Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-79-2021.pdf
PDF · 145.56 KB
Case nature
Subarea
5Co/79/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej vo veci žalobkyne P. K.J., N.. X.XX.XXXX, A. M. W., N. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 22, IČO: 31 957 285, proti žalovanému Lesné družstvo Slavošovce, so sídlom Slavošovce 308, 049 36 Slavošovce, IČO: 36 176 273, zastúpenému JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v Revúcej, Námestie slobody 2, IČO: 37 893 726, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 17. decembra 2021 č.k. 4C/60/2020 - 79 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne podaný pred začatím sporu vo veci samej (ďalej aj „navrhovateľky neodkladného opatrenia“), ktorým žiadala, aby súd neodkladným opatrením:
a) zakázal žalovanému uskutočniť prevod s nehnuteľnosťami - pozemkami zapísanými v LV č. XXX k. ú. B. pod B27 v podiele 16810/806880, pod B28 v podiele 55/1968, pod B37 v podiele 9840/806880, pod B45 v podiele 4305/806880, pod B110 v podiele 1640/806880, v LV č. XXXX k. ú. B. pod B17 v podiele 17/984, pod B25 v podiele 16810/806880, pod B26 v podiele 55/1968, pod B33 v podiele 9840/806880, pod B41 v podiele 4305/806880, pod B103 v podiele 1640/806880, v LV č. XXX k. ú. Y. pod B14 v podiele 76/1217, pod B92 v podiele 15/2434, pod B106 v podiele 10/2434, pod B143 v podiele 16/2434, v LV č. XXX k. ú. Y. pod B22 v podiele 19/2434, pod B101 v podiele 10/2434, pod B139 v podiele 16/2434, pod B144 v podiele 15/2434 a v LV č. XXX k. ú. Y. pod B11 v podiele 76/1217, pod B83 v podiele 15/2434, pod B97 v podiele 10/2434, pod B133 v podiele 16/2434 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,
b) žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni zápisnice konaných členských schôdzí v roku 2017, 2018, 2019 a 2020, pozvánky na členské schôdze konaných v rokoch 2017-2020, správy o hospodárení lesného družstva za kalendárne roky 2017-2019, správy kontrolných komisií za roky 2017-2019, návrhy na schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky za roky 2017-2019, návrhy na rozdelenie zisku alebo spôsob úhrady straty za roky 2017-2019, prijaté uznesenia členských schôdzí v rokoch 2017-2020, zoznam účastníkov schôdzí, daňové priznania žalovaného o dani z príjmu právnických osôb za obdobie rokov 2017, 2018 a 2019, zápisnice a prijaté uznesenia zo zasadnutí predstavenstva žalovaného za obdobie rokov 2017, 2018, 2019, 2020, všetko v lehote do 5 dní odo dňa vydania neodkladného opatrenia.
2. Zároveň v napadnutom uznesení súd rozhodol, že žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
3. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobkyne, že ako podielová spoluvlastníčka spoločných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. B., LV č. XXXX k. ú. B., LV č. XXX k. ú. Y., LV č. XXX k. ú. Y., LV č. XXX k. ú. Y., LV č. XXX k. ú. B. a LV č. XXXX k. ú. B., ktoré obhospodaruje žalovaný od roku 1997, kedy bolo lesné družstvo zapísané do obchodného registra Okresného súdu Košice, neodkladným opatrením žiada uložiť nenakladať s uvedeným nehnuteľným majetkom lesného družstva, ako i povinnosť vydať požadované doklady, ktorými žalobkyňa potrebuje disponovať, aby bola schopná podať žalobu na ochranu svojich oprávnených záujmov, a aby zabránila vzniku ďalších materiálnych škôd, ktoré by mohli vzniknúť tým, že žalovaný uskutoční prevod uvedených nehnuteľností v určenej lehote dvoch mesiacov, čiže do 4.1.2021, keďže žalobkyni bola doručená výzva žalovaného zo dňa 4.11.2020 s ponukou predaja spoluvlastníckych podielov fyzických osôb (členov družstva) a tiež spoluvlastníckych podielov lesného družstva, zapísaných v LV č. XXX k. ú. B. pod B27 v podiele 16810/806880, pod B28 v podiele 55/1968, pod B37 v podiele 9840/806880, pod B45 v podiele 4305/806880, pod B110 v podiele 1640/806880, v LV č. XXXX k. ú. B. pod B17 v podiele 17/984, pod B25 v podiele 16810/806880, pod B26 v podiele 55/1968, pod B33 v podiele 9840/806880, pod B41 v podiele 4305/806880, pod B103 v podiele 1640/806880, v LV č. XXX k. ú. Y. pod B14 v podiele 76/1217, pod B92 v podiele 15/2434, pod B106 v podiele 10/2434, pod B143 v podiele 16/2434, v LV č. XXX k. ú. Y. pod B22 v podiele 19/2434, pod B101 v podiele 10/2434, pod B139 v podiele 16/2434, pod B144 v podiele 15/2434 a v LV č. XXX k. ú. Y. pod B11 v podiele 76/1217, pod B83 v podiele 15/2434, pod B97 v podiele 10/2434, pod B133 v podiele 16/2434, čo predstavuje z celkovej výmery 297 240,36 m2 reálnu výmeru 144 718,75 m2, a to s tým, že v zmysle čl. II ponuky predaja spoluvlastníckych podielov, označeného ako kúpna cena, predávajúci 1 v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka ponúka výlučne v celosti predmet kúpy 1 uvedený v bode I.1 na predaj za nižšie uvedených podmienok za kúpnu cenu 74.310,09 eur, a podľa čl. III ponuky, ponuku predávajúceho 1 za predmet kúpy 1 môže záujemca prijať v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto listu tak, že zloží kúpnu cenu do notárskej úschovy v Notárskom úrade notára Q.. Q. H., B. B.F. Q.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX T..
