Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoPr-2-2021.pdf
PDF · 92.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: MS výťahy, s.r.o., so sídlom Jenisejská 45A, 040 12 Košice, IČO: 46 679 251, právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners, s.r.o. so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXB, XXX XX D., o určenie, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17 Cpr/18/2020 -67 zo dňa 11.06.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 61 ods. 1, 2, § 67, § 69 ods. 1 písm. b), § 77 zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce; § 137 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
3. Žalobca žalobným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.11.2020 žiadal, aby určil, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou zo strany zamestnanca dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace, a aby zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.
4. Z pracovnej zmluvy zo dňa 23.03.2015 v znení dodatkov súd prvej inštancie zistil, že žalovaný pracoval u žalobcu počnúc dňom 24.03.2015, najskôr na dobu určitú do 31.12.2015, následne podľa dodatku č. 1 na dobu určitú do 31.12.2016 a podľa dodatku č. 2 k pracovnej zmluve z 12.12.2016 na dobu neurčitú v pozícii montér lán a zdvíhacích zariadení.
5. Dňa 30.06.2020 dal žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odôvodnil tým, že v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote mu žalobca ako zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Okamžité skončenie pracovného pomeru dal v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal zamestnávateľ 30.06.2020.
6. Na základe vyjadrenia žalovaného, na podnet Inšpektorátu práce, žalovaný následne dal opätovne okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcovi dňa 01.07.2020. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca odmietol okamžité skončenie pracovného pomeru prevziať. Podľa vyjadrenia žalobcu žalobca nemal vedomosť o okamžitom skončení pracovného pomeru z 01.07.2020.
7. Žalobca mal za to, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané predčasne, keď mzda za mesiac máj 2020 bola splatná do 30.06.2020. Prvým dňom, kedy mohol žalovaný platne okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom pre nevyplatenie mzdy za mesiac máj 2020 bol deň 01.07.2020. Preto sa domáhal určenia, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil výpoveďou z 30.06.2020. Podľa vyjadrenia žalovaného i v deň 01.07.2020 podľa odporúčania Inšpekcie práce žalovaný doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca poprel okamžité skončenie pracovného pomeru z 01.07.2020 a žalovaný nepreukázal doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru z 01.07.2020 žalobcovi.
8. Ustanovenie § 77 Zákonníka práce umožňuje subjektom pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa na súde určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu druhej strany pracovnoprávneho vzťahu, tým je ale vylúčené domáhať sa určenia podľa § 137 písm. c) Zákonníka práce, že pracovný pomer trvá, alebo že pracovný pomer skončil iným spôsobom. Za daných okolností žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe o určenie, že pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je preto prvým dôvodom pre zamietnutie žaloby.
9. Súd prvej inštancie na základe zistených skutočností dospel k záveru, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu platne skončil dňom 30.06.2021 okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď žalobca mal právo domáhať sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v 2-mesačnej prekluzívnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, ktorá začala plynúť 30.06.2020 a uplynula 31.08.2020. Žalobca v lehote do 31.08.2020 nepodal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 30.06.2020. Lehota uvedená v § 77 Zákonníka práce je prekluzívna, jej uplynutím zaniká právo domáhať sa určenia neplatnosti skončenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Navyše prejav vôle žalovaného z 30.06.2020 podľa obsahu i podľa vyjadrenia žalovaného predstavuje okamžité skončenie pracovného pomeru, žalovaný neprejavil vôľu skončiť pracovný pomer výpoveďou.
10. Na podporu svojho konštatovania, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Cdo 147/2008 z 11.12.2008.
11. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo 449/2013 zo dňa 29.09.2015, na ktoré žalobca v návrhu poukázal, súd prvej inštancie uviedol, že uvedené rozhodnutie sa netýka skutkových okolností tejto veci, keď podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. V tomto prípade ani z okolností vecí nie je zrejmé, naopak je vylúčené, žeby žalovaný mienil vyjadriť v podaní z 30.06.2020 vôľu skončiť pracovný pomer výpoveďou.
12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol.
13. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.
