť, že by si žalobca objednal zhotovenie diela u inej osoby ako žalovaného, a teda na strane žalovaného by došlo k bezdôvodnému obohateniu.
20. Podľa žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu z viacerých dôvodov. Zo strany žalobcu došlo k uznaniu dlhu čiastočnou úhradou faktúry č. 2008013 zo dňa 07.02.2008 v sume 6.638,78 €. Žalovaný si svoje povinnosti v zmysle objednávky riadne vykonal, pričom za túto prácu nebolo žalovanému do dnešného dňa riadne zaplatené. Vystavené faktúry boli uhradené na základe dohody zmluvných strán, pričom žalovaný popre, že by išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Predmetné faktúry, do času výzvy zo strany žalovaného na úhradu neuhradenej časti pohľadávky žalovaného zfa. č. 2008013 žalobca nepopieral, pričom tieto faktúry boli riadne zahrnuté do účtovníctva žalovaného a ako aj do účtovníctva žalobcu. Žalobca v rámci celého konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že práce neboli žalovaným vykonané, pričom ak žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom dôkazné bremeno preukázať, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu plneniu, zaťažuje žalobcu a nie, ako sa súd domnieva, žalovaného. V napadnutom rozsudku vyjadrený názor súdu revej inštancie považoval žalovaný za vecne nesprávny, popierajúci tak základné princípy kontradiktórnosti konania pred súdom v zmysle platnej právnej úpravy. Žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pričom nebolo žalovaného povinnosťou preukázať vykonanie diela, ale práve naopak, dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o bezdôvodnom obohatení zaťažovalo žalobcu. Žalovaný zpakoval, že dielo riadne vykonal, avšak administratívnou chybou zamestnanca spoločnosti žalovaného pri vedení archívu nemá k dispozícii doklady požadované vo vyzve súdu. Prízvukoval, že nemá zákonnú povinnosť požadované doklady archivovať aj s ohľadom na dobu, od kedy došlo k vykonaniu prác žalovaným. Pokiaľ žalobca tvrdil, že neučinil žiadnu objednávku od žalovaného spočívajúcu v montáži výstuží, prevozu materiálu a montáži a demontáži debnení, toto tvrdenie žalovaný odpore proti platobnému rozkazu poprel a popieral v rámci celého konania pred súdom prvej inštancie, pričom svoje vyjadrenie preukázal potvrdenou objednávkou č. 298 s razítkom a podpisom konateľa žalobcu. Ak žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že neobdržal žiadnu objednávku a vo svojom účtovníctve neeviduje žiadne faktúry, žalovaný mal takéto tvrdenie za zavádzajúce, pričom opak potvrdzuje práve potvrdená objednávka č. 298. Podpis zodpovedného zamestnanca žalobcu nebol spochybnený v konaní nijakým hodnoverným spôsobom a teda platí, že objednávka bola žalobcom
prijatá a schválená, čím došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi stranami sporu, pričom opak v konaní pred súdom nebol nijako preukázaný.
21. Pokiaľ žalobca vo svojom účtovníctve neeviduje žiadnu faktúru, žalovaný to považoval za neplnenie si svojich zákonných povinností spočívajúcich v riadnom vedení účtovníctva. Žalovaný prijaté platby riadne zaevidoval, pričom z nich v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty, riadne odviedol štátu daň z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný navrhol vykonať dôkaz týkajúci sa zaúčtovania faktúr č. 2008001 a 20080013 žalobcom v jeho účtovníctve, ako i otázke prípadného kontrolného výkazu, resp. spôsobu zúčtovania DPH, resp. uplatnenia alebo neuplatnenia DPH žalobcom. K vykonaniu tohto dôkazu však nedošlo a súd prvej inštancie vo svojom odôvodnený ani neuviedol prečo tento pre konanie významný dôkaz nevykonal.
