Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cb/23/2021

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/76/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu Marián Troliga - MT, s miestom podnikania Košická 20, 080 01 Prešov, IČO: 10 671 315, zastúpený JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - Juh, IČO: 35 567 571 proti žalovaným: 1/ PODOL s.r.o, so sídlom Vajanského 80, 984 01 Lučenec, IČO: 31 618 472, 2/ Ing. Vladimír Podolinský, narodený X.X.XXXX, trvale bytom A.S. C. XXXX/XX, XXX XX W. a 3/ V. C.., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX W. všetci zastúpení Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO: 42 247 161, o zaplatenie 10.000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/23/2021-86 zo dňa 14.júna 2021 takto rozhodol: I.Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/23/2021-86 zo dňa 14.júna 2021 potvrdzuje. II. Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: I. U. - MT, s miestom podnikania Košická 20, 080 01 Prešov, IČO: 10 671 315, zastúpený JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - Juh, IČO: 35 567 571 proti žalovaným: 1/ PODOL s.r.o, so sídlom Vajanského 80, 984 01 Lučenec, IČO: 31 618 472, 2/ Ing. D. C., narodený X.X.XXXX, trvale bytom A.S. Puškina 2206/49, 984 01 Lučenec, štátny občan SR a 3/ Ing. D. C., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom N..K.. U. XXXX/X, XXX XX W., štátny občan SR, všetci zastúpení Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO: 42 247 161, o zaplatenie 10.000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 31.3.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 1.5.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 31.5.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 1.7.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 31.7.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 31.8.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 1.10.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 31.10.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 1.12.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 31.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku.

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.000,- € s príslušenstvom od žalovaných 1/, 2/, 3/, pričom uviedol, že som žalovaným uzatvorili obchodnoprávny vzťah, ktorý spočíval v dodávaní rôznych druhov súčiastok a iných komponentov zo strany žalobcu pre žalovaného v 1. rade, podrobne špecifikované vo faktúrach. Žalobca viackrát vyzýval žalovaného v 1. rade na úhradu jeho pohľadávok voči žalobcovi, avšak bezúspešne. Nakoľko uplynula značná doba od vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade bez toho, aby si žalovaný v 1. rade splnil svoje záväzky voči žalobcovi, považoval žalobca za vhodné zabezpečiť záväzok žalovaného v 1. rade prostredníctvom inštitútu Uznania záväzku žalovaným v 1. rade. Týmto právnym úkonom zároveň došlo k prevzatiu ručiteľského záväzku zo strany vtedajších dvoch konateľov spoločnosti, pána Ing. D. C. (žalovaný v 2. rade) a pána Ing. D. C., PhD. (žalovaný v 3. rade). V súčasnosti je konateľom žalovaného v 1. rade už len žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade dňa 8. júna 2017 uznal svoj záväzok voči žalobcovi, pričom dlžná suma bola v čase uznania záväzku vo výške 25.244,48 €. Žalovaný v 1. rade zaplatil žalobcovi spolu sumu 15.244,48 € v 9-tich splátkach na základe Uznania záväzku (posledná splátka bola uhradená 2.5.2018) Zostáva uhradiť dlžnú sumu 10.000,- € (Podľa čl. I bod 3/ Uznania záväzku v prípade, že sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou o viac ako 10 dní , stáva sa celý dlh splatný). Podľa článku II. ods. 1 žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade vstúpili do vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade v pozícii ručiteľov, ktorí za zaviazali na úhradu všetkých záväzkov žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, vrátane prináležiaceho príslušenstva.