14. Proti tomuto rozsudku podal, v celom rozsahu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Poukazom na Komentár k Civilnému sporovému poriadku mal za to, že naliehavý právny záujem bol dostatočne preukázaný, podaná žaloba je procesne vhodným prostriedkom, ktorý predmetný spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania a vytvára tak pevný základ pre jeho usporiadanie. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 28 napadnutého rozsudku. Uviedol, že žalovaného výslovne upozornil na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020 je neplatným právnym úkonom a preto mal za to, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace. Pre žalobcu bola podstatnou skutočnosťou vôľa žalovaného ukončiť pracovný pomer dňa 30.06.2020. Platobný výmer, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ustanovuje výplatný termín 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci vykonania práce. Žalovaný tak mohol okamžite skončiť pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy
najskôr 01.07.2020. Žalovaný písomnosť s názvom Okamžité skončenie pracovného pomeru doručil žalobcovi ešte dňa 30.06.2020, keď mal žalobca ešte zákonnú možnosť vyplatiť žalovanému mzdu. Zákonné podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca žalovaného, splnené neboli. Navrhol určiť, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou zo strany zamestnanca dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace. Zároveň žiadal určiť, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie jasne a zreteľne odôvodnil svoj rozsudok, pričom správne uzavrel, že prvým dôvodom na zamietnutie žaloby je nedostatok naliehavého právneho záujmu u žalobcu a ďalším dôvodom je skutočnosť, že prejav vôle žalovaného zo dňa 30.06.2020 predstavuje podľa jeho obsahu i podľa vyjadrenia žalovaného okamžité skončenie pracovného pomeru a žalovaný neprejavil vôľu skončiť pracovný pomer výpoveďou, pričom žalobca sa podľa § 77 ZP nedomáhal na súde v určenej lehote neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončil. Žalobca mal teda do dvoch mesiacoch odo dňa 30.06.2020, teda odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť, podať žalobu na súd o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020, pričom táto dvojmesačná prekluzívna lehota uplynula žalobcovi ako zamestnávateľovi dňa 30.08.2020. Žalobca nepodal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 3Cdo 147/2008 zo dňa 11.decembra 2008, ktorý vyslovil, že ,,pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) OSP) a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť.“ Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že ak žalobca nenapadol osobitnou žalobou podľa § 77 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020 do 30.08.2020, vznikla situácia, že pracovný pomer u zamestnávateľa sa skončil platne okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 30.06.2020. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.10.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správnym právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré plne odkazuje.
18. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
19. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
20. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
21. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náklady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
22. Podľa § 77 Zákonníka práce v znení platnom k 31.8.2011, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skočením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
23. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 23.03.2015, ktorej predmetom bol výkon práce vo funkcii montér lán a zdvíhacích zariadení najprv na dobu určitú, následne dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 12.12.2016 na dobu neurčitú.
24. Je zrejmé, že žalovaný listom zo dňa 30.06.2020 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalobca mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020 bolo predčasné, keďže mzda za mesiac máj 2020 bola splatná do 30.06.2020 a tak prvý deň kedy žalovaný mohol platne skončiť pracovný pomer bol 01.07.2020. Žalobca sa domáhal skončenia pracovného pomeru výpoveďou ku dňu 30.06.2020.
25. Súd prvej inštancie správne zistil, že hoci žalovaný uvádza, že na podklade odporúčania Inšpektorátu práce zaslal okamžité skončenie pracovného pomeru aj dňa 01.07.2020, nie je jeho doručenie žalobcovi preukázané a tak správne skúmal, či pracovný pomer medzi stranami sporu skončil platne 30.06.2020.
26. Poukazom na § 77 Zákonníka práce, bolo v kompetencii žalobcu podať žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t. j. do dňa 30.08.2020 na súd, ktorý by tak následne rozhodol, či pracovný pomer skončil resp. nekončil platne v sporný deň. Keďže žalobca podal žalobu o určenie, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu zo strany žalovaného skončil výpoveďou dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace až dňa 02.11.2020,čím mu uplynula prekluzívna lehota, súd prvej inštancie správne zhodnotil zistený stav a žalobu zamietol.
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil.
28. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, preto bol aj tento výrok podľa § 387 CSP potvrdený.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná ich náhrada, a to aj s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP. V odvolacom konaní si úspešný žalovaný žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne nevyplývajú a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.