22. Žalovaný namietal odňatie jeho možnosti konať pred súdom prvej inštancie, postupom súdu tým, že sa nevysporiadal s vyššie uvedenými dôvodmi a obranou žalovaného. Z ustálenej judikatúry súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vyplýva, že medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, v zmysle ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Povinnosťou súdu je riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Táto povinnosť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé rozhodnutie súdu. Súd sa v ňom má vysporiadať s návrhmi účastníka konania a poskytnúť aj priamo nezainteresovanej osobe uspokojivé odpovede na kľúčové otázky tvoriace predmet sporu. Z tohto dôvodu bolo porušené právo žalovaného na súdnu ochranu. Účastník konania má zákonné právo, aby z obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia mohol zistiť, z akých dôvodov rozhodol súd práve tak, ako rozhodol, aké úvahy súd viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu vo veci samej. Podľa názoru žalovaného je odvolaním napadnutý rzudok bez náležitého odôvodnenia nezákonný a nepreskúmateľný.
III. Vyjadrenie žalobcu po podaní odvolania
23. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 30.08.2022. Odvolanie považoval za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
24. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nevxpočul konateľa žalovaného, žalobca argumentoval, že ide o absolútne neopodstatnenú výčitku, pretože za desať rokov mali osoby konajúce za žalovaného dostatok možností, aby sa dostavili na pojednávanie a vyjadrili sa k veci. Súd prvej inštancie teda neznemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv. Naopak, dňa 10.06.2019 súd prvej inštancie mohol rozhodnúť, ale pojednávanie odročil za účelom vypočutia konateľa žalovaného, pričom však sa konateľ žalovaného ani tak na pojednávanie nedostavil. Nejde ani o „relevantné okolnosti na preukázanie skutočností, ktoré výrazne spochybňujú tvrdenia žalobcu“, pretože s konkrétnymi námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie už v podstate zaoberal v odôvodnení svojho rozsudku.
III. Relevantné právne predpisy
25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať
26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
28. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
29. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
31. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
32. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20240301>.
33. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
34. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
35. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
36. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20240301> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
38. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
39. Podľa § 536 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti
40. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
41. Podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
42. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
V. Posúdenie veci odvolacím súdom
43. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi uvedenými v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) presku ´mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predchádzalo, pričom odvolanie prejedal bez nariadenia pojednávania s ohľadom na § 385 CSP. Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie verejne v súlade s § 219 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.
44. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku č č.k. 11Cb/47/2013 - 193 zo dňa 21. júna 2022, ktorým súd prvej in štancie vyhovel žalobe. ktorého výroková časť je opísaná v ods. 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia a odôvodnenie v ods. 6 až 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
45. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaným boli vystavené pre žalobcu dve faktúry, faktúra č. 2008001 zo dňa 14.01.2008 a faktúra č. 2008013 zo dňa 07. 02. 2008. Žalobca faktúru č. 2008001 uhradil celú platbou zo dňa 30.01.2008 v sume 1.165.574 Sk (38.689,97 eur) a faktúru č. 2008013 uhradil čiastočne platbou zo dňa 02.09.2008 vo výške 200 000,- Sk (6.638,78 eur).
46. Obe faktúry boli vystvené s predmetom dodania: „Na základe Vašej objednávky č. 298 vám fakturujeme za montáž výstuže, prevoz materiálu medzi deponiami a montáž a demontáž debnenia“. V oboch faktúrach bol dátum splatnosti uvedený „ihneď“.
47. Spornou medzi účastníkmi bola otázka vzniku zmluvy o dielo medzi účastníkmi, z ktorej by vyplynulo právo žalovaného na zaplatenie ceny za vykonanie diela, ako ho žalobcovi fakturoval vo vyššie uvedených faktúrach, alebo naopak, či plnil žalobca z týchto faktúr bez právneho dôvvodu.
48. V tejto súvislosti je potrebné určiť, čo pri takomto druhu sporu je povonná dokázať osoba tvrdiaca bezdôvodné obohatenie na jej úkor a v čom zaťažuje dôkazné bremeno osobu popierajúcu vznik bezdôvodného obohatenia.
49. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V danom prípade žalobca tvrdil, že žalovanému plnil bez právneho dôvodu, pretože uhradil faktúry za plnenie, ktoré si u žalovaného neobjednal, na ktoré nebol medzi stranami sporu uzavretý zmluvný vzťah a zaplatil za plnenie, ktoré mu žalovaný nedodal. Osoba, ktorá tvrdí, že plnila bez právneho dôvodu má pred súdom teda preukazovať, že došlo z jej strany k (peňažnému) plneniu, pričom preukazuje, že úhrada bola vykonaná bez právneho dôvodu - bez protiplnenia vyplývajúceho z uzavretej zmluvy. Žalobca preukázal, že zaplatil žalovanému v dvoch platbách spolu sumu 45.328,75 eur (pôvodne v slovnských korunách), pričom faktúry, na základe ktorých tak urobil nekorešpondujú so žiadnym plnením žalovaného žalobcovi na základe medzi nimi uzavretej zmluvy, pričom žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným nebol uzavretý obchod.
50. Odvolací súd neprisvedčil argumentu žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že pre neho žalovaný fakturované práce nevykonal. Preukazovanie nevykonania prác by mohlo nsledovať až po tom, ako by bolo potvrdené, že medzi stranami sporu reálne existoval obchodnoprávny stav, prípadne že žalovaný nejaké činnosti pre žalobcu vykonal. Absentuje totiž primárne objektivizované zistenie - dôkazom podporené uzavretie zmluvy (objednanie plnenia) a najmä absentuje akýkoľvek dôkaz o samotnom vykonaní objednaných činností - montáž výstuže, prevoz materiálu medzi deponiami a montáž a demontáž debnenia. Z logiky veci vyplýva, že žalovaný, ktorý sa podľa tvrdenia žalobcu na jeho úkor obohatil z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu vyššie opísanou úhradou faktúr, mohol takéto tvrdenie žalobcu vyvrátiť jednoducho tým, že preukáže, že práce pre žalobcu vykonával, že tak urobil na základe medzi stranami uzavretej (písomnej alebo ústnej) zmluvy o dielo a že jeho plnenie (montáž výstuže, prevoz materiálu medzi deponiami a montáž a demontáž debnenia) bolo vykonané v súlade so zmluvnými dojednaniami.
51. Žalovaný tvrdil, že práce fakturované žalobcovi pre neho vykonal. Na podporu svojho tvrdenia predložil objednávku č. 298. V prvom rade treba však povedať, že túto listinu žalovaný predožil len ako kópiu, pričom jej samotná autenticita bola spochybnená popretím žalobcu. V druhom rade odvolací súd z jej obsahu zistil, že objednávka č. 298, ktorej odosielateľom mal byť žalobca, uvádza ako adresáta
osobu: X. Y., Y. XXX, Š., IČO: 30907691, DIČ: SK1020252788. Je nad všetky pochybnosti, že adresátom objednávky č. 298 je iná osoba, s iným obchodným menom (žalobcove je MEIXNER - KALINA, s.r.o.), s iným sídlom (žalobcove je Pácerová cesta 487/15, Šamorín), s iným identifikačným číslom (žalobcove je 36261173) a iným identifikačným číslom DPH (žalobcove je SK2021839006). Na veci nič nemení ani to, že X. Y. je spoločníkom a konateľom žalovaného. Pokiaľ v odvolaní žalovaný tvrdil, že medzi stranami sporu bola taká prax, že sa objednávky vystavovali aj na meno konateľa spoločnosti žalovaného, k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložil žalovaný žiaden dôkaz, napr. v podobe inej objednávky v takejto forme adresovanej konateľovi, ktorá bola aj žalovaným následne realizovaná.
