Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/119/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, zast. JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. -199 zo dňa 16.08.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku p o t v r d z u j e. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 3.500,-Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% z celkovej prisúdenej sumy do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní preukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia týkajúceho sa jeho trestného stíhania, vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, o čom svedčí aj samotné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v časti priznania náhrady škody vo výške 4.071,39 EUR titulom náhrady majetkovej ujmy a v konaní zostala sporná len výška nemajetkovej ujmy. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a vo svojom ďalšom rozhodnutí sa súd zameral podľa ust. na primerané určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Mal za preukázané, že žalobca bol trestne stíhaný od 30.09.2018, kedy bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, ktoré skončilo až rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XXX/XXX/XXXX, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.05.2020. Je nepochybné, že každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného a výrazne zasahuje do súkromného a osobného života, do jeho cti, dobrej povesti, a to aj v prípade, ak sa neskôr preukáže právoplatným rozsudkom, že trestné stíhanie bolo nedôvodné a nezákonné. Žalobca bol povinný podrobovať sa úkonom trestného konania, predkladať argumenty na svoju obhajobu, po celú dobu žil s vedomím trestného stíhania a hrozby trestu, čo spôsobovalo u neho prirodzene psychickú záťaž, pocit krivdy, sklamania a nespravodlivosti, čo mal súd preukázané nielen z výpovede samotného žalobcu, ale aj predvolaných svedkov. Vedenie trestného stíhania mu spôsobovalo viaceré nepríjemnosti nielen v rodinnom, ale aj v spoločenskom živote a aj z dôvodu

