Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/76/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu Marián Troliga - MT, s miestom podnikania Košická 20, 080 01 Prešov, IČO: 10 671 315, zastúpený JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice - Juh, IČO: 35 567 571 proti žalovaným: 1/ PODOL s.r.o, so sídlom Vajanského 80, 984 01 Lučenec, IČO: 31 618 472, 2/ Ing. Vladimír Podolinský, narodený X.X.XXXX, trvale bytom A.S. C. XXXX/XX, XXX XX W. a 3/ V. C.., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX W. všetci zastúpení Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO: 42 247 161, o zaplatenie 10.000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -86 zo dňa 14.júna 2021 takto

rozhodol:

I.Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -86 zo dňa 14.júna 2021 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 10.000,--eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 31.3.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 1.5.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 31.5.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 1.7.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 31.7.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 31.8.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 1.10.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 31.10.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 1.12.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.000,-- eur od 31.12.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto rozsudku. Druhou výrokovou vetou zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.000,--eur s príslušenstvom od žalovaných 1/, 2/, 3/, na tom skutkovom základe, že žalovanému 1/ dodával rôzne druhy súčiastok a iných komponentov. Žalobca viackrát bezúspešne vyzýval žalovaného 1/ na úhradu jeho pohľadávok. Nakoľko uplynula značná doba od vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ bez toho, aby si žalovaný 1/ splnil svoje záväzky voči žalobcovi, považoval žalobca za vhodné zabezpečiť záväzok žalovaného 1/ prostredníctvom inštitútu Uznania záväzku. Týmto právnym úkonom zároveň došlo

k prevzatiu ručiteľského záväzku zo strany vtedajších dvoch konateľov spoločnosti Ing. Vladimíra Podolinského (žalovaný 2/) a Ing. Vladimíra Podolinského, PhD. (žalovaný 3/). V súčasnosti je konateľom žalovaného 1/ už len žalovaný 2/. Žalovaný 1/ dňa 8. júna 2017 uznal svoj záväzok voči žalobcovi, pričom dlžná suma bola v čase uznania záväzku vo výške 25.244,48 eur. Žalovaný 1/ zaplatil žalobcovi spolu sumu 15.244,48 eur v 9-tich splátkach na základe Uznania záväzku (posledná splátka bola uhradená 2.5.2018) Zostáva uhradiť dlžnú sumu 10.000,--eur (Podľa čl. I bod 3/ Uznania záväzku v prípade, že sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou o viac ako 10 dní , stáva sa celý dlh splatný). Podľa článku II. ods. 1 žalovaný 2/ a žalovaný 3/ vstúpili do vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ v pozícii ručiteľov, ktorí za zaviazali na úhradu všetkých záväzkov žalovaného 1/ voči žalobcovi, vrátane prináležiaceho príslušenstva.

3. Žalovaní nárok žalobcu spochybňovali, vzniesli námietku premlčania namietli, že žalovanému 2/ a 3/ nebolo doručené uznanie záväzku, tvrdili, že listina predložená žalobcom označená ako „Uznanie záväzku“ nespĺňa parametre, ktoré vyžaduje uznanie záväzku ako inštitút súkromného práva na to, aby vyvolával zákonom predpokladané účinky a teda musí spĺňať aj zákonom predpokladané náležitosti.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva a žalovaní to ani nespochybnili, že dňa 6.8.2017 žalobca, ako veriteľ, podpísal so žalovanými 1/ PODOL s.r.o., ako dlžníkom, a žalovanými 2/ Ing. Vladimír Podolinský a 3/ Ing. Vladimír Podolinský, PhD., ako ručiteľmi, písomnú listinu označenú ako „Uznanie záväzku“ s odkazom na . Zmluvné strany v uznaní záväzku dostatočne určito vyjadrili existenciu záväzku z hľadiska jeho rozsahu (čl. I., bod 1), dôvodu - neuhradené záväzku z obchodnej činnosti s odkazom na neuhradené faktúry, ktoré tvoria prílohu č. 1 listiny o uznaní záväzku, ako aj vyhlásenie dlžníka PODOL s.r.o., že uvedené záväzky uznáva a zaväzuje sa ich zaplatiť dojednaným splátkovým kalendárom v zmysle čl. I., bod 3, písm. a). Uznanie záväzku a zároveň vyhlásenie ručiteľov je podpísané za dlžníka PODOL s.r.o. a ručiteľa 2/ Ing. Vladimírom Podolinským, PhD. a za ručiteľa 1/ Ing. Vladimírom Podolinským, pričom podpisy na listine boli úradne overené dňa 8.6.2017. Za dlžníka PODOL s.r.o. teda podpísal uznanie záväzku jeden z vtedajších konateľov Ing. Vladimír Podolinský, PhD. čím založil vyvrátiteľnú domnienku existencie uvedeného záväzku. Žalovaný 1/, ako ani ručitelia (žalovaní 2/ a 3/) z hľadiska splnenia si povinnosti tvrdenia a najmä dôkaznej povinnosti a unesenia dôkazného bremena neprodukovali žiadne tvrdenia a dôkazy, ktoré by existenciu uznaného záväzku ku dňu dátumu uznania, t.j. 8.6.2017, spochybnili. Uznaním záväzku vznikol medzi veriteľom a dlžníkom a následne veriteľom a ručiteľmi nový právny vzťah, v zmysle ktorého si žalobca právo na zaplatenie uplatnil. Nakoľko na výzvu žalobcu žalovaný 1/ svoju povinnosť nesplnil, v zmysle akcesorického právneho vzťahu ručenia je povinnosťou žalovaných 2/ a 3/ ako ručiteľov jeho pohľadávku uspokojiť.

5. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/ z dôvodu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (, , ).

7. Žalovaní namietli celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z jeho odôvodnenia nevyplýva, z akého právneho titulu mala vzniknúť žalovanému 1/ a vzhľadom na akcesorickú povahu ručiteľského záväzku aj žalovaným 2/ a 3/ povinnosť plniť žalobcovi. Majú za to, že v rozsudku nejednoznačne formulovaný základný skutkový predpoklad pre priznanie nároku žalobcu vo vzťahu k žalovaným neumožňuje spätne rozpoznať a tým aj preskúmať napadnuté rozhodnutie. Podľa názoru žalovaných je nepochybné, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, ako ustálil skutkový stav v otázke právneho titulu, na základe ktorého konštatoval povinnosť žalovaných plniť žalobcovi. Bez bližšieho zdôvodnenia problematiky uznania záväzku možno konštatovať, že uznávací prejav vôle nemôže byť z povahy veci titulom pre priznanie plnenia, a teda nemôže zakladať právny vzťah, tak, ako to konštatuje súd. Je zrejmé, že uznávací prejav nemôže byť súčasne nováciou „vzťahov medzi stranami sporu“, pretože uznanie sa z podstaty veci viaže k už existujúcemu právnemu pomeru,

ktorý utvrdzuje, pričom podstatou novácie je zrušenie pôvodného právneho pomeru a založenie nového. Inými slovami povedané ten istý prejav vôle nemožno konzistentne vykladať zároveň ako uznanie záväzku a tiež ako nováciu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno spoľahlivo ustáliť ani to, že titulom pre priznanie plnenia žalobcovi boli záväzky z obchodnej činnosti medzi žalobcom a žalovaným 1/, keďže okresný súd na viacerých miestach formovo pracuje s jednotným číslom slova „záväzok“, a to napriek tomu, že žalovaní v priebehu konania túto okolnosť namietali aj vo vzťahu k nejednoznačnosti žalobcom uvádzaných tvrdení k ustáleniu právneho titulu, z ktorého uplatňuje svoje právo. Uvedená okolnosť nie je nepodstatná, pretože spoľahlivé a následne rozpoznateľné ustálenie skutkového a právneho základu žalobcom uplatneného nároku má význam aj pre posudzovanie otázky už rozhodnutej veci, v prípade podania ďalšej žaloby vo vzťahu k žalovaným zo strany žalobcu alebo jeho právneho nástupcu. V prípade, ak odvolací súd vady nevyhodnotí v takej intenzite, že by došlo k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý súdny proces, potom musí ísť o také vady, ktoré jednoznačne mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

8. Podľa žalovaných je nesporné, že uznanie záväzku ako inštitút súkromného práva na to, aby vyvolával zákonom predpokladané účinky musí spĺňať aj zákonom predpokladané náležitosti, avšak žalobcom predložená listina takéto požiadavky nespĺňa. Z formulácie uvedenej v „uzná svoj určitý záväzok“ vyplýva, že záväzok musí existovať v čase uznania záväzku, nemožno preto uznať záväzok, ktorý ešte dlžníkovi nevznikol a tiež, že uznávaný záväzok musí byť určitým spôsobom vymedzený tak, aby nebol meniteľný s iným/inými záväzkom/záväzkami. Žalovaní neuznali určitý záväzok, pretože žalobca ho v listine, ktorú sám pripravil ani nevymedzil, inými slovami povedané z „Uznania záväzku“ nie je zrejmé, ktorý záväzok sa má uznávať (čl. I. bod 3). Z listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ síce vyplýva, že žalovaný 1/ úplne uznáva zhora špecifikovaný peňažný záväzok, teda uznanie čo do rozsahu jedného záväzku, avšak ani z obsahu označenej listiny ani z inej žalobcom predloženej listiny nevyplýva, že by medzi osobami, ktoré túto listinu podpísali existoval záväzok uhradiť žalobcovi 25.244,48 eur, alebo že by medzi nimi zároveň došlo k vytvoreniu nového záväzku nahrádzajúceho pôvodné záväzky medzi žalobcom a žalovaným 1/ v rozsahu sumy 25.244,48 eur. Z uvedeného vyplýva, že listina označená ako „Uznanie záväzku“ je v tomto smere neurčitá, pretože z nej nevyplýva, ktorý záväzok žalobcovi žalovaný 1/ uznáva. Právnym následkom je absencia relevantných účinkov a sekundárne tiež, že práva žalobcu vyplývajúce z obsahu ním predložených faktúr sú premlčané, keďže uznanie záväzku vzhľadom na jeho obsahové nedostatky nevyvolalo právnou úpravou predpokladané účinky. V tejto súvislosti poukázal na znenie , podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

