Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/59/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného O. Y., nar. X. C. XXXX v E., trvalé bydlisko P. L. E. XXX, pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , s použitím ust. , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta v neprospech obžalovaného voči výroku o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo 14. júna 2021, č. k. -443, na verejnom zasadnutí konanom 17. februára 2022 v Trnave, takto

rozhodol:

I. Podľa , , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa

obžalovaný O. Y., nar. X. C. XXXX v E., trvalé bydlisko P. L. E. XXX, okres Šaľa,

o d s u d z u j e

podľa s použitím ust. , , , a , per analogiam na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 14. júna 2021, č. k. -443, uznal obžalovaného O. Y. (ďalej aj obžalovaný) za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , s použitím ust. (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že postupne od roku 2008 do 31.05.2018, v mieste bydliska v P. L. E. v rodinnom dome č. XXX, kde býval so svojou rodinou, takmer denne, hlavne pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, bezdôvodne fyzicky napádal svojho syna, maloletého P. H., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ho bil, škrtil, fackal a hádzal po ňom rôzne predmety, ktoré správanie sa stupňovalo a vyvrcholilo dňa 31.05.2018, kedy v čase o 21:00 hod. prišiel do záhrady ich rodinného domu na adrese P. L. E. XXX a pod vplyvom alkoholu začal mal. P. H., nar. XX.XX.XXXX karhať, dal mu facku a začal ho škrtiť, až sa mu sfarbila tvár do fialova, kedy sa maloletému podarilo vymaniť sa z jeho zovretia a utekať za svojou matkou, ktorá od susedov volala policajnú hliadku. Týmto sústavným agresívnym správaním vyvolával u maloletého P. H., nar. XX.XX.XXXX, traumatizujúce udalosti, ktoré viedli k jeho vyčerpaniu, pocitom menejcennosti a vyvolávali

intrapsychickú tenziu, ktorú nevedel uvoľniť, čím spôsobil u maloletého P. H., nar. XX.XX.XXXX, disharmonizáciu vo vývine jeho osobnosti. 2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil, zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Súčasne podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve súvisiacom so starostlivosťou a výchovou maloletých detí. 3. K výroku o vine okresný súd uviedol, že ohľadne tohto výroku dokazovanie nevykonal, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie podľa (ďalej len ), že nepopiera spáchanie skutku, ktoré vyhlásenie súd prijal a následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: výsluchom svedkyne I. Y., Mgr. I. G., Mgr. X. C., znalkyne Mgr. T. J., prečítaním listinných dôkazov: správa Centra pre deti a rodiny Topoľčany na č. l. 416, odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 14.6.2021, odpoveď na lustráciu v registri priestupkov zo dňa 14.6.2021, uznesenie o vzatí do väzby na č. l. 26, uznesenie o prepustení z väzby a jej nahradenie na č. l. 39-40, uznesenie o zrušení zákazu na č. l. 43. 4. Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd mimo iné uviedol, že pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov, pričom Tr. zák. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby v jeho kvalifikovanej podstate podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. ustanovuje v osobitnej časti trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby minimálne 7 rokov (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v Tr. zák. je 7 - 15 rokov), t. j. ide o zločin ( Tr. zák.). U obžalovaného okresný súd zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolnosti podľa , Tr. zák., keďže pred spáchaním skutku viedol riadny život, nemá žiadnu trestnoprávnu a priestupkovú recidívu, k trestnej činnosti sa priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného okresný súd nezistil. Podľa okresného súdu do úvahy teda prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody podľa Tr. zák. pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa , Tr. zák. v rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody t. j. 7 rokov a zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa Tr. zák. t. j. 12 rokov a 4 mesiace. 5. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj požiadavku, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, okresný súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na represívnu, ale aj výchovnú funkciu, pričom v prípade prvotrestaných osôb do popredia vystupuje výchovná funkcia trestu pred represívnou funkciou trestu. Jedným zo zákonných nástrojov s ohľadom na uvedené je aj možnosť použitia Tr. zák., podľa ktorého, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. 6. Podľa okresného súdu práve v prejednávanom prípade z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní zistil také pomery na strane obžalovaného, ktoré možno kvalifikovať ako mimoriadne, výnimočné a nevyskytujúce sa v obdobných prípadoch. Výnimočnosť týchto pomerov spočíva práve vo vzťahu obžalovaného ako otca k jeho maloletým deťom, a to poškodenému G., ďalej B., O. a T., ktorí sú toho času v ústavnej starostlivosti. Svedkyne Mgr. I. G. - kolízna opatrovníčka ÚPSVaR Nové Zámky a Mgr. X. C. - sociálna pracovníčka Centra pre deti a rodiny Topoľčany (ďalej tiež Centrum),

