Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/47/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. a 2/ M.,

oboch bývajúcich v B., proti žalovaným 1/ D., bývajúcemu v B., 2/ J., bývajúcej v B.,

oboch zastúpených J., advokátom advokátskej kancelárie D., so sídlom v B., a 3/ M.,

bývajúcej v B., o určenie neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov, vedenej na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 2. novembra

2010 č. k. -380 a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 9. novembra 2011 sp. zn. , ako aj proti uzneseniu Okresného súdu

Bratislava V z 9. marca 2012 č. k. -447 a uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 22. augusta 2012 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u je

1/ rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. novembra 2011 sp. zn.

v časti potvrdzujúceho výroku vo veci samej, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu

Bratislava V z 2. novembra 2010 č. k. -380 vo výroku o zamietnutí žaloby

o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov bytového domu v B. zo 6. 3. 2007

o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami

a príslušenstvom bytového domu,

2/ rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 2. novembra 2010 č. k. -380

vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov

bytového domu v B. zo 6. 3. 2007 o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so

spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu,

3/ uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9. marca 2012 č. k. -447

a 4/ uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. augusta 2012 sp. zn.

-2-6 MCdo 47/2012

a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 20. 3. 2007 na Okresnom súde Bratislava V (po jej upresnení

v priebehu konania) sa žalobcovia domáhali voči žalovaným určenia neplatnosti rozhodnutí

vlastníkov bytov bytového domu v B. (ďalej len „dom“), prijatých na schôdzi vlastníkov

bytov 6. 3. 2007, a to rozhodnutia o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so

spoločnými zariadeniami a príslušenstvom domu a rozhodnutia o schválení návrhu zmluvy o

vstavbe bytov (ďalej aj „sporné rozhodnutia“). Možnosť dovolávať sa neplatnosti označených

rozhodnutí odôvodnili o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov (ďalej len „ “).

V žalobe uviedli, že sú manželia a že sú vlastníkmi bytu č. 3 v dome majúcom spolu

štyri byty. Zároveň sú spoluvlastníkmi spoločných častí domu, spoločných zariadení

a príslušenstva domu a pozemku zastavaného domom, a to v jednej štvrtine spoluvlastníckeho

podielu. Žalovaní sú vlastníkmi bytov č. 1, 2 a 4 a spoluvlastníkmi spoločných častí domu,

spoločných zariadení a príslušenstva domu a pozemku zastavaného domom, každý v jednej

štvrtine spoluvlastníckeho podielu. Väčšinovým rozhodnutím žalovaných o schválení návrhu

na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom domu boli

vylúčení z užívania kobky, t. j. z užívania časti priestoru v murovanom prístrešku

vybudovanom ako prístavba domu. Rozdelenie priestoru prístrešku na štyri časti – kobky,

z ktorých ku každému bytu patrila jedna z nich, bolo nájomníkmi a neskôr vlastníkmi bytov

rešpektované od samého začiatku. Vylúčením z užívania kobky došlo podľa nich

k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, takéto rozhodnutie preto považujú za nesprávne,

účelové, odporujúce zákonu a aj dobrým mravom. Neplatnosť rozhodnutia o schválení návrhu

zmluvy o vstavbe bytov vyvodzovali z toho, že zmluva sa odchýlila od podmienok, ktoré boli

vlastníkmi bytov odsúhlasené na skoršej schôdzi, konanej 24. 1. 2006.

Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo prvostupňový súd“)

rozsudkom z 2. novembra 2010 č. k. -380 žalobu zamietol a zároveň rozhodol,

-3-6 MCdo 47/2012

že žalovaným sa nepriznáva náhrada trov konania. Rozhodnutie v merite veci odôvodnil

výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že sporné rozhodnutia boli

prijaté v súlade s príslušnými ustanoveniami V súvislosti

s rozhodnutím o vylúčení žalobcov z užívania kobky uviedol, že stavbu prístrešku treba

považovať za príslušenstvo domu a pri rozhodovaní o tomto príslušenstve môžu vlastníci

bytov nadpolovičnou väčšinou hlasov rozhodnúť, že ho budú užívať len niektorí z nich a iní

budú z jeho užívania vylúčení.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie účastníkov rozsudkom

9. novembra 2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.

Vo výroku o trovách konania ho zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby odôvodnil jeho

vecnou správnosťou stotožňujúc sa so záverom, že prístrešok mal slúžiť celému domu, preto

je jeho príslušenstvom. Vyslovil tiež názor, že v konaní nebolo preukázané, že kobka tvorí

príslušenstvo bytu žalobcov, resp. že má slúžiť žalobcom, pretože nebola uvedená v zmluve,

ktorou nadobudli byt do vlastníctva.