9. Žalovaní ďalej uviedli, že s okresným súdom možno jednoznačne súhlasiť v tom smere, že vzťah medzi ručiteľom a veriteľom je vzťahom akcesorickým a dvojstranným, avšak nemožno s ním súhlasiť, pokiaľ ide o jeho záver, že v okolnostiach danej veci došlo k uzatvoreniu dohody o ručení, teda k vzniku dvojstranného právneho úkonu medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/. Tento skutkový záver súdu nemá oporu ani v skutkových tvrdeniach žalobcu a ani v dôkazných prostriedkoch, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Inými slovami povedané, z vykonaných dôkazných prostriedkov nemožno ustáliť, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o ručení a keďže súčasťou zmluvných dojednaní nebolo ustanovenie o osobitnom vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 2/ a 3/, bolo nutné pre účely posúdenia vzniku právneho vzťahu titulom ručenia vychádzať zo všeobecných ustanovení regulujúcich spôsob uzatvárania zmlúv.

10. Opätovne zdôraznili, že listina (Uznanie záväzku) bola vyhotovená len v dvoch rovnopisoch, pričom jeden si ponechal žalobca a jeden bol odovzdaný žalovanému 1/. Do sféry dispozície žalovaného 2/ a 3/ nebol zo strany žalobcu včasne doručený akýkoľvek písomný prejav žalobcu, z obsahu ktorého by bolo možné vyvodiť jeho súhlas s ručením žalovaného 2/ a 3/ za akýkoľvek záväzok žalovaného 1/. Ďalej uviedol, že označená listina neobsahuje ani prijatie ručiteľského vyhlásenia vo vzťahu k žalovanému 3/, pričom súd na túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia primeraným spôsobom nereagoval. Ani z ručiteľského vyhlásenia jednoznačne nevyplýva za ktorý záväzok/záväzky majú ručitelia ručiť, čím nie sú splnené podmienky určitosti daného prejavu vôle. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobcom uvádzané skutkové okolnosti, ako aj ním predložené dôkazné prostriedky nevytvárali dostatočnú skutkovú bázu pre záver okresného súdu o tom, že medzi žalobcom a žalovaným 2/ a 3/ došlo k vzniku právneho pomeru titulom ručenia. Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. Ďalej uviedli, že námietku žalovaných, že z listiny označenej ako „Uznanie záväzku“ vyplýva, že jej súčasťou bola aj dohoda medzi žalobcom a žalovaným 1/o zrušení svojich predchádzajúcich záväzkov a dojednaní okresný súd považoval za extenzívnu a nesúladnú s obsahom samotného uznávacieho prejavu s tým, že súd bez bližšieho zdôvodnenia námietku žalovaných o zrušení pôvodných záväzkov vyhodnotil na ich ťarchu, a to napriek tomu, že argument okresného súdu o nesúlade dohody o zrušení pôvodného záväzku uznávacím prejavom možno rovnocenne otočiť v tom smere, že uznávací prejav je nesúladný s dohodou o zrušení pôvodných záväzkov. Súd neposkytol dodatočné diferenčné kritérium, prečo nemožno dohodu o zrušení pôvodných záväzkov hodnotiť za platnú a uznávací prejav za nadbytočný. Podľa názoru žalovaných jediné kritérium ako uvedenú okolnosť vyhodnotiť predstavuje interpretačné pravidlo vyplývajúce z , pričom je potrebné uvedený rozpor vykladať na ťarchu žalobcu.