2. Žalovaní 1/, 2/, 3/ podali voči platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní odpor, v ktorom uviedli, že podstatou skutkových tvrdení žalobcu je predovšetkým skutočnosť, že „žalobca a žalovaný [správne žalovaný v 1. rade, pozn.] uzatvorili obchodnoprávny vzťah, ktorý spočíval v dodávaní rôznych druhov súčiastok a iných komponentov zo strany žalobcu pre žalovaného v 1. rade., podrobne špecifikované vo faktúrach.“. Žalobca ďalej tvrdí, že keďže si žalovaný v 1. rade riadne neplnil svoje záväzky tak „považoval za vhodné zabezpečiť záväzok žalovaného v 1. prostredníctvom inštitútu Uznania záväzku žalovaným v 1. rade.“, pričom „prostredníctvom inštitútu Uznania záväzku žalovaným v 1. rade zároveň došlo k prevzatiu ručiteľského záväzku zo strany vtedajších dvoch konateľov spoločnosti, pána Ing. D. C. (žalovaný v 2. rade) a pána Ing. D. C., PhD. (žalovaný v 3. rade).“. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že „podľa článku II. ods. 1 žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade vstúpili do vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade v pozícii ručiteľov, ktorí sa zaviazali na úhradu všetkých záväzkov žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, vrátane prináležiaceho príslušenstva.“. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný v 1. rade „dňa 8. júna 2017 uznal svoj [bližšie nekonkretizovaný] záväzok voči žalobcovi, pričom dlžná suma bola v čase uznania záväzku vo výške 25.244,48 €.“. V súvislosti s tvrdením, žalobcu o uzatvorení obchodnoprávneho vzťahu žalovaný v 1. rade uvádza, že žalobca o tejto skutočnosti nepredkladá relevantný dôkazný prostriedok, pričom z príloh predložených žalobcom paradoxne vyplýva, že medzi nimi bolo uzatvorených viacero obchodnoprávnych vzťahov. Navyše z opisu skutkového deja nie je zrejmé, ktorý z týchto vzťahov považuje žalobca za relevantný. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že žalobca síce predkladá účtovné doklady (faktúry), avšak po súčte súm v nich uvedených sa ani náznakom nemožno priblížiť k finančnej čiastke v sume 25.244,48 € a tiež, že žalovanému nebol nikdy doručený účtovný doklad pochádzajúci od žalobcu v sume 25.244,48 €. Žalobca vo svojej žalobe spomína iba jeden záväzok, pričom medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol záväzok žalovaného v 1. rade uhradiť žalobcovi sumu 25.244,48 €, pričom žalobca o tejto ním tvrdenej skutočnosti nepredkladá žiaden dôkazný prostriedok. Z listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ síce vyplýva, že žalovaný v 1. rade „... úplne uznáva ... zhora špecifikovaný peňažný záväzok...“, teda uznanie, čo do rozsahu jedného záväzku, avšak ako už bolo uvedené ani z obsahu označenej listiny, ale ani z inej žalobcom predloženej listiny nevyplýva, že by medzi osobami, ktoré túto listinu podpísali existoval jeden záväzok uhradiť žalobcovi sumu 25.244,48 € alebo, že by medzi nimi zároveň došlo k vytvoreniu nového záväzku nahrádzajúceho pôvodné záväzky medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v rozsahu sumy 25.244,48 €. Z už uvedeného možno sformulovať predbežný záver, že listina označená ako „Uznanie záväzku“ je v tomto smere neurčitá, pretože z nej nevyplýva, ktorý záväzok/záväzky žalovaný v 1. rade žalobcovi uznáva. Právnym následkom je absencia relevantných účinkov a sekundárne tiež, že práva žalobcu vyplývajúce z obsahu ním predložených faktúr sú premlčané. Týmto žalovaní vznášajú aj námietku premlčania v rozsahu všetkých práv žalobcu vyplývajúcich mu zo vzťahov konkretizovaných v ním označených účtovných dokladoch. Žalovaní uvádzajú, že je potrebné uviesť, že z predmetnej listiny síce nevyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom avšak, čo z uvedenej listiny jednoznačne vyplýva je skutočnosť, že „všetky dojednania účastníkov... predchádzajúce podpisu tejto zmluvy sa považujú okamihom podpísania tejto dohody za zrušené.“. Z citovanej časti listiny označenej ako „Uznanie záväzku“, vyplýva, že súčasťou predmetnej listiny bola aj dohoda medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade o zrušení svojich predchádzajúcich záväzkov/zmluvných dojednaní. Vzhľadom na už uvedené žalovaný v 1. rade nepopiera doručenie žalobcom predložených faktúr a ich evidenčný účtovný záznam avšak vzhľadom na citovanú časť „Uznania záväzku“ žalovaní považujú práva žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vzniknuté pred podpisom listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ týmto zmluvným dojednaním za zrušené, teda aj tie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe. Na základe už uvedeného možno urobiť čiastkový záver, že súčasťou dojedania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bolo zmluvné dojedanie o zrušení vzájomných záväzkov predchádzajúcich „podpisu tejto zmluvy“, bez toho, aby zároveň došlo k uzatvoreniu dohody o ich nahradení novým záväzkom, resp. novými záväzkami. Predovšetkým z tohto dôvodu nemožno dospieť k zmysluplnému záveru, podľa ktorého by žalovaný v 1. rade bol čokoľvek dlžný žalobcovi. Vo všeobecnej rovine a vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku možno konštatovať, že prípadní ručitelia nie sú žalobcovi, aj z tohto dôvodu, zaviazaní čokoľvek plniť. Nad rámec už uvedeného je potrebné uviesť, že z listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ nemožno individualizovať, aký konkrétny záväzok alebo záväzky mal žalovaný v 1. rade žalobcovi uznať. Z tohto hľadiska je takéto vyhlásenie neurčité a preto z pohľadu relevantnej právnej úpravy aj bez akýchkoľvek právnych účinkov. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade je potrebné osobitne uviesť, že v listine označenej ako „Uznanie záväzku“ sa bez bližšieho určenia konštatuje, že pristupujú k „... tejto dohode na strane ručiteľov ...“ a „vyhlasujú, že zhora uvedený záväzok dlžníka voči veriteľovi, vrátane jeho príslušenstva a prípadných ďalších majetkových nárokov veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich z tejto dohody veriteľovi úplne uhradia...“. Z už uvedeného nemožno jednoznačne identifikovať k akej dohode mali ručitelia pristúpiť, keďže uznanie záväzku je jednostranný adresovaný právny úkon a aký „zhora uvedený záväzok dlžníka“ a „ďalších [bližšie nekonkretizovaných, pozn.] majetkových nárokov veriteľa ... vyplývajúcich z tejto dohody“ žalobcovi uhradia. Ako už bolo uvedené označenou listinou sa nekonštituoval nový záväzok v sume 25.244,48 €, ktorý by žalovaný v 1. rade mohol uznať, a za úhradu ktorého by žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade mohli prevziať ručiteľský záväzok. Pokiaľ ide o vznik ručenia je potrebné nad rámec už uvedeného uviesť, že ručenie ako každý súkromnoprávny inštitút zakladajúci práva a povinnosti medzi jeho stranami môže vzniknúť len na základe vzájomnej dohody, teda doručením návrhu na uzatvorenie zmluvy a prijatím tohto návrhu (jeho akceptáciou). Z obsahu spornej listiny je zrejmé, že táto bola vyhotovená len v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis si ponechal žalobca a jeden bol odovzdaný žalovanému v 1. rade. Do sféry dispozície žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade nebol zo strany žalobcu včasne doručený akýkoľvek písomný prejav vôle žalobcu, z obsahu ktorého by bolo možné vyvodiť jeho súhlas s ručením žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade za akýkoľvek záväzok žalovaného v 1. rade. Osobitne vo vzťahu k žalovanému v 3. rade je potrebné uviesť, že z „Uznania záväzku“ jasne vyplýva, že ani nebolo úmyslom žalobcu uvažovať o prijatí ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 3. rade za záväzok/záväzky žalovaného v 1. rade. Keďže žalobca účinným spôsobom neprijal žiadne z vyhlásení žalovaného v 2. a 3. rade nemožno ani uvažovať o tom, že by medzi ním a žalovanými v 2. a 3. rade vznikol právny pomer titulom ručenia. Žalovaní považujú za potrebné poukázať aj na to, že skutkové tvrdenia žalobcu signalizujú, že v označenej veci mohla v predstavách žalobcu v relevantnom čase vzniknúť domnienka o pohľadávke v sume 25.244,48 € voči žalovanému v 1. rade, prípadne voči žalovaným v 2. a 3. rade, avšak zo žaloby a jej príloh nie je bez rozumných pochybností dôkaznými prostriedkami preukázané, že k takejto skutočnosti došlo, pričom žalovaní kategoricky popierajú, že takáto skutočnosť aj reálne nastala. Zo žaloby tiež nie je bez rozumných pochybností rozpoznateľné, z akého právneho titulu si žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovanému v 1. rade a žalobca v tomto smere nepredkladá ani relevantné dôkazné prostriedky. Keďže žalobcove tvrdenia a ním predkladané dôkazné prostriedky sú vzájomne rozporuplné a to v podstatných okolnostiach, žalovaní preto nie sú spôsobilí zaujať kvalifikované stanovisko k ním uvádzaným tvrdeniam, preto si vyhradzujú právo toto stanovisko zaujať v čase, keď si žalobca riadne splní svoju procesnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Pochybnosti o celkovej presvedčivosti skutkových tvrdení žalobcu a sekundárne aj o dôvodnosti žaloby vzbudzuje nielen fakt, že žalobca nepredložil dôkaz/dôkazy o právnej skutočnosti, ktorá mala byť právnym dôvodom vzniku ním tvrdenej pohľadávky ale aj fakt, že žalobca konkrétnym údajom o čase nevymedzil okolnosť vzniku ním tvrdeného dlhu. Keďže žalovaný v 1. rade nebol žalobcovi zaviazaný plniť takýto záväzok nemohol preto uznať [potvrdiť] svoj záväzok voči nemu a tiež k nemu nemohli pristúpiť ani žalovaní v 2. a 3. rade ako ručitelia. Sumarizácia skutkových nedostatkov a to tak pokiaľ ide o uvádzanie relevantných tvrdení ako aj označenia resp. predloženia dôkazných prostriedkov o týchto tvrdeniach vyznieva ako celok nepresvedčivo a signalizuje zjavnú nedôvodnosť podanej žaloby. Na základe už uvedených skutočností právo uplatnené žalobcom žalovaní v celom rozsahu neuznávajú a majú za to, že žalobca nie je oprávnený požadovať uplatnenú finančnú sumu.