kde sú maloleté deti Hrdé umiestnené, sa jednoznačne vyjadrili, že otec - obžalovaný je v centre záujmu maloletých, je dôležitou súčasťou ich života, deti ho milujú a on k nim pristupuje k všetkým rovnako so záujmom po všetkých stránkach, pričom deti vždy z návštevy v domácom prostredí, ktorá sa realizuje u starých rodičov aj za prítomnosti obžalovaného, prichádzajú spokojné a šťastné, ale aj smutné z dôvodu, že museli odísť späť do centra. Svedkyňa C. tiež uviedla, že v najlepšom záujme detí je, aby boli zverené do osobnej starostlivosti otca. V prístupe obžalovaného k poškodenému a jeho súrodencom nebol zo strany ÚPSVaR Nové Zámky a ani zo strany Centra vzhliadnutý žiadny nedostatok. Čo sa týka matky, tá o deti záujem neprejavuje. Vo veci tiež vypovedala znalkyňa Mgr. Katarína Bieliková, ktorá uviedla, že obnovenie dôvery medzi obžalovaným a poškodeným G. je reálne. Podľa názoru okresného súdu tento vzťah a jeho progres od momentu, kedy sa skutok stal až do meritórneho rozhodnutia o ňom, nemôže byť prehliadaný pri určovaní druhu a výšky trestu s dôrazom na zásadu, že trest má mať čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a zdravý psychický vývoj detí do budúcna. Potrestanie obžalovaného nepodmienečným trestom na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby by podľa okresného súdu nepochybne neprimerane zasiahlo do života ako poškodeného maloletého G., tak aj jeho súrodencov. Uvedené podporuje aj zistenie, že rozhodnutím súdu na návrh probačnej a mediačnej úradníčky musel byť obžalovanému zrušený zákaz kontaktovania sa s poškodeným - maloletým G., ktorý bol mu uložený pri jeho prepustení z väzby s náhradou, keďže tento zákaz mal na maloletého poškodeného veľmi negatívny vplyv, ktorý nemožnosťou byť so svojím otcom - obžalovaným veľmi trpel a bol plačlivý. Okresný súd zároveň vzal do úvahy sebakritický a kajúcny postoj obžalovaného k prejednávanej trestnej veci, keď aj počas hlavného pojednávania pred súdom sedel tento s pokorou a obrovským žiaľom nad tým, čoho sa v minulosti pod vplyvom alkoholu dopustil. Z hľadiska jeho osoby, keďže ide o dosiaľ netrestaného a priestupkovo neriešeného obžalovaného možno konštatovať, že nie je závažnejšie kriminálne narušený, že uvedené konanie bolo excesom v jeho živote a bolo vyvolané konzumom alkoholu. V kontexte uvedeného trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov je zo zákona nepodmienečný a minul by sa prevýchovným účinkom, keďže by prevažovala len represívna stránka trestu a zároveň by neprimerane postihoval nielen obžalovaného, ale aj jeho štyri maloleté deti, ktoré by de facto boli potrestané znova, keďže by prišli o svojho otca. Vychádzajúc z účelu trestu vyjadreného v Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle , Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa , dospel okresný súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania postačuje na neho pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 3 roky zníženého pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby postupom podľa , Tr. zák. nespojeného s jeho okamžitým výkonom. Okresný súd zároveň obžalovanému určil maximálnu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorá je dostatočná na to, aby bolo u obžalovaného zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí spáchania úmyselnej trestnej činnosti. Zároveň bol obžalovanému určený aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého súčasťou je uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok ako aj povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve súvisiacom so starostlivosťou a výchovou maloletých detí. S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval okresný súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako 3 roky, a preto aj návrh obžaloby uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne pokladal vzhľadom na skutkové zistenia hore uvedené za neprimerane prísny míňajúci sa účelu trestu najmä z hľadiska rehabilitácie obžalovaného. 7. Ad marginem (na okraj) okresný súd pokladal za potrebné uviesť, že v danej veci existoval súbeh dvoch dôvodov na mimoriadne zníženie trestu, pričom jedným z týchto dôvodov je analogické zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa , Tr. zák. v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 (R 44/2017), tak ako pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste v prípade obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa alebo písm. c) a ktoré bolo súdom prijaté podľa , Aplikačná prax k uvedenému zaujala stanovisko, že pri takomto súbehu dôvodov na mimoriadne zníženie trestu t, j, podľa , Tr. zák. a , Tr. zák. sa na mimoriadne zníženie trestu obmedzenie o 1/3 podľa Tr. zák. neuplatní. V opačnom prípade, by obžalovaný, ktorý pristupuje na dohodu, (v našom prípade, ktorý na hlavnom pojednávaní uznal vinu podľa , a ktoré vyhlásenie bolo súdom prijaté podľa a ), bol znevýhodnený, pretože mimoriadne zníženie trestu podľa Tr. zákona môže byť väčšie než podľa Tr. zák. A tak tomu bolo aj v danom

