Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_27T-1-2020.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
27T/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: O. Y. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. júna 2021 v Galante takto
rozhodol:
Obžalovaný: O. Y., L.. XX.XX.XXXX E. Š., P. J. P. L. E. XXX, E. E. E. Ú. L. E. E. S. E. P. M. D. B. M. XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, je vinný, že
postupne od roku 2008 do 31.05.2018, v mieste bydliska v P. L. E. v rodinnom dome č. XXX, kde býval so svojou rodinou, takmer denne, hlavne pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, bezdôvodne fyzicky napádal svojho syna, maloletého G.. Y.., L.. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho bil, škrtil, fackal a hádzal po ňom rôzne predmety, ktoré správanie sa stupňovalo a vyvrcholilo dňa 31.05.2018, kedy v čase o 21:00 hod. prišiel do záhrady ich rodinného domu na adrese P. L. E. XXX a pod vplyvom alkoholu začal mal. G.. Y.., L.. XX.XX.XXXX karhať, dal mu facku a začal ho škrtiť, až sa mu sfarbila tvár do fialova, kedy sa maloletému podarilo vymaniť sa z jeho zovretia a utekať za svojou matkou, ktorá od susedov volala policajnú hliadku. Týmto sústavným agresívnym správaním vyvolával u maloletého G.. Y.., L.. XX.XX.XXXX, traumatizujúce udalosti, ktoré viedli k jeho vyčerpaniu, pocitom menejcennosti a vyvolávali intrapsychickú tenziu, ktorú nevedel uvoľniť, čím spôsobil u maloletého G.. Y.., L.. XX.XX.XXXX, disharmonizáciu vo vývine jeho osobnosti, teda
osobe, ktorá bola v jeho výchove, spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, kopaním, vyvolávaním strachu, stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jeho fyzické a psychické zdravie, závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve súvisiacom so starostlivosťou a výchovou maloletých detí.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. k. XG. XXX/XX/XXXX-XX podanej na súd dňa 3.1.2020, prejednal súd trestnú vec obžalovaného O. Y..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.4.2021 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: výsluchom svedkyne I. Y., C.. I. G., C.. X. C., X. C.. T. J., prečítaním listinných dôkazov: správa Centra pre deti a rodiny Topoľčany na č. l. 416, odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 14.6.2021, odpoveď na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 14.6.2021, uznesenie o vzatí do väzby na č. l. 26, uznesenie o prepustení z väzby a jej nahradenie na č. l. 39-40, uznesenie o zrušení zákazu na č. l. 43.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah svedeckých výpovedí, výpovede znalkyne, vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný
zákon pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby v jeho kvalifikovanej podstate podľa § 208 ods. 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona ustanovuje v osobitnej časti trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby minimálne 7 rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 208 ods. 3 Tr.zák. je 7 - 15 rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr.zák.).
U obžalovaného súd zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona - obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, nemá žiadnu trestnoprávnu a priestupkovú recidívu a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola.
Do úvahy teda prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody t. j. 7 rokov a zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona t. j. 12 rokov a 4 mesiace.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj požiadavku, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na represívnu, ale aj výchovnú funkciu, pričom v prípade prvotrestaných osôb do popredia vystupuje výchovná funkcia trestu pred represívnou funkciou trestu. Jedným zo zákonných nástrojov s ohľadom na uvedené je aj možnosť použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Práve v prejednávanom prípade súd z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní zistil také pomery na strane obžalovaného, ktoré možno kvalifikovať ako mimoriadne, výnimočné a nevyskytujúce sa v obdobných prípadoch. Výnimočnosť týchto pomerov spočíva práve vo vzťahu obžalovaného ako otca k jeho maloletým deťom, a to poškodenému G., ďalej B., O. S. T., ktorí sú toho času v ústavnej starostlivosti. Svedkyne C.. I. G. - kolízna opatrovníčka ÚPSVaR Nové Zámky a C.. X. C. - sociálna pracovníčka Centra pre deti a rodiny Topoľčany, kde sú maloleté deti Y. umiestnené, sa jednoznačne vyjadrili, že otec - obžalovaný je v centre záujmu maloletých, je dôležitou súčasťou ich života, deti ho milujú a on k nim pristupuje k všetkým rovnako so záujmom po všetkých stránkach, pričom deti vždy z návštevy v domácom prostredí, ktorá sa realizuje u starých rodičov aj za prítomnosti obžalovaného, prichádzajú spokojné a šťastné, ale aj smutné z dôvodu, že museli odísť späť do centra. Svedkyňa C. tiež uviedla, že v najlepšom záujme detí je, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca. V prístupe obžalovaného k poškodenému a jeho súrodencom nebol zo strany ÚPSVaR NZ a ani zo strany Centra vzhliadnutý žiadny nedostatok. Čo sa týka matky, tá o deti záujem neprejavuje. Vo veci tiež vypovedala znalkyňa C.. T. J., ktorá uviedla, že obnovenie dôvery medzi obžalovaným a poškodeným G. je reálne. Tento vzťah a jeho progres od momentu, kedy sa skutok stal až do meritórneho rozhodnutia súdu o ňom, nemôže byť prehliadaný pri určovaní druhu a výšky trestu s dôrazom na zásadu, že trest má mať čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a zdravý psychický vývoj detí do budúcna. Potrestanie obžalovaného nepodmienečným trestom na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby by nepochybne neprimerane zasiahlo do života ako poškodeného maloletého G., tak aj jeho súrodencov. Uvedené podporuje aj zistenie, že rozhodnutím súdu na návrh probačnej a mediačnej úradníčky musel byť obžalovanému zrušený zákaz kontaktovania sa s poškodeným- maloletým G., ktorý bol mu uložený