12. Žalovaní majú za to, že súd skrz nesprávne vyhodnotené účinky uznania záväzku nesprávne vyhodnotil aj súvisiacu námietku premlčania, ktorej uplatnenie vychádza zo skutočnosti, že uznanie záväzku nevyvolalo žiadne právne účinky a teda ani nezačala plynúť nová premlčacia doba. Keďže nezačala plynúť a pôvodné premlčacie doby už v čase podania žaloby uplynuli, je námietka premlčania v celom rozsahu dôvodná.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec podľa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením, že rozsudok je nepreskúmateľný. Zo znenia rozsudku okresného súdu je evidentné, že okrem štandardného odôvodnenia, ktoré zakladá jeho preskúmateľnosť obsahuje aj odôvodnenie nad rámec. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými ich predloženými dôkazmi, všetkými tvrdeniami sporových strán, ako aj s na to nadväzujúcou argumentáciou sporových strán. Žalovaní nepredložili súdu žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnili existenciu záväzku voči žalobcovi a nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili existenciu záväzku zo dňa 8.6.2017 obsahujúci prevzatie ručiteľského záväzku žalovaným 2/ a 3/. Keďže samotné uznanie záväzku stanovuje, že sa právne vzťahy budú spravovať ustanoveniami podľa čl. III. ods. 2 nejestvuje dôvod aplikovať na právne vzťahy žalobcu a žalovaných ustanovenia aj s ohľadom na skutočnosť, že právna úprava ručenia je obsiahnutá v komplexne. V čase spísania uznania záväzku vo forme notárskej zápisnice boli žalovaní 2/ a 3/ konateľmi žalovaného 1/, čo je dohľadateľným údajom v obchodnom registri, z ktorého dôvodu považuje žalobca za prinajmenšom zavádzajúce konštatovanie, že im nebolo doručené vyhotovenie uznania záväzku. Nie je dôvod doručovať tej istej osobe tú istú listinu vo viacerých vyhotoveniach z rôznych titulov, keď mali objektívnu možnosť sa s celým znením listiny oboznámiť, čo potvrdili svojimi podpismi na listine. Z uznania záväzku jednoznačne vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ prejavili dňa 8.6.2017 vôľu stať sa ručiteľmi. Trvá na skutočnosti, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil a argumentoval (strana 14 bod 45 rozsudku) z akých dôvodov nedošlo k premlčaniu záväzku. Z koncepcie ust. je zreteľné, že vznik ručenia spočíva na jednostrannom písomnom vyhlásení ručiteľa tak, že sa nevyžaduje súhlas ani veriteľa ani dlžníka. Tento spôsob vzniku ručenia zodpovedá obchodnej praxi. Záujmy dlžníka na vylúčení možnosti plnenia ručiteľa bez súhlasu dlžníka nie sú tým dotknuté, pretože ručiteľ môže podľa plniť záväzok dlžníka iba vtedy, keď dlžník porušil zabezpečený záväzok (Ovečková O. a kol., 2. Komentár, tretie a doplnené prepracované vydanie, 2012 strana 148 - z dôvodovej správy). Žiadne ustanovenie Obchodného ani nevymedzuje, že prevzatie ručiteľského záväzku nemôže byť súčasťou uznania záväzku alebo akejkoľvek listiny.

15. S ohľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaných zamietol, rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil a priznal žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

16. Žalovaní 1/, 2, 3/ v stanovisku k vyjadreniu uviedli, že pokiaľ ide o rozlišovanie tzv. „štandardného odôvodnenia“ a tzv. „odôvodnenia nad rámec“ (bod 2 vyjadrenia) je potrebné uviesť, že z predmetného vyjadrenia žalobcu nemožno identifikovať, čo týmto pojmovým aparátom chcel vyjadriť. Napriek tomu je potrebné uviesť, že pojmy používané žalobcom ako „štandardné odôvodnenie“ a „odôvodnenie nad

rámec“ nepozná ani právna úprava, nevyskytujú sa ani v relevantnej judikatúre súdov a tiež nie sú súčasťou ani civilistickej spisby. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nepredložení žiadnych relevantných dôkazových prostriedkov, ktorými by žalovaní spochybnili existenciu záväzku žalovaní uviedli, že pozornosti žalobcu pravdepodobne ušlo, že podstata procesnej obrany žalovaných spočívala primárne v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach uvádzaných v jeho žalobe, teda ním predloženými dôkaznými prostriedkami nepreukázal bez rozumných pochybností, že voči žalovaným podľa hmotného práva patrí subjektívne právo, ochrany ktorého sa v konaní pred súdom domáhal.

17. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi a predpismi občianskeho práva uviedli, že tento vzťah je normatívne upravený v . Žalovaní v súvislosti s aplikáciou uvádzali, že jeho ustanovenia je potrebné aplikovať na okruh otázok týkajúcich sa posúdenia okamihu uzatvorenia dvojstranného právneho úkonu. Je bez akýchkoľvek pochybností, že komplexne a odlišne od ustanovení nereguluje podmienky vzniku (platnosti) dvojstranného právneho úkonu. Žalovaní poukázali na to, že aj vznik ručiteľského záväzku je svojou povahou dvojstranný právny úkon, a preto na podmienky jeho vzniku je potrebné nazerať cez prizmu ustanovení upravujúci vznik dvojstranných právnych úkonov. Na základe už uvedeného môžu konštatovať, že žalobca svoje myšlienkové konštrukcie formuluje aj v tomto prípade bez relevantnej väzby na námietky žalovaných.

18. Pokiaľ v bode 8 vyjadrenia žalobca uvádza nové skutkové tvrdenie o existencii akejsi notárskej zápisnice, žalovaní uviedli, že odvolacia argumentácia o identifikácii konkrétneho právneho dôvodu, ktorý bol pre okresný súd rozhodujúci pre priznanie žalobcom uplatneného nároku je o to naliehavejšia, pretože žalobca pravdepodobne disponuje aj nejakými inými listinami, ktoré by mohol v neskoršom období uplatniť na súde, pre prípad čoho by sa žalovaní nevedeli ubrániť prípadnou námietkou už rozhodnutej veci. So žalobcom možno súhlasiť, že žalovaní 2/ a 3/ boli členmi štatutárneho orgánu žalovaného 1/, čo v konečnom dôsledku ani nikdy nespochybňovali, s čím však už nemožno so žalobcom súhlasiť, je jeho tvrdenie, podľa ktorého žalobca 1/ (správne žalovaný 1/) a žalovaní 2/ a 3/ sú tým istým subjektom (bod 8 tretia veta vyjadrenia). Keďže je nepochybné, že žalovaný 1/ a žalovaní 2/ a 3/ nie sú jednou a tou istou osobou, potom o to viac platí, že im vyhotovenie listiny zakladajúcej dvojstranný právny úkon aj malo byť doručené.

19. Pokiaľ ide o konštatovanie žalobcu v bode 9 vyjadrenia, podľa ktorého žalovaní 2/ a 3/ prejavili vôľu stať sa ručiteľmi uviedli, že prejav vôle je len jednou, avšak nie jedinou podmienkou vzniku právneho vzťahu titulom ručenia. Osobitne vo vzťahu k žalovanému 3/ zvýraznili, že z Uznania jasne vyplýva, že ani nebolo úmyslom žalobcu uvažovať o prijatí ručiteľského vyhlásenia žalovaného 3/ za záväzok žalovaného 1/. Žalobca účinným spôsobom neprijal žiadne z vyhlásení žalovaného 2/ a 3/, a preto nemožno ani uvažovať o tom, že by medzi ním a žalovanými 2/ a 3/ vznikol právny pomer titulom ručenia.

20. Čo sa týka koncepcie vzniku ručiteľského záväzku aj podľa stanovenia žalovaní odkazujú na svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní. Pokiaľ ide o posledný bod žalobcovho vyjadrenia, žalovaní nikdy nespochybňovali to, že na jednej listine sa môže nachádzať viacero právnych úkonov, preto nerozumejú tomu, čo chce v tomto bode žalobca vyjadriť na ich odvolaciu argumentáciu.

21. Spôsob reakcie žalobcu na odvolanie žalovaných len upevnil ich presvedčenie, že nimi uplatnené námietky boli a sú dôvodné, a preto zotrvávajú na svojom návrhu prednesenom v odvolaní.

22. Na stanovisko žalovaných reagoval žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi, ktoré uvádzajú žalovaní vo svojom stanovisku, ich argumenty považuje žalobca za nedôvodné a neopodstatnené, sú irelevantné a nemajú oporu v zákone a v ustálenej súdnej praxi. Žalovaní vo svojom stanovisku uvádzajú argumenty, ktoré uviedli jednak v priebehu konania a jednak v písomnej forme a v konečnom dôsledku sa jedná o argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie veľmi podrobne a precízne vysporiadal. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a posúdil ho podľa zákonných ustanovení , správne vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne a právne správne a žalobca sa úplne stotožňuje s výrokom predmetného rozhodnutia

ako aj s jeho odôvodnením. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (ust. a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ - 3/ nie je dôvodné.

24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu, ktorým zaviazal žalovaných 1/ -- 3/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.000,-- eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

25. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle v celom rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľov, ktorí namietali celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj jeho nedostatočné odôvodnenie.

27. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ).

28. Odvolací súd konštatuje, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení . Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykoná ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( ) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t.j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ( ).

29. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o existencii nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy.

30. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.000,--eur s príslušenstvom od žalovaných 1/, 2/, 3/, na tom skutkovom základe, že žalovanému 1/ dodával rôzne druhy súčiastok a iných komponentov. Žalobca viackrát bezúspešne vyzýval žalovaného 1/ na úhradu jeho pohľadávok. Nakoľko uplynula značná doba od vzniku pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ bez toho, aby si žalovaný 1/ splnil svoje záväzky voči žalobcovi, považoval žalobca za vhodné zabezpečiť záväzok žalovaného 1/ prostredníctvom inštitútu Uznania záväzku. Týmto právnym úkonom zároveň došlo k prevzatiu ručiteľského záväzku zo strany vtedajších dvoch konateľov spoločnosti Ing. Vladimíra Podolinského (žalovaný 2/) a Ing. Vladimíra Podolinského, PhD. (žalovaný 3/).

31. Podľa ust. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

32. Podľa ust. za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

33. Podľa ust. uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

34. Podľa kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

35. Podľa ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

36. Podľa veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

37. Podľa ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

38. Podľa ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

39. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

40. Z dôvodu úplnosti právnej úpravy uznania záväzku v sa uznanie záväzku v obchodnoprávnych vzťahoch riadi výlučne právnou úpravou upravenou v . Aby uznanie záväzku vyvolalo tie účinky, ktoré s ním spája, musí akt uznania záväzku spĺňať niektoré formálne a obsahové náležitosti. Súd prvej inštancie podrobne v napadnutom rozhodnutí v odseku 41- 43 špecifikuje aké formálne a obsahové náležitosti musí inštitút uznania záväzku v zmysle obsahovať.

41. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že predmetné uznanie záväzku nachádzajúce sa v súdnom spise všetky atribúty, ktoré stanovuje spĺňa. Uznanie záväzku bolo vyhotovené v písomnej forme, napriek tomu, že nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu záväzku, ktorý sa uznáva, uznanie záväzku obsahuje presnú výšku aj právny dôvod záväzku, teda záväzok je bezpečne identifikovateľný, a to s odkazom na faktúry špecifikované v prílohe č. 1 Uznania. V čl. I. bod 1 dlžník vyhlásil, akú konkrétnu čiastku veriteľovi dlží, v bode 2 je uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky, v bode 3 je uvedené, že dlžník čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi úplne uznáva v súlade s zhora špecifikovaný peňažný záväzok a zaväzuje sa ho zaplatiť veriteľovi za podmienok tejto dohody podľa splátkového kalendára uvedeného v uznaní záväzku. Teda je nesporné, že v uznaní záväzku bola presne uvedená výška pohľadávky žalobcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, vyhlásenie dlžníka, že tento záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a presný splátkový kalendár ako mala byť dlžná suma žalobcovi uhradená.

42. Zároveň v čl. II. Uznania záväzku ručiteľ 1 a 2 pristúpili k dohode na strane ručiteľov, vyhlásili, že zhora uvedený záväzok dlžníka voči veriteľovi vrátane všetkého jeho príslušenstva a prípadných ďalších majetkových nárokov veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich z tejto dohody veriteľovi úplne uhradia za podmienok tejto zmluvy namiesto dlžníka, ak dlžník tento záväzok či jeho časť veriteľovi neuhradí. V predmetnom článku si účastníci uznania dohodli, že pokiaľ ide o výzvu veriteľa k úhrade záväzku po splatnosti cez dôsledky omeškania dlžníka na účely tohto článku koná veriteľ voči ručiteľovi v súlade s ust. . V bode 2 čl. II. veriteľ uviedol, že zhora uvedené

ručiteľské vyhlásenie tretieho účastníka tejto dohody prijíma. Uznanie záväzku bolo podpísané dňa 8.6.2017 všetkými účastníkmi uznania, teda veriteľom, dlžníkom, ručiteľom 1, ručiteľom 2. Odvolací súd konštatuje, že súčasťou zoznamu faktúr, ktoré tvorili prílohu č. 1 Uznania záväzku sú faktúry, ktorých uhradenia sa žalobca predmetnou žalobou domáha a konštatuje, že všetky predmetné faktúry sú potvrdené žalovaným 1/ ako dlžníkom - obchodným partnerom žalobcu. Z predmetných faktúr vyplýva dodanie rôznych komponentov pre žalovaného 1/ konkrétne rôznych druhov súčiastok, ako napr. konštrukčná trubka, plech čierny, puzdro, madlo, pánt, dištančná vložka, puzdro kľučky a podobne. Na faktúrach žalovaný 1/ potvrdil svojim podpisom prevzatie tovaru a súhlasil s úrokom vo výške 0,05% z fakturovanej ceny za každý deň omeškania. Je nepochybné, že k obchodnoprávnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo, keď predložené faktúry slúžili aj ako dodací list.