4. Pri rozhodovaní vychádzal súd z tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že:
a) žalobkyňu prekvapil takýto postup žalovaného, lebo členská schôdza konaná dňa 21.8.2020 sa nezaoberala predajom nehnuteľností vo vlastníctve lesného družstva, jej predmetom nebolo ani schválenie zistenej straty a rozhodnutia o spôsobe úhrady zistenej straty za rok 2019, pričom internetovej stránky www.finstat.sk žalobkyňa zistila, že lesné družstvo vyprodukovalo prvú stratu už v roku 2017 vo výške 82.921 eur, v roku 2018 bol vyprodukovaný zisk vo výške 5.250 eur a za rok 2019 bola vyprodukovaná strata vo výške 23.868 eur,
b) žalobkyňa navštívila žalovaného v jeho sídle dňa 15.10.2020 a dňa 30.10.2020 so žiadosťou adresovanou predsedovi žalovaného T. W. umožniť nahliadnuť jej do zápisníc konaných členských schôdzí v roku 2017, 2018, 2019 a 2020 a s tým súvisiacich dokladov, ktoré boli predmetom prerokovania a schvaľovania členských schôdzí (pozvánky na členské schôdze 2018-2020, správy o hospodárení lesného družstva za každý kalendárny rok 2017-2019, správy kontrolných komisií za roky 2017-2019, návrhov na schválenie riadnej účtovnej závierky za roky 2017-2019, návrhov na rozdelenie zisku alebo spôsob úhrady straty za roky 2017-2019, kópie zápisníc konaných členských schôdzí za roky 2018-2020, prijaté uznesenia členských schôdzí 2018-2020 a zoznam účastníkov schôdzí, daňové priznania žalovaného o dani z príjmu právnických osôb za obdobie rokov 2017,2018 a 2019), ktorý ale požiadavku žalobkyne ignoroval, hoci toto právo (člena družstva) jej vyplýva z § 241 Obchodného zákonníka,
c) dňa 4.11.2020 žalobkyňa zaslala predsedovi družstva písomné podanie, v ktorom uviedla ňou zistené pochybnosti o hospodárení lesného družstva a žiadala ho, aby vypracoval stav ekonomickej situácie lesného družstva za roky 2014-2019, aby bolo zrejmé, aký je stav príjmov a výdajov lesného družstva vzhľadom na ňou zistené straty za roky 2017 a 2019, a tiež vzniesla námietku nelegitímneho realizovania predaja nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve lesného družstva,
d) predseda lesného družstva žalobkyni zaslal dňa 18.11.2020 písomné stanovisko, že môže svoje názory o nedôvere vedeniu lesného družstva vyjadriť na najbližšej členskej schôdzi, čiže v konečnom dôsledku jej opakovane odmietol poskytnúť k nahliadnutiu požadované informácie a doklady, čím jej bráni oboznámiť sa s dokladmi, ktoré súvisia s výkonom pôsobnosti členskej schôdze za jednotlivé kalendárne roky, čo žalobkyňa označila za v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a stanov žalovaného,
e) za danej situácie žalobkyňa ako členka družstva nemôže objektívne zistiť, ktorý orgán rozhodol o predaji predmetných pozemkov, ak sa neoboznámi s obsahom zápisníc zo zasadnutia predstavenstva lesného družstva za predchádzajúce roky 2018-2020, pričom len na základe zistenia týchto okolností bude možné zaujať stanovisko, ktorý orgán žalovaného porušil zákon, ak rozhodol o predaji uvedených nehnuteľností, v dôsledku čoho bude možné zo strany žalobkyne objektivizovať podstatné náležitosti žaloby o vyslovenie neplatnosti konkrétneho orgánu lesného družstva žalovaného.
5. Ďalej súd z LV č. XXX k. ú. B., LV č. XXXX k. ú. B., LV č. XXX k. ú. Y., LV č. XXX k. ú. Y., LV č. XXX k. ú. Y., zistil, že:
- na LV č. XXX k. ú. B. je žalobkyňa evidovaná ako podielová spoluvlastníčka lesných pozemkov pod B83 v podiele 8610/806880 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov pod B27 v podiele 16810/806880, pod B28 v podiele 55/1968, pod B37 v podiele 9840/806880, pod B45 v podiele 4305/806880, pod B110 v podiele 1640/806880,
- na LV č. XXXX k. ú. B. je žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka pozemkov evidovaná pod B77 v podiele 8610/806880 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom pozemkov evidovaných pod B17 v podiele 17/984, pod B25 v podiele 16810/806880, pod B26 v podiele 55/1968, pod B33 v podiele 9840/806880, pod B41 v podiele 4305/806880, pod B103 v podiele 1640/806880,
- na LV č. XXX k. ú. Y. je žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka zastavanej plochy a nádvoria evidovaná pod B 60 v podiele 24/2434 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom zastavanej plochy a nádvoria, evidovaný pod B22 v podiele 19/2434, pod B101 v podiele 10/2434, pod B139 v podiele 16/2434, pod B144 v podiele 15/2434,
- na LV č. XXX k. ú. Y. je žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka vodnej plochy, evidovaná pod B52 v podiele 24/2434 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom vodnej plochy evidovaný pod B11 v podiele 76/1217, pod B83 v podiele 15/2434, pod B97 v podiele 10/2434, pod B133 v podiele 16/2434,
- na LV č. XXX k. ú. Y., je žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka lesných pozemkov evidovaná pod B59 v podiele 24/2434 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov evidovaný pod B14 v podiele 76/1217, pod B92 v podiele 15/2434, pod B106 v podiele 10/2434, pod B143 v podiele 16/2434.