pri jeho prepustení z väzby s náhradou, keďže tento zákaz mal na maloletého poškodeného veľmi negatívny vplyv, ktorý nemožnosťou byť so svojím otcom - obžalovaným veľmi trpel a bol plačlivý. Súd zároveň vzal do úvahy sebakritický a kajúcny postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej veci, keď aj počas hlavného pojednávania pred súdom sedel tento s pokorou a obrovským žiaľom nad tým, čoho sa v minulosti pod vplyvom alkoholu dopustil. Z hľadiska jeho osoby, keďže ide o dosiaľ netrestaného a priestupkovo neriešeného obžalovaného možno konštatovať, že nie je závažnejšie kriminálne narušený, že uvedené konanie bolo excesom v jeho živote a bolo vyvolané konzumom alkoholu. V kontexte uvedeného trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov je zo zákona nepodmienečný a minul by sa prevýchovným účinkom, keďže by prevažovala len represívna stránka trestu a zároveň by neprimerane postihoval nielen obžalovaného, ale aj jeho štyri maloleté deti, ktoré by de facto boli potrestané znova, keďže by prišli o svojho otca.
Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 3, 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania postačuje na neho pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 3 roky zníženého pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona nespojeného s jeho okamžitým výkonom.
Súd zároveň obžalovanému určil maximálnu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorá je dostatočná na to, aby bolo u obžalovaného zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí spáchania úmyselnej trestnej činnosti. Zároveň bol obžalovanému určený aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého súčasťou je uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve súvisiacom so starostlivosťou a výchovou maloletých detí.
Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu (trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom) súdom upozorňuje, že počas celých päť rokov bude nad ním visieť „damoklov meč“, bude striktne sledované dodržiavanie predpisov zo strany obžalovaného, podmienok probačného dohľadu vrátane uloženého obmedzenia a povinnosti. Akákoľvek úmyselná protiprávna činnosť a to sa týka aj priestupkov závažnejšieho charakteru, ktorej by sa obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby dopustil, bola by dôkazom, že mu je ukradnuté rešpektovanie právnym štátom nastavených pravidiel správania sa a mala by za následok rozhodnutie súdu , a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako 3 roky, a preto aj návrh obžaloby uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne pokladal vzhľadom na skutkové zistenia hore uvedené za neprimerane prísny míňajúci sa účelu trestu najmä z hľadiska rehabilitácie obžalovaného.
Ad marginem (na okraj) súd tiež pokladá za potrebné uviesť, že v danej veci existoval súbeh dvoch dôvodov na mimoriadne zníženie trestu, pričom jedným z týchto dôvodov je analogické zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 (R 44/2017), tak ako pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste v prípade obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) Tr. poriadku a ktoré bolo súdom prijaté podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. Aplikačná prax k uvedenému zaujala stanovisko, že pri takomto súbehu dôvodov na mimoriadne zníženie trestu t, j, podľa § 39 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona sa na mimoriadne zníženie trestu obmedzenie o 1/3 podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona neuplatní. V opačnom prípade, by obžalovaný, ktorý pristupuje na dohodu, (v našom prípade, ktorý na hlavnom pojednávaní uznal vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., a ktoré vyhlásenie bolo súdom prijaté podľa § 257 ods. 7 a 8 Tr. por.), bol znevýhodnený, pretože mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 3 Tr. zákona môže byť väčšie než podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona. A tak tomu bolo aj v danom prípade, keď podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona bolo možné znížiť trest odňatia slobody až na výmeru 2 roky.
K odmietnutým dôkazným návrhom obhajoby.
Obhajoba navrhla vo veci vykonať vo vzťahu k výroku o treste dôkaz: výsluchom maloletého B. Y., G. Y., oboznámením spisov OS GA, sp. zn. XXPPOm/X/XXXX, XXP/XX/XXXX, XXP/XX/XXXX, doplnením znaleckého posudku znalkyne C.. T. J., opätovným výsluchom svedkyne C.O.. I. G. a svedkyne C.. X. C., oboznámením správy z prípadovej štúdie pre objasnenie okolnosti týkajúcej sa vzťahu obžalovaného ako otca k poškodenému maloletému G., ako aj ostatným súrodencom B., O. S. T. po skutku, a vo vzťahu k doplnenie znaleckého posudku pre objasnenie možnosti obnovenia vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným mal. G.. Súd odmietol tieto dôkazy vykonať postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. z dôvodu, že okolnosti, ktoré sa nimi mali objasniť, vyplývajú v miere potrebnej pre meritórne rozhodnutie súdu v otázke trestu z už na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov - výsluch svedkyne G., svedkyne C., znalkyne J.. Pričom vo vzťahu k maloletým deťom, tento dôkaz súd odmietol aj s poukazom na zákaz druhotnej viktimizácie.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).