Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cpr-18-2020.pdf
PDF · 98.9 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu MS výťahy, s.r.o. so sídlom Jenisejská 45A, 040 12 Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 46 679 251, právne zastúpený Marják, Ferenci & Partners, s.r.o. so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti žalovanému C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXB, XXX XX D., o určenie, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným súdu 02.11.2020 žalobca žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou zo strany zamestnanca dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace, a aby zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 23.03.2015 so žalovaným pracovnú zmluvu, predmetom ktorej bol výkon práce vo funkcii montér lán a zdvíhacích zariadení. Dňa 30.06.2020 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom - žalovaným odvolávajúc sa na ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalovanému nebola vyplatená mzda do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Žalobca poukázal na ustanovenie § 69 Zákonníka práce a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 44/2010. Podľa platového výmeru bol výplatný termín ustanovený na 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci vykonania práce. Z uvedeného vyplýva, že podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neboli naplnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru nakoľko zamestnanec - žalobca by mohol okamžite skončiť pracovný pomer najskôr 01.07.2020. Zrušovací prejav vôle bol žalobcovi doručený 30.06.2020. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca považuje za neplatný právny úkon, ale má náležitosti výpovede danej zamestnancom a je zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby skončiť pracovný pomer, preto žalobca má za to, že nešlo o okamžité skončenie pracovného pomeru, ale o výpoveď. Keďže pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom trval po dobu viac ako 5 rokov, výpovedná doba v zmysle § 62 ods. 6 Zákonníka práce plynie 2 mesiace.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že dňa 30.06.2020 doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce mu žalobca ako zamestnávateľ nevyplatil mzdu ani do 15 dní po uplynutí lehoty splatnosti mzdy. Žalobca mal do 2 mesiacov odo dňa 30.06.2020, keď mal pracovný pomer skončiť, podať žalobu na súd o neplatnosť okamžitého skočenia pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020, pričom dvojmesačná prekluzívna lehota uplynula žalobcovi ako zamestnávateľovi 30.08.2020. Žalobca nepodal žalobu včas. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 147/2008 z 11.12.2008, pokiaľ
neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Tento nedostatok predstavuje samostatný prvoradý dôvod, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť. Žalovaný uviedol, že jeho úmysel nebol podať výpoveď, ani v texte nebola žiadna zmienka o výpovedi. Jednoznačne jeho mienkou bolo okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom. Z uvedených dôvodov je žaloba o určenie skončenia pracovného pomeru výpoveďou nedôvodná, právne nesprávna, obchádza zákon.
3. Žalobca sa v replike nestotožnil s vyjadrením žalovaného tvrdiac, že pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnanca dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace. Platový výmer, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasťou pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ustanovuje výplatný termín 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci vykonania práce. Žalovaný tak mohol okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy najskôr 01.07.2020. Žalovaný písomnosť s názvom „okamžité skončenie pracovného pomeru“ doručil žalobcovi ešte dňa 30.06.2020, keď mal žalobca zákonnú možnosť žalovanému vyplatiť mzdu. Keďže neboli naplnené zákonom stanovené dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca a po upozornení na tieto skutočnosti sa zamestnanec vyjadril, že napriek tomu trvá na ukončení pracovného pomeru so žalobcom, žalobca ako zamestnávateľ nemal dôvod podávať žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru, nakoľko z uvedeného vyplýva, že boli naplnené všetky predpoklady, aj skutkové okolnosti nasvedčujú, že v tomto prípade išlo o výpoveď zo strany zamestnanca. Okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 30.06.2020 nebolo z právneho hľadiska možné, preto žalobca ako zamestnávateľ mal za to, že žalovaný ako zamestnanec dáva výpoveď s výpovednou lehotou 2 mesiace.
4. Žalovaný sa v duplike nevyjadril.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení z 09.05.2021 uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o listine s názvom „okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01.07.2020“. Touto listinou nedisponuje, preto má dôvodné pochybnosti o jej pravosti. Uviedol, že žalovaný si neplnil riadne pracovného povinnosti, nechodil pravidelne do práce, porušoval pracovnú zmluvu. Napriek tomu mu mzda nikdy nebola krátená. Aj povinnosť žalovaného po skončení pracovného pomeru odovzdať pracovné náradie prevzaté od zamestnávateľa bola porušená.
6. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalobca napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie, neúčasť ospravedlnil prostredníctvom zástupkyne právneho zástupcu žalobcu, nežiadal pojednávanie odročiť. V zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu.
7. Zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trvala. Uviedla, že podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného splnené neboli a preto okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca považuje za neplatný právny úkon. Okamžité skončenie pracovného pomeru trpí hmotnoprávnymi nedostatkami a to, že neboli naplnené dôvody, pre ktoré mohol zamestnanec skončiť pracovný pomer. Výplatný termín bol 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo potrebné, aby túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi až dňa 01.07.2020, nie 30.06.2020. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané zrejme kvôli nevyplateniu mzdy za mesiac máj 2020, ktorá bola splatná do 15.06.2020. Žalobca sa domáha určenia, že pracovný pomer žalovaného skočil výpoveďou zo strany žalovaného dňa 30.06.2020. Žalobca žalovaného výslovne upozornil na to, že nie sú splnené podmienky pre podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žaloba má teda za to, že žalovaný skončil pracovný pomer výpoveďou.
8. Žalovaný na pojednávaní so žalobou nesúhlasil majúc za to, že jeho pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že mzda za mesiac máj 2020 mu nebola zo strany zamestnávateľa vyplatená do konca mesiaca jún 2020, preto dňa 30.06.2020 dal okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré zamestnávateľ prevzal 30.06.2020. Následne mu poradili z Inšpektorátu práce znova dať okamžité skončenie pracovného pomeru 01.07.2020, ale zamestnávateľ ho nechcel prevziať. Žalovaný uviedol, že pán G. dobre vedel, že podpisuje okamžité skončenie pracovného pomeru a neriešil uvedenú záležitosť do 2 mesiacov ako mal. Nie je zrejmé prečo záležitosť začal riešiť až po 4 mesiacoch.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu žalobcu, písomnými vyjadreniami žalobcu, listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou žalovaného a dodatkami k pracovnej zmluve, okamžitým skončením pracovného pomeru z 30.06.2020, prostriedkami procesnej obrany: výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi: okamžitým skončením pracovného pomeru z 01.07.2020 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
10. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal určenia, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou zo strany zamestnanca dňa 30.06.2020 s výpovednou dobou 2 mesiace.
11. Z pracovnej zmluvy z 23.03.2015 v znení dodatkov súd zistil, že žalovaný pracoval u žalobcu počnúc dňom 24.03.2015, najskôr na dobu určitú do 31.12.2015, následne podľa dodatku č. 1 na dobu určitú do 31.12.2016 a podľa dodatku č. 2 k pracovnej zmluve z 12.12.2016 na dobu neurčitú v pozícii montér lán a zdvíhacích zariadení.
12. Dňa 30.06.2020 dal žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odôvodnil tým, že v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote mu žalobca ako zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Okamžité skončenie pracovného pomeru dal v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal zamestnávateľ 30.06.2020.
13. Podľa vyjadrenia žalovaného na podnet Inšpektorátu práce následne žalovaný dal opätovne okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi dňa 01.07.2020. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca odmietol okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať. Podľa vyjadrenia žalobcu žalobca nemal vedomosť o okamžitom skončení pracovného pomeru z 01.07.2020.
14. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
15. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
16. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
17. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
18. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
19. Predmetom konania bol nárok na určenie, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil výpoveďou podľa § 67 Zákonníka práce z 30.06.2020.
20. Bolo nesporné, že žalovaný so žalobcom dňa 23.03.2015 uzatvoril pracovnú zmluvu v znení dodatkov, na základe ktorej žalovaný pracoval u žalobcu od 24.03.2015 v pozícii „montér lán a zdvíhacích zariadení“. Pracovný pomer po uzavretí dodatku č. 3 k pracovnej zmluve mal uzatvorený na dobu neurčitú.
21. Dňa 30.06.2020 žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že mu zamestnávateľ v 15-dňovej lehote nevyplatil mzdu v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
22. Žalobca mal za to, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané predčasne, keď mzda za mesiac máj 2020 bola splatná do 30.06.2020. Prvým dňom, kedy mohol žalovaný platne okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom pre nevyplatenie mzdy za mesiac máj 2020 bol deň 01.07.2020. Preto sa domáhal určenia, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil výpoveďou z 30.06.2020. Podľa vyjadrenia žalovaného i v deň 01.07.2020 podľa odporúčania Inšpekcie práce žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca poprel okamžité skončenie pracovného pomeru z 01.07.2020 a žalovaný nepreukázal doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru z 01.07.2020 žalobcovi. Uvedená skutočnosť ale nebola podstatná pre právne posúdenie veci.
23. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
24. Naliehavý právny záujme na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku musí byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca musí tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu naliehavého právneho záujmu. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v právnych predpisoch. Osobitný postup vyplýva z ust. § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. § 77 Zákonníka práce umožňuje subjektom pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa na súde určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu druhej strany pracovnoprávneho vzťahu, tým je ale vylúčené domáhať sa určenia podľa § 137 písm. c) Zákonníka práce, že pracovný pomer trvá, alebo že pracovný pomer skončil iným spôsobom (v tomto prípade výpoveďou zo strany zamestnanca).
25. Za daných okolností žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe o určenie, že pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je preto prvým dôvodom pre zamietnutie žaloby.
26. Prioritne súd skúmal okamžité skončenie pracovného pomeru z 30.06.2021. Dospel k záveru, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu platne skončil dňom 30.06.2021 okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď žalobca mal právo domáhať sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v 2-mesačnej prekluzívnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, ktorá začala plynúť 30.06.2020, uplynula 31.08.2020. Žalobca v lehote do 31.08.2020 nepodal žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 30.06.2020. Lehota uvedená v § 77 Zákonníka práce je prekluzívna, jej uplynutím zaniká právo domáhať sa určenia neplatnosti skončenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.
27. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. V takom prípade na podaní žaloby o určenie, že pracovný pomer skončil iným spôsobom, v tomto prípade výpoveďou, nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem. Žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru do 31.08.2020. Dňa 02.11.2020 bola na tunajší súd doručená žaloba o určenie, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil výpoveďou zo strany žalovaného dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace.
28. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 30.06.2020, keď žalobca sa nedomáhal v lehote podľa § 77 Zákonníka práce na súde určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nemožno preto i v prípade preukázaného naliehavého
právneho záujmu konštatovať, že pracovný pomer skončil iným spôsobom ako okamžitým skončením pracovného pomeru. Navyše prejav vôle žalovaného z 30.06.2020 podľa obsahu i podľa vyjadrenia žalovaného predstavuje okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný neprejavil vôľu skončiť pracovný pomer výpoveďou.
29. Súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 147/2008 z 11.12.2008, podľa ktorého „podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave, b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. musí byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady osobitného postupu v zmysle vyššie uvedeného vyplývajú tiež z § 77 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Uvedené ustanovenie (§ 77 Zákonníka práce) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň - z aspektu § 80 písm. c/ O.s.p. - vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru). Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť.“
30. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 449/2013 z 29.09.2015, podľa ktorého v tomto zákonnom ustanovení je výslovne upravený vzťah Zákonníka práce a Občianskeho zákonníka. Vyplýva z neho, že ak na pracovnoprávne vzťahy nie je možné aplikovať všeobecné ustanovenia Zákonníka práce a ak Zákonník práce neustanovuje inak, subsidiárne treba použiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Hoci Zákonník práce v prvej časti upravuje neplatnosť právneho úkonu (§ 17), z čoho by bolo možné usudzovať, že všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce neplatnosť právneho úkonu sa nepoužijú, nie je tomu tak. V takomto prípade vzťah medzi Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom treba vykladať v tom zmysle, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú iba vtedy, ak Zákonníka práce ten-ktorý prípad výslovne priamo rieši. Ak tomu tak nie je, použijú sa všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka vždy. Účelom je, aby sa zabránilo zbytočnej duplicitnej právnej úprave. Preto aj v prípade právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, je z hľadiska ich neplatnosti, nevyhnutné akceptovať aj ďalšie v Občianskom zákonníku uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho úkonu. To znamená, že za neplatný právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba považovať aj taký, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).
31. Uvedené rozhodnutie sa netýka skutkových okolností tejto veci, keď podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. V tomto prípade ani z okolností vecí nie je zrejmé, naopak je vylúčené, žeby žalovaný mienil vyjadriť v podaní z 30.06.2020 vôľu skončiť pracovný pomer výpoveďou.
32. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku, žalobu o určenie, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil výpoveďou k 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace, zamietol.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.