pozície starostu obce musel občanom neustále vysvetľovať, z akého dôvodu je trestne stíhaný a že toto trestné stíhanie je podľa neho nezákonné. O začatí trestného stíhania sa dozvedel široký okruh nielen obyvateľov obce A., kde pôsobil ako starosta, ale aj obyvateľov susedných obcí, keďže bol verejne známou osobou a v čase začatie trestného stíhania sa uchádzal o opätovné zvolenie do funkcie starostu. Skutočnosť začatia trestného stíhania využila aj jeho protikandidátka, ktorá doručovala listy do schránok obyvateľom obce a upozorňovala ich na prebiehajúce trestné stíhanie voči žalobcovi, čím sa o tejto skutočnosti dozvedel naozaj široký okruh obyvateľov. Žalobca je aj štatutárnym zástupcom cirkvi a začatie trestného stíhania ho poškodilo aj v radoch veriacich. Žalobca trpel psychickými aj fyzickými ťažkosťami, čo naštrbilo jeho rodinné vzťahy, ktoré nedokázal preklenúť ani do súčasného obdobia. Uvedené skutočnosti potvrdili aj vypočutí svedkovia. V tomto čase žalobca pôsobil duchom neprítomný, ťažko sa s ním komunikovalo a rozprávalo, mal ťažké depresie, bolesti hlavy a žalúdka. V čase vznesenia obvinenia mal žalobca veľmi chorú matku, ktorá začatie trestného stíhania niesla veľmi ťažko. V tomto období sa nevenoval svojim deťom, keďže toho nebol schopný a mal depresie. Zo psychických a zdravotných ťažkostí sa prevažne dostával sám za pomoci jemu najbližších občanov. Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že skutočnosť trestného stíhania ho poznačila aj spoločensky, nakoľko na ňom zanechala pečiatku na celý život, v dôsledku čoho začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje a navštevovať miestne pohostinstvo, čo sa predtým nedialo. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy súd zohľadnil skutočnosť, že začatie trestného stíhania nijako nezasiahlo do jeho osobnej slobody, ani vážnejšie nebol zasiahnutý v pracovnej oblasti, nakoľko napriek začatiu trestného stíhania v čase vyhlásenia komunálnych volieb do orgánov obcí a miest Slovenskej republiky bol opätovne občanmi obce A. zvolený za starostu obce a pokračoval v tejto funkcii aj v novom volebnom období. Súd mal však z výsluchu žalobcu a vypočutých svedkov za preukázané, že vedenie trestného stíhania výrazne zasiahlo do súkromného života žalobcu, jeho cti a dobrej povesti. V priebehu trestného stíhania došlo aj k poškodeniu zdravia žalobcu, a preto po zohľadnení okolností konkrétneho prípadu a v súlade s požiadavkou spravodlivosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy 3.500,- EUR s tým, že pri výpočte tejto sumy vychádzal okrem vyššie uvedených kritérií aj z dĺžky trvania trestného stíhania, ktoré trvalo 605 dní, čo predstavuje 20 mesiacov a v prepočte znamená, že súd priznal žalobcovi za mesiac trvania trestného stíhania sumu 175,- EUR. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na komparáciu v obdobných veciach a tiež zohľadnil, že sa jedná o odškodnenie osoby verejne činnej a všeobecne známej, kedy sa o začatí trestného stíhania dozvedel široký okruh obyvateľov obce A.. Zároveň žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z nemajetkovej ujmy a vzhľadom na sudcovskú koncentráciu už nepripustil v konaní ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným, a to výsluch troch svedkov, ktorých žalovaná navrhla až listom doručeným súdu dňa 07.08.2023, t. j. týždeň pred stanoveným termínom pojednávania, kedy mal súd za to, že navrhovaný dôkaz žalovaná nenavrhla riadne a včas, pričom o sudcovskej koncentrácii konania bol niekoľko krát zo strany súdu riadne poučený a zároveň nepreukázal, že tieto prostriedky procesnej obrany nemohol uplatniť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Výsluch navrhovaných svedkov by znamenal odročenie už vytýčeného pojednávania, nariadenie nového pojednávania, kedy pre krátkosť vymedzeného času na pojednávanie - 30 minút, by nebolo možné vypočuť všetkých navrhovaných svedkov a zároveň súd poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2023, kedy navrhol výsluch svedkov, uviedol, že dôvodom ich výsluchu je objektivizovanie výšky, resp. dôvodnosti priznania nemajetkovej ujmy. Poukázal na záver na to, že výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, teda nie je predmetom dokazovania, a z toho dôvodu konštatoval, že predlžovanie a odročovanie konania za účelom výsluchu navrhovaných svedkov nie je účelné, ani hospodárne. Rozhodnutie oprel o ust. , ; ods. 1, ; ods. 1, ods. 2, , a ; SR. O trovách konania rozhodol podľa , .

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, a to do výroku I., III. Rozsudok navrhol zmeniť tak, že súd návrh zamietne. S rozhodnutím okresného súdu sa žalovaný nestotožnil. Mal za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že boli splnené podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a zároveň priznanú náhradu nemajetkovej ujmy považoval za neprimeranú. Mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že duševný diskomfort žalobcu mohol do takej miery zasiahnuť do jeho osobného a spoločenského života, aby odôvodňoval peňažnú kompenzáciu, a to ešte v tak značnej výške. Tvrdenie žalobcu o jeho zlom zdravotnom stave, ako aj tvrdenia svedkov vyznievajú nedôveryhodne, keďže v tejto súvislosti ani nevyhľadal odbornú pomoc psychológa či psychiatra a ani zo správy ošetrujúceho obvodného lekára nebolo zistené, že by ho bol v rozhodnom období s uvedenými ťažkosťami vyhľadal.