3. Žalobca sa k odporu žalovaných písomne vyjadril podaním zo dňa 22.3.2021, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalovaného (ďalej len „žalovaný“, aj keď je zrejmé že je tým mienené žalovaný v 1, žalovaný 2 a žalovaný 3), že žalobca o svojich tvrdeniach nepredkladá relevantné dôkazy považujeme že zavádzajúce, keďže boli konajúcemu súdu predložené všetky potrebné faktúry a taktiež Uznanie záväzku zo dňa 08. júna 2017 obsahujúce neoddeliteľnú súčasť, príloha č. 1 - Zoznam neuhradených faktúr, obsahujúci presný zoznam neuhradených faktúr zo strany žalovaného s dátumom splatnosti, číslom dokladu a zostatkom na úhradu. Navyše, predmetné faktúry sú aj súčasťou účtovníctva žalobcu. Žalobca má za to, že v posudzovanej veci s ohľadom na merito veci, je absolútne nepodstatný argument, že žalobca uvádza, že medzi ním a žalovaným bol uzatvorený obchodný vzťah, pričom žalovaný tvrdí že sa jednalo o viaceré obchodnoprávne vzťahy. Obchodnoprávny vzťah žalobcu a žalovaného nemožno stotožňovať s jednotlivými záväzkami (vyplývajúcimi z vystavených faktúr) žalovaného voči žalobcovi. Žalobca má za to, že z listiny Uznanie záväzku zo dňa 08. júna 2017 vyplýva zreteľne vôľa spoločnosti PODOL s.r.o., Ing. D. C. a Ing. D. C., PhD. uznať svoj záväzok voči I. U. - MT čo do rozsahu a výšky, pričom táto obsahuje aj neoddeliteľnú súčasť, prílohu č. 1 Zoznam neuhradených pohľadávok, kde je podrobne a menovite popísaný titul na základe ktorého vznikla tá ktorá pohľadávka. Z článku I. bod 3 vyplýva, „ že dlžník čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi úplne uznáva špecifikovaný peňažný záväzok a zaväzuje sa ho zaplatiť veriteľovi za podmienok tejto dohody“. Pre inštitút uznania záväzku podľa ust. je stanovená obligatórna náležitosť, a to uznať záväzok písomne. Táto zákonná podmienka bola splnená, pričom jednotlivé strany uznanie záväzku nad rámec svojej zákonnej povinnosti, úradne osvedčili u notára JUDr. N. Š., čím bola zvýšená dôveryhodnosť a verifikovateľnosť uznania záväzku. Podľa ust. „Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.“ S ohľadom na uvedené a na deň uznania záväzku (08. júna 2017) je preto zrejmé, že nemohlo dôjsť k premlčaniu záväzku, a teda už vôbec nemohla byť zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania. Tento argument považujeme preto za irelevantný. Súčasťou uznania záväzku bol aj splátkový kalendár (článok I bod 3 písm. a), v ktorom je špecifikovaný dátum splatnosti jednotlivých dlžných súm, ako aj dátum ich splatnosti. Z účtovných dokumentov žalobcu vyplýva, že žalovaný plnil jednotlivé záväzky v zmysle vzájomnej dohody, teda prejavil vôľu svoj záväzok splniť (posledná splátka realizovaná ku 02. máju 2018). Podľa ust. „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“ V tejto súvislosti uvádza, že úhradou časti svojho dlhu žalovaný konkludentne uznal svoj záväzok, bez ohľadu na uznanie záväzku zo dňa 08. júna 2017, ktoré zvýšilo mieru zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Argumentáciu vo vzťahu k relevantnosti ručiteľského záväzku považuje za zavádzajúcu, keďže podľa ust. „Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.“ v žiadnom ustanovení nevylučuje, aby predmetom jednej listiny bolo uznanie záväzku zo strany dlžníka a zároveň aj ručiteľské vyhlásenie ručiteľa o uspokojení veriteľa v prípade, že tak neučiní dlžník. Článok 2 Uznania záväzku zo dňa 08. júna 2017 zreteľne vymedzuje, že zo strany žalovaného 2 a žalovaného 3 bola prejavená vôľa splniť záväzok dlžníka (žalovaného 1), pokiaľ tak sám neučiní. K tvrdeniam o nedoručení akéhokoľvek písomného prejavu do sféry dispozície žalovaného v 2 rade a žalovaného v 3. rade uvádzame, že nie je celkom zrejmé, kam smeruje argumentácia žalovaného, keďže uznanie záväzku zo dňa 08. júna 2017 bolo realizované jednak zo strany dlžníka PODOL s.r.o., pričom žalovaný 2 a žalovaný 3 učinili ručiteľské vyhlásenie a zároveň uznali predmetný záväzok vo výške 25.244,48 € čo do dôvodu a výšky. Popieranie relevantnosti notársky overenej listiny, ktorej overenie ja navyše dohľadateľné prostredníctvom prideleného číselného kódu považujeme za neprijateľné. S ohľadom na značné množstvo dôkazných prostriedkov ktoré boli konajúcemu súdu predložené a skutočnosti z nich jasne vyplývajúcich, považujeme tvrdenie žalovaného o ich nepresvedčivosti a zjavnej nedôvodnosti za argumenty ad absurdum. Žalobca na podanom návrhu v celom rozsahu trvá.

4. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadrili podaním zo dňa 26.4.2021, v ktorom uviedli, že považujú v prvom rade za podstatné uviesť, že argumentácia žalobcu, ktorú uvádza v reakcii na podaný odpor zo strany žalovaných je vedená mimo podstatný rámec argumentácie žalovaných, prostredníctvom ktorej spochybňujú dôvodnosť podanej žaloby. Z uvedeného možno okrem iného urobiť čiastkový záver, podľa ktorého žalobca reálne nespochybňuje námietky žalovaných, a preto skutočnosti v nich uvádzané je potrebné považovať za nesporné (vrátane skutkového tvrdenia, že medzi dotknutými stranami došlo k zrušeniu vzájomných práv a povinností bez toho aby im vznikli nové).

V tejto súvislosti žalovaní ďalej uvádzajú, že len skutočnosť, že žalobca predkladá akési listiny ešte sama o sebe neznamená, že aj zároveň predkladá relevantné dôkazné prostriedky o skutočnostiach preukazujúcich tieto jeho tvrdenia. O takýto prípad dôkaznej núdze ide aj v danej veci. K niektorým čiastkovým tvrdeniam žalobcu je potrebné uviesť, že žalobca o tvrdení, že medzi ním a žalovaným bol uzatvorený „obchodnoprávny vzťah, ktorý spočíval v dodávaní rôznych druhov súčiastok a iných komponentov“ nepredkladá jediný dôkazný prostriedok a ide iba o jeho ničím nepodložené tvrdenie. Práve naopak ním predložené dôkazné prostriedky nasvedčujú, že medzi ním a žalovaným dochádzalo k uzatváraniu viacerých samostatných ad hoc obchodov. K už uvedenému je potrebné tiež uviesť, že žalobca po obsahovej stránke bližšie nekonkretizuje ako mal údajný „obchodnoprávny vzťah“ medzi nimi vyzerať. V tomto smere sa tvrdenia žalobcu javia iba ako jeho ničím nepodložená špekulácia, ktorá mu aktuálne sedí do jeho skutkovej verzie. Uznanie záväzku/dlhu ako inštitút súkromného práva na to aby vyvolával zákonom predpokladané účinky musí spĺňať aj zákonom predpokladané náležitosti. Listina označená ako „Uznanie záväzku“ takého parametre nespĺňa. Z formulácie uvedenej v „uzná svoj určitý záväzok“ vyplýva, že záväzok musí existovať v čase uznania záväzku, nemožno preto uznať záväzok ktorý ešte dlžníkovi nevznikol a tiež, že o uznávaný záväzok musí byť určitým spôsobom vymedzený, tak aby nebol zameniteľný s iným/inými záväzkom/záväzkami. Žalovaní neuznali určitý záväzok pretože, žalobca ho v listine, ktorú sám pripravil ani nevymedzil. Inými slovami povedané z „Uznania záväzku“ nie je zrejmé ktorý záväzok sa má uznávať (viď. čl. I bod 3 „Uznania záväzku“). Z listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ síce vyplýva, že žalovaný v 1. rade „... úplne uznáva ... zhora špecifikovaný peňažný záväzok...“, teda uznanie, čo do rozsahu jedného záväzku, avšak ako už bolo uvedené ani z obsahu označenej listiny, ale ani z inej žalobcom predloženej listiny nevyplýva, že by medzi osobami, ktoré túto listinu podpísali existoval jeden záväzok uhradiť žalobcovi sumu 25 244,48 € alebo, že by medzi nimi zároveň došlo k vytvoreniu nového záväzku nahrádzajúceho pôvodné záväzky medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade v rozsahu sumy 25 244,48 €. Z už uvedeného možno sformulovať predbežný záver, že listina označená ako „Uznanie záväzku“ je v tomto smere neurčitá, pretože z nej nevyplýva, ktorý záväzok/záväzky žalovaný v 1. rade žalobcovi uznáva. Právnym následkom je absencia relevantných účinkov a sekundárne tiež, že práva žalobcu vyplývajúce z obsahu ním predložených faktúr sú premlčané. Týmto žalovaní vznášajú aj námietku premlčania v rozsahu všetkých práv žalobcu vyplývajúcich mu zo vzťahov konkretizovaných v ním označených účtovných dokladoch. K súvisiacemu tvrdeniu žalobcu o bezpredmetnosti námietky premlčania uplatnenej žalovanými je potrebné uviesť, že podstata námietky premlčania, ktorú žalovaní uplatnili vychádza zo skutočnosti, že uznanie záväzku nevyvolalo žiadne právne účinky, a teda ani nezačala plynúť nová premlčacia doba. Keďže táto nezačala plynúť a pôvodné premlčacie doby už v čase podania žaloby uplynuli je námietka premlčania v celom rozsahu dôvodná. Ďalej je potrebné uviesť, že nedôvodná je aj tá argumentácia žalobcu, v rámci ktorej uvádza, že k uznaniu došlo plnením záväzku. Zo žalobcom predložených listín nevyplýva, ktorý konkrétny záväzok z pôvodných právnych vzťahov žalovaný v 1. rade plnil, a preto uznanie záväzku poskytnutím finančného plnenia nevyvoláva predpokladané účinky ohľadom toho - ktorého záväzku. Bez ohľadu na už uvedené je potrebné uviesť, že z listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ síce nevyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom avšak, čo z uvedenej listiny jednoznačne vyplýva je skutočnosť, že „[v]šetky dojednania účastníkov... predchádzajúce podpisu tejto zmluvy sa považujú okamihom podpísania tejto dohody za zrušené.