prípade, keď podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. bolo možné znížiť trest odňatia slobody až na výmeru 2 roky. 8. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní zahlásila odvolanie v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa práva na podanie odvolania výslovným vyhlásením vzdal, aj za osoby oprávnené v jeho mene odvolanie podať. 9. Zahlásené odvolanie prokurátorka odôvodnila osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu 9. augusta 2021. V odvolaní uviedla, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej sadzby nepovažuje za primeraný a postačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. V tomto prípade je potrebné pri ukladaní trestu vziať do úvahy samotnú osobnosť obžalovaného a najmä charakter páchanej trestnej činnosti. Poukázala na to, že trest ako právny následkom trestného činu musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Trest sa musí rovnať spôsobenému „bezpráviu“. V uvedenom prípade treba pri určení výmery trestu brať zreteľ na spôsob spáchania trestného činu, na osobitosti prípadu, keď obžalovaný je stíhaný za násilnú trestnú činnosť, preto uloženie trestu pod dolnú hranicu absolútne nereflektuje závažnosť jeho protiprávneho konania. Citujúc ust. , Tr. zák. prokurátorka ďalej argumentovala, že v citovaných ustanoveniach je zakotvený účel trestu, ktorý vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Prokurátorka je toho názoru, že sa okresný súd pri určovaní výmery trestu dôsledne neriadil cit. ust. a teda neuložil trest primeraný, ani spravodlivý. Okresný súd sa totiž pri určovaní výmery trestu jednostranne zameral len na tie okolnosti, ktoré svedčia v prospech obžalovaného, opomenul však prihliadať aj na ďalšie okolnosti prípadu, ktoré sú z hľadiska určenia výmery trestu relevantné. Zdôraznila, že obžalovaný spáchal mimoriadne závažnú násilnú trestnú činnosť na maloletej osobe, pričom polícia voči nemu vyprodukovala tak jednoznačné a usvedčujúce dôkazy, že vyhlásenie o vine bolo pre neho jediným rozumným východiskom v danej situácii, ktoré však, aj keď bolo súdom prijaté, podľa jej názoru v žiadnom prípade neodôvodňuje potrebu tak výrazného zníženia trestnej sadzby pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Prokurátorka poukázala najmä na zarážajúci spôsob násilného konania obžalovaného voči maloletému P.H., ktorý konal bezdôvodne a neľútostne, tým že denne napádal (škrtil, bil, fackal) svojho syna, čím u neho vyvolával traumatizujúce udalosti, ktoré viedli k jeho vyčerpaniu, pocitom menejcennosti a vyvolávali intrapsychickú tenziu, ktorú nevedel uvoľniť, čo spôsobilo disharmóniu vo vývine jeho osobnosti. Uvedené je podporené aj objektívnym znaleckým skúmaním, ktoré preukázalo závažné následky na fyzickom a psychickom zdraví maloletého, ktoré viedli k disharmonizácii vo vývine jeho osobnosti. Súčasne poukázala na dĺžku a intenzitu protiprávnej činnosti obžalovaného, ktorej sa dopúšťal takmer denno-denne v priebehu 10 rokov, teda od času keď mal maloletý len 3 roky, pričom od nej dobrovoľne neupustil. Zistená duševná porucha u maloletého bola znalcom jednoznačne ustálená ako následok násilného konania obžalovaného, ktoré vyvolalo u maloletého závažné poruchy vo vývine jeho osobnosti. Práve tak závažný následok spáchanej trestnej činnosti na psychickom zdraví maloletého odôvodňuje uloženie prísnejšieho trestu ako len trestu uloženého na dolnej hranici už zníženej trestnej sadzby pod dolnú hranicu. Pokiaľ by za tak závažnú násilnú činnosť, bolo akceptované uloženie tak nízkeho trestu (dokonca podmienečného), ktorý je v značnom nepomere k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, obžalovaný by mohol nadobudnúť dojem o bagatelizovaní a ospravedlniteľnosti svojho konania. 10. Prokurátorka ďalej namietala, že argumentáciu okresného súdu, v ktorej sa poukazuje na doterajší život obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, pri posúdení ostatných okolností prípadu, najmä s poukazom na následky vyššie uvedeného protiprávneho konania, že táto argumentácia nie je komplexná vo vzťahu k vyvodeniu zodpovednosti a potrestaniu obžalovaného za spáchané trestné činy. Z uvedených dôvodov uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov prokurátorka považuje za neprimeraný a mierny, uložený trest rozhodne u osoby obžalovaného nenaplní účel individuálnej a generálnej prevencie. 11. Pokiaľ ide o mimoriadne zníženie trestu súdom podľa Tr. zák., je prokurátorka toho názoru, že sa okresný súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s odôvodnením potreby tak zásadného zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby 7 rokov, keď len stroho odkázal na názor ÚPSVaR Nové Zámky a zistenia mediačnej úradníčky. Trest je výrazným spôsobom znížený pod dolnú hranicu, pričom