Ani žalobca a ani svedkovia nemajú potrebné medicínske vzdelanie na vyslovenie obdobného záveru. Žalovaný má pochybnosti o existencii, ale najmä o intenzite, tvrdených následkov, ktoré malo trestné stíhanie u žalobcu vyvolať. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobcovi nebola obmedzená osobná sloboda, nebol zadržaný, ani nebol vo väzbe, pričom sa zúčastňoval len jednoduchých procesných úkonov a z toho dôvodu sa javí ako málo pravdepodobné, že trestné konanie malo na žalobcu a jeho psychický, zdravotný stav, dobré meno, rodinný a pracovný život taký negatívny dopad, ako to deklaruje žalobca. Tvrdenie, že sa zhoršil zdravotný stav jeho matky nebolo taktiež ničím podložené. Žalovaný považoval za podstatné poukázať na skutočnosť, čo bolo dôvodom trestného stíhania, a to bola nečinnosť a nezákonný postup starostu, ako orgánu verejnej správy. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by existovala príčinná súvislosť medzi trestným stíhaním a tvrdenými následkami v živote žalobcu. Žalobca bol opätovne zvolený za starostu obce, teda trestné stíhanie nemalo vplyv na jeho prácu, nemalo vplyv na jeho rodinný život, nebolo preukázané, že bolo podstatnou príčinou zníženia dôstojnosti, cti a dobrej povesti, tak nemožno konštatovať, že toto trestné stíhanie malo za následok vznik nemajetkovej ujmy žalobcu. Oslobodenie spod obžaloby a náhrada účelne vynaložených trov konania, sú dostatočným satisfakčným prostriedkom a priznaná nemajetková ujma nie je dôvodná. Namietal sudcovskú koncentráciu, keď okresný súd už nepripustil v konaní ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným, a to výsluch troch svedkov. Uvedený postup považoval za porušenie práva na spravodlivý proces. Priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi žalovaný považuje za rozporné s dobrými mravmi. Na záver namietal aj trojdňovú lehotu na plnenie priznanej nemajetkovej ujmy, keď súd nevyhodnotil žiadosť žalovaného o poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie za opodstatnenú.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvody uvádzané v odvolaním nie sú ničím novým a sú iba opakovaním jeho vlastných tvrdení, ktoré produkoval v priebehu doterajšieho celého konania, pričom s týmito dôvodmi sa odvolací súd už vysporiadal vo svojom zrušujúcom uznesení. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , z ktorého výrokovej vety vyplýva, že podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu OČTK pri začatí trestného stíhania, ale na výsledok trestného stíhania. Taktiež poukázal na nález I. ÚS SR 402/2008, ako aj na uznesenie NS SR .

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne. Prvoinštančný súd náležite zistil skutkový stav a aj správne aplikoval a interpretoval použité právne normy, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci relevantné. V odôvodnení dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých úvah dospel k rozhodnutiu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi názormi vyslovenými prvoinštančným súdom v jeho odôvodnení. V odôvodnení tento odpovedal na všetky podstatné otázky pre toto rozhodnutie, pričom v odvolaní žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal.

8. Obrana žalovaného počas konania spočívala v popieraní základu nároku žalobcu i napriek tomu, že ide o objektívnu zodpovednosť a na názore žalovaný zotrvával aj po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý poukázal na judikatúru ESĽP i konštantnú judikatúru NS SR. Prvým rozsudkom bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody spočívajúcej z trov za právne zastupovanie žalobcu v trestnom konaní, kde rozsudok sa stal v tejto časti už právoplatným. Pokiaľ by základ nároku nebol daný, v zmysle argumentácie žalovaného, nebolo by možné priznať ani tento nárok. Nie je preto pochybné, že základ nároku žalobcu je daný.

9. Žalovaný popieral nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ako takej, keď síce pripustil, že žalobcovi trestné stíhanie spôsobilo určitý duševný diskomfort, či psychickú záťaž. Namietal však, že nešlo o tak vážny zásah, ktorý by odôvodňoval priznanie peňažnej satisfakcie za nemajetkovú ujmu, ale podľa názoru žalovaného postačuje samotné konštatovanie porušenia práva. Zároveň namietal, že žalobca