“. Z citovanej časti predmetnej listiny, vyplýva, že jej súčasťou bola aj dohoda medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade o zrušení svojich predchádzajúcich záväzkov/zmluvných dojednaní. Vzhľadom na už uvedené žalovaný v 1. rade nepopiera doručenie žalobcom predložených faktúr a ich evidenčný účtovný záznam avšak vzhľadom na citovanú časť „Uznania záväzku“ žalovaní považujú práva žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vzniknuté pred podpisom listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ týmto zmluvným dojednaním za zrušené, teda aj tie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe. Na základe už uvedeného možno urobiť čiastkový záver, že súčasťou dojedania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bolo zmluvné dojedanie o zrušení vzájomných záväzkov predchádzajúcich „podpisu tejto zmluvy“, bez toho, aby zároveň došlo k uzatvoreniu dohody o ich nahradení novým záväzkom, resp. novými záväzkami. Predovšetkým z tohto dôvodu nemožno dospieť k zmysluplnému záveru, podľa ktorého by žalovaný v 1. rade bol čokoľvek dlžný žalobcovi. Vo všeobecnej rovine a vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku možno konštatovať, že prípadní ručitelia nie sú žalobcovi, aj z tohto dôvodu, zaviazaní čokoľvek plniť. Nad rámec už uvedeného je potrebné uviesť, že z listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ nemožno individualizovať, aký konkrétny záväzok alebo záväzky mal žalovaný v 1. rade žalobcovi uznať a žalobca sa o uvedenú konkretizáciu nepokúša ani vo svojom vyjadrení. Z tohto hľadiska je takéto vyhlásenie neurčité, a preto z pohľadu relevantnej právnej úpravy aj bez akýchkoľvek právnych účinkov. Pokiaľ ide o niektoré tvrdenia žalobcu súvisiace s ručiteľským záväzkom žalovaných v 2. a 3. rade je potrebné uviesť, že žalovaní vo všeobecnej rovine nespochybňujú fakt, že súčasťou jednej listiny môžu viaceré právne významné skutočnosti avšak táto rovina argumentácie nie je v okolnostiach danej veci vôbec podstatná, pretože ju nikto nespochybňuje. To čo je v tejto súvislosti podstatné je to že aj ručiteľský právny vzťah nemožno založiť ináč ako na základe dohody. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú na závery vyplývajúce z odbornej spisby, z obsahu ktorých vyplýva, že výklad o absencii zmluvy o ručení je neprijateľný, pretože veriteľovi nemôže byť vnútený ručiteľ jednostranným prehlásením bez toho, aby mohol vznik ručenia akokoľvek ovplyvniť, keďže takáto konštrukcia odporuje základným princípom súkromnoprávnej regulácie. Vzhľadom na skutočnosť, že iba ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) regulujú spôsob uzatvorenia dohody/zmluvy je potrebné aj pre účely posudzovania, či medzi stranami vznikol ručiteľsky právny pomer aplikovať tieto ustanovenia. Z obsahu spornej listiny je zrejmé, že táto bola vyhotovená len v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis si ponechal žalobca a jeden bol odovzdaný žalovanému v 1. rade. Do sféry dispozície žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade nebol zo strany žalobcu včasne doručený akýkoľvek písomný prejav vôle žalobcu, z obsahu ktorého by bolo možné vyvodiť jeho súhlas s ručením žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade za akýkoľvek záväzok žalovaného v 1. rade. Osobitne vo vzťahu k žalovanému v 3. rade je potrebné uviesť, že z „Uznania záväzku“ jasne vyplýva, že ani nebolo úmyslom žalobcu uvažovať o prijatí ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 3. rade za záväzok/záväzky žalovaného v 1. rade. Keďže žalobca účinným spôsobom neprijal žiadne z vyhlásení žalovaného v 2. a 3. rade nemožno ani uvažovať o tom, že by medzi ním a žalovanými v 2. a 3. rade vznikol právny pomer titulom ručenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nespochybnil ani túto skutkovú verziu, a preto je potrebné ju považovať za nespornú. Žalovaní považujú za potrebné poukázať aj na to, že skutkové tvrdenia žalobcu signalizujú, že v označenej veci mohla v predstavách žalobcu v relevantnom čase vzniknúť domnienka o pohľadávke v sume 25 244,48 € voči žalovanému v 1. rade, prípadne voči žalovaným v 2. a 3. rade, avšak zo žaloby a jej príloh nie je bez rozumných pochybností dôkaznými prostriedkami preukázané, že k takejto skutočnosti došlo, pričom žalovaní kategoricky popierajú, že takáto skutočnosť aj reálne nastala. Zo žaloby tiež nie je bez rozumných pochybností rozpoznateľné, z akého právneho titulu si žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovanému v 1. rade a žalobca tomto smere nepredkladá ani relevantné dôkazné prostriedky. Keďže žalobcove tvrdenia a ním predkladané dôkazné prostriedky sú vzájomne rozporuplné a to v podstatných okolnostiach, žalovaní preto nie sú, ani v tejto fáze konania, spôsobilí zaujať kvalifikované stanovisko k ním uvádzaným tvrdeniam, preto si vyhradzujú právo toto stanovisko zaujať v čase, keď si žalobca riadne splní svoju procesnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Pochybnosti o celkovej presvedčivosti skutkových tvrdení žalobcu a sekundárne aj o dôvodnosti žaloby vzbudzuje nielen fakt, že žalobca nepredložil dôkaz/dôkazy o právnej skutočnosti, ktorá mala byť právnym dôvodom vzniku ním tvrdenej pohľadávky ale aj fakt, že žalobca konkrétnym údajom o čase nevymedzil okolnosť vzniku ním tvrdeného dlhu. Keďže žalovaný v 1. rade nebol žalobcovi zaviazaný plniť takýto záväzok nemohol preto uznať [potvrdiť] svoj záväzok voči nemu a tiež k nemu nemohli pristúpiť ani žalovaní v 2. a 3. rade ako ručitelia. Na základe už uvedeného žalovaní žiadajú, aby súd na pojednávaní zamietol návrh podaný žalobcom v celom rozsahu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním faktúr č.l. 12-16, uznania záväzku č.l. 19, prílohy č. 1

- zoznam neuhradených faktúr č.l. 20, uznesenia č. -47, č.l. 22, výziev - pokusov o zmier č.l. 23-24, fotokópií doručeniek č.l. 24-25 a zistil tento skutkový stav:

6. Faktúrou č. 1519003464 vystavenou dňa 07.08.2015 a splatnou dňa 22.08.2015 (č.l. 12) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (distančná vložka, puzdro, pánt, dištančný krúžok, madlo supatka, krúžok, puzdro, madlo) sumu v celkovej výške 2.063,03 € bez DPH, t.j. 2.475,64 € s DPH.