6. Z ponuky na predaj spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zo dňa 4.11.2020 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ponúkol žalobkyni predaj spoluvlastníckych podielov fyzických osôb a tiež spoluvlastníckych podielov žalovaného tak, ako to špecifikovala žalobkyňa v návrhu, a to za kúpnu cenu 74.310,09 eur, ktorú ponuku je možné prijať odo dňa doručenia tohto listu v lehote dvoch mesiacov zložením kúpnej ceny do notárskej úschovy s tým, že žalovaný ponúka predmet kúpy výlučne v celosti a súčasťou ponuky sú aj plné moci udelené fyzickými osobami - podielovými spoluvlastníkmi žalovanému.
7. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 až 3, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1 až 3, § 330 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 až 3, § 332 ods. 1 a 2 CSP dospel súd k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Vychádzajúc zo zistenia, že žalobkyňa spochybňuje zákonnosť rozhodnutia žalovaného o predaji spoluvlastníckeho podielu, namieta porušenie predkupného práva a rovnako spochybňuje spôsob hospodárenia žalovaného z dôvodu hospodárskej straty, súd usúdil, že žalobkyňa sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha na základe rôznych nárokov, ktoré spolu nesúvisia a museli by byť súdom posudzované samostatne. Uzavrel, že v časti návrhu na uloženie zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalovaný, a to z dôvodu nezákonného rozhodnutia o predaji spoluvlastníckeho podielu a porušenia predkupného
práva, žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a neosvedčila ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko žalobkyňa doposiaľ ničím neosvedčila existenciu hrozby takého správania žalovaného, ktoré by mohlo mať za následok zhoršenie postavenia žalobkyne. Dôvodil pritom, že z podania žalobkyne nie je zrejmé, či došlo k porušeniu zákona pri rozhodovaní o predaji spoluvlastníckeho podielu žalovaného, a čo sa týka tvrdeného porušenia predkupného práva, z predložených dôkazov naopak vyplýva, že žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke spoluvlastnícky podiel žalovaného bol ponúknutý, avšak z návrhu žalobkyne nevyplýva, či žalobkyňa má záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, lebo žalobkyňa na uvedenú ponuku žalovaného zrejme ani nereagovala. Súd dospel k záveru, že nemožno vyhovieť ani návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobkyni ňou špecifikované listiny z dôvodu žalobkyňou tvrdených pochybností v hospodárení lesného družstva vyplývajúce z hospodárskej straty družstva, ktorú ani sám žalovaný nepopiera. Dôvodil pritom, že žalobkyňa svoje tvrdenia neosvedčila, a len na základe tvrdení žalobkyne, ktoré nie sú osvedčené, bez vykonania náležitého dokazovania nemožno o takejto povinnosti žalovaného rozhodnúť a návrhu žalobkyne vyhovieť.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebola úspešná.
9. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla napadnuté uznesenie ako nezákonné a neodôvodnené zmeniť a vyhovieť v celom rozsahu podanému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
9.1. Namietla záver prvoinštančného súdu, že neboli naplnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, lebo hodnoverne neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana ako podielovej spoluvlastníčky ani neosvedčila existenciu hrozby takého správania žalovaného, ktorý by mohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia jej osoby ako členky družstva.
9.2. Súdu žalobkyňa vytkla, že a) účelovo opomenul zaoberať širším rozsahom požadovanej právnej ochrany a obmedzil skúmanie právnej ochrany žalobkyne len na ponuku spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k predkupnému právu jej osoby a zamietnutie požiadavky žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému vydať špecifikované listiny, vzhľadom na existujúce pochybnosti v hospodárení lesného družstva, zdôvodnil neosvedčením jej tvrdenia a nepopieraním žalovaného o existencii hospodárskej straty družstva, b) komplexne sa neoboznámil s obsahom jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a s predloženými listinnými dôkazmi. V tejto súvislosti zdôraznila, že zo strany žalovaného jej bolo doručené len písomné stanovisko predsedu lestného družstva z 18.11.2020, obsahom ktorého sú len všeobecné nepodstatné skutočnosti, ktoré postráda oznámenie reálneho ekonomického stavu lesného družstva a predloženie požadovaných listinných dôkazov žiadaných tak písomne, ako osobne v sídle lesného družstva, a okrem stanov lesného družstva a prehľadu o hospodárení žalovaného z 30.11.2020 neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy zo strany žalovaného, pričom aj po oboznámení sa s obsahom elektronického spisu je zrejmé, že neexistuje žiadne písomné stanovisko členskej schôdze lesného družstva zo dňa 21.8.2020, ani návrh na riešenie zlej ekonomickej situácie tohto orgánu.