uvedené skutočnosti v konaní nepreukázal, a to že tento duševný diskomfort žalobcu mohol do takej miery zasiahnuť do jeho osobného a spoločenského života, aby odôvodňoval peňažnú kompenzáciu v tak značnej výške. Odvolací súd sa však s uvedeným názorom žalovaného nestotožňuje. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, s čím sa stotožňuje aj žalovaný, že došlo k vyššie uvedenému zásahu. Nie je potom zrejmé, akým spôsobom by iba konštatovanie, teda rozsudok ako taký, ktorý nie je známy všeobecnému okruhu osôb, zabezpečil nápravu, teda vedomie o nevine žalobcu, keďže rozsudky nie sú verejne prístupné a nemožno očakávať, že je v silách žalobcu, aby s rozsudkom oboznamoval potencionálny okruh osôb, ktoré by mohli mať o veci vedomosť, čo je v podstate nemožné vzhľadom na skutočnosť, že u žalobcu sa jedná o verejne známu osobu (starosta obce, ako aj štatutárny zástupca cirkvi). Z uvedené ho dôvodu o trestnej veci vedel s vysokou pravdepodobnosťou širší neurčitý okruh osôb, nielen tie, ktoré napríklad boli vypočuté v postavení svedka v tomto konaní, ktoré tvrdenia žalobcu v plnom rozsahu potvrdili. Nie je postačujúce, že zadosťučinenie by malo dopadať len na samotného žalobcu a jeho psychiku, či najbližších, ale musí byť odčinené to, čo to spôsobilo, teda vedomosť o stíhaní žalobcu sa dostala do povedomia okruhu osôb, či už z pracovného prostredia, širšej rodiny, prípadne v oblasti spoločenského života. Nepochybne tak nepostačuje len konštatovanie, ale odškodnenie určitého nezvratného stavu o názore na žalobcu, keď bolo preukázané, že mal z tohto dôvodu problémy vo viacerých oblastiach tak, ako to bolo jednoznačne preukázané výpoveďami svedkov.

10. Za nedôvodný považuje odvolací súd aj argument žalovaného, že žalobca nebol stíhaný väzobne, a že sa zúčastňoval len jednoduchých procesných úkonov, a z tohto dôvodu sa javí ako málo pravdepodobné, že trestné stíhanie malo na žalobcu a jeho psychický, zdravotný stav negatívny dopad tak, ako to deklaruje žalobca. Okresný súd o týchto skutočnostiach vedel a akcentoval ich, keďže sa nezaoberal ujmou, ktorá by nastala v prípade väzby, pretože by posudzoval úplne iné hľadiská. Okresný súd použil relevantnú právnu úpravu, keď podľa až 4 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods.2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

11. Okresný súd posudzoval tvrdené následky u žalobcu, pričom ich čiastočne akceptoval a nie všetky argumenty žalobcu uznal ako náležité, napríklad zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca bol opätovne občanmi obce A. zvolený za starostu obce a pokračoval v tejto funkcii aj v novom volebnom období. V konaní bolo preukázané, že o trestnom stíhaní vedela dostatočne široká verejnosť na to, aby mu to spôsobilo problémy, predovšetkým v osobnej, či zdravotnej sfére života žalobcu. Ide o sféry života, ktoré majú podstatný vplyv na kvalitu života, duševnú pohodu. Ak žalobca bol starostom a dozvedela sa o tom široká verejnosť, že je stíhaný, došlo k poškodeniu jeho cti a dobrej povesti. Odvolací súd je toho názoru, že danú sféru nie je možné bagatelizovať.

12. Odvolací súd nepovažuje za dôvodný ani argument žalovaného, že tvrdenie žalobcu a svedkov vyznieva nedôveryhodne, keďže v súvislosti s tvrdeným zdravotným stavom žalobca ani nevyhľadal odbornú pomoc psychológia či psychiatra. Uvedenú skutočnosť odvolací súd nepovažuje za rozhodujúcu, pretože ide o individuálnu záležitosť každej osoby, ako znáša danú skutočnosť, aký je odolný a či sa rozhodne vyhľadať odbornú pomoc psychológa či psychiatra. Nemožno vysloviť záver, že každá obvinená osoba musí zákonite navštíviť psychológa alebo psychiatra.

13. Podstatná argumentácia žalovaného smerovala k výške priznaného odškodnenia za nemajetkovú ujmu. Odvolací súd poukazuje na citovanú judikatúru okresným súdom, ako aj na judikatúru, ktorú uviedol odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí v danej veci. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu, NS SR, s poukazom na rozhodnutia sp. zn. a sp. zn. , každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhaného, a to bez ohľadu na jeho výsledok, teda aj je spôsobilé bez ďalšieho

vyvolať vznik nemajetkovej ujmy, najmä v takom prípade, ak sa preukáže, že bolo od začiatku nezákonné a tým pádom vec spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v neprospech žalobcu.

14. Trestné stíhanie žalobcu tak, ako na to správne poukázal aj okresný súd trvalo od 30.09.2018 a skončilo až rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXX/XXX/XXXX, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.5.2020. Trvalo teda 605 dní, čo predstavuje 20 mesiacov, čo malo jednoznačne za následok kriminalizáciu jeho osoby, pričom celé trestné stíhanie vnímal ako krivdu, pričom vedenie trestného konania psychicky poznačilo nielen žalobcu, ale aj jeho blízku rodinu, nakoľko žalobca nebol doposiaľ trestne stíhaný, trestné konanie negatívne ovplyvňovalo jeho osobný, spoločenský, pracovný život žalobcu a tiež negatívne zasiahlo aj do jeho zdravotného stavu, ako je už vyššie konštatované. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na citovanú ustálenú judikatúru okresným súdom, z ktorej ustálenej praxe vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí zo dňa 03.12.2022. Priznaná výška nemajetkovej ujmy nijako nevybočuje z rámca rozhodovacej činnosti a okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z platnej judikatúry a nekonal svojvoľne, keď výšku priznanej nemajetkovej ujmy veľmi precízne a presvedčivo odôvodnil, a jeho rozhodnutie nie je možné považovať za svojvoľné a výšku nemajetkovej ujmy za „značnú“ tak, ako to namieta žalovaný. Myšlienkový postup okresného súdu bol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne presvedčivo odôvodnený a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výška nemajetkovej ujmy je primeraná a plne zodpovedá okolnostiam daného prípadu a je tiež spravodlivá.

15. Námietka žalovaného ohľadom postupu okresného súdu, keď s poukazom na sudcovskú koncentráciu nepripustil ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným, a to výsluch troch svedkov, je nedôvodná. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s postupom okresného súdu, keď so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a s poukazom na sudcovskú koncentráciu nepripustil troch svedkov, ktorých žalovaný navrhol až dňa 7.8.2023, pričom uvedený dôkaz mohol navrhnúť ako prostriedok procesnej obrany už skôr na preukázanie svojich tvrdených skutočností, ako reakciu na vyjadrenia žalobcu v konaní tak, ako na to správne poukázal okresný súd. Žalovaný nepreukázal, že by sa jednalo o dôkazy, ktoré vyšli až v priebehu konania najavo ako nové skutočnosti, o ktorých by nemal vedomosť už pred prvým rozhodnutím okresného súdu. Naviac odvolací súd poukazuje tiež na to, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené už dňa 7.6.2023, t. j. viac ako 2 mesiace pred pojednávaním. Okresný súd podrobne odôvodnil, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal a odvolací súd sa s jeho postupom v plnom rozsahu stotožňuje.

16. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadom trojdňovej lehoty na plnenie priznanej nemajetkovej ujmy. Správne okresný súd poukázal na to, že konanie je vedené už od augusta 2021 a žalovaný musel rátať aj s možnosťou úspechu žalobcu v tomto konaní, a preto od uvedenej doby mal žalovaný dostatok času na to, aby bol schopný plniť priznanú sumu žalobcovi v trojdňovej lehote.

17. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, argumenty žalovaného uvedené v odvolaní nespochybnili správnosť rozhodnutia okresného súdu, preto jeho rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.