Na základe podnetu žalobcov podal proti uvedeným rozsudkom okresného

i krajského súdu v časti zamietajúceho výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie

neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu

hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu (t. j. o vylúčení

žalobcov z užívania kobky), a súvisiacim uzneseniam okresného i krajského súdu o trovách

konania mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby

dovolací súd oba rozsudky v dovolaním napadnutej časti ako aj súvisiace uznesenia o trovách

konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci konajúcimi súdmi v otázke, či rozhodnutím prijatým

väčšinou hlasov vlastníkov bytov bolo možné vylúčiť žalobcov z užívania časti prístrešku.

Vyslovil názor, že to možné nie je, pretože z ustanovenia

vyplýva, že vylúčenie vlastníka bytu z užívania príslušenstva domu vyžaduje súhlas všetkých

vlastníkov.

Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhli tento opravný

prostriedok ako nedôvodný zamietnuť.

-4-6 MCdo 47/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal rozsudok okresného i krajského

súdu v napadnutej časti, a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Z odôvodnenia rozsudkov odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa je zrejmé, že

dôvodom zamietnutia žaloby v časti určenia neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov

o vylúčení žalobcov z užívania kobky bol právny záver oboch súdov o možnosti vlastníkov

bytov takto rozhodnúť postupom podľa Podľa názoru

dovolacieho súdu tento právny záver súdov v základnom konaní nebol správny. Zistený

skutkový stav totiž aplikáciu ustanovenia na daný prípad

neumožňoval.

Podľa s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru

v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa veta prvá vlastník bytu alebo nebytového

priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním

rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu,

spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov.

Z citovaného ustanovenia veta prvá v spojení s ods.

1 tohto predpisu je zrejmé, že predmetom rozhodovania na schôdzi vlastníkov bytov môže

byť ich rozhodovanie ako spoluvlastníkov o tom, čo je v ich spoluvlastníctve, teda

o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových

priestoroch, príslušenstve a pozemku. Pojem príslušenstvo použitý v tomto ustanovení

znamená príslušenstvo domu ako predmet spoluvlastníctva vlastníkov bytov v dome.

Zákon č, rozlišuje medzi príslušenstvom domu a príslušenstvom bytu.

V súvislosti s príslušenstvom bytu odkazuje tento zákon v § 2 ods. 7 na vymedzenie tohto

pojmu v Obč. zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia

-5-6 MCdo 47/2012

príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

Príslušenstvo bytu – na rozdiel od príslušenstva veci (byt nie je vecou) – nie je samostatným

predmetom právneho vzťahu. Riadi sa režimom právneho vzťahu k bytu, teda zdieľa právny

režim bytu, ku ktorému patrí. Príslušenstvom bytu sú jednak miestnosti, ktoré sa nachádzajú

v byte (miestnosti v byte, ktoré nemožno považovať za obytné, avšak sú určené na to, aby boli

užívané spolu s bytom), ako napr. predsieň, neobytné kuchyne, neobytné haly a komory,

kúpeľne, záchody, špajze, šatne, stavebne oddelené kuchynské či kúpeľňové kúty alebo

predsiene (hoci, keďže sú súčasťou bytu, nejde o príslušenstvo v „tradičnom zmysle“),

a jednak priestory, ktoré sa nachádzajú mimo bytu a sú určené vlastníkom domu na to, aby

boli s bytom trvale užívané (slúžia na uspokojenie potreby bývania), ako napr. pivnica,

pivničná kója, skladová komora, dreváreň alebo kôlňa (porovnaj Fekete, I.: Občiansky

zákonník 1, Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 592 - 593). Príslušenstvom

bytu je preto aj časť priestoru v prístrešku domu, užívaná nájomcom, resp. neskôr vlastníkom

bytu už pri nadobudnutí bytu do vlastníctva a slúžiaca (obdobne ako pivnica či pivničná kója)

na uskladňovanie vecí.

Keďže príslušenstvo bytu zdieľa právny režim bytu, ktorý je výlučným vlastníctvom

vlastníkov bytov, nemôže byť predmetom ich rozhodovania podľa § 14 ods. 1 veta prvá

Z. z, a to aj keď sa nachádza mimo bytu v priestoroch (napr. v pivničných

priestoroch, chodbových priestoroch alebo v prístrešku), ktoré sú inak spoločné (spoločné

časti domu alebo príslušenstvo domu), a ktoré ako celok môžu byť predmetom takéhoto

rozhodovania (napr. ak ide o ich modernizáciu, rekonštrukciu, prestavbu a pod.).