9.3. Podčiarkla, že „Druhý petit návrhu smeroval práve k zabezpečeniu listinných dôkazov od žalovaného, aby bolo možné následne podať žalobu na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia orgánu lesného družstva o predaji práve pozemkov, ktoré sú predmetom ponuky žalovaného. V zmysle zásady hospodárnosti som sa chcela vyhnúť podaniu predčasnej a neúplnej žaloby, čo by sa bolo odstránilo vydaním tohto neodkladného opatrenia, lebo z obsahu požadovaných dokladov by bolo možné identifikovať, ktorý orgán rozhodol alebo nerozhodol o nutnosti predaja práve týchto pozemkov, ak žalovaný vlastní aj nehnuteľnosti - budovy, ktorých predaj by bol efektívnejší s tým, žeby žalovaný mal vytvorenú ďalšiu rezervu na riadne zákonné a ekonomické fungovanie lesného družstva. Na základe takejto právnej ochrany zo strany súdu by bol povinný žalovaný vydať predmetné doklady s tým, že by bolo rýchlejšie a jednoduchšie následne špecifikovať predmet žaloby a vymedziť petit samotnej žaloby. Ja ako žalobkyňa bez svojho zavinenia túto zákonnú povinnosť nemôžem splniť nielen preto, že mi predmetné doklady odmieta vydať predseda lesného družstva žalovaného, ale
dokonca zostal do dnešného dňa bez akejkoľvek reakcie môj písomný podnet zo dňa 30.11.2020 adresovaný predsedovi kontrolnej komisie lesného družstva. Obsahom tohto podnetu bola aj požiadavka zabezpečenia jednotlivých dokladov v lehote najneskôr do 3.1.2021. Do dnešného dňa však predseda kontrolnej komisie žiadnym spôsobom nereagoval na toto moje podanie. Podľa môjho názoru som ako žalobkyňa vyčerpala všetky dostupné prostriedky na predídenie zbytočného sporu s tým, aby celá táto záležitosť bola mimosúdne vyriešená v zmysle zákonného postupu súdu zakázaním akéhokoľvek prevodu predmetných nehnuteľností žalovaným a uložením povinností predložiť požadované doklady formou nariadenia neodkladného opatrenia.“ Podčiarkla, že „len predložením listinných dôkazov je možné ustáliť stav pohľadávok a záväzkov v súvislosti s existenciou vytvorenej straty za predchádzajúce vymedzené obdobie“, pričom je zrejmé, že orgány žalovaného si nedali žiadnu námahu, aby určili hodnotu vypracovaním znaleckého posudku a prednostne zrealizovali predaj existujúcich troch budov, ktorých hodnota je vyššia ako ponúknutá cena v sume 74.310,09 eur, čo vyplýva aj vyjadrenia žalovaného na str. 3, že predseda a podpredseda lesného družstva tvrdia, že výška ponúknutej ceny bola určená na základe ponuky cudzieho záujemcu. Tvrdenia žalobkyne potvrdzuje podľa jej názoru aj nové zistenie z LV č. 792 k. ú. Ochtiná, podľa ktorého žalovaný bez predchádzajúceho odsúhlasenia členskej schôdze predal chatu s. č. 6 postavenú na parcele č. XXXX bez pozemku v prospech lesníka J.. Q. Š. a jeho manželky J.. J. Š. na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľností pod č. V1767/2020, čiže v čase určite až po zasadnutí členskej schôdze. Aj tento nezákonný právny úkon potvrdzuje podľa názoru žalobkyne protiprávnosť a nekompetentnosť postupu predsedu a podpredsedu lesného družstva žalovaného, lebo o predaji nehnuteľného majetku musí rozhodovať najvyšší kolektívny orgán, a preto tento dvojstranný právny úkon je potrebné považovať za absolútne neplatný a zároveň jeho realizácia potvrdzuje žalobkyňou proklamovanú potrebu zakázať nakladať s nehnuteľným majetkom žalovaného.
9.4. Nakoniec žalobkyňa akcentovala, že ani v tomto konaní nie je možné zabezpečiť rýchlosť konania, ak na ochranu svojich oprávnených záujmov má podať žalobu o vydanie dokladov, aby bolo následne možné podať kvalifikovanú žalobu voči žalovanému, „čo môže trvať aj s odvolacím konaním niekoľko rokov, pričom žalovaný medzi tým zrealizuje predaj nehnuteľností bez riadneho súhlasu členskej schôdze ako najvyššieho kolektívneho orgánu lesného družstva žalovaného“ a pretože „je možné skonštatovať, že aj kontrolná komisia porušuje ustanovenia § 244 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov“, žalobkyňa nechápe, aké ďalšie dôkazy chce okresný súd vykonať, aby jej bolo umožnené nahliadnuť do relevantných listinných dôkazov za účelom zistenia, či zo strany orgánov nedošlo k porušeniu zákona a vlastných stanov s nakladaním majetku lesného družstva. Takýto postup súdu prvej inštancie je podľa názoru žalobkyne nutné vyhodnotiť ako postup nezákonný, právne nesprávne odôvodnený, porušujúci zásadu v zmysle čl. 6 CSP, podľa ktorej strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. V prílohe svojho odvolania žalobkyňa doručila súdu listinné dôkazy: podnet žalobkyne z 30.11.2020 zaslaný predsedovi kontrolnej komisie Lesného družstva Slavošovce, podací lístok Slovenskej pošty a. s. o zaslaní podnetu, LV č. XXX k. ú. Y..