sa približuje skôr k maximu rozsahu trestu zníženého pod dolnú hranicu trestnej sadzby (2 roky). Okresný súd neuviedol aké úvahy ho viedli jednak k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo neprimerane prísne a takisto dostatočným spôsobom neodôvodnil potrebu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pred obligatórnosťou postupu uložiť primeraný trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby v jej dolnej hranici. Podľa názoru prokurátorky je obžalovanému potrebné uložiť trest prísnejší (a aj spravodlivejší), a to trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, teda 7 rokov, prípadne pri aplikácii , Tr. zák. v súvislosti s vyhlásením obžalovaného podľa nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 4 roky a 8 mesiacov. Takto uložený trest odňatia slobody bude možné považovať za taký trest, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. 12. Na základe vyššie uvedeného prokurátorka v konečnom návrhu žiadala, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na ust. , napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a v zmysle ustanovenia vo veci sám rozhodol rozsudkom a obžalovanému uložil za spáchaný trestný čin primeraný a spravodlivý trest. 13. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátorky písomne nevyjadril ani sám, ani prostredníctvom svojho obhajcu. 14. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie 13. augusta 2021. 15. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 17. februára 2022, na ktorý sa dostavili prokurátor, opatrovník poškodeného, obžalovaný a obhajca obžalovaného JUDr. Peter Wolf. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. 16. Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a konečnom návrhu v ňom uvedenom. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že jeho vzťah s deťmi je výborný, deti chodia k nemu na prázdniny, zabávajú sa spolu, čaká len na skončenie tejto trestnej veci, aby si mohol požiadať o zverenie detí do opatery, preto by bol rád, ak by krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. 17. Podľa , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou osobou - prokurátorkou - postupom podľa preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť výroku o treste rozsudku, proti ktorému prokurátorka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa 19. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie prokurátorky je v celom rozsahu dôvodné. 20. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto smere žiadne námietky prokurátorka nevzniesla a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Možno tak skonštatovať, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadne tohto výroku procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie. 21. Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 22. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 23. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 24. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 25. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. 26. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. 27. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. 28. Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel v zhode s prokurátorom aj krajský súd k záveru, že okresný súd nesprávne vyhodnotil okolnosti podstatné pre uloženie zákonného a spravodlivého trestu. 29. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd správne u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Pri prevahe poľahčujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. správne okresný súd ustálil, že trest by sa mal obžalovanému ukladať podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. v rozpätí trestnej sadzby od 7 rokov do 12 rokov a 4 mesiace. 30. Podľa názoru krajského súdu už ale okresný súd nepostupoval správne, keď obžalovanému ukladal mimoriadne znížený trest s použitím ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Odvolacie námietky prokurátorky v tomto smere vyhodnotil krajský súd ako dôvodné. 31. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. (Mimoriadne zníženie trestu), ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. 32. v súlade so zásadou individualizácie trestu umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj po dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. 33. Takýmito okolnosťami (prípadu) budú najmä poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa pod. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. 34. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestnou činnosťou a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané. Zo súdnej praxe je potrebné konštatovať, že nie je možné takýto postup zdôvodňovať len samotným priznaním sa k spáchaniu trestného činu, ľútosťou nad jeho spáchaním, prípadne náhradou spôsobenej škody alebo doposiaľ vedenie riadneho života. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno oprieť len o okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, a preto použitie tohto ustanovenia je skôr výnimkou a musí byť v každom prípade veľmi starostlivo odôvodnené. Pomery páchateľa sa týkajú hodnotenia jeho osoby. Tieto však priamo nesúvisia so spáchaním trestného činu. Ide o okolnosti možné ovplyvniť úvahy o treste, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objektu trestu, a taktiež o okolnosti, pre ktorý je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. V podstate tak pôjde, napr. o rodinné a osobné pomery existujúce nie v čase spáchania trestného činu, ale v dobe rozhodovania o treste, napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav, prípadne zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, vek, atď. V každom prípade sa však vyžaduje, aby šlo o také výnimočné pomery páchateľa, z ktorých je možné usudzovať, že trest odňatia slobody uložený v rámci trestnej sadzby by bol neprimerane prísny a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Na druhej strane za pomery páchateľa nemožno považovať skutočnosti, že sa páchateľ k činu priznal, ľutoval ho, pomáhal ho objasniť. K týmto okolnostiam súd prihliadne pri stanovení druhu trestu a jeho výmery v rámci zákonnej trestnej sadzby (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 14. júla 2015). 35. Záver o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody uloženého v rámci zákonnej (nezníženej) trestnej sadzby trestu odňatia slobody sa musí opierať o zhodnotenie okolností prípadu a pomerov páchateľa, nestačí iba názor súdu o prílišnej prísnosti trestnej sadzby a jej dolnej hranice. Ust. Tr. zák. je potrebné aplikovať prísne individuálne, avšak s rešpektovaním zásady rovnosti pred