7. Faktúrou č. 1519003619 vystavenou dňa 21.08.2015 a splatnou dňa 05.09.2015 (č.l. 12 z opaku) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (trubka konštrukčná) sumu 49,61 € bez DPH, t.j. 59,53 € s DPH.

8. Faktúrou č. 1519003624 vystavenou dňa 21.08.2015 a splatnou dňa 05.09.2015 (č.l. 13) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (plech čierny 1x1250x2500) sumu 421,54 € bez DPH, t.j. 505,85 € s DPH.

9. Faktúrou č. 1519003711 vystavenou dňa 26.08.2015 a splatnou dňa 10.08.2015 (č.l. 13 z opaku) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (puzdro, madlo, puzdro, krúžok) sumu v celkovej výške 1.223,90 € bez DPH, t.j. 1.468,68 € s DPH.

10. Faktúrou č. 1519003904 vystavenou dňa 07.09.2015 a splatnou dňa 22.09.2015 (č.l. 14) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (pánt, distančná vložka, puzdro kľučky, internal tread M5) sumu v celkovej výške 600,60 € bez DPH, t.j. 720,72 € s DPH.

11. Faktúrou č. 1519004318 vystavenou dňa 02.10.2015 a splatnou dňa 17.10.2015 (č.l. 14 z opaku) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (madlo supatka, internal tread M5, puzdro kľučky, dištančný krúžok) sumu v celkovej výške 1.184,48 € bez DPH, t.j. 1.421,38 € s DPH.

12. Faktúrou č. 1519004407 vystavenou dňa 07.10.2015 a splatnou dňa 22.10.2015 (č.l. 15) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (madlo, spodný pánt, internal tread M5) sumu v celkovej výške 890,70 € bez DPH, t.j. 1.068,84 € s DPH.

13. Faktúrou č. 1519004889 vystavenou dňa 29.10.2015 a splatnou dňa 13.11.2015 (č.l. 15 z opaku) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (dištančná vložka, internal tread M5, puzdro, pánt, madlo) sumu v celkovej výške 1.760,23 € bez DPH, t.j. 2.112,28 € s DPH.

14. Faktúrou č. 1519004746 vystavenou dňa 23.11.2015 a splatnou dňa 08.12.2015 (č.l. 16 z opaku) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (dištančná vložka) sumu 23,76 € bez DPH, t.j. 28,51 € s DPH.

15. Faktúrou č. 1519005831 vystavenou dňa 17.12.2015 a splatnou dňa 01.01.2016 (č.l. 16) fakturoval žalobca, ako dodávateľ, žalovanému PODOL s.r.o., ako odberateľovi, za tovar (plech čierny 6x1000x2000, plech čierny 4x1250x2500, jakel 20x20x2, jakel 40x20x2, plech 3x1250x2500, jakel 30x30x1,5, profil 20x10x2, výpalok hrebeň) sumu v celkovej výške 607,64 € bez DPH, t.j. 729,17 € s DPH.

16. Písomným úkonom označeným ako „Uznanie záväzku“ zo dňa 08.06.2017 (č.l. 19) uzatvoreného v zmysle uzatvoreným medzi PODOL s.r.o., ako dlžníkom, I.B. U.B. - MT, ako veriteľom, Ing. D.B. C.Ý., ako ručiteľom 1, a Ing. D.B. C.Ý., PhD., ako ručiteľom 2, strany dojednali v Článku I.: 1. Dlžník vyhlasuje, že ku dňu podpisu tejto zmluvy po započítaní vzájomných pohľadávok dohodou zo dňa 31.05.2017 dlží veriteľovi čiastku 25.244,48 €. 2. Právny dôvod vzniku pohľadávky uvedenej v bode 1 tohto článku sú neuhradené záväzky z obchodnej činnosti (nákup tovaru) spoločnosťou PODOL s.r.o. od podniku I. U. - MT špecifikované v prílohe č. 1. 3. Dlžník čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi úplne uznáva v súlade s ust. v článku I. ods. 1, 2 zhora špecifikovaný peňažný záväzok a zaväzuje sa ho zaplatiť veriteľovi za podmienok tejto dohody takto: a) 30.06.2017 sumu 7.244,48 eur 30.07.2017 sumu 1.000,00 eur 30.08.2017 sumu 1.000,00 eur 30.09.2017 sumu 1.000,00 eur 30.10.2017 sumu 1.000,00 eur 30.11.2017 sumu 1.000,00 eur 30.12.2017 sumu 1.000,00 eur 30.01.2018 sumu 1.000,00 eur 28.02.2018 sumu 1.000,00 eur 30.03.2018 sumu 1.000,00 eur

30.04.2018 sumu 1.000,00 eur 30.05.2018 sumu 1.000,00 eur 30.06.2018 sumu 1.000,00 eur 30.07.2018 sumu 1.000,00 eur 30.08.2018 sumu 1.000,00 eur 30.09.2018 sumu 1.000,00 eur 30.10.2018 sumu 1.000,00 eur 30.11.2018 sumu 1.000,00 eur 30.12.2018 sumu 1.000,00 eur V prípade, že sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou o viac ako 10 dní, stáva sa celý dlh splatný.