52. Ďalej v neprospech žalovaného znie požiadavka uvedená v časti „Ostatné dojednania“ bod „a)“, kde bolo povinnosťou zhotoviteľa (adresáta objednávky) zaslať do sídla objednávateľa písomnú akceptáciu. Odvolací súd dodáva, že objednávka obsahuje len jednotkové ceny a nebsahuje predpokladaný rozsah objednnávaných činností. Pokiaľ žalovaný vo faktúre č. 2008013 uvádzal montáž výstuže 600 kg, prevoz materiálu medzi deponiami 595 t a montáž a demontáž debnenia 1020,6 m2 a vo faktúre č. 2008013 uvádzal montáž výstuže 12402,66 kg, prevoz materiálu medzi deponiami 2370 t a montáž a demontáž debnenia 710 m2, o dodaní v takýchto množstvách nesvedčí žiaden z účastníkmi produkovaných dôkazov. Osobu popierajúcu vznik bezdôvodného obohatenia zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že plnennie, ktoré jej bolo poskytnuté druhou stranou sporu malo právny dôvod.
53. Žalobca nebol povinný preukazovať, že (fakturované) práce zo strany žalovaného neboli vykonané, pretože predložil dôkazy, že si u žalobcu ani žiadne práce neobjednal a že nebola medzi nimi uzavretá zmluva, na základe ktorej by mal žalovaný pre žalobcu vykonať, konkrétne montáž výstuže, prevoz materiálu medzi deponiami a montáž a demontáž debnenia. Pre úplnosť odvolací súd pouakzuje na to, že zo strany žalovaného mohlo dôjsť k plneniu žalobcovi bez príkazu, ale v danom prípade nebolo zo strany žalovaného nič v tomto zmysle tvrdené alebo preukazované. Napokon, nie je vecou súdu, že žalovaný disponoval objednávkou (hoci nebola adresovaná žalovanému), ale nedisponoval už žiadnymi dokladmi preukazujúcimi vykonanie diela, ktoré boli predmetom objednávky č. 298. Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, nemôže očakávať úspech vo veci. Žalovaný svoje tvrdenia o riadnom dodaní diela pre žalobcu nepodložil žiadnym právne relevantným dôkazom. Preto odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nemal dôvod pochybovať o tom, že žalovanému, ale tretej osobe z objednávky č. 298 nevznikli žiadne práva a povinnosti a zároveň nebolo v konaní pred súdom preukázané plnenie, na základe ktorého by bol žalova ný oprávnený od žalobcu žiadať úhradu tak, ako mu bola na základe vyššie spomínaných faktúr pokytnutá.
54. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nemá k dispozícii podklady dokazujúce vykonanie prác fakturovaných a žalobcom žiadaných z titulu bezdôvodného obohatenia, z odôvodnením, že sa tak stalo chybou zamestnanca a tiež že nie je povinný s odstupom času tieto podklady archivovať, odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.
55. Správca dane môže voči podnikateľovi preveriť riadne plnenie daňových zákonov (napr. o DPH alebo o dani z príjmov, pričom toto oprávnenie (zjednodušene povedané) má 5 rokov nasledujúcich po roku, v ktorom vznikla daňová povinnosť (následne sa daňová povinnosť premlčí).
56. Je rozumné sa domnievať, že činnosť podnikateľa konajúceho s očakávanou (bežnou) obchodníckou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je hodnota obchodu relatívne vysoká (nie bagateľná), čo bolo deklarované aj v posudzovanom prípade, v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň nejakej) komunikácie medzi zmluvnými stranami, že táto bude zaznamenaná (archivovaná) a zanechá jasnú hmatateľnú stopu buď v podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných podkladov o procese obstarania, ďalšieho spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom predmete jednotlivých dodávok (napr. fotodokumentácia, dokumentácia k dodanému materiálu, kniha jázd, CMR a pod.). Takéto dôkazy obozretný podnikateľ uchováva po celú dobu, kedy by mohli byť jeho obchodné transakcie preverované, pretože je to jeho povinnosťou aj ako daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu. Je povinný správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu.