zákonom a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Už zo samotného označenia, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody vyplýva, že nebude možné ho aplikovať pravidelne, na akýkoľvek prípad, ale na prípady niečím zvláštne, neobvyklé, odlišujúce sa od bežne sa vyskytujúcich prípadov. Podľa názoru krajského súdu taká situácia v posudzovanej trestnej veci nenastala. 36. Pokiaľ ide o pomery obžalovaného, ktorými okresný súd odôvodnil aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. (sú zrekapitulované v bode 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia), tieto nie sú z pohľadu krajského súdu ničím výnimočné. Pokiaľ ide o samotnú osobu obžalovaného, nebolo zistené vôbec nič, čo by sa svojou povahou vymykalo z medzí, v ktorých sa bežne posudzujú aj iní páchatelia tohto druhu trestnej činnosti. Krajský súd považuje za chybné úvahy okresného súdu, ktorý výnimočnosť pomerov obžalovaného založil predovšetkým na jeho aktuálne dobrom vzťahu k poškodenému mal. P. H., ako aj k ostatným jeho deťom. Toto nie je výnimočná okolnosť na strane obžalovaného, to má byť samozrejmosť u každého rodiča. Okresný súd pri svojich úvahách opomenul dôležitosť faktu, že poškodený mal. P. H. je obeťou trestnej činnosti obžalovaného, pričom obžalovanému uložený trest má plniť okrem iných aj ochrannú funkciu, teda zabrániť mu v pokračovaní trestnej činnosti vo vzťahu k tejto jeho obeti. V tomto smere tvrdenie obžalovaného prednesené na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu, že chce požiadať po podmienečnom odsúdení v tejto veci o zverenie poškodeného mal. P. H. spolu s ostatnými deťmi do osobnej starostlivosti, prekážkou čoho má byť toto neskončené trestné konanie, vyznieva v tejto situácii zarážajúco a svedčí pre záver, že obžalovaný si zrejme celkom neuvedomuje dôsledky a závažnosť svojho konania. Na záver treba zdôrazniť fakt, že všetky štyri deti obžalovaného sú aktuálne v ústavnej starostlivosti, nejde teda o prípad, že by on sám v súčasnej dobe zabezpečoval osobnú starostlivosť o početnú rodinu. 37. Ani okolnosti súdeného prípadu sa ničím (v pozitívnom zmysle) nevymykajú od ostatných zločinov týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré senát 6To odvolacieho súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti prejednával. Skôr naopak, svojou intenzitou (obžalovaný konal v podstate na dennej báze), dĺžkou páchania trestnej činnosti (od troch rokov veku mal. P. H. po dobu 10 rokov) a spôsobeným nezvratným následkom (disharmonizácia vo vývoji osobnosti mal. P. H.) patrí k tým závažnejším prípadom, čo správne prízvukoval prokurátor v podanom odvolaní. Pri takomto páchaní trestnej činnosti zo strany obžalovaného nemožno v žiadnom prípade hovoriť o vybočení z medzí inak riadne vedeného života (tzv. excese), ktorý bol vyvolaný konzumom alkoholu, ako dôvodil okresný súd. Tobôž, ak závislosť od alkoholu u obžalovaného diagnostikovaná nebola, v tom čase išlo len o pijana, ktorý bol v stavoch opitosti brachiálne agresívny, čoho si bol sám dobre vedomý, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku. 38. Uvedené tak krajský súd uzatvára s tým, že na ukladanie trestu obžalovanému s použitím mimoriadneho zmierňujúceho ust. podľa Tr. zák. neboli splnené zákonné podmienky. Ak napriek tomu okresný súd cit. ust. aplikoval, tak porušil zákon v prospech obžalovaného ( ), čo v konečnom dôsledku viedlo aj k tomu, že obžalovanému bol uložený neprimerane mierny trest ( ). 