17. Zmluvné strany v Článku II. dojednali: 1. Účastníci ručiteľ 1 a ručiteľ 2 pristupujú k tejto dohode na strane ručiteľov, ktorí sú k dlžníkovi vo vzťahu štatutárnych orgánov, vyhlasujúc, že zhora uvedený záväzok dlžníka voči veriteľovi, vrátane všetkého jeho príslušenstva a prípadných ďalších majetkových nárokov veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich z tejto dohody veriteľovi úplne uhradia za podmienok tejto zmluvy namiesto dlžníka, ak dlžník tento záväzok č jeho časť veriteľovi neuhradí. Pokiaľ ide o výzvu veriteľa k úhrade záväzku po splatnosti, cez dôsledky omeškania dlžníka na účely tohto článku koná veriteľ voči ručiteľovi v súlade s ust. .

18. Z Prílohy č. 1 - Zoznam neuhradených faktúr (č.l. 20) je zrejmé, že neuhradené faktúry sú v celkovej výške 25.244,48 €.

19. Uznesením č.k. -47, zo dňa 23.07.2018, právoplatné dňa 13.09.2018 bol U. U., nar. XX.XX.XXXX ustanovený za správcu časti dedičstva po nebohom I. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX.

20. Podľa (ďalej len „“) v znení ku dňu 08.06.2017, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

21. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

22. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

23. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

24. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

25. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

26. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

27. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

28. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

29. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

30. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

31. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

32. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

33. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

34. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

35. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

36. Podľa v znení ku dňu 08.06.2017, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

37. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

38. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

39. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

40. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

41. Inštitútom uznania záväzku, resp. dlhu, upraveným v v z dôvodu úplnosti právnej úpravy sa obchodnoprávne vzťahy touto ustanovenou právnou úpravou riadia výlučne. Pre vyvolanie účinkov spojených s uznaním záväzku musí akt uznania spĺňať zákonom požadované formálne a obsahové náležitosti. V prvom rade pre uznanie záväzku sa vyžaduje písomná forma. Ďalej uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon musí byť dlžníkom adresovaný, resp. určený veriteľovi a v neposlednom rade z hľadiska obsahu úkonu uznania sa na rozdiel od občianskoprávnej úpravy uznania dlhu nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu dlhu, ktorý sa uznáva, stačí, ak bude z obsahu úkonu uznania záväzok, ktorý sa uznáva bezpečne identifikovateľný (napr. odkazom na zmluvu, z ktorej záväzok vznikol, na faktúru, ktorou sa záväzok kvalifikuje a žiada uhradenie pokiaľ sa z nej záväzok dá identifikovať) a je odlíšiteľný od iných záväzok, prípadne existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom.

42. Dôsledkami uznania záväzku v prvom rade, tak ako to predpokladá práv veta je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je to, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenie aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, lebo nikdy nevznikol alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. V prípade, že dlžník neunesie bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, súd bude mať skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú. Ďalším dôsledkom uznania záväzku je začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej lehoty na uplatnenie si práva na úhradu uznaného záväzku súdnou cestou ( ). umožňuje uznanie aj premlčaného záväzku, pričom na rozdiel od nevyžaduje dôkaz o tom, že dlžník o premlčaní svojho dlhu vedel.

43. Právnu úpravu ručenia v rámci možno považovať za komplexnú, existujúcu paralelne popri ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v až 550 . Záväzok ručiteľa a dlžníka je oproti záväzku veriteľa a dlžníka záväzkom akcesorickým, čo znamená, že jeho vznik a trvanie sú priamo podmienené existenciou hlavného (zaisťovaného) záväzku. Vzťah ručiteľa a veriteľa je vzťahom dvojstranným (napriek tomu, že niektoré pramene a autori pripúšťajú možnosť jednostranného úkonu ručiteľa adresovaného veriteľovi), nakoľko je neprijateľné, aby ručenie vzniklo a existovalo bez súhlasu alebo dokonca proti vôli veriteľa a ako také zakladalo okrem iného napr. povinnosť veriteľovi oznámiť výšku jeho zabezpečovanej pohľadávky ( ). V nadväznosti na formálne náležitosti samotného vyhlásenia zákon vyžaduje písomnú formu. Určitosť zabezpečovaného záväzku vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu (výšky pohľadávky), obsahu (stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných strán), ako aj právneho titulu (napr. pôžička). Taktiež z účelu predmetného vyhlásenia vyplýva nutnosť presnej identifikácie jednotlivých subjektov, teda veriteľa, dlžníka a ručiteľa.

44. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva a žalovaní to ani nespochybnili, že dňa 06.08.2017 žalobca, ako veriteľ, podpísal so žalovanými 1/ PODOL s.r.o., ako dlžníkom, a žalovanými 2/ Ing. D. C. a 3/ Ing. D. C., PhD., ako ručiteľmi, písomnú listinu označenú ako „Uznanie záväzku“ s odkazom na . Zmluvné strany v uznaní záväzku dostatočne určito vyjadrili existenciu záväzku z hľadiska jeho rozsahu (Článok I., bod 1), dôvodu - neuhradené záväzku z obchodnej činnosti s odkazom na neuhradené faktúry, ktoré tvoria prílohu č. 1 listiny o uznaní záväzku, ako aj vyhlásenie dlžníka PODOL s.r.o., že uvedené záväzky uznáva a zaväzuje sa ich zaplatiť dojednaným splátkovým kalendárom v zmysle Článku I., bod 3, písm. a) tejto listiny. Uznanie záväzku a zároveň vyhlásenie ručiteľov je podpísané za dlžníka PODOL s.r.o. a ručiteľa 2/ Ing. D. C., PhD. a za ručiteľa 1/ Ing. D. C., pričom podpisy na listine boli úradne overené dňa 08.06.2017 tak u Ing. D. C., PhD., ako aj Ing. D. C.. Za dlžníka PODOL s.r.o. teda podpísal uznanie záväzku jeden z vtedajších konateľov Ing. D. C., PhD. čím založil vyvrátiteľnú domnienku existencie uvedeného záväzku. Žalovaný v 1. rade, ako ani ručitelia (žalovaní v 2. a 3. rade) z hľadiska splnenia si povinnosti tvrdenia a najmä dôkaznej povinnosti a unesenia dôkazného bremena neprodukovali žiadne tvrdenia a dôkazy, ktoré by existenciu uznaného záväzku ku dňu dátumu uznania, t.j. 08.06.2017, spochybnili. Uznaním záväzku vznikol medzi veriteľom a dlžníkom a následne veriteľom a ručiteľmi nový právny vzťah, v zmysle ktorého si žalobca právo na zaplatenie uplatnil. Nakoľko na výzvu žalobcu žalovaný v 1. rade svoju povinnosť nesplnil, v zmysle akcesorického právneho vzťahu ručenia je povinnosťou žalovaných v 2. a 3. rade ako ručiteľov jeho pohľadávku uspokojiť.

