Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15C/182/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo proti žalovanému: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. L. XXX/XX, C., adresa na doručovanie: S. XX, C. XXXX, B., o zaplatenie 984,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 984,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 984,- eur od 14.05.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2013 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 484,-€, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 984,-€ v 12-tich mesačných splátkach vo výške 82,-€ počnúc dňom 12.06.2013 (dohoda o plnení v splátkach). Žalovaný riadne a včas neplnil svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, stratil výhodu splátok a dňa 13.05.2014 sa dlh stal splatným. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 18.02.2015 uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa , pričom poškodený (žalobca) bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalovaný doposiaľ neuhradil žiadnu platbu.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.10.2017 tak, že I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- Eur od 14.5.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie podané žalobcom odvolací súd napadnuté výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 15.06.2021 na ktoré sa riadne predvolaný žalovaný a PZ žalobcu nedostavili. PZ žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, žalovaný neúčasť žiadnym spôsobom

neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadali. Súd rozhodol že bude pojednávať v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie a z predložených listín: výpisu z obchodného registra, trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 18.02.2015, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohody o plnení v splátkach, všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru zistil tento skutkový stav veci:

6. Z výpisu z obchodného registra na žalobcu súd zistil, že predmetom činnosti žalobcu je (okrem iného) poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

7. Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 28.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pri podpise zmluvy poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám žalovaného (prevzatie peňažných prostriedkov potvrdil žalovaný na zmluve podpisom) vo výške 500,-€, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 484,-€, teda zaplatiť celkovú čiastku 984,-€. Podľa zmluvy celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru (195,75 €) a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy (288,25 €), ďalej len ako poplatok. Celkovú čiastku 984,-€ sa žalovaný zaviazal zaplatiť do 12.05.2014, kedy nastane termín konečnej splatnosti úveru. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola v zmluve uvedené vo výške 96,80 %. Výška priemernej hodnoty RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 39,20 %. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania. Žalovaný súhlasil s tým, že bol oboznámený s obsahom zmluvy ako i so Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

8. Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 28.05.2013 Dohodu o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2013, podľa ktorej sa zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2013 mení tak, že spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 984,-€ v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 82,-€, vždy k 12. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 12.06.2013. Súčasne bolo uvedené, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) úveru je vo výške 304,10 %.

9. Podľa bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, v prípade nesplatenia spotrebiteľského úveru vznikne spotrebiteľovi povinnosť okamžite splatiť celý dlh.

10. Z trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. XT/X/XXXX zo dňa 18.02.2015, právoplatného dňa 17.4.2015 súd zistil, že žalovaný bol uznaný za vinného (okrem iného) za pokračovací prečin úverového podvodu podľa , na tom skutkovom základe (podstatnej časti), že uzavrel so žalobcom dňa 28.5.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 500,-eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 12-tich mesačných splátkach vo výške 82 eur, pričom pri uzatváraní úverovej zmluvy predložil sfalšované potvrdenia o tom, že je zamestnaný, čo však nebola pravda, nakoľko bol v tom čase nezamestnaný a nemal dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, úver nemal v úmysel splácať a ani ho nesplácal, čím žalobcovi spôsobil škodu v celkovej výške 500 Eur.

11. Podľa bola poškodená spoločnosť: Pohotovosť, s.r.o. (pozn. súdu

- žalobca) odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

12. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom dp 9.6.2013 (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 15. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 16. Ustanovenie upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v až 437, resp. v ďalších ustanoveniach , alebo o prípady osobitnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi (napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Ust. ods. 3 umožňuje vyvinenie - exculpáciu preukázaním škodcu, že škodu nezavinil.

17. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

18. Po právnom posúdení veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti, ktorej už súd vyhovel vo výroku I. rozsudku z 12.10.2017 ( 500 eur s úrokom z omeškania 5,% ročne zo sumy 500 eur od 14.05.2014 do zaplatenia ). Z predložených listín žalobcu súd zistil taký skutkový stav, že strany sporu uzavreli dňa 28.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v zmysle ( ZoSÚ).

19. Žalovaný bol uznaný za vinného za pokračovací prečin úverového podvodu na tom skutkovom základe, že uzavrel so žalobcom dňa 28.5.2013 uzavrel úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 500,-eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných 12-tich mesačných splátkach vo výške 80 eur, pričom pri uzatváraní úverovej zmluvy predložil sfalšované potvrdenia o tom, že je zamestnaný, čo však nebola pravda, nakoľko bol v tom čase nezamestnaný a nemal dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, úver nemal v úmysel splácať a ani ho nesplácal, čím žalobcovi spôsobil škodu v celkovej výške 500 Eur.