57. Pokiaľ podnikateľ či už daňový subjekt alebo ako strana obchodného sporu nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že reálne uskutočnenie obchodu nepreukáže.
Žalovaný mal predpokladať, vzhľadom na jeho povinnosť osvedčiť existenciu hmotnoprávneho nároku a právneho vzťahu medzi ním a žalobcom, že na osvedčenie jeho tvrdení o zrealizovaní predmetného obchodu bude nevyhnutné predložiť o tom dôkazy. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo v roku 2018, teda ešte v rámci premlčacej doby opísanej v ods. 53 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
58. Okrem objednávky č. 298, ku ktorej sa už odvolací súd vyššie vyjadril a uzavrel, že ide o nedostatočný dôkaz na preukázanie právneho dôvodu plnenia žalobcom z vystavených faktúr, žalovaný nepredožil súdu prvej inštancie žiaden právne relevantný dôkaz ovedčujúci jeho skutkové tvrdenia.
59. V odvolaní žalovaný tiež tvrdil, že medzi stranami sporu bola prax taká, že sa objednávky vystavovali aj na meno konateľa spoločnosti žalovaného, nakoľko tento vystupoval v právnych vzťahoch medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaného. Toto svoje tvrdenie však žalovaný nepreukázal žiadny dôkazom. Nebolo preto tvrdenie o praxi medzi strnami sporu považovať za relevantný argument spochybňujúci záver súdu prvej inštancie, že objednávka č. 298 sa netýkala obchodu medzi žalobcom a žalovaným, nepreukazovala ani vznik zmluvy medzi stranami sporu a neosvedčila existenciu právneho dôvodu pre peňažné plenie žalobcu z žalovaným vystavených faktúr.
60. K odvolacej námietke týkajúcej sa nevypočutia konateľa žalovaného súd uvádza, že právo vyplývajúce z 48 ods. 2 Ústavy SR a z toho odvodená povinnosť vypočuť účastníka pred súdom nie je absolútna a procesný predpis ustanovuje aj také situácie, kedy k vyopčutiu účastníka nemusí dôjsť. Zároveň odvolací súd prízvukuje, že právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka nemožno vykladať tak, že je potrebné vypočuť účastníka za akýchkoľvek okolností a neznamená prekážku vo veci rozhodnúť, pokiaľ účastík nebude vypočutý.
61. Predovšetkým vo vzťahu k posudzovanému prípadu je potrebné konštatovať, že konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo v roku 2012 a súd vo veci vytýčil celkove 10 pojednávaní, na ktorých, pokiaľ by mal záujem, mohol konateľ žalovaného predniesť svoje argumenty. Na žiadosť právneho zástupcu súd odročil aj predposledné pojednávanie, pričom umožnil konateľovi žalovaného, aby sa ojednávania dostavil. Odvolací súd po posúdení priebehu konania pred súdom prvej inštancie porušenie procesných práv žalvaného v rozpore s ústavným imperatívom, ako ho cituje žalovaný v odvolaní. Súd prvej inštancie neuprel žalovanému (jeho konateľovi) právo byť prítomný a vystupovať pred súdom priamo, ale naopak zo súdneho spisu vyplývajúcich skutočností je zrejmé, že to bol žalovaný (jeho šttutárny zástupca), ktorý svoje právo poskytnuté mu v dostatočnej miere nevyužil. Odvolací súd dodáva, by bolo v rozpore s rovnosťou účastníkov konania, keby súd prvej inštancie napriek obštrukciám zo strany žalovaného poškodzoval práva žalobcu tým, že by neustále odročoval pojednávania kôli vypočutiu konateľa žalovaného, ktorý sa opakovane na pojednávanie nedostavil.