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že žalobcovia a žalovaní sú

vlastníkmi bytov v bytovom dome majúcom štyri byty (žalobcovia ako manželia sú

vlastníkmi bytu č. X.) a zároveň sú spoluvlastníkmi spoločných častí domu, spoločných

zariadení a príslušenstva domu a pozemku zastavaného domom, a to žalobcovia spolu

v jednej štvrtine spoluvlastníckeho podielu a každý zo žalovaných tiež v jednej štvrtine

spoluvlastníckeho podielu. Dom bol vybudovaný v roku 1921 a po jeho výstavbe bol k nemu

pristavaný murovaný prístrešok s drevenou strechou, ktorý slúžil obyvateľom domu

na uskladňovanie tuhého paliva. Po zmene spôsobu vykurovania domu začali prístrešok

využívať jednotliví vlastníci bytov na uskladňovanie rôznych predmetov. Priestor v prístrešku

bol pôvodnými nájomníkmi bytov rozdelený na štyri časti – kobky, z ktorých ku každému

bytu prináležala jedna kobka, pričom vlastník domu voči tomu nemal námietky. Žalobcovia

-6-6 MCdo 47/2012

užívali kobku od roku 1971, kedy sa stali nájomníkmi bytu, ktorý v roku 1994 odkúpili

do svojho vlastníctva. V kúpnej zmluve kobka výslovne uvedená nebola. Rozdelenie priestoru

prístrešku na kobky bolo nájomníkmi a neskôr vlastníkmi bytov rešpektované od samého

začiatku.

Podľa názoru dovolacieho súdu zistený skutkový stav umožňuje záver, že kobka

v prístrešku užívaná žalobcami spĺňa definičné znaky príslušenstva bytu v zmysle § 121

ods. 2 . Bola a je určená na trvalé užívanie bytu žalobcov, teda

na uspokojenie potreby ich bývania, ku ktorej z povahy veci patrí aj uskladňovanie nimi

používaných a užívaných vecí. Jej užívanie žalobcami trvajúce niekoľko desiatok rokov bolo

rešpektované pôvodným vlastníkom domu i jeho pôvodnými nájomníkmi a neskôr vlastníkmi

bytov bez akéhokoľvek spochybňovania. Nadobudnutím bytu do vlastníctvo nadobudli

žalobcovia aj kobku ako jeho príslušenstvo, a to napriek tomu, že nebola v zmluve o kúpe

bytu výslovne uvedená. Ako už totiž bolo uvedené príslušenstvo bytu zdieľa právny režim

bytu. Kobka ako príslušenstvo bytu žalobcov, ktorý je ich výlučným (bezpodielovým)

vlastníctvom, preto nemohla byť predmetom rozhodovania vlastníkov bytov v dome podľa

veta prvá Pokiaľ sa tak stalo a pokiaľ výsledkom tohto

postupu bolo vylúčenie žalobcov z užívania kobky, došlo tým k zásahu do ich vlastníckeho

práva.

I keď žaloba o neplatnosť rozhodnutia vlastníkov bytov v zmysle § 14 ods. 4 zákona

č. je špeciálnym právnym prostriedkom ochrany prehlasovaného vlastníka

bytu v súvislosti s rozhodovaním vlastníkov bytov o predmete ich spoluvlastníctva, teda

o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových

priestoroch, príslušenstve a pozemku, nič nebráni súdu (súd nie je viazaný právnou

kvalifikáciou nároku v žalobe), aby ju s prihliadnutím na zistený skutkový stav považoval za

právny prostriedok ochrany vlastníckeho práva. Za právny prostriedok ochrany vlastníka sa

okrem vindikačnej a negatórnej žaloby považuje aj určovacia žaloba, ak na požadovanom

určení je daný naliehavý právny záujem.

Dovolací súd len pre úplnosť poznamenáva, že ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej

3 Z. z., na ktoré poukazoval generálny prokurátor, nebolo pre posúdenie

veci právne relevantné, pretože sa týka otázky iného určenia predmetu, rozsahu, prípadne aj

subjektov spoluvlastníctva v dome. O takúto otázku v preskúmavanej veci zjavne nešlo, preto

-7-6 MCdo 47/2012

interpretácia tohto ustanovenia by presiahla rámec dovolacieho konania a nebola potrebná.

Napriek tomu, mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora vyčítajúce súdom v základnom

konaní nesprávne právne posúdenie veci bolo dôvodné, aj keď ako výsledok inej právnej

argumentácie predostretej dovolacím súdom. Rovnako pre správne právne posúdenie veci

nebolo rozhodujúce, či prístrešok má povahu príslušenstva domu (takto ho posudzovali súdy,

pričom generálny prokurátor tento ich záver nespochybnil) alebo či je spoločnou časťou domu

ako jeho stavebná súčasť.

So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa v spojení s

ods. 2 rozsudky súdov v základnom konaní v napadnutých častiach ako aj súvisiace

uznesenia o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom

rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, aj o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2014

JUDr. Rudolf Čirč,v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková