Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-67-2026.pdf
PDF · 78.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/67/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. 28. 03. 1991 v Rimavskej Sobote, na neverejnom zasadnutí dňa 4. augusta 2026, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15Pp/17/2024 zo dňa 16. júna 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením sp. zn. 15Pp/17/2024 zo dňa 16. júna 2026 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota podľa § 416 ods. 1 Trestného poriadku a § 68 ods. 2 Trestného zákona, odsúdenému A. B., nar. 28. 03. 1991 v Rimavskej Sobote, trvale bytom C. D. X, XXX XX E. F., okres Rimavská Sobota, nariadil vykonať zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov a 2 (dva) dni, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/105/2023 zo dňa 31. 08. 2023, právoplatným dňa 28. 10. 2023, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 16. júna 2026 sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil a neskôr ani písomne nedoplnil.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.
Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/105/2023 zo dňa 31. 08. 2023, právoplatným dňa 28. 10. 2023 bol A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15Pp/17/2024 zo dňa 17. 09. 2024, právoplatným tým istým dňom, bol odsúdený A. B. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 11T/105/2023 zo dňa 31. 08. 2023, právoplatným dňa 28. 10. 2023 v trvaní 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona, samosudca určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Skúšobná doba podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody začala plynúť dňom právoplatnosti uznesenia dňa 17. 09. 2024 (§ 68 ods. 1 prvá veta Tr. zák.) a skončila uplynutí dňa 17. 03. 2026.
Z obsahu predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby, konkrétne dňa 07. 02. 2026 dopustil prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/3/2026 zo dňa 10. 02. 2026, právoplatným tým istým dňom, na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace nepodmienečne so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z obsahu predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil spolu až šiestich priestupkov.
Okresný súd vo veci nariadil termín verejného zasadnutia, pritom následne rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.
Podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona, ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.
Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Trestného poriadku, v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b) Trestného poriadku, na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.
Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Trestného poriadku, § 419 ods. 2 Trestného poriadku, bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1, 2 Trestného poriadku a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Trestného poriadku.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že odsúdený podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí bez jej akéhokoľvek vecného odôvodnenia, pričom ani napriek poskytnutému procesnému priestoru ju následne písomne nedoplnil. Sťažnostný súd preto preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 192 ods. 1 Trestného poriadku, teda z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti, ako aj z hľadiska zákonnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokmi napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedajú stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že pojem „vedenie riadneho života“, použitý v § 68 ods. 2 Trestného zákona, nemožno vykladať formalisticky ani zužovať výlučne na absenciu ďalšieho odsúdenia za trestný čin. Ide o širší hodnotiaci pojem, ktorého obsah vypĺňa súdna prax posudzovaním celkového spôsobu života odsúdeného počas skúšobnej doby. Pri tomto hodnotení je potrebné prihliadať najmä na dodržiavanie právnych predpisov, rešpektovanie pravidiel občianskeho spolunažívania, plnenie pracovných, rodinných a iných zákonných povinností, ako aj na charakter, intenzitu a početnosť prípadných protiprávnych konaní. Samotné vedenie trestného stíhania alebo existencia ojedinelého bagateľného porušenia právnych predpisov ešte automaticky nevylučujú záver o vedení riadneho života, avšak právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin spáchaný počas skúšobnej doby predstavuje spravidla rozhodujúcu okolnosť svedčiacu o tom, že odsúdený dôveru vloženú do jeho osoby nenaplnil.
V posudzovanom prípade okresný súd správne vychádzal zo skutočnosti, že odsúdený bol počas plynutia skúšobnej doby právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/3/2026 zo dňa 10. februára 2026 pre úmyselný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona. Hoci išlo o odcudzenie alkoholu v nízkej hodnote, význam tejto okolnosti nemožno zľahčovať len s poukazom na rozsah spôsobenej škody. Trestnosť predmetného skutku bola podmienená predchádzajúcimi postihmi odsúdeného za majetkové priestupky, čo dokumentuje opakovaný sklon odsúdeného porušovať právny poriadok.