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Aj podľa názoru žalovaného v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z § 325 ods. 1 CSP. Podčiarkol, že žalobkyňa v odvolaní uvádza zámerne nepravdivé informácie a uprednostňuje svoj záujem pred záujmom žalovaného a jeho členov, pokiaľ na strane jednej namieta, aby žalovaný vysporiadal svoje záväzky predajom časti nadobudnutých spoluvlastníckych podielov na lesných nehnuteľnostiach za kúpnu cenu, ktorá je výrazne vyššia (2,5x) ako cena, za ktorú ich žalovaný nadobudol, a na strane druhej má sama záujem tieto pozemky získať - avšak už za cenu, pri ktorej by žalovaný predajom nedosiahol žiaden zisk, pričom nariadením neodkladného opatrenia by došlo k porušeniu zásady proporcionality, nakoľko záujem jednotlivca (žalobkyne) na nadobudnutí lesných pozemkov za minimálnu cenu by bol povýšený nad kolektívny záujem všetkých členov družstva, i žalovaného družstva ako právnickej osoby.
10.1. Zdôraznil, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietala, že zámer žalovaného odpredať svoj spoluvlastnícky podiel k vlastneným nehnuteľnostiam je nezákonný, nakoľko rozhodnutie o predaji neschválil orgán na to oprávnený, členská schôdza, hoci sama v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdila, že sa osobne zúčastnila zasadnutia riadnej členskej
schôdze žalovaného, ktorá sa uskutočnila dňa 21.8.2020. Toto tvrdenie je pravdivé a osvedčuje ho i obsah zápisnice z tejto členskej schôdze, ktorej sken žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil. Podľa zápisnice v bode 2. predseda predstavenstva a J.. Š. predniesli správu o hospodárení žalovaného, v bode 3. žalobkyňa predniesla správu o činnosti kontrolnej komisie, v bode 6. bola členská schôdza informovaná o cenovej ponuke záujemcu o kúpu lesných nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalovaného a v bode 7 členská schôdza prevod schválila, pričom určila nielen kupujúceho, ale i výšku kúpnej ceny. Dodal, že dňa 3.12.2020 sa uskutočnilo zasadnutie predstavenstva žalovaného, na ktorom bola prejednaná ekonomická situácia a zároveň i ponuka na predaj spoluvlastníckych podielov žalovaného k nehnuteľnostiam. predstavenstvo rozhodlo o odpredaji 40 ha lesných pozemkov v cene 25.000 eur/ha, čím by sa uhradili všetky záväzky žalovaného, predstavenstvo prejednalo i návrh žalobkyne na odpredaj pozemkov členom žalovaného za nadobúdaciu cenu 1.000 eur/ha s tým, že predstavenstvo tento návrh žalobkyne neschválilo, nakoľko je pre žalovaného ekonomicky nevýhodný a nevyriešil by jeho ekonomickú situáciu.
10.2. Pokiaľ žalobkyňa nezákonnosť zamýšľaného predaja videla žalobkyňa aj v údajnom porušení svojho predkupného práva žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že k porušeniu predkupného práva žalobkyne preukázateľne nedošlo, čo vyplýva tak zo skutkových tvrdení žalobkyne, ako aj z prílohy k návrhu - ponuky na predaj spoluvlastníckych podielov žalovaného a ďalších predávajúcich žalobkyni. Avšak i v prípade, že by žalovaný túto povinnosť nesplnil, neznamenalo by to pre žalobkyňu znemožnenie ochrany jej práv, lebo táto by mala možnosť žalovať o určenie neplatnosti zmluvy, ktorou bolo jej predkupné právo opomenuté. Žalobkyňa však na ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov žalovaného nereagovala a o kúpu (za navrhnutú kúpnu cenu) neprejavila záujem.
10.3. Ak žalobkyňa ako ďalší dôvod nezákonnosti zamýšľaného predaja žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný mal možnosť sanovať stratu predajom iného nehnuteľného majetku, budov, žalovaný tvrdil, že žalovaný nemá aktuálne možnosť vykryť stratu predajom iného majetku, než lesných pozemkov. Budovy, ktoré žalovaný vlastní, sú nepredajné, resp. ich predajná cena by nepostačovala na úhradu záväzkov žalovaného. Lesné pozemky žalovaný získal kúpou v období svojej ekonomickej prosperity, pričom jedným z dôvodov ich nadobudnutia bolo investovať voľné finančné zdroje s perspektívou ich zhodnotenia. To sa i stalo, keďže ponúkaná predajná cena je podstatne vyššia, než cena, za ktorú pozemky žalovaný nadobudol.
10.4. Čo sa týka nariadenia neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému, vydať žalobkyni ňou špecifikované listiny, žalobkyňa podľa názoru žalovaného súdu doposiaľ neosvedčila ani len to, že je členkou žalovaného a opomenula súdu uviesť, že predseda žalovaného jej pri osobných stretnutiach umožnil nahliadnuť do ekonomických a účtovných dokladov, ako aj do ďalších písomností žalovaného, a že účtovné závierky žalovaného sú navyše zverejnené na webovej stránke www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>.
10.5. Pokiaľ žalobkyňa odôvodňuje potrebu získania ňou požadovaných dokumentov z dôvodu jej pochybností o hospodárení lesného družstva vyplývajúce z hospodárskej straty družstva, takáto argumentácia nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, a tak i v tomto prípade absentuje osvedčenie naliehavosti potreby žalobkyne bezodkladne získať ňou požadované informácie, navyše za situácie, kedy tieto informácie žalobkyňa má k dispozícii. 10.6. V prílohe vyjadrenia žalovaný predložil listinné dôkazy: splnomocnenie, zápisnica z členskej schôdze žalovaného zo dňa 21.8.2020, stanovisko žalobkyne k členskej schôdzi žalovaného konanej dňa 21.8.2020, vyjadrenie žalovaného k stanovisku žalobkyne k členskej schôdzi žalovaného konanej dňa 21.8.2020, žiadosť žalobkyne z 5.10.2020 o predloženie dokladov, reakcia žalovaného z 9.10.2020
- Predloženie dokladov na žiadosť žalobkyne, ponuka na predaj spoluvlastníckych podielov žalovaného a ďalších predávajúcich žalobkyni + doručenka, zápis zo zasadnutia predstavenstva žalovaného z 3.12.2020, poskytnutie finančných prostriedkov na preklenutie zlej finančnej situácie žalovaného členmi predstavenstva žalovaného (predsedom predstavenstva a J.. V. A.) v rokoch 2018 - 2021.
11. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného tvrdila, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu, akcentujúc, že bolo na mieste podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ak nezákonným postupom predsedu a predstavenstva žalovaného boli porušené oprávnenia členskej schôdze ako najvyššieho kolektívneho orgánu, lebo iba členská schôdza môže rozhodnúť o rozsahu a podmienkach predaja majetku lesného družstva s určením najnižšej výšky ponúkanej kúpnej ceny a iba členská
schôdza môže rozhodnúť o jej písomnom návrhu zrealizovať predaj spoluvlastníckych podielov lesného družstva v prospech všetkých členov lesného družstva pomerne podľa ich veľkosti spoluvlastníckych podielov podľa § 140 Občianskeho zákonníka a ak protiprávnym postupom zodpovedných osôb žalovaného bolo toto právo jednotlivým členom družstva nezákonne zmarené. Trvá na tom, že len vydaním neodkladného opatrenia sa dá zabrániť, aby žalovaný nepokračoval v protiprávnom konaní, ktoré lesnému družstvu môže spôsobiť rozsiahle škody.
11.1. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s okolnosťami, ktoré uviedol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, predovšetkým odmietla konštatovanie žalovaného v čl. III tohto písomného podania, ktorého povinnosťou bolo podľa § 149 CSP v rámci prostriedkov procesnej obrany reálne preukázať pravdivosť či nepravdivosť jej skutkových tvrdení, avšak žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil žalobkyňou uvedené okolnosti v podanom návrhu, so zreteľom na to, že porušenie práv člena družstva mohla podložiť listinnými dôkazmi len v obmedzenej miere v dôsledku zabráneniu prístupu k informáciám predsedom žalovaného. Opätovne podčiarkla, že nesúhlasí s názorom súdu, že nedošlo k ohrozeniu záujmov podielových spoluvlastníkov, ak predseda s podpredsedom, resp. predstavenstvo rozhodujú o predaji spoločných nehnuteľností bez toho, aby o tom najprv rozhodla členská schôdza v zmysle čl. XVI vlastných stanov lesného družstva, lebo ide o hodnotu majetku prevyšujúcu sumu 33.194 eur. Tvrdila, že žalovaný až prostredníctvom súdu po podaní návrhu jej doručil zápisnicu z konania výročnej členskej schôdze spolu s vyjadrením k podanému odvolaniu, po oboznámení sa s obsahom predmetnej zápisnice pochopila, prečo predseda žalovaného jej účelovo odmietal vydať kópiu tejto zápisnice, čím jej znemožnil využiť právo člena družstva oznámiť námietku o nezákonnej protokolácii priebehu členskej schôdze konanej dňa 21.8.2020 predstavenstvu družstva v lehote do 1 mesiaca odo dňa konania členskej schôdze v zmysle § 242 Obchodného zákonníka. Podčiarkla, že zaznamenaný priebeh z výročnej členskej schôdze absolútne nezodpovedá reálnemu priebehu tohto najvyššieho kolektívneho orgánu žalovaného, ktorý následne opísala a tvrdila, že nie je pravda, aby výročná členská schôdza schválila akýkoľvek prevod nehnuteľností a celý priebeh uskutočnenej výročnej členskej schôdze je nepravdivo zaznamenaný v rozpore s realitou, lebo výročná členská schôdza nehlasovala o žiadnom prevode nehnuteľností. Opäť zdôraznila, že boli porušené jej práva člena družstva, ak predseda družstva v rozpore s čl. VI bod 5, 6 vlastných stanov odmietol žalobkyni poskytnúť ňou požadované informácie o hospodárení družstva a činnosti orgánov družstva, resp. žalobkyni odmietol umožniť nahliadnuť do požadovaných účtovných dokladov družstva, a preto podľa jej názoru má naliehavý právny záujem na poskytnutie právnej ochrany zakázať štatutárnemu orgánu žalovaného nakladať s majetkom lesného družstva, ak je preukázané, že predseda porušuje opakovane Obchodný zákonník a stanovy lesného družstva žalovaného.
11.2. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovaného, že nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia aj odkazom na predložený zápis zo zasadnutia predstavenstva Lesného družstva Slavošovce konaného dňa 3.12.2020, ktorý podľa názoru žalobkyne len nadväzne potvrdzuje protiprávne konanie predsedu a celého predstavenstva. Doplnila, že „až 3.12.2020 sa predstavenstvo zaoberalo predajom spoločných nehnuteľností, hoci už 4.11.2020 predseda a podpredseda žalovaného rozposlali ponuky na predaj spoluvlastníckych podielov bez vedomia a súhlasu členskej schôdze a dokonca aj predstavenstva. Ako vyplýva z uvedeného zápisu, uvedený priebeh zasadnutia predstavenstva má len informatívny charakter, pričom ani v jednom bode prerokovaného programu nedošlo k žiadnemu hlasovaniu, čiže nedošlo ani k odsúhlaseniu predaja predstavenstvom družstva, hoci podľa stanov družstva predstavenstvo nemá kompetencie rozhodovať o predaji takéhoto majetku. Uvedené informácie mohli byť predstavenstvom len vzaté na vedomie, lebo podľa čl. XVI Hospodárenie družstva vlastných stanov o prevode majetku družstva v hodnote nad 33.193,92 eur (nad 1.000.000 Sk) rozhoduje členská schôdza. Táto zásadná informácia sa objavuje prvý raz až na zasadnutí predstavenstva Lesného družstva Slavošovce ako bod 2, pričom bolo povinnosťou predstavenstva predložiť akúkoľvek ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov patriacich do výlučného vlastníctva Lesného družstva Slavošovce na rozhodnutie členskej schôdzi. Samotné predstavenstvo žiadnym spôsobom nehlasovalo o svojom ďalšom postupe podľa platných stanov, hoci predmetom predaja majú byť pozemky o výmere 94 ha lesnej pôdy, čo by predstavovalo predaj za celkovú kúpnu cenu najmenej 235.000 eur, ak sa vychádza z navrhovanej kúpnej ceny 2.500 za 1 ha. Povinnosťou každého člena družstva je chrániť majetok družstva a predchádzať vzniku zbytočných škôd. Bolo preto potrebné urobiť všetky možné právne kroky smerujúce k zabráneniu vzniku majetkových škôd a taktiež predísť zbytočným sporom, na základe ktorých by bolo potrebné preukazovať splnenie zákonných podmienok neplatnosti zrealizovaných kúpnych zmlúv voči kupujúcim, ktorí sa budú brániť, že nadobudli uvedené
vlastníctvo dobromyseľne, v dobrej viere a v súlade so zákonom. Som toho názoru, že je základnou povinnosťou každého člena lesného družstva urobiť všetky právne kroky, ktorými je možné zabrániť vzniku zbytočných súdnych sporov. Nesúhlasím preto s takým názorom, že následne môžem využiť svoje právo a domáhať sa neplatnosti zmluvy o prevode pozemkov až po jej uzavretí podaním žaloby na súd. Práve podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo na mieste bezodkladne zabrániť ďalšiemu protiprávnemu konaniu žalovaného. Ako som zistila od ďalších členov lesného družstva, tak žalovaný účelovo nezaslal ponuky na predaj spoluvlastníckych podielov všetkým členom družstva, ba dokonca neboli ponuky zaslané ani členom družstva, ktorí trvalo žijú na území Českej republiky.“
11.3. Ako dôkaz žalobkyňa ako prílohu k replike predložila odvolaciemu súdu čestné prehlásenie V.. V. K., trvale bytom L. Š. XXX, XXX XX B., Č. T., ktorej nebola do dnešného dňa doručená žiadna ponuka žalovaného, čím bolo porušené predkupné právo podielových spoluvlastníkov podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ako i podnet P. K. na prešetrenie nezákonného postupu zo dňa 30.11.2020, ktorý žalobkyňa zaslala do rúk predsedu kontrolnej komisie žalovaného a odkázala na obsah oznámenia advokáta Q.. Q. F., právneho zástupcu Čiperného lesníka s. r. o., Olomouc.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
13. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, správne v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany pred rozhodnutím o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým posúdil, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ako aj či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom, a správne rozhodol, ak návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
14. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobkyne uvádza, že žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto len na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 CSP) len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami (§ 325 ods. 2 písm. c/ CSP) alebo aby niečo vykonala a niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (§ 325 ods. 2 písm. d/ CSP).
16. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 1 a 2 CSP).
17. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
18. Z citovaných zákonných ustanovení plynie, že súd môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. Tieto základné podmienky sú formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Relevantné skutkové tvrdenia je žalobkyňa povinná osvedčiť.
19. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pred svojím rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení neodkladného opatrenia splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia správne primárne vyhodnocoval na základe návrhu, podaného žalobkyňou (navrhovateľkou neodkladného opatrenia) pred začatím konania vo veci samej, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobkyne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v ňou navrhovanom znení. Náležite a v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, posúdil či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností tohto prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP) a na základe tohto dospel k správnemu záveru, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie neboli splnené, z ktorého dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol.
20. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že v okolnostiach posudzovaného sporu, tak ako vyplývajú z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne a pripojených listinných dôkazov, žalobkyňa neosvedčila naliehavosť dočasnej úpravy pomerov sporových strán v ňou navrhovanej podobe, ani hrozbu budúcej exekúcie, ak navrhuje neodkladným opatrením zakázať žalovanému uskutočniť prevod s označenými pozemkami, zapísanými v LV č. XXX k. ú. B. pod B27 v podiele 16810/806880, pod B28 v podiele 55/1968, pod B37 v podiele 9840/806880, pod B45 v podiele 4305/806880, pod B110 v podiele 1640/806880, v LV č. XXXX k. ú. B. pod B17 v podiele 17/984, pod B25 v podiele 16810/806880, pod B26 v podiele 55/1968, pod B33 v podiele 9840/806880, pod B41 v podiele 4305/806880, pod B103 v podiele 1640/806880, v LV č. XXX k. ú. Y. pod B14 v podiele 76/1217, pod B92 v podiele 15/2434, pod B106 v podiele 10/2434, pod B143 v podiele 16/2434, v LV č. XXX k. ú. Y. pod B22 v podiele 19/2434, pod B101 v podiele 10/2434, pod B139 v podiele 16/2434, pod B144 v podiele 15/2434 a v LV č. XXX k. ú. Y. pod B11 v podiele 76/1217, pod B83 v podiele 15/2434, pod B97 v podiele 10/2434, pod B133 v podiele 16/2434, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v situácii, ak pritom žalobkyňa vo svojom návrhu tvrdila porušenie jej predkupného práva, spochybňujúc súčasne zákonnosť rozhodnutia žalovaného o predaji spoluvlastníckeho podielu, ako i spôsob hospodárenia žalovaného, a vo svojom odvolaní iba bez ďalšieho namietla, že súd účelovo opomenul zaoberať širším rozsahom požadovanej právnej ochrany a obmedzil skúmanie právnej ochrany žalobkyne len na ponuku spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k predkupnému právu jej osoby a komplexne sa neoboznámil s obsahom jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a s predloženými listinnými dôkazmi.