43. Tak ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledkom uznania záväzku tak, ako ho predpokladá veta prvá je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval. Teda dlžník má aj naďalej možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania v skutočnosti neexistoval, či už preto, lebo nikdy nevznikol alebo preto, lebo ešte pred jeho uznaním zanikol. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že síce žalovaní v odvolaní tvrdili, že z predloženého uznania záväzku nevyplýva, že by medzi osobami, ktorí túto listinu podpísali existoval jeden záväzok uhradiť žalobcovi sumu 25.244,48 eur alebo že by medzi nimi zároveň došlo k vytvoreniu nového záväzku nahrádzajúceho pôvodné záväzky medzi žalobcom a žalovaným 1/ v rozsahu sumy 25.244,48 eur, ale predmetným uznaním záväzku nedošlo k nahradeniu pôvodného záväzku ako tvrdia žalovaní, keď žiadna takáto skutočnosť z uznania záväzku nevyplýva, nakoľko predmetom uznania záväzku je čiastka 25.244,48 eur s tým, že sa jedná o neuhradené záväzky z obchodnej činnosti (nákup tovaru) spoločnosťou PODOL, s. r. o. špecifikované v prílohe č. 1. V prílohe č. 1 zmluvy je uvedený zoznam neuhradených faktúr s dátumom splatnosti, s číslom faktúry, s pôvodnou čiastkou a zostatkom na úhradu, ktorá spolu tvorí sumu 25.244,48 eur. Odvolací súd potom konštatuje, že žalovaní nepreukázali tak ako vyžaduje zákon, že uznaný záväzok v čase uskutočnenia aktu uznania (8.6.2017) neexistoval. Keďže tieto skutočnosti žalovaní nepreukázali a tomto prípade nesú bremeno žalovaní, správne mal súd prvej inštancie existenciu uznaného záväzku za preukázanú. S uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, pretože je to vecou dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, pričom žalovaní túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázali, teda dôkazné bremeno neuniesli.

44. Ďalším dôsledkom uznania záväzku je začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej lehoty na uplatnenie si nároku na úhradu uznaného záväzku súdnou cestou ( ). Žalovaní vzniesli v konaní námietku premlčania nároku žalobcu, keď vychádzali zo skutočnosti, že uznanie záväzku nevyvolalo žiadne právne účinky a ani nezačala plynúť nová premlčacia doba. Keďže táto nezačala plynúť a pôvodné premlčacie doby v čase podania žaloby už uplynuli, je námietka premlčania podľa názoru žalovaných v celom rozsahu dôvodná.

45. Podľa vyššie citovaného ust. , uznanie má za následok prerušenie premlčacej doby a začiatok plynutia novej štvorročnej premlčacej doby. V súdenom prípade je nepochybné, že k uznaniu záväzku medzi zúčastnenými stranami došlo, k čomu odvolací súd stanovisko už zaujal, teda má za to, že dlžník písomne uznal svoj záväzok, dokonca ho aj čiastočne plnil v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, preto má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu. Žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, že by čiastočným plnením svojho záväzku neuznávali zvyšok dlhu, ktorý doposiaľ nebol uhradený z ich strany, preto dospel odvolací súd k záveru, že námietka žalovaných, že nárok žalobcu je premlčaný nie je dôvodná, pretože od uznania záväzku (8.6.2017) začala žalobcovi plynúť nová štvorročná premlčania lehota v zmysle . Ak bola žaloba podaná dňa 15.12.2020, bola podaná v rámci plynutia premlčacej lehoty a nárok žalobcu nie je premlčaný.

46. Žalovaní tiež namietli tvrdenie súdu prvej inštancie, že v okolnostiach danej veci došlo k uzatvoreniu dohody o ručení, k vzniku dvojstranného právneho úkonu medzi žalobcom a žalovaným 2/ a 3/ (doručením návrhu a jeho prijatím). Žalovaní namietli, že uznanie záväzku nebolo doručené žalovanému 2/ a 3/, len žalovanému 1/ a tvrdili, že z uznania záväzku jasne vyplýva, že nebolo úmyslom žalobcu uvažovať o prijatí ručiteľského vyhlásenia žalovaného 3/ za záväzky žalovaného 1/, keď listina neobsahuje ani prijatie ručiteľského vyhlásenia vo vzťahu k žalovanému 3/.

47. Odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka žalovaných nie je dôvodná, keď z čl. II. bod 1 Uznania záväzku vyplýva, že tak ručiteľ 1 ako aj ručiteľ 2 pristupujúci k tejto dohode na strane ručiteľov vyhlásili, že zhora uvedený záväzok dlžníka voči veriteľovi úplne uhradia za podmienok tejto zmluvy namiesto dlžníka, ak dlžník tento záväzok, či jeho časť veriteľovi neuhradí. Teda nie je pravdou, že označená listina neobsahuje ani prijatie ručiteľského vyhlásenia vo vzťahu k žalovanému 3/, keď ako poukázal odvolací súd z Uznania vyplýva, že aj ručiteľ 1/ (žalovaný 2/) aj ručiteľ 2/ (žalovaný 3/) pristúpili k tejto dohode na strane ručiteľov.

