Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/6/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., I.. J. XXXX/XX, o vymoženie sumy 346,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -14 zo dňa 10. januára 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) a uviedol, oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.07.2013 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.07.2013 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 346,68 Eur a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.07.2011 vydaný Union zdravotnou poisťovňou, a.s. so sídlom v Bratislave. Okresný súd Komárno poverením č. XXXX*XXXXXX zo dňa 19.08.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie v prospech oprávneného. Dňa 19.07.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Počas exekučného konania bolo u povinného zistené, že nevlastní žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie. O nároku na náhradu rov konania súd rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( a ). 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. Vytkol súdnemu exekútorovi a aj súdu prvej inštancie, že pravdepodobne nezisťovali majetkové pomery povinného dôkladne. Mal za to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu jeho pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Poznamenal, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Mimo prebiehajúcej exekúcie nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Poukázal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, výnimky umožňuje len zákon. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného

poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Uzavrel, že exekučný súd je povinný postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. 3. Súdny exekútor JUDr. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného. Uviedol, že v danej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , Krajského súdu v Nitre sp. zn. , Krajského súdu v Žiline sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, pričom bol toho názoru, že uvedené je možné analogicky aplikovať aj na skôr začaté konania (do 31.03.2017). Záverom uviedol, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae) pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. . 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec (odvolanie oprávneného) ako podané včas (362 ods.1 ) oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (, ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa a nové rozhodnutie. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi dňa 23.07.2013, domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 346,68 Eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX, vydaný oprávneným dňa 12.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2013. Súd prvej inštancie poveril dňa 19.08.2913 súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom Exekútorského úradu v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6 vykonaním exekúcie. Dňa 19.07.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, pričom si zároveň uplatnil odmenu za vykonanie exekúcie vo výške 52,25 Eur. Súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie rozhodol napadnutým uznesením. 6. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 8. Podľa , a , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa Exekučného poriadku, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . 11. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. 12. Odvolací súd preskúmavajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Týmto postupom súdu bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť. 13. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že je predčasné. Predmetom konania o zastavenie exekúcie je skúmanie, resp. zistenie, či sú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Tieto dôvody sú taxatívne vymenované v ustanovení Exekučného poriadku. V prípade, ak súd zistí existenciu niektorého z nich musí exekúciu zastaviť a to bez zreteľa na to, či ich účastník konania navrhol. 14. Odvolací súd konštatuje, že právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy oprávnený má záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená. Jedná sa najmä o prípady, kedy oprávnený očakáva, že povinný nadobudne určitý majetok v budúcnosti (napr. dedením, darovaním, reštitúciou alebo pracovným pomerom). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Preto je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje záujem na súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že práve nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Jedná sa o osobitný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. 15. V predmetnom exekučnom konaní súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou, pričom vychádzal zo zistení súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného. 16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súdny exekútor dostatočne (nepredložením exekučného spisu, ani len zoznamom vykonaných lustrácií) neosvedčil skutočnosť, že povinný je skutočne nemajetný. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol na základe tvrdenia súdneho exekútora, ktoré nebolo podložené relevantným šetrením majetku povinného. 17. Za situácie, že súdny exekútor nedoložil všetky relevantné zistenia pre prijatie záveru o nemajetnosti povinného a že si ani súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení exekúcie tieto skutočnosti neoveril zo spisu súdneho exekútora, odvolací súd nemohol inak, než napadnuté rozhodnutie posúdiť ako predčasné. Ako také ho potom na základe odvolania oprávneného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vyzve súdneho exekútora na doloženie ďalších dôkazných prostriedkov o nemajetnosti povinného, resp. tieto skutočnosti sám zistí zo spisu vedeného súdnym exekútorom. Na základe toho potom zváži, či skutočne možno ustáliť, že povinný je natoľko nemajetný, aby exekúcia mohla byť zastavená podľa Exekučného poriadku, resp. či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa a v záhlaví nového rozhodnutia správne označí oprávneného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).