62. Zároveň všeobecná a nekonkrétna fráza uvedená v odvolaní, že chce konateľ „uviesť relevantné okolnosti na preukázanie skutočností, ktoré výrazne spochybňujú tvrdenia žalobcu“ nepostačuje na konštatovanie potreby vypočuť konateľa žalovaného, pretože nie je zrejmé, čo vlastne chce uviesť a aké argumenty, okrem tých, ktoré boli z jeho strany už uvedené v jeho písomných podaniach by mohol žalovaný súdu adresovať v ústnom prednese na pojednávaní. Sám žalovaný preto spôsobil stav, kedy pred súdom nebol vypočutý. Pokiaľ ide o vyššie opísané tvrdenie žalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný tieto vo svojom odvolaní dostatočne nekonkretizoval, sú iba všeobecné a bez materiálneho obsahu a argumentácie, ktorá by pôsobila proti logickým záverom rozsudku napadnutého odvolaním. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka konania a vyhľadávať dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti.
63. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku premlčania vznesenú v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolaní. V zhode s názorm súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že premlčacia doba pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže začať plynúť skôr, ako k bezdôvodnému obohateniu dôjde a oprávnenému vznikne nárok na jeho vydanie. K bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť až vtedy, ako žalobca uhradil bez právneho dôvodu žalovanému žalovanú sumu, teda v sume 1.165.574 Sk (38.689,97 eur) dňa 30.01.2008, ktorú žalovaný prijal dňa 31.01.2008 a v sume 200 000,- Sk (6.638,78 eur) dňa 02.09.2008. Štvorročná premlčacia doba v zmysle § 397
Obchodného zákonníka mohla uplynúť až dňom 31.01.2012. Žalobu podal žalobca dňa 30.01.2012, teda pred uplynutím premlčacej doby.
64. K tvrdeniam žalovaného, že čiastočným plnením došlo zo strany žalobcu k uznaniu dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka súd poukazuje na predchádzajúci obsah odôvodnenia tohto rozhodutia s tým, že o uznaní dlhu jeho čiastočným plnením možno uvažovať len v prípade, že takto pnený záväzok existuje. Čiastočné plnenie nie je vo vzťahu k existencii záväzku úkonom konštitutívnym, teda nemožno založiť právo na úhradu dlhu na akomkoľvek plnení, ale len na takom, ktorý má právny dôvod - existenciu dlhu. Odvolací súd sa stotožil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvede, že ak záväzok podľa práva neexistuje, jeho uznanie nemôže mať žiadne právne účinky a ani ním právny dôvod, resp. záväzok, nevzniká, že ak neexistovala zmluva o vykonaní prác, neboli vykonané žiadne práce, a teda nevznikol právny dôvod pre úhradu sporných faktúr, potom čiastočná úhrada nemôže absenciu právneho dôvodu zhojiť, právny dôvod nahradiť či založiť.
65. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozsudku. Práve naopak, odvolací súd sa plne stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v jeho rozsudku a je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal hodnotením skutkových zistení a ich právnym posúdením. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal každou skutkovým tvrdením účastníka samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z odvolaním napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými tvrdeniami strán sporu a dostatočne logicky vysvetlil aj svoj postup pri hodnotení dôkazov a aj prečo niektoré ďalšie dôkazy nevykonal alebo na ne neprihliadol.
66. Pokiaľ ide uplatneného nárok týkajúc sa príslušenstva vo výroku I, týchto sa v odvolaní uvedená argumentácia žalovaného nedotkla. Odvolací súd sa preto v tejto časti výrokom ani odôvodnením odvolaním napadnutého rosudku súdu prvej inštancie nemusel zaoberať.
67. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP.
68. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd povazˇoval skutkove´ zistenia su ´du prvej insˇtancie v posudzovanej veci za u´plne´ a ich pra´vne posu´denie za spra´vne. Preto v súlade s ustanovením § 387 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
69. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, v spojeni´ s § 262 ods. 1 CSP. Zˇalobcovi, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal na ´rok na na´hradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle § 262 ods. 1 CSP o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.
70. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z.z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.
Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu,
c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.
Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.
Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).
Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).
Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.
Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.
Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.
V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).
Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.
Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.
Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.
Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.