48. Právnu úpravu ručenia v rámci možno považovať za komplexnú, existujúcu popri ucelenej úprave ručenia obsiahnutej v ( - 550 ). Záväzok ručiteľa voči veriteľovi vznikajúci z titulu ručenia je vo vzťahu k hlavnému obligačnému vzťahu existujúcemu medzi veriteľom a dlžníkom vzťahom akcesorickým. Je neakceptovateľné, aby ručenie vzniklo a existovalo bez súhlasu alebo proti vôli veriteľa a zakladalo za takéhoto predpokladu okrem iného aj povinnosť veriteľovi, oznámiť výšku jeho zabezpečenej pohľadávky (). Veriteľ je oprávnený, nie povinný uplatniť voči ručiteľovi svoj nárok z hlavného záväzkového vzťahu a jeho nástup voči ručiteľovi závisí iba na jeho rozhodnutí. Zákon vyžaduje jeho písomnú formu. Určitosť zabezpečovaného záväzku vyžaduje jeho špecifikáciu čo do rozsahu (výšky pohľadávky), obsahu (stanovenie konkrétnych práv a povinností zmluvných strán) ako aj právneho titulu. Z účelu predmetného vyhlásenia vyplýva nutnosť presnej identifikácie jednotlivých subjektov, teda veriteľa, dlžníka a ručiteľa a zo znenia možnosť vyvodiť nutnosť obsahovej stránky vyhlásenia - záväzok uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom.

49. Ako už bolo uvedené Uznanie záväzku všetky tieto náležitosti spĺňa, teda záväzok bol špecifikovaný v čl. I. bod 1 uznania, v čl. I. bod 2 bol uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky, a tiež je splnená presná identifikácia jednotlivých subjektov, v tomto prípade veriteľa, dlžníka, ručiteľa 1/ a ručiteľa 2/. Z čl. II. bod 1 Uznania záväzku vyplýva, že bola dodržaná aj obsahová stránka vyhlásenia - záväzok uspokojiť veriteľa ručiteľom 1/ a ručiteľom 2/ v prípade nesplnenia záväzku dlžníkom. Odsek 3 vyššie cit. ustanovenia § 323 upravuje otázku účinkov uznania záväzku dlžníkom pre dlžníkovho ručiteľa; vyvrátiteľná domnienka o existencii záväzku v dobe uznania záväzku platí aj voči ručiteľovi, a to aj bez jeho súhlasu vyžadovaného v občianskoprávnej úprave (§ 548 ods. 3), rovnako aj voči nemu začína plynúť nová štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na úhradu uznaného záväzku. Tak ako žalovaný 1/ - dlžník neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, obdobne ani žalovaní 2/ a 3/ ako ručitelia 1/ a 2/ nevyvrátili existenciu záväzku v dobe uznania voči ním ako ručiteľom.

50. V konaní bola splnená aj podmienka stanovená v , teda že veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval, keď žalobca predložil súdu výzvu - pokus o zmier zo dňa 14.9.2020 adresovanú žalovanému 1/, v ktorej ho vyzval na zaplatenie sumy 10.028,52 eur v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy s tým, že uplynutím uvedenej lehoty na zaplatenie postúpi vymáhanie pohľadávky na príslušný súd. Výzvu - pokus o zmier zaslal žalobca dňa 12.10.2020 aj žalovanému 2/ a 3/ a vyzval ich na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia týchto výziev. Zároveň žalobca predložil doručenky o doručení predmetných výziev žalovaným 1/ - 3/.

51. K námietke, že Uznanie záväzku nebolo doručené žalovanému 2/ a 3/ ako ručiteľom odvolací súd konštatuje, že Uznanie záväzku a vyhlásenie ručiteľov je podpísané za dlžníka - žalovaného 1/ a ručiteľa 2/ - žalovaného 3/ Ing. Vladimírom Podolinským, PhD. a za ručiteľa 1/ - žalovaného 2/ Ing. Vladimírom Podolinským, pričom podpisy na listine boli overené dňa 8.6.2017 tak u Ing. Vladimíra Podolinského, PhD. ako aj u Ing. Vladimíra Podolinského. S poukazom na uvedené je aj táto námietka žalovaných o neexistencii ručiteľského záväzku nedôvodná.

52. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaných uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

53. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Z uvedených dôvodov

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

55. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).