39. Naproti tomu krajský súd v zhode s názorom okresného súdu (viď argumentáciu opísanú v bode 7. tohto odôvodnenia) zastáva právny názor, že neodvolateľné vyhlásenie viny obžalovaným, ktoré bolo z hľadiska ďalšieho postupu súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, zakladá v tomto prípade dôvod pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody analogickým postupom podľa , Tr. zák. tak, ako to vyplýva zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017. 40. S analogickým použitím , Tr. zák. bolo možné dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 7 rokov znížiť o jednu tretinu, teda na 4 roky a 8 mesiacov. Krajský súd tak mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 4 roky a 8 mesiacov až 12 rokov a 4 mesiace. V rámci tohto rozpätia mu krajský súd vymeral 6 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody súc toho názoru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zák. čo i len na samej dolnej hranici 7 rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania. 41. Podľa názoru krajského nepodmienečný trest odňatia slobody na úrovni 6 rokov v sebe zohľadňuje na jednej strane predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného, jeho priznanie sa k trestnému činu a úprimné oľutovanie, realizované vyhlásenie o vine, tiež ním deklarovaný kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti, ako aj pozitívnu zmenu v jeho správaní po skutku, keď sa zamestnal, prestal s konzumáciou alkoholu a snažil sa rehabilitovať svoje vzťahy s deťmi, vrátane vzťahu s poškodený mal. P. H., no na strane druhej odráža aj závažnosť spáchanej trestnej činnosti, dĺžku jej páchania, spôsobený následok

a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu primeraný (proporcionálny) a spravodlivý a u obžalovaného, ktorý nie je kriminálne narušený a na ktorého dosiaľ nebolo pôsobené týmto krajným prostriedkom trestnej represie, splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi jeho konanie. Miernejší trest by atribúty sledované v ust. § 34 Tr. zák. podľa názoru krajského súdu nespĺňal, predovšetkým z pohľadu úmernosti k spáchanej trestnej činnosti. 42. Krajským súdom vymeraný trest odňatia slobody musel byť nepodmienečný, keďže trest odňatia slobody uložený vo výmere prevyšujúcej 3 roky zo zákona nie je možné podmienečne odložiť. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd obžalovaného zaradil postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný dosiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. 43. Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania prokurátorky, keďže dospel k záveru, že ňou uplatňované odvolacie námietky mali svoje opodstatnenie, postupom podľa písmeno d), písmeno e), zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali. 44. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.