Sťažnostný súd zároveň považuje za významné, že predmetný trestný čin nepredstavoval ojedinelé vybočenie z inak bezproblémového spôsobu života odsúdeného. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že počas skúšobnej doby sa dopustil celkovo šiestich priestupkov. Nešlo pritom výlučne o majetkovú priestupkovú činnosť, ale aj o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúci vo fyzickom napadnutí blízkej osoby, priestupok spočívajúci v úmyselnom uvedení nepravdivého údaja, ako aj priestupok proti verejnému poriadku spočívajúci v hrubom správaní na verejnosti. Takáto frekvencia a rozmanitosť protiprávneho konania objektívne vylučujú možnosť hodnotiť správanie odsúdeného ako vedenie riadneho života.
Sťažnostný súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že pri rozhodovaní podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona nemožno jednotlivé protiprávne konania posudzovať izolovane, ale je potrebné hodnotiť ich vo vzájomných súvislostiach. Práve ich súhrn vytvára ucelený obraz o postoji odsúdeného k rešpektovaniu právneho poriadku. V posudzovanom prípade tento obraz jednoznačne svedčí o tom, že odsúdený nevyužil možnosť, ktorú mu podmienečné prepustenie poskytlo, ale naopak pokračoval v páchaní ďalších protiprávnych deliktov.
Pokiaľ odsúdený na verejnom zasadnutí poukazoval na svoju ľútosť nad spáchaným skutkom, na nepriaznivú sociálnu situáciu, zdravotný stav svojej družky a zdravotné komplikácie maloletého dieťaťa, krajský súd nespochybňuje závažnosť týchto okolností ani ich ľudský rozmer. Tieto skutočnosti však nemôžu samy osebe založiť záver o splnení zákonných podmienok na vyslovenie osvedčenia sa v skúšobnej dobe. Predmetom konania podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona totiž nie je posudzovanie sociálnej odkázanosti odsúdeného alebo jeho rodinných pomerov, ale posúdenie, či počas skúšobnej doby skutočne viedol riadny život. Aj závažné osobné alebo rodinné okolnosti môžu byť pri hodnotení osoby odsúdeného významné, nemôžu však eliminovať opakované a preukázané porušovanie právnych predpisov.
Správny je aj záver okresného súdu, že žiadosti odsúdeného o predĺženie skúšobnej doby nebolo možné vyhovieť. Trestný zákon pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nepripúšťa možnosť dodatočného predĺženia už určenej skúšobnej doby. Skúšobná doba uplynula dňa 17. marca 2026 a po jej uplynutí súd rozhoduje výlučne o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo či vykoná zvyšok trestu. Zákon neposkytuje súdu oprávnenie vytvárať ďalšie časové obdobie na overovanie správania odsúdeného ani nahrádzať zákonom predpokladané rozhodnutie iným, miernejším postupom.
Krajský súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona nie je novým rozhodovaním o vine alebo o treste za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe. Predmetom konania nie je opätovné sankcionovanie odsúdeného za nové protiprávne konanie, ale posúdenie, či sa naplnila podmienka, za ktorej bol výkon zvyšku pôvodne uloženého trestu odložený. Ak odsúdený túto podmienku nesplní, nenastupuje nový trest, ale realizuje sa výkon tej časti trestu, ktorej výkon bol predtým podmienečne odložený na základe dôvery súdu v jeho budúce správanie. Nariadenie výkonu zvyšku trestu preto nepredstavuje neprimeranú tvrdosť ani porušenie zásady ne bis in idem, ale zákonný následok neosvedčenia sa počas skúšobnej doby.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu sú úplné, majú oporu vo vykonanom dokazovaní a zodpovedajú obsahu spisu. Právne závery okresného súdu sú správne a plne korešpondujú s účelom inštitútu podmienečného prepustenia aj s podmienkami ustanovenými v § 68 ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd správne uzavrel, že odsúdený počas skúšobnej doby neviedol riadny život, a preto boli splnené zákonné podmienky na nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.