45. K námietke žalovaných ohľadom premlčania práva žalobcu z dôvodu, že úkon uznania záväzku podľa žalovaných nespôsobil žiadne právne účinky, súd poukazuje na odôvodnenie pod bodmi 41 až 44 právne účinky uznania záväzku nastali. Právna úprava premlčania v má charakter komplexnej úpravy s tým, že platné uznanie záväzku má účinok začiatku plynutia novej premlčacej lehoty vo vzťahu k uznanému záväzku a keďže súčasťou uznania záväzku v zmysle Článku I., bod 3 je dohoda o splátkach uznaného záväzku splatných od 30.06.217 až do 30.12.2018, z ktorých nezaplatených zostali splátky počnúc 30.03.2018 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.12.2020 dlh žalovaných titulom uznania záväzku nie je premlčaný, pretože vo vzťahu k všetkým neuhradeným splátkam štvorročná premlčacia lehota neuplynula.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/, ako dlžník, a rovnako ako žalovaní 2/ a 3/, ako ručitelia, svoj dlh v lehote neuhradili, vzniklo žalobcovi právo nielen na zaplatenie neuhradenej istiny, avšak aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých nezaplatených splátok tak, ako to žalobca si uplatňuje, keďže nebolo preukázané, že by došlo k úkonu predčasného zosplatnenia tak, ako to predpokladá Článok I., bod 3, veta posledná uznávacieho prejavu. Žalobcovi preto náleží úrok z omeškania v zákonnej 8 % výške ročne.

47. Nad rámec vyššie uvedeného k argumentácii a obrane žalovaných v 1. až 3. rade, a to nedostatočnú konkretizáciu záväzku ku dňu 08.06.2017 je potrebné uviesť, že záväzok je dostatočne konkretizovaný tak výškou, právnym titulom, odkazom na dôvod vzniku tohto záväzku, ako aj špecifikáciu jednotlivých faktúr obsiahnutých v prílohe uznávacieho prejavu. Pokiaľ žalovaní namietajú, že nikdy nebol doručený účtový doklad na sumu 25.244,48 €, táto skutočnosť je pre priznanie práva irelevantnou, pretože žalovaní uskutočnili uznávací prejav a nedoručenie účtovného dokladu (zrejme faktúry na túto sumu) nespôsobuje zánik ich povinnosti. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že žalobca spomína iba jeden záväzok, pričom medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol záväzok žalovaného v 1. rade uhradiť žalobcovi sumu 25.244,48 € a tvrdenie žalovaných, že žalobca nepredkladá žiaden dôkazný prostriedok, tak potom opätovne je potrebné poukázať na uznávací prejav, ktorý je práve týmto titulom pre úhradu záväzku súčtom predstavujúceho sumu jednotlivých záväzkov v tomto prejave špecifikovaných. Podstatou uznania záväzku je skutočnosť, že toto uznanie zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii tohto záväzku, a teda podpísaním uznávacieho prejavu žalovaný v 1. rade uznal existenciu záväzku v sume 25.244,48 €. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaní 1/ až 3/ žiadny dôkaz o neexistencii tohto záväzku súdu nepredkladali. Z obsahu uznávacieho prejavu je zrejmé, že sa jedná o súčet dielčích záväzkov vyplývajúcich z jednotlivých faktúr tak, ako predstavujú prílohu č. 1 k tomuto uznávaciemu prejavu. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že súčasťou uznania záväzku bola aj dohoda o zrušení všetkých dojednaní účastníkov predchádzajúcich podpisu tejto zmluvy, potom tak je potrebné uviesť, že úkon uznania záväzku je potrebné vykladať z hľadiska jeho obsahu a účelu, ktorý strany chceli dosiahnuť. Z uznávacieho prejavu je zrejmé, že žalovaný 1/ čo do dôvodu a výšky uznal špecifikovaný peňažný záväzok (Článok I., bod 3; príloha č. 1 - Zoznam neuhradených faktúr), pričom v zmysle Článku III., bod 1 „Všetky dojednania účastníkov ohľadom predmetu tejto zmluvy predchádzajúce podpisu tejto zmluvy sa považujú okamihom podpísania tejto dohody za zrušené.“, z čoho vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je uznanie záväzku, teda akékoľvek dojednania, ktoré predchádzali písomnému uznaniu záväzku zo dňa 08.06.2017 vo vzťahu k uznaniu záväzku, pretože predmetom právneho úkonu je práve toto uznanie, sú v zmysle Článku III., bod 1, zrušené. Z uvedeného nevyplýva, že by veriteľ (žalobca) a dlžník (žalovaný 1/) sa dohodli o zániku záväzkov ako takých. Uvedený výklad žalovaných je extenzívnym a nesúladným s obsahom samotného uznávacieho prejavu. Ak by sme aj pristúpili k argumentácii žalovaného, tak potom zrušením predchádzajúcich právnych vzťahov (ktoré vznikli na základe dielčích faktúr), by potom uznávací prejav bolo nutné vykladať ako nováciu vzťahov medzi stranami sporu, ktoré založilo nový právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1,/ v zmysle ktorého by povinnosťou žalovaného 1/ taktiež bolo plniť. K námietke vzniku ručenia na základe dohody, pokiaľ žalovaní namietali, že môže vzniknúť ručenie len na základe dohody a teda doručením návrhu na uzatvorenie zmlúv a prijatím návrhu, má súd za to, že práve k takémuto konaniu došlo, pretože síce úkon je pomenovaný ako uznanie záväzku, avšak obsahovo z Článku II. vyplýva, že sa jedná o dohodu medzi veriteľom a dlžníkmi (žalovaným 1/, 2/ o ručení).

48. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa , ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa , osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa , ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa , ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.