Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

70C/53/2026

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobkyne: M.. T. C., trvale bytom: Š. XXX/XX, XXX XX T. O. V., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpená: advokátska kancelária Dušana Vaneka, s.r.o., sídlo: Exnárova 3134/33, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 827 213, proti žalovaným: 1/ H- PROBYT, spol. s r.o., sídlo: Račianska 153, 831 54 Bratislava, IČO: 35 722 924, 2/ N. M., P.. I., trvale bytom: K. XXXX/XX, XXX XX K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 30.7.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu na ochranu vlastníckeho práva. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne: Žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. X (ďalej ako „byt“), nachádzajúcom sa na druhom poschodí bytového domu K. XX (súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX) (ďalej ako „Bytový dom“). Vlastníčkou bytu sa stala na základe darovacej zmluvy (V-XXXX/XXXX zo dňa 28.02.2023), ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a darcami - jej rodičmi, ktorí predtým byt nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vklad povolený dňa 3. 1. 2006 (ďalej len „Kúpna zmluva“). Pred darovaním bytu užíval dlhodobo tento byt brat žalobkyne, PharmDr. Q. L.. Podľa čl. III ods. 1 a 2 Kúpnej zmluvy príslušenstvo bytu tvorí pivnica, pričom vlastníctvo je ohraničené vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo bytu (pivnica), vrátane zárubní. Podľa Čl. III ods. 4 Kúpnej zmluvy sa pivnica nachádza v suteréne, ide o samostatnú stavebne oddelenú miestnosť s vlastnými dverami s výmerou 4,12 m2, ktorá je započítaná do celkovej podlahovej plochy bytu 50,84 m2, z čoho vychádza aj výsledný výpočet spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Staré Mesto, obec Bratislava - Staré Mesto, okres Bratislava I. Poukázala na viaceré rozhodnutia, v zmysle ktorých je pivnica príslušenstvo bytu, samostatne sa v katastri neeviduje a výmera pivnice je započítaná do podlahovej plochy bytu v zmysle ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , ďalej rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Z priložených dôkazov (kúpna zmluva a darovacia zmluva) jednoznačne vyplýva, že vlastníci užívali priestory pivnice dobromyseľne a nerušene po dobu viac ako dvadsať (20) rokov. Za túto výmeru, ktorá zahŕňala aj podlahovú plochu pivnice, zaplatili v rámci celkovej kúpnej ceny. Poukázala na priloženú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že tak brat žalobkyne, ako aj žalobkyňa samotná sa výslovne písomne vyjadrili, že si pivničný priestor prislúchajúci k ich bytu chcú ponechať. Na obdobie rekonštrukcie odovzdal brat žalobkyne kľúče od pivničnej kobky, a to za účelom výpomoci s dočasným odložením niektorých materiálov v ich pivničnom priestore, pričom zároveň požiadal o opravu dverí tohto priestoru. Vzhľadom na to, že sa vlastník bytu na rekonštrukcii podieľal svojimi príspevkami do fondu opráv a údržby a rekonštrukcia sa týkala iných priestorov (kobiek), očakával, že bude môcť benefitovať aspoň opravou dverí, keď sa na zvyšné úpravy (pre neho nerelevantných priestorov) finančne podieľa. Napokon sa brat žalobkyne písomne vyjadril aj