21. Ani argumenty žalobkyne v odvolaní, že zo strany žalovaného jej bolo doručené len písomné stanovisko predsedu lestného družstva z 18.11.2020, obsahom ktorého sú len všeobecné nepodstatné skutočnosti, ktoré postrádajú oznámenie reálneho ekonomického stavu lesného družstva a predloženie požadovaných listinných dôkazov žiadaných tak písomne, ako osobne v sídle lesného družstva, a okrem stanov lesného družstva a prehľadu o hospodárení žalovaného z 30.11.2020 jej neboli predložené žiadne iné listinné dôkazy zo strany žalovaného, pričom aj po oboznámení sa s obsahom elektronického spisu je zrejmé, že neexistuje žiadne písomné stanovisko členskej schôdze lesného družstva zo dňa 21.8.2020, ani návrh na riešenie zlej ekonomickej situácie tohto orgánu, nie sú bez ďalšieho dôvodom, aby súd zakázal dispozíciu s označeným majetkom žalovaného, keďže nenakladanie s vecami má svoje zákonné a aj ústavné limity. I neodkladné opatrenie totiž musí rešpektovať požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu, ktorá musí byť poskytnutá v rámci ústavných a zákonných pravidiel tak tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, tak aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Obsahom neodkladného opatrenia sa totiž nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), ktorá je súčasťou ústavného poriadku SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneným v zbierke zákonov SR oznámené pod č. 209/1992 a č. 102/1999 Zb.).
22. So zreteľom na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), žalobkyni sa nepodarilo spochybniť záver súdu prvej inštancie, že tvrdenia žalobkyne v návrhu na neodkladné opatrenie zostali v rovine všeobecného (hypotetického) charakteru, ani tvrdením (v replike na vyjadrenie žalovaného), že len vydaním neodkladného opatrenia
sa dá zabrániť, aby žalovaný nepokračoval v protiprávnom konaní, ktoré lesnému družstvu môže spôsobiť rozsiahle škody, ako i že boli porušené práva žalobkyne ako člena družstva, ak predseda družstva v rozpore s čl. VI bod 5, 6 vlastných stanov odmietol žalobkyni poskytnúť ňou požadované informácie o hospodárení družstva a činnosti orgánov družstva, resp. žalobkyni odmietol umožniť nahliadnuť do požadovaných účtovných dokladov družstva, a preto podľa jej názoru má naliehavý právny záujem na poskytnutie právnej ochrany zakázať štatutárnemu orgánu žalovaného nakladať s majetkom lesného družstva, ak je preukázané, že predseda porušuje opakovane Obchodný zákonník a stanovy lesného družstva žalovaného.
23. V korelácii s vyššie uvedeným ako opodstatnenú nemožno vyhodnotiť ani námietku žalobkyne (v replike na vyjadrenie žalovaného), že v tomto konaní nie je možné zabezpečiť rýchlosť konania, ak na ochranu svojich oprávnených záujmov má podať žalobu o vydanie dokladov, aby bolo následne možné podať kvalifikovanú žalobu voči žalovanému, „čo môže trvať aj s odvolacím konaním niekoľko rokov, pričom žalovaný medzi tým zrealizuje predaj nehnuteľností bez riadneho súhlasu členskej schôdze ako najvyššieho kolektívneho orgánu lesného družstva žalovaného“. 24. Nakoľko neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP), na vecnej správnosti napadnutého uznesenia nemôže nič zmeniť ani odvolacia námietka žalobkyne založená bez ďalšieho iba na tvrdení, že druhý petit jej návrhu smeroval k zabezpečeniu listinných dôkazov od žalovaného, aby bolo možné následne podať žalobu na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia orgánu lesného družstva o predaji práve pozemkov, ktoré sú predmetom ponuky žalovaného s cieľom vyhnúť sa podaniu predčasnej a neúplnej žaloby, čo by sa bolo odstránilo vydaním tohto neodkladného opatrenia, lebo z obsahu požadovaných dokladov by bolo možné identifikovať, ktorý orgán rozhodol alebo nerozhodol o nutnosti predaja práve týchto pozemkov, a že „nechápe, aké ďalšie dôkazy chce okresný súd vykonať, aby jej bolo umožnené nahliadnuť do relevantných listinných dôkazov za účelom zistenia, či zo strany orgánov nedošlo k porušeniu zákona a vlastných stanov s nakladaním majetku lesného družstva“. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené tvrdenia žalobkyne v návrhu na neodkladné opatrenie (vo vzťahu k požiadavke žalobkyne uložiť žalovanému povinnosť vydať špecifikované listiny), tento záver súdu nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť ako postup súdu prvej inštancie porušujúci zásadu v zmysle čl. 6 CSP, podľa ktorej strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Aj v tomto smere je odvolacia námietka žalobkyne neopodstatnená a nespôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia.
25. S poukazom na uvedené dôvody ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
26. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).