20. Civilný súd je v zmysle viazaný tým, kto je poškodeným. Súd je totiž viazaný tým, že bol spáchaný trestný čin. Trestný čin je definovaný v ako protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon ustanovuje inak, pokiaľ ide o materiálny korektív formálnej definície trestného činu vzťahujúci sa avšak len na prečin, ktorým je vo všeobecnosti jeho nepatrnosť v zmysle . Znaky (skutkovej podstaty) trestného činu sú uvedené jednak vo všeobecnej časti a jednak v osobitnej časti , v tomto prípade v . Skutkovú podstatu trestného činu v zmysle teórie trestného práva hmotného tvoria štyri základné znaky: 1. subjekt - páchateľ trestného činu, ktorým je žalovaný, 2. objekt - t.j. záujem chránený , ktorý je spáchaním trestného činu porušený, alebo ohrozený (v tomto prípade sa jedná o ochranu majetku) 3. objektívna stránka, ktorou je konanie páchateľa, resp. opomenutie konanie páchateľom tam, kde bol povinný konať, aby zabránil ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného a 4. subjektívna stránka trestného činu - zavinenie páchateľa. K týmto skutkovým znakom pri určitých druhoch trestných činov pristupujú ďalšie, akým je v prípade trestných činov proti majetku, konkrétne v tomto prípade trestného

činu podvodu následok - „spôsobenie škody inému", či minimálna výška škody potrebná na jeho spáchanie. Aby bolo možné v trestnom konaní konštatovať, že bol spáchaný určitý trestný čin, musia byť naplnené všetky jeho znaky skutkovej podstaty, inak trestný súd nemôže osobu uznať vinnou z daného trestného činu, lebo v zmysle by sa nejednalo o daný trestný čin. Ak by trestný súd nemal preukázané naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu ako jedného zo znakov skutkovej podstaty prečinu zvýhodnenie veriteľa nemohol by ustáliť, kto je škodcom, v čom spočíva jeho protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, zavinenie škodcu (páchateľa) a komu bola škoda spôsobená, t.j. kto je poškodený, nemohol by žalovaného uznať vinným z daného trestného činu a poškodeného (v tomto civilnom konaní žalobcu) by nemohol odkázať s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Súd je teda viazaný aj tým, kto je poškodeným. V rozhodnutí R 22/1979, v ktorom sa okrem iného uvádza, že rozsah viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody uplatňovanému v tomto civilnom konaní je súd viazaný len právoplatným rozhodnutím trestného súdu, aj to len jeho výrokovou časťou. 21. Súd teda pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému pri viazanosti skutkovými okolnostami vymedzenými v trestnom rozkaze, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného dospel k záveru, že z tohto jednoznačne vyplýva protiprávny úkon žalovaného ako aj vznik škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s takýmto protiprávnym úkonom a neposlednom rade aj výška škody - 500 eur. Nakoľko žalobca si v predmetnom konaní uplatnil celkovo 984 eur bolo nevyhnutné preskúmať, či žalobcovi vznikla škoda vyššia ako istina poskytnutého úveru, ktorá mu už bola skorším právoplatným rozsudkom priznaná. 22. Súd dospel záveru, že žalobca ohľadne otázky preukázania škody vyššej ako 500 eur, dôkazné bremeno neuniesol. Z dokazovania vyplynul rovnaký skutkový záver ako už aj zo žalobcom v žalobe uvedených nesporných tvrdení a teda, že obsahom zmluvy z 28.5.2013 je záväzok žalovaného zaplatiť v 12tich 82 eurových splátkach - istinu úveru 500 eur a celkové náklady spojené zo spotrebiteľským úverom vo výške 484 Eur - ktoré sú tvorené súčtom úroku 195,75 Eur (39,15 %) a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy (administratívny poplatok) v sume 288,25 eur. Podľa názoru súdu je zrejmé, že hospodársky účel úroku a celého administratívneho poplatku je totožný a medzi jeho formalizovanými časťami „úrok“ a „úhrada nákladov“ nie je žiaden podstatný hospodársky rozdiel. Obe plnenia podľa názoru súdu sledujú pokryť náklady veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Okrem toho „náklady na vypracovanie zmluvy“ nemožno považovať ani za poplatok v zmysle Obch.z., keďže podľa už uvedeného nemožno zmluvu z 28.5.2013 považovať za zmluvu o úvere. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na úrok (v širšom zmysle), ktorý je dohodnutý nie sadzbou 39,15 % ale 96,8 % ročne.. Takáto výška úroku resp. poplatku - nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (odmeny za prenechanie peňažných prostriedkov) však odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uznesenie NS SR sp. zn. ). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. ) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba (odmena) 96,8 % istiny v priebehu jedného roka je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer dvojnásobné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Podľa internetovej stránky NBS výška úrokovej sadzby určená pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytovaných na dobu do 1 roka v máji 2013 (uzavretie zmluvy stranami) bola 8,52 % ročne a pokiaľ úroky dohodnuté v úverovej zmluve predstavujú 96,8% , tak viac ako jedenásťnásobne prevyšujú priemernú úrokovú sadzbu (aj v prípade ak súd vychádzal z dojednanej úrokov sadzby 39,15 % táto by stále viac ako štvornásobne prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu), takto vysoká úroková sadzba(jedenásťnásobná a štvornásobná) nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou

situáciou v slovenskej ekonomike, a takáto dohoda je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a neplatná v zmysle § 39 O.z.. Vzhľadom na to súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 O.z. neplatná. Takto vysoké úroky sú neprimerané a hraničia s úžerou, ich neplatenie (hoc aj úmyselné) žalovaným nemôže preto predstavovať ušlý zisk, ich dojednanie v zmluve teda nemožno pri určení výšky škody zohľadniť. 23. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úroku a administratívnom poplatku je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 ZoSÚ sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať poplatok (úrok, úhradu nákladov) z poskytnutého spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na to má veriteľ právo len na zaplatenie istiny 500 eur. Nárok na celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 484 eur ( úroky vo výške 39,15 % a administratívny poplatok) tak ako boli žalobcom uplatnené v tomto konaní žalobou () na základe uvedeného nikdy nevznikol a bol preto uplatnený bezdôvodne., nakoľko nebolo preukázané aj na základe už uvedeného že by žalobcovi v uvedenom rozsahu vznikla škoda resp. že mu v dôsledku trestného činu žalovaného vznikla takáto škoda v podobe ušlého zisku. Zjednodušene povedane ak by žalovaný predložil pravé potvrdenie o tom že je zamestnaný, poberal by čistý príjem vo výške 17 850,- Kč, mal by dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, a tento by mal v úmysle splácať a aj by ho riadne splácal, nevznikol by žalobcovi nárok na zaplatenie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom vo výške 484 eur, žalovaný by bol povinný zaplatiť len istinu poskytnutého úveru, z čoho vyplýva, že za daných okolností na strane žalobcu nebol preukázaný vznik skutočnej škody alebo ušlého zisku prevyšujúci sumu poskytnutej istiny vo výške 500 eur, ktorú sumu od žalobcu žalovaný svojím podvodným konaním vylákal. 24. Je predovšetkým procesnou povinnosťou žalobcu aby nielen tvrdil okolnosti z ktorých možno usudzovať na vznik a výšku škody ale vznik škody v určitej výške aj riadne preukázal: Vzhľadom na všetky žalobcom uvedené nesporné tvrdenia a vykonané dokazovanie však súd dospel k záveru, že žalobca preukázal len vznik škody vo výške vyplývajúcej z právoplatného trestného rozkazu t.j. vo výške 500 eur. Náklady spotrebiteľa zo spotrebiteľským úverom vo výške 484 dojednané v úverovej zmluve neplatne nepredstavujú skutočnú škodu ani ušlý zisk na strane žalobcu a preto ich nie je možné žalobcovi priznať. 25. Nakoľko súd už skorším rozsudkom žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 500 eur vrátane úroku z omeškania z uvedenej sumy vyhovel a predmetom konania ostala len suma 484 eur s príslušenstvom, dospel súd vzhľadom na už uvádzané dôvody neplatnosti úverovej zmluvy a neunesenia dôkazného bremena žalobcom ohľadne výšky škody (vyššej ako vyplývajúcej z trestného rozkazu) k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. 26. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v zmysle . Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úspech strán sporu bol čiastočný, resp. pomerne rovnaký, pričom vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 984,- € s príslušenstvom, no priznaná mu bola suma 500,- € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu vo výške 50,81 % a žalovaného vo výške 49,19 % (pomerne rovnaký).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().