žalovanej 2/ (dňa 22.04.2025), že dvere pivnice si opravia sami, a v mene vlastníka bytu požiadal o vrátenie kľúčov od pivničného priestoru. Žalobkyňa sa od augusta 2025 snaží získať späť kľúče od svojho pivničného priestoru. Riešenie tejto záležitosti zástupkyňa vlastníkov bytov (žalovaná 2/) opakovane odsúvala s poukazom na správcu (žalovaného 1/), ktorému mali byť kľúče údajne odovzdané, a to s odôvodnením prebiehajúcej rekonštrukcie pivničných kobiek v spoločných priestoroch, zatiaľ čo správca naposledy odkázal na zástupcov vlastníka (resp. ich koordinačnú komisiu). Z tohto dôvodu sú v konaní označení ako žalovaní oba tieto subjekty, keďže podľa (hoci vzájomne si odporujúcej) komunikácie mali kľúče od pivničného priestoru v držbe a svojím konaním zapríčinili súčasný stav. Žalobkyňa má vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu len obmedzené možnosti zistiť, kto z nich má skutočne pravdu a kto reálne odovzdal jej kľúče od pivnice ďalej. Na vzniknutom stave sa však podieľali obaja žalovaní, čo potvrdzuje aj predložená komunikácia. Z poslednej komunikácie (zo dňa 13.07.2026) zároveň vyplýva, že správca spolu so zástupcami vlastníkov bytov plánujú zapísať do katastra nehnuteľností nové prerozdelenie kobiek, a to v rozpore s prejavenou vôľou žalobkyne, ako aj s platným právnym stavom, čo podčiarkuje dôležitosť podania žaloby ako aj potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Poukázala, že žalovanému 1/ zaslala predžalobnú výzvu, na ktorú nedostala odpoveď. Z priloženej komunikácie zo dňa 13.07.2026 je zrejmé, že žalovaný 1/ tlmočil stanovisko tzv. „koordinačnej komisie“ (t.j. subjektu sui generis), ktorá odmietla rešpektovať vlastnícke právo žalobkyne s tvrdením, že pivničný priestor (murovaný) bol pred 70 rokmi privlastnený bez právneho základu, a žalobkyni ponúka náhradnú, novú (pôvodne drevenú) kobku. Rozhodnutie vlastníkov bytov o prerozdelení pivničných priestorov je v časti týkajúcej sa odňatia pivničného priestoru prislúchajúceho k bytu č. X, s ohľadom na citovanú judikatúru, podľa názoru žalobkyne neplatné. Toto rozhodnutie vlastníkov nebolo žalobkyni doručené, a to ani na výzvu a ani po uplynutí dostatočne dlhej lehoty na reakciu. Namietala, že s ohľadom na vyššie uvedené rozsudky písomná zmluva, povolený vklad k bytu, konkrétna výmera a dlhodobé nerušené užívanie od roku 2006 tvoria súhrn objektívnych okolností podporujúcich dobrú vieru a že vlastníci užívali pivničný priestor dobromyseľne a nerušene po dobu viac ako dvadsať (20) rokov. Žalobkyňa dňa 06.07.2026, a predtým aj jej brat dňa 22.04.2025 výslovne písomne oznámili tak zástupkyni vlastníkov bytov, ako aj správcovi, že si svoj existujúci pivničný priestor ponechávajú. Žalobkyňa napriek tomu dodnes nemá vedomosť o tom, kto tvorí členov „koordinačnej komisie“, aby sa s nimi spojila na priamo, a až do 13.07.2026 nemala vedomosť ani o samotnej existencii tohto „sui generis“ subjektu. Poukázala na to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , vlastníci nemôžu väčšinovým rozhodnutím odňať príslušenstvo patriace ku konkrétnemu bytu a vylúčiť vlastníka z jeho užívania. A na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , podľa ktorého je rozhodnutie vlastníkov (resp. komisie) o prerozdelení kobky patriacej ku konkrétnemu bytu ničotné, keďže vlastníci nemajú právomoc rozhodovať o nej ako o spoločnom príslušenstve domu. Žalovaní plánujú zapísať do katastra nehnuteľností nové prerozdelenie kobiek, a to v rozpore s prejavenou vôľou žalobkyne, ako aj s platným právnym stavom a preto existuje bezprostredná hrozba ďalšieho obmedzenia a znehodnotenia jej vlastníckeho práva. 2. Žalobkyňa k návrhu priložila darovaciu zmluvu, kúpnu zmluvu, písomnú komunikáciu so žalovanými a predžalobnú výzvu.

3. Podľa ustanovenia , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa ustanovenia , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa ustanovenia , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ustanovenia , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Na základe skutočností uvedených v návrhu, ako aj priložených dôkazov, dospel súd k záveru, že žalobkyňa neosvedčila naplnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).

15. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa nepreukázala potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, naliehavosť a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jej strane, čím neosvedčila predpoklady na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Pre zdôraznenie súd uvádza, že podstatnou skutočnosťou, aby súd mohol rozhodnúť v prospech žalobkyne, a teda nariadiť neodkladné opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade súd za osvedčené nemal.

16. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

18. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

19. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

20. Súd je toho názoru, že žalobkyňa neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a ani hrozbu bezprostrednej ujmy na jej strane. Súd mal za osvedčené, že žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. 9, nachádzajúcom sa na druhom poschodí bytového domu K. XX v Bratislave. Rovnako z predložených zmlúv vyplýva, že príslušenstvo bytu má okrem iného tvoriť pivnica v suteréne o výmere 4,12 m2. Súd nespochybňuje argumentáciu žalobkyne, že pivnica ako príslušenstvo bytu sleduje osud hlavnej veci - bytu, jej výmera sa započítava do podlahovej plochy bytu, na základe ktorej je následne určený podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Rovnako mal súd za osvedčené, že v bytovom dome prebiehala rekonštrukcia pivničných priestorov, žalobkyňa (jej brat) v tejto súvislosti poskytli kľúče k pivnici, ktorú s bytom užívali a tieto kľúče im neboli vrátené. Avšak, súd nemal za osvedčené, že by tieto kľúče zadržiavali práve žalovaní. Vo vzťahu k žalovanej 2/ mal súd za preukázané, že s ňou iba prebiehala komunikácia ohľadom stavu rekonštrukcie a možného navrátenia kľúčov. Zo strany žalovaného 1/ ako správcu mal súd za osvedčené, že asistoval pri odovzdávaní kľúčov, ale následne v komunikácii vyslovene poprel, že by on kľúče zadržiaval a odkázal na koordinačnú komisiu, ktorú mali zvoliť vlastníci bytov. Žalobkyňa pritom netvrdila ani nepredložila dôkaz o tom, že by niektorému zo žalovaných kľúče aj odovzdala a tento ich naďalej mal k dispozícii. Sama pritom uviedla, že nevie, u koho sa kľúče nachádzajú, domnieva sa však, že je to buď správca (žalovaný 1/) alebo zástupkyňa vlastníkov (žalovaná 2/), preto ich oboch označila v návrhu. Avšak, súd na základe uvedeného nemal za preukázané, že žalovaní (niektorí z nich) kľúčmi naozaj disponujú, neoprávnene ich zadržiavajú a bránia tak žalobkyni v prístupe k pivnici, teda, že by bola daná ich pasívna vecná legitimácia. Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom hmotnej povinnosti, ktorá je predmetom konania. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pritom domáha odstránenie prekážky (zámku), sprístupnenia pivnice a odovzdania kľúčov. Avšak súd nemal za osvedčené, že by to boli práve žalovaní, ktorí by žalobkyni bránili v prístupe k pivnici alebo mali kľúče od pivnice u seba. Ďalej súd poukazuje na to, že síce z predložených dôkazov mal za osvedčené, že žalobkyni nie je umožnené, aby znova užívala priestor, ktorý mala v užívaní pred rekonštrukciou, avšak zároveň z komunikácie so správcom vyplýva, že vlastníci sa rozhodli riešiť existujúci stav, ktorý bol nevyhovujúci, zmätočný, nepriehľadný, kedy mnohí vlastníci užívali rôzne priestory a spochybnil aj právny titul ich užívania, vrátane žalobkyne a uviedol, že vlastníci sa dohodli na zjednaní nápravy, pasportizácii pivníc a za týmto účelom mala byť zriadená koordinačná komisia. Žalobkyni pritom bola poskytnutá možnosť dostať inú

pivnicu, čo odmietla. Pre účely rozhodnutia o návrhu tak mal súd za preukázané, že žalobkyňa má možnosť získať prístup k (inej) pivnici, čím nie je daný stav bezprostredného ohrozenia jej práv, ktorý by vyžadoval potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Z predložených dôkazov vyplýva, že pivnicu poskytol brat žalobkyne v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou priestorov, pričom žalobkyňa ani netvrdila, že by tu napr. mala nejaké veci, ku ktorým sa nevie dostať alebo by jej v dôsledku neumožnenia prístupu k predmetnej pivnici (navyše za súčasného poskytnutia inej pivnice) hrozila závažná ujma či iná škoda, ktorá si vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov. Súd týmto neprejudikuje záver vo veci samej, teda, či žalobkyni svedčí vlastnícke právo k predmetnej pivnici, či došlo k neoprávnenému zásahu ani či postup ostatných vlastníkov a koordinačnej komisie bol v súlade so zákonom, nakoľko tieto skutočnosti budú predmetom konania a rozhodovania o podanej žalobe. Súd rovnako má pochopenie pre rozhorčenie žalobkyne nad vzniknutou situáciou, avšak pre rozhodnutie o návrhu je rozhodujúce, že skutkové tvrdenia v návrhu a priložené dôkazy neosvedčujú splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ani hrozbu bezprostrednej ujmy na strane žalobkyne. S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd rozhodol o návrhu tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

21. Vzhľadom na podanú žalobu veci samej, súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť o trovách konania, o ktorých bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.